← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·30. 11. 2022

8Sžk/30/2019

ECLI:SK:NSSSR:2022:4016200886.2

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Nitre
Sp. zn. 1. inštancie
11S/236/2016
IČS
4016200886
Citované
21× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a zo sudkýň Mgr. Kristíny Babiakovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): V. U., G. Š.J. Y. XX, J., zast. JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, za účasti pribratých účastníkov konania: 1/ Združenie domových samospráv, so sídlom Námestie SNP 13, Bratislava, P. O. Box 218, 850 00 Bratislava, 2/ Nitra Invest, s.r.o., so sídlom Mostná 29, 949 01 Nitra, IČO: 36561690, 3/ DESIGN ENGINEERING, a. s., so sídlom Palisády 33, 811 06 Bratislava, IČO: 36609633, 4/ S.. S. V., G. V. XXX, XXX XX X., 5/ V.. M. L., G. H. XX, XXX XX G., 6/ F.. Z. S., G. K. O. X, XXX XX J., 7/ K. I., G. Z. X, XXX XX J., 8/ K. U., G. K. O. XX, XXX XX J., 9/ Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu, so sídlom Mlynské nivy 44/b, 821 09 Bratislava, IČO: 36070513, zast. MAPLE & FISH s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Žižkova 22B, 811 02 Bratislava, IČO: 36718432, 10/ Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., so sídlom Horné lúky 4540/1, 949 01 Nitra, IČO: 48302392, zast. advokátskou kanceláriou MS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., so sídlom Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, za ktorú koná CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, so sídlom Staromestská 3, 811 03 Bratislava, IČO: 51034166, 11/ STAV - REAL VH, s.r.o., so sídlom Výčapy Opatovce 61, 951 44 Výčapy Opatovce, IČO: 45348669, 12/ MH INVEST, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36724530, zast. JUDr. Allan Böhm, advokátska kancelária Böhm & Partners, so sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava, 13/ Z. X., G. Š. XXXX/XX, XXX XX J., zast. BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, IČO: 36833533, 14/ Q. H., G. Š. XXX/XX, XXX XX J., v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 20443/2016/B625-SV/47479/Pa zo dňa 27. júla 2016, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/236/ 2016-483 zo dňa 12. septembra 2018, takto rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. III. Ďalším účastníkom konania náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

1. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „prvostupňový orgán“) vydal v zmysle § 117b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších právnych predpisov stavebné povolenie č. OU-NR-OVBP2-2016/017212-011 zo dňa 27. mája 2016 (ďalej len „stavebné povolenie“), ktorým povolil stavbu „Automotive Nitra Project - Modulárne kontajnerové objekty“ v rozsahu stavebných objektov zariadenia staveniska (kancelárie výstavby, jedáleň, bezpečnostná vrátnica, hlavná vrátnica, bezpečnostné turnikety, elektrická prípojka, vodovodná a kanalizačná prípojka). 2. Žalovaný rozhodnutím č. 20443/2016/B625-SV/47479/Pa zo dňa 27. júla 2016 (ďalejlen „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a stavebné povolenie potvrdil. K jednotlivým námietkam žalovaný uviedol: (I) námietku týkajúcu sa nesprávnosti zaradenia pozemkov žalobcu do osvedčenia, vydaného Ministerstvom hospodárstva SR podľa § 3 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, považoval za irelevantnú, keďže uvedené osvedčenie nemôže byť predmetom prieskumu tak prvostupňového ako aj druhostupňového orgánu. (II) Vo vzťahu k námietke, že navrhovaná činnosť bola len predmetom zisťovacieho konania uviedol, že Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36, ktorým rozhodol, že navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z., a teda týmto rozhodnutím je viazaný. (III) Námietku, že Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) nemohla podať návrh prvého zámeru považoval za nedôvodnú, keďže žiadosť o stavebné povolenia na predmetnú stavbu podala spoločnosť Jaguar Land Rover, s.r.o., ako stavebník a nie SARIO. (IV) Za nedôvodnú považoval aj námietku, že osvedčenie bolo vydané na základe žiadosti spoločnosti MH Invest, s.r.o., ktorá v danom konaní nevystupuje. Ako vyplýva zo stavebného povolenia, žiadosť o povolenie stavby podal stavebník (Jaguar Land Rover, s.r.o.), zastúpený spoločnosťou ALGECO, s.r.o., ktorá v konaní bola zastúpená spoločnosťou STAV-REAL VH, s.r.o. a predmetná stavba sa bude realizovať na pozemkoch patriacich spoločnosti MH Invest, s.r.o., ktorá s ich realizáciou vyslovila súhlas.

II. Priebeh konania pred správnym súdom

3. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou žiadal, aby Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“) rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 4. Žalobca namietal nezákonnosť celého procesu z dôvodu, že stavebnému konaniu nepredchádzalo územné konanie. Územný plán mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale nedefinuje priestorové regulatívy zástavby (prípustnú podlažnosť, podiel zastavanosti atď.) a ani dopravnú koncepciu obslúžiteľnosti priemyselného parku a z tohto dôvodu stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá však vypracovaná nebola. Rovnako namietal procesnú vadu a zmätočnosť konania, keď v oznámení o začatí stavebného konania bol ako stavebník uvádzaná spoločnosť ALGECO, s.r.o., pričom je procesne neprípustné, aby zrazu na základe doplnenia a opravenia žiadosti sa stal navrhovateľom iný subjekt. Naďalej trval na tom, že realizácia predmetnej stavby sa mala

posudzovať v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o EIA“), čo de facto uznal aj stavebník predložením nového zámeru stavebnej činnosti „Automotive Nitra Project“, v rámci ktorého sa má realizovať aj stavba, ktorá je predmetom povoľovacieho konania.

Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov v rozhodnutí č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. decembra 2015 uviedol, že ak sa pri stavebnom konaní preukáže potreba zvýšenia parkovacích miest z terajších vykazovaných 440, bude navrhovateľ povinný zabezpečiť súlad podľa § 38 ods. 1 zákona o EIA, čo sa preukázalo, s ohľadom na obsah zámeru „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ (4130 stojísk). Záverom uviedol, že samotný Strategický park ako celok nebol v zmysle zákona o EIA posudzovaný. 5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.

K jednotlivým námietkam uviedol, že predmetná stavba je súčasťou prípravy výstavby objektov na realizáciu strategického parku, na ktorý Ministerstvo hospodárstva SR vydalo osvedčenie podľa § 3 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. a z tohto dôvodu povoľovaná stavba, vo väzbe na § 32 ods. 2 stavebného zákona, nevyžaduje územné rozhodnutie, pričom okresný úrad, ako aj žalovaný, sú týmto osvedčením viazaní a nie sú oprávnení skúmať správnosť záverov v ňom

obsiahnutých. K námietke týkajúcej sa procesných pochybení zopakoval, že zo stavebného povolenia vyplýva, že žiadosť o povolenie predmetnej stavby podal stavebník - spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., zastúpená splnomocneným zástupcom ALGECO s.r.o., zastúpená spoločnosťou STAV - REAL VH, s.r.o. a predmetná stavba sa bude realizovať na pozemkoch vo vlastníctve spoločnosti MH Invest, s.r.o., ktorá s jej realizáciou na týchto pozemkoch vyslovila súhlas. Záverom opätovne uviedol, že Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal rozhodnutie, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť nebude posudzovať v zmysle zákona o EIA, pričom žalobca mal možnosť toto rozhodnutie

napadnúť. 6. Spoločnosť MH Invest, s.r.o. podaním zo dňa 19. decembra 2016 požiadala správny súd o pribratie do konania a vyjadrila sa k žalobe. V podaní uviedla, že zabezpečuje výstavbu strategického priemyselného parku v Nitre, pre ktorý bolo vydané osvedčenie o významnej investícii, ktoré sa týka aj stavby Automotive Nitra Projekt - Modulárne kontajnerové objekty. Nakoľko spoločnosť MH Invest, s.r.o. nemala k dispozícii správnu žalobu, vyjadrila sa k námietkam uvedeným v odvolaní k stavebnému povoleniu. Žalobca bol pôvodným vlastníkom parcely č. 3064 v k. ú. Lužianky, ktorá mu bola právoplatným rozhodnutím vyvlastnená, avšak posudzovaná stavba nezasahuje do tejto parcely. Správne orgány sú vydaným osvedčením viazaní a nie sú oprávnené skúmať správnosť záverov v ňom obsiahnutých.

V rozhodnutí Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 8. októbra 2015 bolo konštatované, že navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorej je stavba súčasťou, sa nebude posudzovať z hľadiska vplyvov na životné prostredie a aj v tomto prípade sú oba orgány viazané obsahom tohto rozhodnutia.

Rovnako skutočnosť, že spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. predložila zámer navrhovanej činnosti, nie je relevantná pre toto konanie, nakoľko tento zámer sa týka druhej fázy výstavby. Stavba sa realizuje na pozemkoch vo vlastníctve spoločnosti MH Invest, s.r.o., ktorá vyslovila súhlas s jej realizáciou.

7. Uznesením zo dňa 31. januára 2017 správny súd pribral za účastníkov konania účastníkov administratívneho konania. 8. K podanej žalobe sa už ako účastník konania vyjadrila spoločnosť MH INVEST, s.r.o., ktorá navrhla, aby správny súd žalobu zamietol.

Poukázala na svoje predchádzajúce vyjadrenie a na záväzné stanovisko mesta Nitra č. 4053/2016 zo dňa 22. marca 2016, v ktorom bolo konštatované, že predmetné stavby sú v súlade s územným plánom mesta Nitra a k jednotlivým stavbám realizovaným v iných katastrálnych územiach udelila každá z príslušných obcí súhlas

v záväznom stanovisku. Námietky žalobcu považovala za účelové s tým, že námietku, týkajúcu sa územného plánu mesta Nitra a námietku vo vzťahu k osvedčeniu žalobca neuplatnil v prvostupňovom konaní, a teda v zmysle koncentračnej zásady nemá na ne súd prihliadať.

9. Na pojednávaní pred správnym súdom právny zástupca žalobcu predložil podanie zo dňa 14. marca 2018 označené ako „vyjadrenie - materiál č. 1“ a „vyjadrenie - materiál č. 2“, obsahom ktorých bolo vyjadrenie vo vzťahu k účastníctvu v stavebnom konaní, posudzovaniu vplyvov na životné prostredie a ku skutočnosti, že pokiaľ v danej veci na prvom stupni rozhodol Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, tento sa jednoznačne považuje za okresný úrad v sídle kraja, čo objektivizuje záver o tom, že žalovaný nemohol byť vecne príslušným orgánom. Žalobca tiež podaním zo dňa 20. apríla 2018 predložil správnemu súdu rozhodnutie žalovaného č. 15863/2016/B625-SV36045/GE zo dňa 1. júna 2016, ktorým potvrdil procesné rozhodnutie stavebného úradu o odňatí postavenia účastníka konania žalobcovi v konaní o povolení stavby v rozsahu stavebných objektov SO Preložka Orange NR- TO, SO Preložka OK Orange NR-TT, SO 653 Preložka OK T-COM NR-PP a SO 654 Preložka MTS T-COM NR-PP. 10. Žalovaný vo svojom ďalšom vyjadrení uviedol, že zistil, že územný plán zóny nebol spracovaný a územný plán mesta Nitra a obce Lužianky je prístupný na webovom sídle.

Vzhľadom na to, že ani Mesto Nitra, ani obec Lužianky a ani žalovaný nedisponujú všetkými informáciami potrebnými na zakreslenie územia, na ktorom sa stavba „Automotive Nitra Project - modulárne kontajnerové objekty“ nachádza, po predbežnej dohode požiada spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., ktorý ako stavebník disponuje potrebnými znalosťami a informáciami, aby zabezpečil zakreslenie dotknutého územia do existujúceho územného plánu mesta Nitra. Ďalej uviedol, že predmetom tohto konania nie je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36, ale stavebné povolenie, ktorým bola povolená stavba „Automotive Nitra Project - modulárne kontajnerové objekty“. S poukazom na § 135 ods. 1 SSP je pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy a akákoľvek zmena skutkových okolností, ktorá nastala po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, nemôže byť dôvodom zrušenia rozhodnutia v správnom súdnictve. Prípadné zrušenie rozhodnutia, ktoré bolo jedným z podkladov na rozhodnutie o stavebnom povolení, by mohlo byť len dôvodom na podanie mimoriadneho opravného prostriedku v správnom konaní.

Následne v podaní zo dňa 21. mája 2018 žalovaný uviedol, že predkladá vyjadrenie mesta Nitra zo dňa 25. augusta 2017, v ktorom je okrem iného uvedené, že v záväznej časti územného plánu mesta Nitra, ktorá bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 zo dňa 22. mája 2003 v znení neskorších dodatkov nie je stanovená podmienka obstarať územný plán zóny pre územie priemyselného parku Nitra - sever.

11. Spoločnosť MH Invest, s.r.o. vo svojom vyjadrení uviedla, že listiny predložené žalobcom ako „materiál 1“ a „materiál 2“ sa bezprostredne netýkajú preskúmavaných rozhodnutí. Rovnako poukázala na to, že ak by v súdnom konaní č. k. 26S/3/2016 došlo k zrušeniu rozhodnutia zo zisťovacieho konania, táto skutočnosť nemôže mať vplyv na toto konanie.

III. Rozhodnutie správneho súdu

12. Správny súd rozsudkom č. k. 11S/236/2016-483 zo dňa 12. septembra 2018 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“) správnu žalobu zamietol.

13. Správny súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie predmetnej žaloby, pričom mal za to, že žalobu je potrebné posudzovať v zmysle § 178 ods. 3 SSP, teda ako žalobu podanú zainteresovanou verejnosťou. Aktívne legitimovaná na podanie žaloby je okrem iných i fyzická osoba za predpokladu, že bola rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, pričom tvrdenie o takomto ukrátení musí byť súčasťou správnej žaloby v rámci jej žalobných bodov.

Podľa správneho súdu žaloba takéto tvrdenie obsahuje, ale žalobca v nej žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť porušené alebo priamo dotknuté. 14. V súvislosti s námietkou, týkajúcou sa povinného posudzovania navrhovanej činnosti na životné prostredie správny súd uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 23. februára 2016 v konaní vedenom na správnom súde pod sp. zn. 26S/3/2016 domáha preskúmania a zrušenia rozhodnutia zo zisťovacieho konania, pričom ku dňu vydania rozhodnutia nebolo vo veci rozhodnuté, čo znamená, že tieto rozhodnutia boli pre správne orgány záväzné a tento stav bol rozhodujúci i pre správny súd. Správny súd neposudzoval zákonnosť rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní (žalobca to ani nežiadal, i keď na tieto rozhodnutia poukazoval), a to i s poukazom na § 27 ods. 1 SSP, pretože tieto sú predmetom samostatného súdneho konania.

S poukazom na uvedené nebolo možné prihliadať ani na námietku žalobcu o existencii zámeru „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, nakoľko tento zámer, resp. správa o hodnotení navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ mali byť prerokované dňa 19. septembra 2016 (ako to vyplýva z pozvánky, ktorú predložil žalobca ako prílohu predmetnej žaloby) a v tomto čase už žalobou napadnuté rozhodnutia vydané v stavebnom konaní nadobudli právoplatnosť. Nebolo teda možné prihliadať na okolnosti, ktoré v čase vydania žalobou napadnutých rozhodnutí neexistovali.

15. K námietke týkajúcej sa vydania stavebného povolenia v zmysle § 32 ods. 2 stavebného zákona správny súd poukázal na Všeobecne záväzné nariadenie (ďalej len „VZN“) mesta Nitry č. 3/2003, kde sú v bodoch 1.13.1 - 1.13.5 uvedené priestorovo funkčné celky, ktorých sa obstaranie a schválenie územného plánu zóny týka, ale oblasť, resp. priestorovo funkčný celok Dražovce tu uvedený nie je. Na tejto skutočnosti nič nemení ani zistenie, že v časti s označením „ÚPN Nitra - Zástavba“ pod bodom „zástavba“ a v časti „ÚPN Nitra - Komplexný výkres“ pod bodom „priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia“ je uvedený text „Priemyselná výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny)“.

16. Správny súd ďalej uviedol, že na postup podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona sa vyžaduje splnenie dvoch podmienok. Prvou podmienkou je, že sa jedná o umiestnenie strategického parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii v zmysle § 1 ods. 3, 8, 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V predmetnej veci je nepochybné, že Ministerstvo hospodárstva SR vydalo na základe žiadosti spoločnosti MH Invest, s.r.o. osvedčenie o významnej investícii č. 13489/2016-1000-02436 dňa 14. januára 2016.

Z tohto osvedčenia súd zistil, že bolo vydané pre stavbu „výstavba nového automobilového výrobného podniku v Nitre“ v rámci strategického parku v Nitre s tým, že stavbu bude zabezpečovať Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. a táto stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.

Druhou podmienkou, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.

Umiestnenie strategického parku teda nie je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou mesta Nitra a vyplýva z územného plánu mesta, bez potreby vypracovania územného plánu zóny, čo potvrdilo mesto Nitra vo svojom vyjadrení. 17. Podľa správneho súdu umiestnenie strategického parku, resp. navrhovanej činnosti, v nadväznosti na existujúci priemyselný park Nitra - Sever potvrdzuje i predmetný zámer.

V územnom pláne mesta Nitra sú uvedené čísla lokalít s funkčným využitím „priemyselný park sever“ a termín „strategický park“ sa v územnom pláne mesta Nitra neuvádza, pretože termín „strategický park“ bol zavedený do stavebného zákona s účinnosťou od 17. októbra 2015 zákonom č. 254/2015 Z. z. Do zákona č. 175/1999 Z. z. bol termín „strategický park“ zavedený zákonom č. 154/2015 Z. z. Z uvedených dôvodov potom termín „strategický park“ nie je zahrnutý v územnom pláne mesta Nitra, nakoľko posledný dodatok č. 5 k VZN č. 3/2003 bol schválený mestským zastupiteľstvom mesta Nitra dňa 11. júna 2015, kedy ešte uvedený termín nebol v našom právnom poriadku definovaný. Podmienkou pre postup podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona teda nie je „vymedzenie hranice strategického parku“, resp. „definovanie územia strategického parku“, ale že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu obce a nie je v rozpore s umiestnením strategického parku, resp. s prípravou územia na realizáciu strategického parku a táto podmienka bola splnená.

18. K oznámeniu žalovaného zo dňa 25. novembra 2015, na ktoré poukazoval žalobca správny súd uviedol, že sa jedná o stanovisko žalovaného k výkladu § 32 ods. 2 stavebného zákona, ktoré nie je záväzné pre súd a ani z neho nevyplýva, že by konkrétne územie určené na umiestnenie strategického parku alebo na prípravu realizácie strategického parku významnej investície vyžadovalo vykonanie územného konania. Správny súd poukázal na § 12 ods. 1 stavebného zákona, ktorý stanovuje prípady, kedy sa spracúva pre časť obce územný plán zóny (okrem iného i v prípade, ak schválený územný plán obce ustanovuje obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce) a je toho názoru, že o takýto prípad sa v predmetnej veci nejedná, nakoľko platný územný plán mesta Nitra neustanovuje pre priestorovo funkčný celok Dražovce obstarať a vypracovať územný plán zóny. Povinnosť obstarať a vypracovať územný plán zóny nevyplýva a ani nemôže vyplývať z oznámenia žalovaného zo dňa 25. novembra

2015. Taktiež súd poukázal na skutočnosť, že stavba s označením „vybudovanie strategického parku“ je umiestnená v nadväznosti na existujúci priemyselný park, Nitra - Sever, čo vyplýva z predloženého zámeru vypracovaného podľa zákona o EIA v auguste 2015 pre užívateľa a navrhovateľa (SARIO).

19. Námietku žalobcu, spočívajúcu v tvrdení pochybenia pri označení účastníka stavebného konania, keď najskôr ako navrhovateľ stavebného konania vystupovala spoločnosť ALGECO s.r.o. a v stavebnom povolení je už ako navrhovateľ označený iný subjekt (Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o.), považoval správny súd za nedôvodnú, keďže na základe výzvy stavebného úradu bola nesprávnosť v označení stavebníka odstránená, čo správne orgány vysvetlili v odôvodnení svojich rozhodnutí. V súvislosti s touto námietkou správny súd poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Sž/98-102/02 a rozhodnutie Ústavného súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 502/2015.

20. Námietkami žalobcu, ktoré vzniesol v priebehu súdneho konania (na pojednávaniach a v písomných podaniach označených ako „materiál č. 1“ a „materiál č. 2“), po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie správnej žaloby zainteresovanej verejnosti, sa správny súd nezaoberal. K podaniu žalobcu označenému ako „vyjadrenie - materiál č. 1“ správny súd uviedol, že žalobca poukazuje na iné stavebné konanie a odôvodnenie rozhodnutí, ktoré boli v ňom vydané nebolo pre správny súd v tejto právnej veci záväzné.

K ďalšiemu podaniu označenému ako „vyjadrenie - materiál č. 2“, v ktorom žalobca namietal vecnú nepríslušnosť odvolacieho správneho orgánu, ktorý rozhodol o jeho odvolaní proti rozhodnutiu v zisťovacom konaní (teda nie v predmetnom stavebnom konaní) správny súd uviedol, že v predmetnej veci nie je možné preskúmavať iné rozhodnutia vydané v procese prípravy a realizácie výstavby priemyselného parku, resp. poukazovať na prípadné pochybenia alebo nedostatky v iných správnych konaniach, ktoré predchádzali stavebnému konaniu alebo ktoré budú na stavebné

konanie nadväzovať.

IV. Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní

21. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. a g) SSP alternatívne navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie a prizná sťažovateľovi náhradu trov konania.

22. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti najmä namietal, že správny súd si zamieňa pojem osvedčenie vydané na výstavbu strategického parku s osvedčením vydaným pre Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o., ktoré bolo vydané na významnú investíciu.

Súd teda spája dve samostatné významné investície/osvedčenia ako keby do jednej, a teda akceptuje nezákonnosť celého administratívneho procesu. Ustanovenie § 32 ods. 2 stavebného zákona upravuje prípad, kedy sa územné rozhodnutie nevyžaduje, avšak len a výlučne v prípade stavby na umiestnenie strategického parku a nie na významné investície, ktoré budú realizované v ňom, na základe osobitných osvedčení. Pod vybudovanie strategického parku nemôže spadať realizácia stavby, ktorá je súčasťou už inej významnej investície, pre iného držiteľa, iného osvedčenia o významnej investícii, teda je súčasťou investície realizovanej síce v rámci predmetného strategického parku, ale nejedná sa o súčasť výstavby samotného strategického parku. Aplikácia § 32 ods. 2 stavebného zákona je možná len v prípade povoľovania stavieb tvoriacich významnú investíciu v podobe výstavby strategického parku ako takého, ale nie už v prípade povoľovania stavieb tvoriace jednotlivo významné investície.

23. Vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa Územného plánu mesta Nitra sťažovateľ uviedol, že strategický park v Nitre definovaný osvedčením pre MH Invest, s.r.o. nie je obsiahnutý v územnom pláne mesta Nitra. V textovej časti ÚPN - mesta Nitra sa pre priemyselnú výrobu (priemyselný park) vyžaduje spracovanie územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá spracovaná do dnešného dňa nebola. V zmysle bodu 1.15 VZN mesta Nitra sa uvádza, že Grafická časť - komplexný návrh ÚPN mesta Nitra, vrátane zmien a doplnkov, je v plnom rozsahu záväzná. To znamená, že textovú časť v rámci územného plánu je potrebné čítať v kontexte s jeho grafickou časťou, ktorá je záväzná a je teda úplne jednoznačné, že podmienenosť vypracovania územného plánu zóny pri priemyselnom parku je vyžadovaná aj v

k. ú. O.. Skutočnosť, že k tomu nedošlo je v rozpore s § 32 ods. 2 stavebného zákona na účely možnosti nevyžadovania územného konania, keďže nie je možné vychádzať z podmienky, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s umiestnením strategického parku, vyplýva z územného plánu obce, alebo z územného plánu

zóny. 24. Sťažovateľ naďalej trval na tom, že posúdenie vplyvov na životné prostredie malo predchádzať zisťovaciemu konaniu na zámer „Automotive Nitra Project“ a „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, a následnému povoľovaniu jednotlivých investícii v rámci strategického parku, keď nebol posúdený samotný strategický park. V zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie, a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Podľa sťažovateľa „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou, a teda v zmysle § 3 písm. f) zákona o EIA sa jedná o tzv. navrhovanú činnosť, ktorá podlieha administratívnemu konaniu v zmysle zákona o

EIA. Ak by uvedená stavba nebola v zmysle zákona o EIA posúdená, nemôžu byť legitímne ani ďalšie stavby - významné investície realizované v predmetnom strategickom parku. Záverom sťažovateľ poukázal na realizáciu obdobného strategického parku (Haniska), ktoré sa bude posudzovať podľa zákona o EIA a na výpoveď zástupcu Združenia domových samospráv zo dňa 12. septembra 2018, ktorý poukázal na porušenie článku 46 Ústavy Slovenskej republiky.

25. Ku kasačnej sťažnosti sa podaním zo dňa 26. marca 2019 vyjadrilo Združenie domových samospráv, ako ďalší účastník, ktorý súhlasil s podanou kasačnou sťažnosťou a navrhol, aby jej kasačný súd vyhovel. Poukázal na to, že § 32 ods. 2 stavebného zákona je len procesným zjednodušením schvaľovania významnej investície alebo strategického parku, nie však vyhnutím sa účelu a cieľu územného rozhodovania. Stavebný úrad neskúmal súlad priestorového usporiadania a funkčného využitia povoľovanej stavby s umiestnením podľa územného plánu mesta Nitra, čo je podmienkou § 32 ods. 2 stavebného zákona a rovnako nerozoznával medzi strategickým parkom a strategickou investíciou. Nesprávnou aplikáciou § 32 ods. 2 stavebného zákona došlo v konaní stavebného úradu k porušeniu povinnosti podľa § 3 ods.1 a ods. 2 Správneho poriadku s následkom poškodenia sťažovateľa na procesných právach a v konečnom dôsledku s tým právnym následkom, že žalované rozhodnutie porušuje ústavné práva sťažovateľa na priaznivé životné prostredie, informácie o ňom a prístup k spravodlivosti.

Úrady, ktoré mali zo zákona jeho práva chrániť toto neurobili a teda nastal právny stav, kedy boli práva sťažovateľa reálne poškodené a nápravy sa je možné domáhať len súdnou cestou. Táto nerovnováha medzi pozíciou štátu v administratívnom konaní a jeho záujmov a pozíciou sťažovateľa spôsobila, že je potrebné mať na konanie úradov prísnejšie a striktnejšie nároky, lebo len vtedy je garantovaná spravodlivosť rozhodovania.

26. Ku kasačnej sťažnosti sa podaním zo dňa 8. apríla 2019 vyjadrila ďalšia účastníčka v 5. rade, ktorá sa v plnej miere stotožnila s kasačnou sťažnosťou sťažovateľa. 27. Ďalší účastník v 12. rade sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil so závermi správneho súdu a navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť v plnej miere zamietol a priznal tak jemu, ako aj žalovanému náhradu trov konania. Mal za to, že sťažovateľ v žalobe žiadnym spôsobom nepomenoval a nevymedzil práva, na ktorých mal byť podľa rozhodnutia ukrátený a ak netvrdí, že rozhodnutiami bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia, tak súd nemal inú možnosť, ako žalobu zamietnuť. Ak by sa pripustil výklad nad rámec zákona, podľa ktorého môže zainteresovaná verejnosť úspešne podávať správne žaloby o preskúmanie stavebných povolení bez toho, aby vymedzila svoje práva, ktoré boli dotknuté, resp. bez toho, aby zainteresovaná verejnosť tvrdila, že v stavebnom konaní mal byť porušený verejný záujem

v oblasti životného prostredia, potom bude dochádzať k šikanóznemu zneužívaniu práva a právnych inštitútov zo strany zainteresovanej verejnosti na úkor ostatných účastníkov konania, čo je v rozpore s § 5 SSP. Zároveň upozornil, že argumentácia sťažovateľa je značne rozšírená, v porovnaní s argumentáciou uvedenou v správnej žalobe, proti čomu vzniesol námietku. Záverom poukázal na to, že námietka sťažovateľa, týkajúca sa posudzovania činnosti v zmysle zákona o EIA, je formulovaná v rozpore s požiadavkami § 440 ods. 1 a 2 SSP, kedy sťažovateľ neuvádza, v čom mala spočívať nesprávnosť právneho posúdenia. 28. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom správneho súdu a navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú

zamietol.

V. Posúdenie kasačného súdu

29. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“ alebo „NSS SR“) kasačnú agendu správneho kolégia NS SR v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S a bola v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou.

30. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

31. Kasačný súd na úvod uvádza, hoci uvedené nebolo predmetom kasačnej sťažnosti, že rovnako ako správny súd, posúdil postavenie sťažovateľa ako zainteresovanej verejnosti v zmysle § 178 ods. 3 SSP v spojení s § 442 ods. 1 SSP.

Iné závery nevyplývajú ani z predloženého administratívneho spisu či už z obsahu správnej žaloby alebo kasačnej sťažnosti. 32. Kasačný súd tiež skúmal naplnenie podmienky uvedenej v § 440 ods. 2 SSP, podľa ktorého dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Uvedené ustanovenie vyžaduje, aby sťažovateľ v kasačnej sťažnosti priamo reagoval na právne posúdenie správneho súdu, čo sťažovateľ výslovne neurobil. Vzhľadom na to, že kasačnou sťažnosťou ale vecne reagoval na dôvody uvedené v rozhodnutí správneho súdu, kasačný súd kasačnú sťažnosť neodmietol podľa § 439 ods. 3 SSP, ale ju vecne preskúmal. V súvislosti s uvedeným však kasačný súd konštatuje, že uvedený postup vzhľadom na poučenie v tomto rozhodnutí, už kasačný súd nemusí zopakovať v ďalších kasačných konaniach.

33. Kasačný súd sa v rámci posúdenia predmetnej veci zaoberal dvomi okruhmi otázok, konkrétne (I) aplikáciou § 32 ods. 2 stavebného zákona na daný prípad a (II) povinnosťou, aby k strategickému parku prebehlo zisťovacie konanie podľa zákona o EIA. K týmto otázkam kasačný súd uvádza: (I) K aplikácii § 32 ods. 2 stavebného zákona

34. Podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.

35. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namieta, že podľa výnimky ustanovenej v § 32 ods. 2 (nevyžadovanie územného rozhodnutia) stavebného zákona možno postupovať len vtedy, keď územný plán obce/zóny dostatočne podrobne reguluje územie, kde má byť strategický park

umiestnený. 36. Z právneho rozboru § 32 ods. 2 stavebného zákona podľa kasačného súdu vyplýva, že na umiestnenie strategického parku sa nevyžaduje územné rozhodnutie ak (splnenie podmienok) priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia nie je v rozpore s ich umiestnením a (kumulatívne) vyplýva z územného plánu obce alebo (alternatívne) z územného plánu zóny.

37. Kasačný súd sa v súvislosti s touto námietkou v plnom rozsahu stotožňuje so závermi správneho súdu a tiež odkazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/26/2020 zo dňa 28. septembra 2022, týkajúci sa rovnakých účastníkov konania v obdobnej právnej veci, v ktorom kasačný súd uviedol: „.

. .Toto ustanovenie však podľa kasačného súdu nevyžaduje, aby pre umiestňovaný strategický park existovalo v územnom pláne obce/zóny podrobne ustanovené priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia. Zákonným predpokladom, ktorý z citovaného ustanovenia vyplýva, je len absencia rozporu umiestnenia strategického parku s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je v územnom pláne ustanovené.

Sťažovateľovi sa nepodarilo preukázať, že umiestnenie strategického parku, v ktorom mali byť povoľované stavby postavené (opätovne súd zdôrazňuje, že sám sťažovateľ v žalobe tieto projekty nerozlišoval), bolo v rozpore s relevantnými časťami územného plánu. Sťažovateľ poukazoval na poznámku z textovej časti a legendu z grafického výkresu, ktoré podmieňujú priemyselnú výrobu či priemyselný park (vo forme rezervovanej funkcie) riešením územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny. Tieto state zvažoval a citoval v napadnutom rozsudku aj správny súd.

Kasačný súd sa však v súlade s vyššie uvedeným domnieva, že pre aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona sa nevyžaduje, aby územný plán priamo podrobne riešil umiestnenie strategického parku. Podstatné je, že z územného plánu nevyplýva také priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie dotknutého územia, s ktorým by bol strategický (priemyselný) park v rozpore - napríklad rekreačná funkcia, bytová výstavba a pod. Preto sa dá povedať, že výslovná rámcová rezervácia územia na priemyselnú výrobu (hoci podmienená ďalšou dokumentáciou) v územnom pláne Mesta Nitra v podstate prevyšuje požiadavky stavebného zákona na absenciu rozporu s územným plánom, ak pri nesplnení podmienky uvedenej v poznámke/legende nie je územie určené na iný účel. Kasačný súd tiež poznamenáva, že jeho úlohou v tomto konaní nebolo preskúmať, či boli splnené všetky zákonné požiadavky na vydanie preskúmavaného rozhodnutia alebo samostatne vyhľadávať nesprávnosti napadnutého rozsudku, ale len vyhodnotiť dôvodnosť sťažovateľom uplatnených a prípustných sťažnostných bodov.“

38. K uvedenému kasačný súd navyše dodáva, že hoci územné ako aj stavebné konanie každé plní svoj vlastný účel, platia pre nich rovnaké zásady správneho konania, ktoré nie je možné ani z dôvodu rozdielneho predmetu posudzovania ignorovať. V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok; ďalej len „Správny poriadok“) „správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi“ (zásada legality). Zároveň podľa § 46 Správneho poriadku „rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.“ V súlade so zásadou legality je teda povinnosťou správnych orgánov postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, pričom podľa právnej teórie inými právnymi predpismi sa nepochybne rozumejú aj všeobecne záväzné nariadenia obcí a samosprávnych krajov (POTÁSCH, P.; HAŠANOVÁ, J.; VALLOVÁ, J.; MILUČKÝ, J.; MEDŽOVÁ, D.:

Správny poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, str. 379). 39. Zmysel procesného rozčlenenia územného a stavebného konania nespočíva v tom, že by sa v nich riešené otázky nemohli prelínať alebo že by v nich platili iné zásady.

Naopak, vylúčenie niektorých stavieb z rozhodovania o umiestnení stavby práve naopak, podľa kasačného súdu, prenáša povinnosti správneho orgánu z územného konania (napr. zohľadnenie územného plánu) priamo do stavebného konania. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania, teda ani sťažovateľ, nie je na svojich právach vylúčením územného konania ukrátený, keďže zásada legality rovnako platí v stavebnom ako aj územnom konaní.

40. Kasačný súd preto v tejto časti námietok sťažovateľa nezistil, že by správny súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Námietky sťažovateľa v tomto smere považoval za nedôvodné. 41. Na doplnenie kasačný súd odkazuje aj na argumentáciu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v rozsudkoch napr. sp. zn. 10Sžk/40/2020 a sp. zn. 5Svk/15/2021, ktorá je identická s vyššie uvedenou argumentáciou a túto aj za „logickú a vychádzajúcu z ústavne akceptovateľného výkladu a aplikácie príslušných ustanovení stavebného zákona“ označil Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 487/2022 zo dňa 27. septembra

2022. (II) K povinnosti, aby k strategickému parku prebehlo zisťovacie konanie podľa zákona o EIA 42. Na úvod tejto časti kasačný súd poukazuje na to, že právna teória v prípadoch týkajúcich sa ochrany životného prostredia v procese stavebného práva pozná tzv. reťazenie správnych aktov, kedy každý akt vystupuje navonok samostatne a vydanie jedného aktu je predpokladom vydania následného aktu. O každom jednotlivom akte sa následne vedie samostatné správne konanie s výsledkom, ktorý bezprostredne pôsobí navonok (Kocourek, T. Poláčková, M. Závazná stanoviska a jiné úkony dle části čtvrté správního řádu.

In: Průchová, I. a kol. Správní procesy v právu životního prostředí. Brno: Masarykova univerzita, 2010, s. 89). V rámci vybudovania strategického parku „Automotive Nitra Project“ bolo vydaných viacero rozhodnutí, či stanovísk, ktoré boli, resp. mohli byť vzájomne prepojené, resp. vzájomne

závislé. V dôsledku reťazenia jednotlivých správnych aktov nastala situácia, že sťažovateľ spochybňuje zákonnosť rozhodnutia zo zisťovacieho konania, ktoré bolo/malo byť podkladom pre vydanie stavebného povolenia v predmetnom konaní. Uvedené spôsobuje hromadenie správnych žalôb a následne kasačných sťažností smerujúcich voči rozhodnutiam, ktoré sú na

sebe vzájomne závislé. 43. Kasačný súd mal z administratívneho spisu za preukázané, že stavebnému konaniu v tejto veci predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal dňa 8. októbra 2015 rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa § 29 zákona o EIA. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania sťažovateľa) rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. decembra 2015. Následne dňa 1. júla 2021 rozsudkom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 26S/3/2016 bola zamietnutá žaloba sťažovateľa, čo znamená, že rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní je stále právoplatné a záväzné pre správne orgány konajúce v stavebnom konaní, ako i pre súdy.

V uvedenom zisťovacom konaní príslušný orgán posudzoval zámer podľa prílohy č. 8 zákona o EIA okrem iného aj v kapitole č. 9 Infraštruktúra - položka č. 15 Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov, keďže v danom prípade sa zisťovacie konalo bez limitu.

44. Rovnako mal kasačný súd za preukázané, že v rámci konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie podľa zákona o EIA dňa 4. novembra 2016 bolo vydané záverečné stanovisko č. 4783/2016-1.7/pl. k navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, v ktorom Ministerstvo životného prostredia SR, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie vyjadrilo súhlas s navrhovanou činnosťou za predpokladu splnenia tam uvedených podmienok a realizácie opatrení, pričom uviedlo, že účelom navrhovanej činnosti je vybudovanie výrobného závodu zameraného na výrobu a montáž automobilov Jaguar a Land Rover v lokalite strategického parku Nitra s tým, že súčasťou navrhovanej činnosti sú aj súvisiace činnosti externej infraštruktúry, ktorú bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o.

Na základe rozkladu proti záverečnému stanovisku rozhodol minister životného prostredia SR rozhodnutím č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. januára 2017 rozklad zamietol a záverečné stanovisko zo dňa 4. novembra 2016 potvrdil. V predmetnom konaní konal príslušný orgán na základe návrhu spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o., pričom predmetom tohto konania bolo povinné posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa prílohy č. 8 zákona o EIA pre Tepelné elektrárne a ostatné zariadenia na spaľovanie s tepelným výkonom, Prevádzky na povrchovú úpravu kovov a plastov využívajúce elektrolytické alebo chemické procesy upravenej plochy, Výrobu a montáž vozidiel a výroba motorov motorových vozidiel, Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov, Projekty rozvoja obcí vrátane statickej dopravy, Čistiarne odpadových vôd a kanalizačné siete, Železničné stanice, terminály nákladné, prekladiská kombinovanej dopravy.

45. Z vyššie uvedeného rozsahu zisťovacieho konania ako aj následného posudzovania vplyvov na životné prostredie vyplýva, že v oboch týchto konaniach bolo súčasťou zámeru aj posudzovanie kapitoly - Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov. Ako už bolo uvedené v rozhodnutí správneho súdu, zákon o EIA nepozná pojem „strategický park“, preto posudzovanie týchto činností je zaraďované práve pod činnosť uvedenú v prílohe č. 8 zákona o EIA, kapitole č. 9 Infraštruktúra - položka č. 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov. Vzhľadom na uvedené, priemyselný/ strategický park Nitra prešiel zisťovacím konaním a aj ako súčasť posudzovania vplyvov na životné prostredie jednotlivých činností plánovaných v parku. Argumenty sťažovateľa, keď tvrdil, že strategický park neprešiel zisťovacím konaním sa preto nezakladajú na pravde a kasačný súd ich vyhodnotil ako nedôvodné.

46. Kasačný súd sa tiež stotožnil so záverom správneho súdu, že nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní, a to i s poukazom na § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v iných konaniach je rovnako možné preskúmať správnym súdom.

VI. Záver

47. Kasačný súd, poukazujúc na vyššie uvedené konštatuje, že správny súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými pre vec zásadnými námietkami sťažovateľa, svoje závery formuloval zrozumiteľne a presvedčivo, pričom sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol také relevantné skutočnosti, ktorými spochybnil vecnú správnosť rozsudku správneho súdu. Dospel preto k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietnuť. 48. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol tak, že neúspešnému sťažovateľovi ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 SSP nepriznal a žalovanému ich náhrada zo zákona nevyplýva (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP). Pribratému účastníkovi konania a zúčastnenej osobe na konaní kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal, nakoľko im v kasačnom konaní nebola uložená žiadna povinnosť. 49. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. novembra 2022

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 8Sžk/30/2019 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik