8Sžk/20/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:4018200779.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Nitre
- Sp. zn. 1. inštancie
- 11S/246/2018
- IČS
- 4018200779
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej /sudca spravodajca/ a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobcu: S. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom Š. Q. XX, F., zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: 1/ Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., so sídlom Horné lúky 4540/1, Nitra, IČO: 48302392 zastúpený advokátskou kanceláriou CMS CAMERON McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., Na Poříčí 1079/ 3a, Praha 1, za ktorú koná CMS CAMERON McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, Staromestská 3, Bratislava, 2/ Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, Bratislava, korešpondenčná adresa: Námestie SNP 13, P.O.BOX 218, Bratislava, IČO: 31820174, 3/ Nitra Invest, s.r.o. so sídlom Mostná 29, Nitra, IČO: 36561690, 4/ DESIGN ENGINEERING, a.s., so sídlom Palisády 33, Bratislava, IČO: 36609633, 6/ S.. I. W., bytom P. XX, T., 7 /O.. D. E., bytom H. C. X, F., 8/ H. R., bytom D. X, F., 9/ H. B., bytom H. C. XX, F., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- NR-OOP6-2018/033374-2 zo dňa 05. 09. 2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 11S/246/2018-236, zo dňa 09. septembra 2020, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 11S/246/2018-236, zo dňa 09. septembra 2020, zamieta. Účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred krajským súdom
1. Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom, č. k. 11S/246/2018-236, zo dňa 09. septembra
2020, podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OOP6-2018/033374-2 zo dňa 05. 09. 2018, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR- OSZP3-2018/015582-12/F47, zo dňa 18.06.2018 (prvostupňové rozhodnutie) potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím Okresný úrad Nitra povolil stavebníkovi spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o. v zastúpení splnomocnenej spoločnosti PROMT, s.r.o. podľa ust. § 26 zák.č_ 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v spojení s ust. § 82 zák.č_ 50/1976 Zb. uvedenie vodných stavieb do trvalého užívania - SO 741 Vodovodný rozvod, SO 741.1 Vodovodný rozvod- 1. časť kolaudácie, SO 742 Rozvod požiarnej vody- 1. časť kolaudácie, SO 742.1 Rozvod požiarnej vody, SO 752 Dažďová kanalizácia, SO 752.1 Dažďová kanalizácia-
1. časť kolaudácie, SO 760 Splašková kanalizácia, SO 761 Čerpacia stanica splaškovej kanalizácie+ technologické vybavenie stanice, SO 751 Retenčné nádrže- 1. časť kolaudácie, SO 751.1 Retenčná nádrž + prepojovacie potrubie + vsakovací objekt, SO 751.2 Retečná nádrž+ vsakovací objekt, SO 751.13 Retečná nádrž + vsakovací objekt, SO 751.14 Retečná nádrž + vsakovací objekt a SO 751.15 Retenčná nádrž + vsakovací objekt vybudované v rámci stavby „Automotive Nitra project“. O trovách konania rozhodol krajský súd poukazom na ust. § 168 ods. 1 S.s.p. a úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko žalovanému žiadne nevznikli a ostatným účastníkom poukazom na ust. § 169 S.s.p. náhradu trov konania nepriznal, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na priznanie náhrady trov.
2. Krajský súd z predloženého administratívneho spisu zistil, že dňa 27. 02. 2018 bola na stavebný úrad (Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie) doručená žiadosť o vydanie kolaudačného rozhodnutia navrhovateľa spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., pričom stavba je označená ako „Automotive Nitra Project, v rozsahu stavebných objektov a prevádzkových súborov: SO 741 Vodovodný rozvod, SO 741.1 Vodovodný rozvod - 1. časť kolaudácie, SO 742 Rozvod požiarnej vody - 1. časť kolaudácie, SO 742.1 Rozvod požiarnej vody, SO 752 Dažďová kanalizácia, SO 752.1 Dažďová kanalizácia - 1. Časť kolaudácie, SO 760 Splašková kanalizácia, SO 761 Čerpacia stanica splaškovej kanalizácie + technologické vybavenie stanice, SO 751 Retenčné nádrže - 1- časť kolaudácie, SO 751.1 Retenčná nádrž + prepojovacie potrubie + vsakovací objekt, SO 751.2 Retenčná nádrž - vsakovací objekt, SO 751.13 Retenčná nádrž + vsakovací objekt, SO 751.14 Retenčná nádrž - vsakovací objekt, SO 751.15 Retenčná nádrž - vsakovací objekt. Krajský súd uviedol, že v administratívnom spise sa ďalej, okrem iných dokumentov nachádza i:
- rozhodnutie zo zisťovacieho konania, ktoré vydal Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia pod č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015 a ktorým rozhodol tak, že navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu, sa po skončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (teda z hľadiska vplyvov na životné prostredie), - rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, ktorým bolo stavebníkovi - spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. vydané povolenie pre vodné stavby s osobitné nakladanie s vodami, - záväzné stanovisko Okresného úradu Nitra, odboru životného prostredia zo dňa 08. 03. 2018, ktorým uviedol, že nezistil také skutočnosti, ktoré by boli v rozpore so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, alebo v rozpore s podmienkami uvedenými v rozhodnutí zo zisťovacieho konania,
- dňa 14. 01. 2016 vydalo Ministerstvom hospodárstva SR, v súlade s § 3 ods. 1 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov osvedčenie k stavbe: výstavba nového automobilového výrobného podniku v Nitre v rámci strategického parku v Nitre je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.
3. Správny orgán prvého stupňa vydal pod č. OU-NR-OSZP3-2018/015582-02/F47 dňa 28. 02. 2018 „oznámenie o začatí kolaudačného konania a pozvanie na ústne pojednávania a miestne šetrenie“, ktoré nariadil na 06. 04. 2018. Zároveň určil, že účastníci konania môžu svoje námietky uplatniť najneskôr na tomto konaní, inak k nim nebude prihliadnuté.
Dňa 06. 04. 2018 bol spísaný protokol o ústnom konaní spojenom s miestnym zisťovaním o kolaudácii stavby. Žalobca podal dňa 06. 04. 2018 písomné námietky a pripomienky účastníka konania k oznámeniu o začatí kolaudačného konania, pričom sa ako účastník konania vyjadril nesúhlasne z dôvodov tam uvedených. 4.
Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia (ako príslušný správny orgán podľa ust. § 5 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa ust. § 61 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, na základe žiadosti podanej stavebníkom Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. rozhodnutím č. OU-NR-OSZP3-2018/015582-12/F47 dňa 18. 06. 2018 vydal povolenie na tam uvedené vodné stavby do trvalého užívania pre zrealizovanú investíciu „Automotive Nitra Project“ v kat. území C. I. A. s uvedením druhu stavby - líniová vodná stavba.
Zároveň v rozhodnutí uviedol podmienky povolenia a rozhodol o námietkach účastníka konania, žalobcu tak, že ich považoval za nedôvodné, neopodstatnené, resp. bezpredmetné. 5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 23. 06. 2018, o ktorom rozhodol žalovaný svojim rozhodnutím č. OU-NR-OOP6-2018/033374-2 zo dňa 05. 09. 2018, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 18. 06. 2018.
6. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ako i v intenciách zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), zák. č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zák. č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), zák.č_24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zák. č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v prvej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
7. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu krajský súd dospel k záveru, že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom tieto i riadne zdôvodnili a dôsledne sa zaoberali i s námietkami, ktoré žalobca v priebehu správneho konania predložil.
8. Vo vzťahu k žalobným námietkam žalobcu bol krajský súd toho názoru, že Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia v predmetnej veci, t. j. vo vodoprávnom konaní rozhodol dňa 18. 06. 2018 ako príslušný správny orgán prvého stupňa, a to i s poukazom na ust. § 5 ods. 1 zákona č. 525/ 2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 18. 06. 2018 rozhodol ako odvolací orgán okresný úrad v sídle kraja, ktorý v zmysle ust. 4 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov a v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, nakoľko osobitný zákon neustanovuje inak.
Uviedol, že vyššie uvedené zákonné ustanovenia sú uvedené i v záhlaví rozhodnutia žalovaného zo dňa 05. 09. 2018, ktorý ako okresný úrad v sídle kraja zriadil na plnenie svojich úloh osobitný organizačný útvar (odbor opravných prostriedkov), čo je v súlade s ust. § 4 ods. 4 vyššie citovaného zákona, čo je zrejmé i zo záhlavia jeho rozhodnutia. Z vyššie uvedeného, podľa
názoru krajského súdu vyplynulo, že správne orgány v predmetnej veci rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti a námietku žalobcu krajský súd posúdil ako nedôvodnú. Pokiaľ jednotlivé odbory okresných úradov vykonávajú štátnu správu za okresný úrad i za okresný úrad v sídle kraja, potom ani námietku o podpísaní rozhodnutia nesprávnou osobou (O..
A.) nepovažoval za dôvodnú. V tomto prípade ide o vnútornú štruktúru a organizačné členenie úradu. Pre súd je dôležité posúdenie, či v prvom stupni rozhodol správny orgán na to vecne príslušný, v tomto prípade Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, ktorý bol príslušný rozhodovať v prvom stupni ako špeciálny stavebný úrad v zmysle vyššie citovaných ustanovení stavebného zákona i zákona o vodách.
9. Krajský súd poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci prejudiciálnej otázky C-240/09 vyhodnotil, že žalobcovi svedčala aktívna legitimácia na podanie žaloby ako zainteresovanej verejnosti podľa ust § 178 ods. 3 S.s.p. Následne pristúpil k posudzovaniu ďalších žalobných námietok žalobcu (bod 9 rozsudku), pričom mal za to, že ani jedna z námietok nesmerovala priamo proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 05.09.2018 resp. ani jedna z týchto námietok sa priamo tohto rozhodnutia netýkala.
10. Vo vzťahu k žalobcovej námietke ohľadne toho, že odvolací orgán mal preskúmať rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu, ako príklad uviedol, že mal skúmať, že nedošlo k posudzovania z hľadiska vplyvov na životné prostredie strategického parku, nebolo doručené dopravné napojenie, resp. vyústenie dopravy, krajský súd túto nepovažoval za dôvodnú. Z rozhodnutia žalovaného zo dňa 05. 09. 2018 mal za zrejmé, že sa zaoberal všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní proti prvostupňovému orgánu. Žalovaný sa v tomto konaní nemohol zaoberať tým, že nedošlo k posudzovaniu vplyvov na životné prostredie strategického parku, pretože bol viazaný právoplatným rozhodnutím vydaným Okresným úradom Nitra, odborom starostlivosti o životné prostredie, oddelením ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015.
V tej súvislosti krajský súd poukázal na to, že kolaudačnému a stavebnému konaniu v predmetnej veci predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu, po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa ust. § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. (navrhovaná činnosť spočíva vo výstavbe nového závodu na výrobu automobilov s kapacitou v rozmedzí 150.000 až 300.000 kusov vozidiel ročne).
Toto rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania žalobcu) rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12. 2015.
Predmetné rozhodnutie je záväzné pre správny orgán prvého stupňa, ktorý v predmetnej veci rozhodoval dňa 18. 06. 2018 ako i pre žalovaného, ktorý vo veci rozhodoval dňa 05. 09. 2018. 11. Za nedôvodnú považoval krajský súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa nepredloženia zastavovacieho plánu v zmysle ust. § 9 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., pričom upriamil pozornosť na to, že stavebník sa v predmetnej veci domáhal vydania kolaudačného rozhodnutia - povolenia užívania vodných stavieb, ktoré nadväzujú už na predchádzajúce stavebné povolenia celého strategického parku, z čoho vyvodil záver, že sa nejdená o povolenie (resp. užívanie) prvej stavby v rámci súboru stavieb, a teda projektová dokumentácia v predmetnej veci nemusí obsahovať celkovú situáciu celého súboru stavieb.
12. Krajský súd ďalej uviedol, že v tomto konaní je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - povolenie na užívanie vodných stavieb vybudovaných v rámci stavby „Automotive Nitra Project“. V súvislosti s námietkou žalobcu, že samotný strategický park nebol posúdený, krajský súd uviedol, že príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie vo svojom záväznom stanovisku zo dňa 08. 03. 2018 k predmetnému kolaudačnému rozhodnutiu uviedol, že predmetná stavba ja v súlade s rozhodnutím zo zisťovacieho konania č. OU-NR- OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015 a jeho podmienkami.
Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 12. 2015 a je záväzné pre správne orgány, ako i pre správny súd konajúci o správnej žalobe žalobcu v tomto konaní. Skonštatoval, že v predmetnom súdom konaní na základe podanej žaloby sa nebolo možné zaoberať otázkou, či predmetná investícia mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie v zmysle ust. § 18 ods. 1 písm. a/ zákona č. 24/2006 Z. z., nakoľko táto otázka je predmetom posudzovania v inom súdnom konaní (sp. zn. 26S/3/2016) vedenom na tunajšom súde základe žaloby žalobcu. (toho času je kasačné konanie vedené na Najvyššom správnom súde pod sp. zn. 1Svk/15/2022 pozn. kasačného súdu) V tejto súvislosti krajský súd uviedol, že otázka, ktorá sa rieši v konaní sp. zn. 26S/3/2016 nie je podľa názoru krajského súdu prejudiciálnou otázkou pre toto súdne konanie, nakoľko súd vychádza zo stavu v čase právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia.
13. Taktiež nepovažoval krajský súd za dôvodnú námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že napadnutým rozhodnutím a jemu predchádzajúcim konaním nebol naplnený účel Aarhuského dohovoru a že správne orgány sa s jeho relevantnými námietkami nevysporiadali, resp. vysporiadali sa len vo formálnej rovine, bez zohľadnenia podstaty veci.
Krajský súd konštatoval, že všeobecné tvrdenie nesúladu napadnutého rozhodnutia, resp. postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal s účelom Aarhuského dohovoru, bez konkrétneho tvrdenia jeho porušenia na základe vlastných úvah a záverov, alebo iných skutočností, na základe ktorých by mal krajský súd dôjsť k inému záveru, než je uvedený v napadnutom rozhodnutí a bez uvedenia, s ktorými konkrétnymi námietkami alebo argumentmi žalobcu sa žalovaný nevysporiadal (žalovaný ako aj prvostupňový orgán správne a dostatočne zrozumiteľne reagovali na všetky relevantné námietky), na prieskum správnym súdom nepostačuje.
14. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel krajský súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 S.s.p. zamietol.
II. Kasačná sťažnosť žalobcu proti rozsudku krajského súdu
15. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. V dôvodoch kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 440 ods. 1 písm. g) S.s.p/. Navrhol, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Zároveň si uplatnil náhradu trov kasačného konania. 16. Žalobca namietal, že konaniu, ktoré predchádzalo kolaudačnému konaniu, nepredchádzalo územné konanie. Potom ako poukázal na legálnu definíciu - pojmu strategický prak /§1 ods. 11 zák.č_ 175/1999 Z.z./ a významná investícia /§ 1 ods. 2 a 3 zák.č_ 175/ 1999 Z.z./ mal za to, že ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona upravuje prípad kedy sa územné rozhodnutie nevyžaduje, avšak len a výlučne v prípade stavby/stavieb na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, teda jedná sa podľa žalobcu o prípady, keď ide o povoľovací proces na stavby v rámci významnej investície podľa § 1 ods. 3 zák.č_ 175/1999 Z.z., teda v rámci vybudovania samotného strategického parku ako takého a nie významnej investície ktoré budú realizované v ňom na základe osobitných
osvedčení. Inými slovami aplikácia právneho režimu podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona je možná len v prípade povoľovania stavieb tvoriacich významnú investíciu v podobe výstavby strategického parku ako takého, ale nie už v prípade povoľovania stavieb tvoriace jednotlivé významné investície (podľa § 1 ods. 2 zák.č_ 175/1999 Z.z.), ktoré sa budú realizovať v rámci strategického parku. Žalobca poukázal na to, že pre priemyselnú výrobu (priemyselný park) sa vyžaduje spracovanie územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá nesporne spracovaná do dnešného dňa nebola, čo považuje za zjavnom rozpore s ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona na účely nevyžadovania územného konania, keďže nie je možné vychádzať podľa názoru žalobcu z podmienky, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia , ktoré nie je v rozpore s umiestnením strategického parku, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny, keďže v tomto prípade územný plán obce (mesta Nitra) práve na takéto využitie územia vyžaduje vyhotovenie územného plánu zóny, ktorý do
dnešného dňa vyhotovený nebol. 17. Odhliadnuc od uvedeného žalobca uviedol, že samotný strategický park, v rámci ktorého sa má realizovať významná investícia (výstavba automobilového závodu - Automotive Nitra project), ktorej súčasťou je povoľovaná stavba nebol posúdený z hľadiska vplyvov na životné
prostredie. Takéto administratívne konanie jednoznačne malo prechádzať všetkým ostatným konaniam, a to tak zisťovaciemu konaniu na zámer „Automotive Nitra project“, či „Automotive Nitra project - Fáza 2“, a teda aj všetkým povoľovacím konaniam, keďže nemôže dôjsť k posudzovaniu a následnému povoľovaniu jednotlivých investícií v rámci strategického parku, keď nebol posúdený samotný strategický park. Poukázal na znenie ust. § 18 ods. 2 písm. b) pri uplatnení prílohy č. 8, časť 9 položka 15 zák. č. 24/2006 Z. z. v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Mal za to, že pokiaľ nebol dodržaný zákon a významná investícia v podobe stavby Vybudovanie strategického parku nebola posúdená podľa zák. č. 24/2006 Z. z. nemôžu byť legitímne ďalšie stavby - významné investície (a súvisiace administratívne konania), ktoré budú/sú realizované v predmetnom
strategickom parku.
18. Žalobca taktiež poukázal na nerešpektovanie ust. § 9 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z. a v tejto súvislosti uviedol, že v stavebnom konaní, v rámci ktorého sa rozhodovalo o vydaní stavebného povolenia prvej stavby celého súboru stavieb tvoriacich Strategický park, takýto dokument - zastavovací plán celého súboru stavieb, predložený nebol. Táto skutočnosť teda sama o sebe, podľa názoru žalobcu, činí aj napádané rozhodnutie v kolaudačnom konaní vadným a nezákonným. 19. Nesúhlasil s argumentáciou krajského súdu vo vzťahu k jeho námietke o vecnej nepríslušnosti správneho orgánu, ktoré v administratívnom konaní rozhodovali. V nadväznosti na to uviedol, že z pohľadu právneho posúdenia vecnej príslušnosti sa jedná o konkurenciu špeciálnych právnych úprav, keď v tomto prípade je naplnená aj hypotéza právnej normy obsiahnutej v ust. § 117b ako aj právnej normy obsiahnutej v ust. § 120. Mal za to, že správny súd uvedené posúdil veľmi zjednodušene a nezohľadnil práve danosť podmienky pre aplikáciu § 117b Stavebného zákona, teda že sa jedná o stavbu, ktorá je primárne významnou investíciou. S prihliadnutím na zachovanie účelu zákona mal za zrejmé, že ust. § 117b Stavebného zákona je vo vzťahu k nadradenosti k ust. § 120 Stavebného zákona, ktorý by sa aplikoval len v prípad, ak by sa jednalo o vodnú stavbu, ktorá by nebola významnou investíciou. 20. Namietal, že správny súd sa nevysporiadal s jeho žalobnou námietkou vo vzťahu k namietanému porušeniu ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku, keď tvrdil, že zo strany špeciálneho stavebného úradu došlo k porušeniu citovaného ustanovenia, čo je dôvodom pre zmenu, resp. zrušenie rozhodnutia v odvolacom konaní a pokiaľ to odvolací orgán nereflektoval, zasadil rozhodnutiu podstatnú vadu, pre ktorú mal správny súd napadnuté rozhodnutie zrušiť.
III. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti
21. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu písomne vyjadril podaním zo dňa 15.01.2021, v ktorom uviedol, že postup v konaní krajského súdu pri vydávaní napadnutého rozhodnutia považuje za zákonný a vecne správny.
IV. Vyjadrenie ďalších účastníkov konania ku kasačnej sťažnosti
22. Z ďalších účastníkov konania sa k podanej kasačnej sťažnosti vyjadril iba Jaguár Land Rover Slovakia s.r.o., a to písomným podaním zo dňa 15.01.2021. Uviedol, že rozhodnutia správnych orgánov ako i krajského súdu považuje za správne a zákonné, vydané v súlade so všeobecne záväznými predpismi, a teda pri ich vydávaní nedošlo k pochybeniam, ktoré by zakladali dôvody na ich zmenu alebo zrušenie. Mal za to, že žalobca iba duplikuje argumenty, ktoré už odzneli v konaní pred krajským súdom, ktorý sa dôvodmi už dôsledne zaoberal.
V súvislosti so žalobcovou námietkou ohľadne porušenia ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku poukázal ďalší účastník konania na to, že správny súd má v odôvodnení rozhodnutia iba zhrnúť právne relevantné skutočnosti, ktorými sa odôvodňuje prejednávaná vec a rozhodné skutkové okolnosti a právne argumenty, aby neobsahoval nadbytočné informácie (s odkazom na citovanú literatúru, komentár k správnemu súdnemu poriadku C.H_Beck, 2018, str. 716-717)
23. Vyslovil názor, že žalobu žalobcu bolo potrebné posudzovať v zmysle ust. § 178 ods. 3 S.s.p. a teda v zmysle ust. § 42 S.s.p. v spojení s § 2 ods. 2 S.s.p. a žalobca sa mal domáhať porušenia verejného záujmu v oblasti životného prostredia, ktoré však v konaní nijako nepreukázal a taktiež nepreukázal zásah do jeho subjektívnych práv.
Odmietol tvrdenie žalobcu o potrebe vypracovania územného plánu zóny a hypotézu ust. § 32 ods. 2 zák. č. 50/1976 Zb. považoval za naplnenú. Z územného plánu obce Lužianky ako i mesta Nitra vyplýva funkčné usporiadanie, a to zastavovacieho plánu predloženého v konaní o vydanie stavebného povolenia a na prvý stavebný objekt areálu vyplýva priestorové usporiadanie
strategického parku. V predmetnej veci nenastal prípad, kedy sa v zmysle ust. § 12 ods. 1 stavebného zákona, spracúva územný plán zóny pre časť obce. V súvislosti s namietanou absenciou konania o posudzovaní vplyvov podľa zák. č. 24/2006 Z. z. poukázal na záväzné stanovisko Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, č. OU-NR- OSZP3-2018/17179 zo dňa 08.03.2018, k predmetným stavebným objektom z ktorého obsahu vyplynulo, že sú v súlade s rozhodnutím zo zisťovacieho konania č. OU-NR-OSZP3-2015/ 031851-017-F36 zo dňa 08.10.2015. Prvostupňový orgán bol viazaný obsahom vyjadrenia príslušného orgánu, a preto podľa jeho názoru neboli rozhodnutia v rozpore so zákonom a posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia krajského súdu ohľadne namietanej vecnej nepríslušnosti správneho orgánu sa plne stotožnil s názorom
krajského súdu. Vo vzťahu k namietanému nerešpektovaniu § 9 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z.z. uviedol, že priestorové usporiadanie strategického parku vyplýva zo zastavovacieho plánu, ktorý už bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu (vydané pod č. OU-NR-OVBP2-2015/041342-026 zo dňa 16.12.2015) a vydaním takéhoto stavebného povolenia sa zastavací plán stal záväzný pre priestorové usporiadanie daného územia. Záverom ďalší účastník poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ako i Ústavného súdu, zdôrazňujúc princíp proporcionality medzi namietanou nezákonnosťou správneho rozhodnutia a dôsledkami prípadného vyhovenia kasačnej sťažnosti a to najmä na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/3/2013 zo dňa 30.01.2014, 4Sž/98-102/02 zo dňa 17.12.2002, sp. zn. 1Sžf/30/2015 zo dňa 01.12.2016, sp. zn. 8Sž 29/2011 zo dňa 24.07.2012, sp. zn. 7Asan/3/2018 zo dňa 20.02.2019, 3Asan/3/2016 zo
dňa 21.03.2018, sp. zn. 3Asan/12/2018 zo dňa 23.01.2019 ako i sp. zn. 2S/31/20017 zo dňa 25.07.2018, sp. zn. 8Sžh/1/2010. Rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 649/2015 zo dňa 16.12.2015, sp. zn,. III.ÚS 502/2015 zo dňa 06.10.2015.
24. Vzhľadom na uvedené mal za to, že kasačná sťažnosť žalobcu je nedôvodná, nakoľko sťažnostné body nepreukazujú, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a nepreukazujú nezákonnosť rozhodnutia a teda neexistujú dôvody, ktorý by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto kasačnému súdu navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.
V. Konanie pred kasačným súdom
25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dňa 1. januára 2021 a na základe zák. č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva.
26. Podľa ust. § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. 27. Podľa ust. § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.
28. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ v spojení s § 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej kasačnej sťažnosti žalobcu (§ 453 ods. 1 S.s.p.), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 S.s.p.) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je nedôvodná.
29. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k. 11S/246/2018-236 zo dňa 09. septembra 2020, ktorým krajský súd žalobu zamietol. 30. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu.
31. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného č. OU-NR-OOP6-2018/033374-2 zo dňa 05. 09. 2018, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR- OSZP3-2018/015582-12/F47, zo dňa 18.06.2018 (prvostupňové rozhodnutie) potvrdil.
32. Prvostupňovým rozhodnutím Okresný úrad Nitra povolil stavebníkovi spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o. v zastúpení splnomocnenej spoločnosti PROMT, s.r.o. podľa ust. § 26 zák.č_ 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/ 1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v spojení s ust. § 82 stavebného zákona uvedenie vodných stavieb do trvalého užívania- SO 741 Vodovodný rozvod, SO 741.1 Vodovodný rozvod- 1. časť kolaudácie, SO 742 Rozvod požiarnej vody- 1. časť kolaudácie, SO 742.1 Rozvod požiarnej vody, SO 752 Dažďová kanalizácia, SO 752.1 Dažďová kanalizácia- 1. časť kolaudácie, SO 760 Splašková kanalizácia, SO 761 Čerpacia stanica splaškovej kanalizácie+ technologické vybavenie stanice, SO 751 Retenčné nádrže- 1. časť kolaudácie, SO 751.1 Retenčná nádrž + prepojovacie potrubie + vsakovací objekt, SO 751.2 Retečná nádrž+ vsakovací objekt, SO 751.13 Retečná nádrž + vsakovací objekt, SO 751.14 Retečná nádrž + vsakovací objekt a SO 751.15 Retenčná nádrž + vsakovací objekt vybudované v rámci stavby „Automotive Nitra project“.
33. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na
kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej
správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 S.s.p.) Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 S.s.p.) Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 S.s.p) Správnou žalobu sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 S.s.p.) Správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia
a postupu správneho orgánu podľa tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 177 a nasl. S.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
VI. Právne posúdenie kasačným súdom
34. Podľa čl.1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 35. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 36. V zmysle čl. 1 ods. 1 prvá veta ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základnou premisou materiálneho právneho štátu prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS 17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne I.ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382, I.ÚS 10/98)“. (I.ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750). Z uvedeného vyplýva, že pre zabezpečenie materiálneho právneho štátu je povinnosťou mocenských orgánov štátu konať a rozhodovať v súlade so zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy. 37. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 38. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.
39. Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) vo svojom siedmom oddiely upravuje užívanie stavieb - kolaudáciu stavieb. 40. Podľa ust. § 81 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len zák. č. 50/1976 Zb.) platného v rozhodnom čase, v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.
41. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím pri aplikácii zákonnej úpravy uvedených právnych predpisov postupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel k zhodnému záveru ako krajský súd. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami žalobcu uvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 S.s.p. dospel k záveru, že v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutej právnej normy obsiahnutej v dôvodoch napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvára dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia krajského súdu dáva kasačný súd žalobcovi do pozornosti, že predmetom kolaudačného konania je skúmanie zo strany príslušného stavebného úradu najmä, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa
dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.
Pre kolaudačné konanie je typická koncentračná zásada vyjadrená v ust. § 80 ods. 1,2 stavebného zákona, pričom špecifikom tejto zásady je to, že účastníci konania môžu uplatniť námietky a stanoviská najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne.
42. Zo skutkových okolností bolo zrejmé, že kolaudované stavby riešia zásobovanie objektov stavby „Automotive Nitra Projekt“ pitnou a požiarnou vodou, odvod dažďových vôd z jednotlivých objektov do retenčných nádrží so zaústením do verejnej kanalizačnej siete a odvod splaškových a odpadových vôd so zaústením do verejnej siete splaškovej tlakovej
kanalizácie. Prvostupňový správny orgán v konaní nezistil rozpor s platnými stavebnými (vodoprávnymi) povoleniami vydanými príslušným úradom. Stavbu posúdil ako vyhovujúcu technickým požiadavkám na výstavbu, pričom skutočným prevedením stavby a jej užívaním nevzhliadol ohrozenie života a zdravia osôb a ani životného prostredia, tiež bez ohrozenia záujmov spoločnosti. Na základe vykonaných skúšok a predložených dokladov založených v spisovom materiály pod č. OU-NR-OSZP3-2018/015582/F47, a preukázateľného splnenia podmienok určených v stavebnom (vodoprávnom) konaní pre predmetnú vodnú stavbu bolo podľa ust. § 26 vodného zákona v súčinnosti s ust. § 82 stavebného zákona vydané povolenie na uvedenie vodných stavieb do trvalého užívania. 43. Žalobcove kasačné námietky nie sú podľa názoru kasačného súdu spôsobilé spochybniť správnych záverov krajského súdu. Kasačný súd súhlasí s názorom krajského súdu, že vzhľadom na charakter žalobných námietok (keď ani jedna nesmerovala priamo proti kolaudačnému rozhodnutiu a ani sa tohto rozhodnutia netýkala) tieto považoval za nedôvodné.
Námietky týkajúce sa územného konania, stavebného konania či konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie nemajú v kolaudačnom konaní s prihliadnutím na predmet kolaudačného konania právnu relevanciu, nakoľko sa jedná o samostatné druhy konaní ukončené vydaním administratívneho rozhodnutia v ktorých sú práva a právom chránené záujmy účastníkov, či zúčastnených osôb prípadne dotknutej verejnosti garantované a existuje zákonná možnosť ako sa ich ochrany domôcť. Inak povedané rozhodnutia vydané v týchto typoch konaní sú spôsobilé samostatného prieskumu pred správnym súdom, preto je prieskum skôr vydaných rozhodnutí, ktoré sú pre správny orgán záväzné v zmysle ust. § 27 S.s.p. vylúčený. 44.
Kasačný súd nesúhlasí s názorom žalobcu, že ust. § 117b stavebného zákona je nadradené k ust. § 120 stavebného zákona. Ust. § 117 a nasl. stavebného zákona upravuje všeobecne príslušnosť stavebného úradu, pričom pri uskutočnení stavby diaľnice a rýchlostnej cesty alebo uskutočnení stavby, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného predpisu, vykonáva pôsobnosť stavebného úradu vo veciach územného konania a stavebného konania obvodný úrad v sídle kraja. Uvedené sa neuplatní pokiaľ je významnou investíciou podľa osobitného predpisu, banská stavba, banské dielo alebo stavba súvisiaca s banskou činnosťou.
Taktiež sa uvedené ustanovenie nebude aplikovať v prípade zákonom zverenej pôsobnosti orgánom vykonávajúcich štátnu správu na vybraných úsekoch podľa osobitných predpisov. Z ust. § 120 stavebného zákona je zrejmé, že pri vodných stavbách je na konanie príslušný okresný úrad.
Možno teda uzavrieť, že hoci sa v danom prípade jedná o stavbu, ktorá je významnou investíciou podľa zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
a je teda daná vo všeobecnosti príslušnosť stavebného úradu v sídle kraja, jedná sa aj o vodnú stavbu pre ktorú stavebný zákon, bez ohľadu na to, či sa jedná o významnú investíciu, určuje pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu, ktorým podľa ust. § 61 zák. č. 364/2004 Z.z. je okresný úrad. Z uvedeného vyplýva, že ust. § 120 stavebného zákona je špeciálne ustanovenie vo vzťahu k ust. § 117b. Pokiaľ teda napadnuté rozhodnutie vydal Okresný úrad Nitra zhodne s názorom krajského súdu mal kasačný súd za to, že rozhodoval vecne príslušný správny orgán.
45. Vo vzťahu ku kasačnej námietke ohľadne toho, že sa krajský súd nevysporiadal s namietaným porušením ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku zo strany špeciálneho stavebného úradu kasačný súd vychádzajúc z konštantnej judikatúry, či už ústavného súdu (napr. II. ÚS 675/2014-40) ako i ESĽP (napr. (García Ruiz c. Španielsku zo dňa 21.01.1999, Kraska c. Švajčiarsko zo dňa 29.04.1993, séria A, č. 254-B, s. 49), konštatuje, že sa nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Kasačný súd mal preukázané, že krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia náležite vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v jeho žalobe, kde ich jasným spôsobom vyhodnotil a následne uviedol, na základe akej právnej úvahy, podloženej ustanoveniami právnych predpisov, dospel k záveru o zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu teda spĺňa
zákonné náležitosti ustanovené v § 139 ods. 2 S.s.p. 46. Žalobca v žalobe namietal porušenie ust. § 33 ods. 2 Správneho orgánu tým, že mu nebolo umožnené sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť. Túto námietku nepovažoval správny súd za zásadnú, avšak pre úplnosť kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v kolaudačnom konaní (obdobne tak aj v stavebnom konaní) je uplatňovanie zásady súčinnosti účastníkov konania so správnym orgánom determinovaná koncentračnou zásadou vyjadrenou v ust. § 80 ods. 2 Stavebného zákona z ktorej je zrejmé, že po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné; stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok. V prejednávanej veci je zrejmé, že Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia listom zo dňa 28.02.2018 oznámil začatie kolaudačného konania spolu s miestnym
zisťovaním, ktoré sa uskutočnilo dňa 06.04.2018, pričom z obsahu tohto oznámenia, bolo zrejmé, že účastníci boli o povinnosti predkladať námietky a pripomienky najneskôr na tomto pojednávaní poučení s tým, že do podkladov rozhodnutia bolo možné nahliadať pred uskutočnením ústneho konania. Žalobcovi bolo toto oznámenie preukázateľne doručené dňa
03.04.2018. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca sa ústneho prejednania spojeného s miestnym zisťovaním nezúčastnil, no v stanovenej lehote predložil písomné pripomienky s ktorými sa prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí zaoberal. Skutočnosť, že žalobca nevyužil svoje právo oboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutie, hoci túto možnosť mal a keďže ho správny orgán o tejto skutočnosti upovedomil, nemožno namietané hodnotiť ako porušenie ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku zo strany správneho
orgánu. 47. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd zhodne ako správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu bolo vydané v súlade so zákonom, a preto pokiaľ krajský súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol podľa § 190 S.s.p., rozhodol vecne správne a v súlade so zákonom. Vychádzajúc zo skutkových okolností preskúmavanej veci, poukazom na právne závery uvedené vyššie, najvyšší správny súd námietky žalobcu uvedené v kasačnej sťažnosti proti rozsudku krajského súdu, ktorými žalobca namietal, že krajský súd napadnutým rozsudkom rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods.1, písm. g/ S.s.p., považoval za nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu a jeho súladnosť so
zákonom. Z uvedených dôvodov kasačný súd nemohol vyhovieť kasačnej sťažnosti žalobcu, a preto podľa § 461 SSP jeho kasačnú sťažnosť podanú proti napadnutému rozsudku krajského súdu zamietol. 48. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p.) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 168 S.s.p.) Zúčastneným osobám na konaní náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že im žiadne plnením uloženej povinnosti súdom nevznikli ( § 169 S.s.p.)
49. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 21. septembra 2022