8Sžk/28/2021

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej a prof. JUDr. Juraja Vačoka, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Electra Works Limited, so sídlom Suite 6, Atlantic Suites, Europort Avenue, Gibraltár, zastúpeného: HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Žižkova 7803/9, 811 02 Bratislava, IČO 36856584, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu hazardných hier, so sídlom Križkova 949/9, 811 04 Bratislava, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24Sa/3/2020-30 ECLI:SK:KSBB:2021:6020200053.1 zo dňa 25. marca 2021, v konaní o správnej žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, jednomyseľne takto

rozhodol:

Uznesenie

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24Sa/3/2020-30 ECLI:SK:KSBB:2021:6020200053.1 zo dňa 25. marca 2021 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Postup orgánu verejnej správy pred začatím správneho súdneho konania

II. Konanie pred správnym súdom

Navrhol tiež rozhodnúť (určiť), že žalovaný (Finančné riaditeľstvo) vykonal neoprávnený zásah tým, že požiadal Krajský súd v Banskej Bystrici o vydanie súdnych príkazov. 5. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že následky uvedených zásahov do jeho práv a právom chránených záujmov naďalej pretrvávajú. Poukázal na to, že je právnickou osobou založenou podľa práva štátu Gibraltár a je oprávnený na základe platných licencií prevádzkovať hazardné hry prostredníctvom internetu na území Európskej únie. Tvrdil, že boli porušené jeho práva garantované článkom 49 a článkom 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ohľadom slobody trhu EÚ, slobody usadzovania a slobody poskytovania služieb. Namietal tiež, že nemal možnosť sa proti postupu Finančného riaditeľstva účinne brániť, keďže mu nebola doručená zápisnica o vykonanom dozore zo dňa 14.07.2017, neboli mu doručené ani súdne príkazy a dozvedel sa o nich len po ich zverejnení na internetových stránkach Finančného riaditeľstva.

7. Najvyšší súd v zrušujúcom uznesení najprv konštatoval, že štátny dozor nad prevádzkovaním hazardných hier vykonávalo Finančné riaditeľstvo podľa zákona č. 171/2005 Z. z., ktorý platil do 28.02.2019. Uvedený zákon bol s účinnosťou od 01.03.2019 zrušený a nahradený zákonom č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 30/2019 Z. z.“), podľa ktorého prešiel výkon štátnej správy v oblasti hazardných hier z Finančného riaditeľstva a ostatných orgánov finančnej správy na Úrad pre reguláciu hazardných hier (žalovaného), ktorý sa stal aj procesným nástupcom Finančného riaditeľstva v konaní o prejednávanej veci.

konaní. Zdôraznil, že otázka zaradenia webového sídla žalobcu do zoznamu zakázaných webových sídiel v oblasti regulácie hazardných hier je vecou pôsobnosti orgánov štátnej správy podľa zákona o hazardných hrách. Mal za to, že ustanovenia o dozore nad poskytovaním zakázaných ponúk upravené v § 15b zákona č. 171/2005 Z. z. je potrebné vyhodnocovať v kontexte s predmetom a účelom zákona, ktorým je úprava pôsobnosti orgánov štátnej správy a obcí v oblasti hazardných hier. Poukázal na to, že túto štruktúru právnej úpravy hazardných hier následne prevzal aj nový zákon č. 30/2019 Z. z., ktorý za orgány štátnej správy v tejto oblasti považuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky a žalovaného, ktorý má v zmysle § 77 zákona č. 30/2019 Z. z. vymedzenú kompetenciu nielen vykonávať kontrolu, ale aj dozor nad dodržiavaním tohto zákona vo väzbe na jeho predmet a účel vymedzený v § 1. Najvyšší súd dospel k záveru, že správny súd vec nesprávne právne posúdil, pretože neboli splnené podmienky pre odmietnutie žaloby ako neprípustnej z dôvodov uvedených správnym súdom, ktorý bol povinný pristúpiť k meritórnemu prejednaniu veci v rozsahu žalobných bodov správnej žaloby.

10. Uznesením č. k. 24Sa/3/2020-30 zo dňa 25.03.2021 správny súd zamietol správnu žalobu a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že nakoľko žalobca už nepožaduje, aby žalovaný vyradil jeho webové sídlo zo zoznamu zakázaných webových sídiel, pôvodnému petitu žaloby v tejto časti nebolo možné vyhovieť a iný petit žaloby zodpovedajúci aktuálnemu skutkovému stavu žalobca neuviedol.

11. Predmetom súdneho prieskumu teda podľa správneho súdu zostala žaloba len v rozsahu tvrdeného nezákonného zásahu v súvislosti s podaním žiadosti žalovaného o vydanie príkazu na zamedzenie prístupu k webovému sídlu a príkazu na zamedzenie vykonania platobnej operácie alebo platobnej služby, ku ktorým žalobca navrhol, aby správny súd uložil povinnosť žalovanému bezodkladne požiadať Krajský súd v Banskej Bystrici o zrušenie súdnych

Správny súd mal za to, že mu neprináleží revidovať alebo posudzovať zákonnosť súdnych príkazov krajského súdu vydaných na trestnom úseku. Uviedol, že v hierarchii súdov nie je správny súd nadriadený súdom trestnému súdu, ktorý pred vydaním príkazov posúdil opodstatnenosť žiadostí

14. Proti uzneseniu správneho súdu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. i/, g/, f/ SSP, namietajúc nerešpektovanie záväzného právneho názoru vysloveného v zrušujúcom rozhodnutí o predchádzajúcej kasačnej sťažnosti, ďalej nesprávne právne posúdenie veci a porušenie práva na spravodlivý proces nesprávnym procesným postupom správneho súdu. Napadnuté uznesenie navrhol zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. 15. V sťažnostných bodoch sťažovateľ k argumentácii správneho súdu zdôraznil, že sa nedomáhal, aby súdne príkazy zrušil priamo správny súd, ale navrhoval, aby správny súd preskúmal postup žalovaného, ktorý sťažovateľ považuje za protiprávny, a uložil žalovanému, aby v namietaných zásahoch nepokračoval, najmä aby požiadal o zrušenie súdnych príkazov; tiež sa domáhal výroku o neoprávnenosti žiadostí o ich vydanie. 16. Sťažovateľ vyslovil presvedčenie, že správny súd má právomoc preskúmať správnosť a zákonnosť postupu žalovaného pri podaní žiadostí o vydanie súdnych príkazov a má aj právomoc uložiť žalovanému, aby požiadal súd o ich zrušenie. Tvrdil, že žalovaný ako orgán verejnej správy v namietanom rozsahu zasiahol do práv a oprávnených záujmov sťažovateľa a preto je správny súd povolaným k súdnej kontrole takýchto zásahov, ako to podľa sťažovateľa vyplynulo aj z uznesenia Najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 8Sžk/41/2018, ktorého právnym názorom sa podľa jeho mienky správny súd neriadil. 17. Podľa sťažovateľa správnemu súdu pri tomto meritórnom prieskume nebráni ani skutočnosť, že namietané zásahy viedli k vydaniu súdnych príkazov v režime podľa zákona o hazardných hrách. Poukázal na to, že krajský súd vydáva príkazy na základe žiadostí žalovaného, bez ich vecného prieskumu, pritom nevykonáva súdnu kontrolu verejnej moci, ku ktorej je naopak povolaný správny súd. Skutočnosť, že vo veci boli vydané súdne príkazy podľa sťažovateľa nijako neobmedzuje správny súd v tom, aby preskúmal zákonnosť a správnosť žiadostí žalovaného (namietaných zásahov), ktoré viedli k vydaniu príkazov. Takisto mu podľa jeho názoru nič nebráni v tom, aby žalovanému uložil v týchto zásahoch nepokračovať. 18. Sťažovateľ namietal, že správny súd svoju právomoc preskúmať a zrušiť sťažovateľom označené zásahy už druhýkrát odmietol, čím sa podľa jeho názoru dopustil jednak nesprávneho právneho posúdenia a jednak tým nerešpektoval záväzný právny názor Najvyššieho súdu. Právny názor správneho súdu, že v rámci svojej právomoci by mohol iba vyzvať žalovaného na opätovné preskúmanie, či trvajú dôvody pre pokračovanie zásahov, označil sťažovateľ za nezmyselný a poukázal na to, že vyzvať žalovaného k tomu istému môže aj sám sťažovateľ a nepotrebuje na to súdny prieskum. Navyše mal sťažovateľ za to, že dôvody vykonania zásahov nikdy nevznikli. 19. K záverom správneho súdu o neadekvátnej zmene žalobného petitu sťažovateľ uviedol, že na pôvodnom žalobnom petite zotrváva s výnimkou návrhu, aby žalovaný odstránil jeho webové sídlo z „blacklistu“. Mal za to, že žalobný petit obsahuje adekvátne nároky na prieskum ostatných namietaných zásahov a tiež nárok na vydanie určovacieho výroku. 20. Žalovaný sa k obsahu kasačnej sťažnosti písomne nevyjadril.

V. Právne závery kasačného súdu

22. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo kasačnému súdu vyhodnotiť opodstatnenosť záverov správneho súdu, že mu neprináleží zaväzovať žalovaného žiadať o zrušenie súdnych príkazov a že ich zrušenie môže nariadiť len ten súd, ktorý ich vydal, a to výlučne pre pominutie dôvodov, ktoré viedli k ich vydaniu. Sťažovateľ tvrdí, že správnemu súdu patrí právomoc preskúmať zákonnosť postupu žalovaného (predtým Finančného riaditeľstva) pri podaní žiadosti o vydanie súdnych príkazov a uložiť mu, aby požiadal o ich

23. Ešte pred vyhodnotením sťažnostných bodov kasačný súd poznamenáva, že po prijatí zákona č. 30/2019 Z. z. správny súd v súlade s právnou úpravou pokračoval v konaní so žalovaným, na ktorého prešli s účinnosťou od 01.03.2019 právomoci Finančného riaditeľstva v oblasti štátneho dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk. Tu je treba pripomenúť, že správny súd sa vecou zaoberal už po druhý krát, po predchádzajúcom zrušení jeho uznesenia o odmietnutí správnej žaloby Najvyšším súdom, ktorý v zrušujúcom uznesení konštatoval, že Finančné riaditeľstvo pri vykonaní namietaných zásahov vykonávalo pôsobnosť orgánu verejnej správy v oblasti regulácie hazardných hier, nie orgánu činného v trestnom konaní. Dospel k záveru, že správny súd má pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu veci v medziach žalobných bodov.

Správny súd dôvodne poukázal na to, že sťažovateľ ustúpil zo žalobného návrhu (čiže ho vzal späť) v časti o uloženie povinnosti vyradiť jeho webové sídlo zo zoznamu zakázaných sídel vedeného žalovaným (predtým Finančným riaditeľstvom) bez toho, aby vysvetlil dôvod zmeny tohto svojho procesného postoja. Sťažovateľ len uviedol, že podľa jeho informácií k vyradeniu jeho webového sídla zo zoznamu pristúpil sám žalovaný. Kasačný súd však upozorňuje, že ak žalovaný vyradil sťažovateľovo webové sídlo zo zoznamu z vlastnej iniciatívy, mohol tak pri dodržaní zákona urobiť len z dôvodu (dodatočného) preukázania, že sťažovateľ neposkytuje zakázanú ponuku, alebo že poskytovanie zakázanej ponuky bolo ukončené. To by ale logicky znamenalo, že ak sťažovateľ neposkytuje zakázanú ponuku, niet právneho dôvodu, aby naďalej existovali súdne príkazy na zamedzenie prístupu k jeho webovému sídlu a k vykonaniu platobných operácií. Toto nechal správny súd bez povšimnutia.

26. Pri hodnotení opodstatnenosti sťažovateľom uplatnenej súdnej ochrany je potrebné si uvedomiť, že citované ustanovenia zákona č. 171/2005 Z. z., ktoré sú obsahovo prakticky identické s relevantnými ustanoveniami neskoršieho zákona č. 30/2019 Z. z., neumožňujú poskytovateľovi zakázanej ponuky obrátiť sa na súd, ktorý súdne príkazy vydal, so žiadosťou o preskúmanie zákonnosti ich vydania, príp. dôvodnosti ich pokračovania.

27. Sťažovateľ v žalobných bodoch (25 - 47) správnej žaloby rozsiahlo argumentuje, prečo sú podmienky udeľovania licencií na prevádzkovanie hazardných hier prostredníctvom internetu stanovené v zákone č. 171/2005 Z. z. v rozpore s článkom 49 a článkom 56 ZFEÚ, ako aj s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, keď tvrdí, že obmedzujú slobodu usadzovania a poskytovania služieb v rámci Európskej únie. Jeho argumentácia poukazuje na to, že ako právnická osoba založená, licencovaná a regulovaná podľa práva štátu Gibraltár, disponuje oprávnením na prevádzkovanie stávkových a hazardných hier prostredníctvom internetu, a to na základe licencií č. 050 a č. 051 udelených Komisárom pre hazardné hry v Gibraltári. Tvrdí, že na prevádzkovanie hazardných hier prostredníctvom internetu na území Slovenskej republiky nepotrebuje licenciu podľa zákona č. 171/2005 Z. z. resp. zákona č. 30/2019 Z. z., a teda jeho ponuka nie je zakázaná. V žalobnom návrhu (petite) správnej žaloby navrhol správnemu súdu rozhodnúť, že žalovaný vykonal neoprávnený zásah do právneho postavenia sťažovateľa tým, že požiadal Krajský súd v Banskej Bystrici o vydanie súdnych príkazov.

Sťažovateľ dôvodne namieta, že správny súd nerešpektoval záväzný právny názor kasačného súdu uvedený v zrušujúcom uznesení, ktorým uložil správnemu súdu preskúmať zákonnosť namietaných zásahov v medziach žalobných bodov a že týmto svojím postupom zároveň znemožnil sťažovateľovi domôcť sa preskúmania zákonnosti postupu žalovaného v miere porušujúcej právo na spravodlivý proces. Kasačný súd zdôrazňuje, že o zaradení nového webového sídla prevádzkovateľa hazardných hier do zoznamu zakázaných webových sídel nevydáva orgán dozoru nad zakázanými ponukami formálne rozhodnutie, ktoré by bolo dotknutému prevádzkovateľovi oznámené a ktoré by mohol podrobiť súdnemu preskúmaniu na základe žaloby proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 a nasl.

29. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že v záujme zabezpečenia uplatnenej ochrany práv a právom chránených záujmov sťažovateľa je potrebné uznesenie správneho súdu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušiť ako nezákonné a vec mu znovu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom správny súd predovšetkým posúdi, aké právne dôvody opodstatňujú pretrvávanie súdnych príkazov, ak už sťažovateľovo webové sídlo nie je zaradené do zoznamu zakázaných webových sídel, teda ak už zjavne neposkytuje zakázanú ponuku. Pokiaľ súdne príkazy naďalej platia, potom bude úlohou správneho súdu, hoci nie je nadriadeným súdom krajskému súdu, ktorý vydal súdne príkazy, posúdiť opodstatnenosť trvania týchto príkazov a rozhodnúť o žalobnom návrhu na uloženie povinnosti žalovanému požiadať príslušný súd o ich zrušenie, pretože inak by sťažovateľovi opätovne odoprel prístup k súdnej ochrane.

30. Správny súd v ďalšom konaní rozhodne aj o náhrade trov kasačného konania v zmysle § 467 ods. 3 S.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.