8Sžk/23/2021

1. Žalovaný - Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2019/012486-2-PN zo dňa 13.3.2019 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“) zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil ním napadnuté rozhodnutie stavebného úradu - Mesta Brezno č. MsÚ-2019/442-05 z 4.2.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým tento ako stavebný úrad príslušný podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) na základe § 90 stavebného zákona a na podklade výsledkov vykonaného dokazovania podľa § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 88a ods. 2, 5 a ods. 6 písm. a) stavebného zákona nariadil žalobkyni ako stavebníčke odstránenie stavby:

polystyrénom. V obvodových stenách unimobuniek bol vyrezaný otvor a spojením unimobuniek vznikla obytná miestnosť s kuchynským kútom so vstupom priamo z dvora. V druhej unimobunke vznikla izba, z ktorej sa vchádza do kúpeľne s WC. Prívod vody do stavby je predĺžením rozvodov vody zo susedného rodinného domu postaveného na pozemku parcelné číslo C-KN XXXX/X. Splaškové odpadové vody sú odvedené predĺžením jestvujúcej kanalizačnej prípojky k rovnakému rodinnému domu. Na elektrickú energiu je stavba napojená vzdušným elektrickým predlžovacím káblom z bytu M. W. v susedom dome na ul. V..

Po zistení, že na predmetnú stavbu nebolo vydané žiadne stavebné povolenie, resp. súhlas s uskutočnením ohlásenej jednoduchej stavby a žalobkyňa ako stavebníčka na základe výzvy v priebehu konania o dodatočnom povolení stavby postavenej bez stavebného povolenia, napriek poučeniu o možnom nariadení odstránenia stavby nepredložila požadované doklady, stavebný úrad uzavrel, že nebolo možné predmetnú stavbu ani dodatočne povoliť a preto bolo potrebné rozhodnúť o nariadení jej odstránenia. Súčasťou administratívneho spisu bolo aj stanovisko Mesta Brezno k zámeru - dodatočné povolenie stavby rodinného domu na pozemku parcela č. E-KN XXXX/X v katastrálnom území A. z 10.4.2018. Z neho vyplynulo, že predmetná stavba je podľa mapy svahovej deformácie umiestnená na parcele nachádzajúcej sa v aktívnej zóne. Stavba bola postavená na severnom svahu zosuvového územia, kde hrozí riziko poškodenia stability a následného zosuvu svahu. Svah v danej lokalite nie je zabezpečený, a teda nie sú vybudované opatrenia pre jeho stabilizáciu s cieľom predídenia mimoriadnej situácii.

II. Konanie na krajskom súde

Tento svoj právny názor podporila poukazom na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/342/2014 z 30.12.2014, predmetom ktorého bolo umožniť navrhovateľovi dočasne vstup k hnuteľnej veci - unimobunke. V nadväznosti na uvedené považovala za nepoužiteľné a neaplikovateľné

dikciu predpisu. Tvrdila, že žalovaný, ani stavebný úrad nepostupovali v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), hoci ich vo svojich rozhodnutiach citovali. Poukázala na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky

7. Súčasťou podanej správnej žaloby bol aj návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 24S/98/2019-29 z 12.6.2019 tak, že návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 8. Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol podanú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že orgány verejnej správy rozhodli o odstránení hnuteľnej veci, a nie stavby, a teda rozhodovali na základe zákonom im nezverenej právomoci.

odstraňovania stavieb. Právna úprava vyplývajúca z § 119 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka považuje za nehnuteľnosť iba stavbu spojenú so zemou pevným základom, t. j. spôsobom upevnenia vyplývajúcim aj z § 43 ods. 1 písm. a) stavebného zákona a stavby, využívajúce ostatné formy pevného spojenia so zemou v zmysle § 43 ods. 1 písm. b) až e) stavebného zákona považuje za hnuteľnosti. Zdôraznil, že unimobunka, ktorá je privezená na miesto určenia s nárokmi na pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia podlieha povoľovaciemu procesu podľa stavebného zákona (územné rozhodnutie a stavebné povolenie, resp. zlúčené územné a stavebné povolenie) z dôvodu, že je potrebné z hľadiska dodržania súladu s územno-plánovacou dokumentáciou podľa § 37 stavebného zákona a z hľadiska dodržania základných požiadaviek na stavby v zmysle § 43d stavebného zákona a všeobecných technických požiadaviek na výstavbu podľa § 47 a § 48 stavebného zákona overiť jej umiestnenie a realizáciu. Žalovaný konštatoval, že stavebný úrad rozhodol v súlade

Žalobkyňa však napriek výzve stavebného úradu bola pasívna a nepredložila žiadny doklad, ktorým by súlad stavby s verejným záujmom preukázala a nevyvinula ani žiadne právne kroky k vysporiadaniu vlastníckych práv k pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Preto bolo vydanie rozhodnutia o odstránení predmetnej stavby jediným možným právnym následkom po zistení, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia. 9. Krajský súd rozsudkom č.k. 24S/98/2019-40 z 18.6.2020 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/98/2019-67 z 23.2.2021 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) správnu žalobu zamietol a žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznal. Preskúmavané rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že: - predmetná jednopodlažná stavba pozostávajúca z dvoch unimobuniek, ktoré boli stavebne spojené, zateplené, prekryté plytkou sedlovou strechou a napojené na vodu, kanalizáciu aj elektrickú energiu spĺňa legálnu definíciu stavby podľa § 43 ods. 1 stavebného zákona, pretože ide o stavebnú konštrukciu postavenú stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou, a to pripojením na siete a zariadenia technického vybavenia územia a jej osadenie si vyžadovalo úpravu podkladu, - na účely navrhovania stavieb, ich povoľovania a umiestnenia, uskutočňovania a užívania, ako aj na účely odstraňovania stavieb, t. j. na účely konania podľa stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov je pojem „stavba“ administratívno-právne vymedzený v § 43 stavebného zákona, na základe čoho je na vydanie rozhodnutia o nariadení odstránenia stavby, ktorá bola uskutočnená bez stavebného povolenia, v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona vecne príslušný stavebný úrad, - argumentácia žalobkyne, že o odstránení predmetnej stavby neboli oprávnené rozhodnúť orgány verejnej správy, ktoré preskúmavané rozhodnutia vydali, pretože predmetná stavba nie je stavbou podľa § 43 stavebného zákona, ale hnuteľnou vecou, nemohla obstáť, pretože bola v rozpore so zisteným skutkovým stavom veci a platnou právnou úpravou, - na účely administratívneho (správneho) konania, ktorým je v zmysle vyššie uvedeného aj konanie o dodatočnom povolení stavby, ktorá bola postavená bez stavebného povolenia, ako tomu bolo v preskúmavanej veci, je stavba zadefinovaná v § 43 ods. 1 stavebného zákona tak, že je to stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu, - označenie unimobunky za hnuteľnú vec v žalobkyňou poukazovanom rozhodnutí vydanom v občianskoprávnom konaní, ktorého predmetom bola úprava súkromnoprávnych vzťahov jeho účastníkov, nemalo žiadny právny význam pre rozhodnutie o zákonnosti rozhodnutia žalovaného. V spornej otázke právnej charakteristiky predmetnej stavby totiž vychádzalo z noriem súkromného práva - Občianskeho zákonníka, ktorý nemožno aplikovať na oblasť verejného práva, ktoré obsahuje v § 43 stavebného zákona vlastnú definíciu stavby. Orgány verejnej správy sa pri rozhodovaní správne riadili na vec sa vzťahujúcou normou verejného práva a správne vychádzali zo zákonnej definície stavby podľa § 43 stavebného zákona.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť od 1.8.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky od 1.8.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp.zn. 8Sžrk/23/2021. Od 1.8.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. 14. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podala žalobkyňa - sťažovateľka v lehote včas (§ 443 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom pri svojom rozhodovaní bol vedený nasledujúcimi právnymi úvahami. 15. Fundamentálnou otázkou v danej veci je posúdenie, či predmetná „unimobunka“ má povahu stavby v zmysle § 43 stavebného zákona a mohla byť tak predmetom rozhodnutia o nariadení odstránenia stavby vydaného podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a ods. 2, 5 a 6 písm. a) stavebného zákona. 16. Z princípu jednotnosti a bezrozpornosti právneho poriadku vyplýva, že použitie určitého pojmu a výklad jeho obsahu by mal byť vo viacerých právnych predpisoch rovnaký. Obmedzenosť jazykových prostriedkov však v určitých prípadoch môže viesť k tomu, že určitý pojem môže mať viacero odlišných normatívnych významov. Typickým príkladom je aj pojem „stavba“. Stavba má totiž v slovenskom právnom poriadku dva odlišné i keď komplementárne prepojené významy. V tomto smere možno rozoznávať občianskoprávnu a stavebnotechnickú stavbu. 17. Podstatou vymedzenia stavby v občianskoprávnom (súkromnoprávnom) význame je jej definovanie ako nehnuteľnej veci. V zmysle § 119 ods. 2 a § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka (občianskoprávna) stavba musí byť spojená so zemou pevným základom, pričom nie je súčasťou pozemku. Pevné spojenie so zemou pritom zákonodarca v Občianskom zákonníku bližšie nevymedzuje.

so zemou je pritom zákonodarcom bližšie vymedzené v druhej vete § 43 ods. 1 stavebného zákona. 19. Z porovnania občianskoprávneho a stavebnotechnického vymedzenia stavby je zrejmé, že to stavebnotechnické je významovo širšie, pretože stavbou spadajúcou pod toto vymedzenie je aj stavba, ktorá síce nie je pevne spojená so zemou, ale ktorej osadenie vyžaduje úpravu terénu.

Obdobný záver nakoniec vyplýva aj z odbornej spisby, podľa ktorej „pri stavbách je totiž potrebné rozlišovať, či sa jedná o stavbu v občianskoprávnom zmysle alebo o stavbu majúcu len stavebnotechnický charakter v zmysle § 43 a nasl. StavZ.

Občiansky zákonník. Komentár. II. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 855.). 22. Opísané rozlišovanie medzi stavbou v občianskoprávnom a stavebnotechnickom zmysle má svoj nesporný aplikačný význam. Je logické, že pokiaľ o stavbe hovorí Občiansky zákonník, má na mysli jej občianskoprávne vnímanie a naopak pod stavbou uvedenou v stavebnom zákone sa bude rozumieť jej stavebnotechnické vymedzenie.

Z vyššie uvedeného je bez akýchkoľvek pochýb zrejmé, že stavebný úrad je oprávnený rozhodnúť o nariadení odstránenia aj takej stavebnotechnickej stavby, ktorá z občianskoprávneho pohľadu má povahu hnuteľnej veci (napr. unimobunky).

V dôsledku toho nemožno voči tomuto prvostupňovému a ani voči k nemu nadväzujúcemu odvolaciemu rozhodnutiu žalovaného dôjsť k záveru, že by orgány verejnej správy konali nad rámec svojej právomoci - ultra vires. 26. Po preskúmaní dôvodu kasačnej sťažnosti dospel preto kasačný súd k záveru, že táto nie je dôvodná. Zo strany kasačného súdu nebolo teda zistené, že by krajský súd v konaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Krajský súd sa v napadnutom rozhodnutí vecne správne vysporiadal s podanou správnou žalobou a svoje právne závery aj náležite odôvodnil.