8Sžk/36/2020

1. Vojenský útvar 6335 Prešov ako služobný úrad oznámením č. vkPO-122-39/2017 zo dňa 11. marca 2016 oznámil žalobcovi ako profesionálnemu vojakovi výšku a zloženie jeho platu. Podľa tohto prípisu patril žalobcovi od 1. januára 2017 okrem služobného platu aj príplatok výkonným letcom vo výške 15 % služobného platu. Žalobca dňa 27. februára 2017 požiadal veliteľa útvaru o preskúmanie oznámenia o výške a zložení platu. Namietal, že príplatok výkonného letca mu patrí v zákonnej výške 30 % služobného platu podľa zákona č. 281/2015 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ako aj služobného predpisu Hlavného služobného úradu č. 79/2015 zo dňa 2. decembra 2015, nie vo výške 15 %. Veliteľ útvaru prípisom z 10. apríla 2017 č. vkPO-704-17/2017-FES žalobcovi oznámil, že rovnaké námietky už v minulosti vzniesol a že ani nedošlo k zmene všeobecných záväzných právnych predpisov ani interných predpisov Ministerstva obrany SR, v dôsledku ktorých by malo dôjsť k zmene percentuálnej výšky príplatkov výkonným letcom podľa § 159 zákona č. 281/2015 Z.z. o štátnej službe

Pritom žalobca zopakoval svoje stanovisko, že splnil podmienky na priznanie príplatku výkonnému letcovi vo výške 30 % služobného platu, takže nepriznanie príplatku v tejto výške by bolo diskriminačné. 3. Túto žiadosť žalovaný vybavil oznámením sekcie kontroly č. SEKO-115/2017-OVS zo dňa 2. júna 2017, v ktorom oznámil žalobcovi, že prípis veliteľa Vojenského útvaru 6335 Prešov z 10. apríla 2017 nie je rozhodnutím v správnom konaní a jeho nápravu nemožno žiadať prostriedkami podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení

5. Správny súd, ktorého príslušnosť na konanie bola ustálená uznesením kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k 1KO/42/2018-130 zo dňa 22. januára 2019, žalobu žalobcu podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) uznesením č. k. 7 Sa 15/2019-207 zo dňa 28. novembra 2019 (ďalej len „uznesenie správneho súdu“) odmietol ako neprípustnú. Viazaný zásadou iudex ne eat ultra petita partium vymedzenou v § 134 SSP (viazanosť rozsahom petitu žaloby) správny súd mohol podľa jeho názoru preskúmavať len oznámenie žalovaného, nie však oznámenie o zložení platu.

Správneho poriadku. 7. Správny súd tiež uzavrel, že pokiaľ by malo byť predmetom súdneho prieskumu aj oznámenie služobného úradu Vojenského útvaru 6335 Prešov č. vkPO-122-39/2017 z 11. marca 2016, žalobu by bolo aj v takom prípade nevyhnutné podľa § 98 ods.1 SSP odmietnuť, keďže žaloba v prípade preskúmania tohto oznámenia by bola podaná oneskorene po uplynutí zákonnom stanovenej lehoty podľa § 181 ods. 1 SSP.

8. Proti uzneseniu správneho súdu podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodu, že toto vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci a správny súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe. Nesúhlasí so závermi správneho súdu o nepreskúmateľnosti oznámenia žalovaného a ani s tým, že toto nemôže zasiahnuť do jeho práv. Naopak, odmietnutie preskúmania oznámenia žalovaného a v konečnom dôsledku znemožnenie bránenia sa aj proti oznámeniu o zložení platu považuje sťažovateľ za porušenie zákazu denegatio iustitiae. 9. Namietol, že správny súd odmietol žalobu po viac ako dvoch rokoch a neposkytol ochranu žalobcovi, ktorý sa už nemôže domáhať svojich práv. Podľa výkladu súdu by nikdy nemohol spochybniť rozhodnutie svojho zamestnávateľa o plate. Žalobca podal žalobu až po vyčerpaní riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Rozhodnutie nadriadeného žalobcu je rozhodnutím, ktorým boli žalobcovi určené plat a ďalšie funkčné pôžitky, a práve napadnutým listom z 2. júna 2017 žalovaný odmietol zrušiť toto rozhodnutie a zasiahol tak do subjektívnych práv žalobcu. Ak mal súd iný názor, mal o odmietnutí žaloby rozhodnúť už v roku 2017, nie až po jej prijatí a vyrubení súdneho poplatku. Záverom namietol formálny rozpor, keď v poučení napadnutého uznesenia správny súd hovorí o kasačnej sťažnosti proti rozsudku. 10. Žalovaný vo vyjadrení navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Namietol, že v nej nie je konkretizované, v čom žalobca vidí nesprávne právne posúdenie veci. Napadnuté uznesenie je riadne odôvodnené, žalobca sa mohol svojich nárokov domáhať v individuálnych pracovnoprávnych sporoch podľa Civilného sporového poriadku. Služobný úrad pri písomnom oznámení o výške a zložení platu profesionálneho vojaka vystupuje ako zamestnávateľ, ktorý ho informuje o jeho platových náležitostiach podľa zákona č. 281/2015 Z. z., resp. podľa podzákonných predpisov, teda len deklaruje zákonný stav, a nezakladá nové práva a povinnosti. Samotné uznesenie kompetenčného senátu č.k 1KO/42/2018-130 zo dňa 22. januára 2019 rozlišuje medzi postavením služobného úradu ako zamestnávateľa a ako orgánu verejnej správy. Toto rozhodnutie kompetenčného senátu považuje žalovaný za nebezpečný precedens, ktorý prenáša na krajské súdy rozhodovanie o všetkých náležitostiach vojakov. Ozbrojené sily Slovenskej republiky plnia úlohy verejnej moci navonok, nie voči svojim príslušníkom. Napadnuté oznámenie žalovaného z 2. júna 2017 tak nemožno považovať za akt orgánu verejnej správy, v dôsledku čoho je výrok napadnutého uznesenia správneho súdu správny. Žalobca nevyužil žiaden právny prostriedok, pretože oznámenie o zložení a výške služobného platu mohlo byť preskúmateľné priamo. Žalovaný ďalej zotrval na svojich vyjadreniach k meritu veci, teda k otázke nároku na príplatok výkonným letcom.

11. V priebehu kasačného konania, dňa 1. januára 2021, nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

12. Kasačný súd uznesením zo dňa 17. januára 2022 podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP prerušil kasačné konanie, pretože zistil, že o otázke, ktorá je predmetom posudzovania v tomto konaní, teda či oznámenie žalovaného vydané na základe žiadosti sťažovateľa o prieskum oznámenia o zložení platu mimo odvolacieho konania podľa § 65 a nasl. Správneho poriadku, podlieha prieskumu v správnom súdnictve, prebiehalo konanie pred veľkým senátom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a bolo vedené pod sp. zn. 1 SVs 1/2021 na základe postupujúceho uznesenia sp. zn. 1 Sžk 11/2020 zo dňa 28. októbra 2021.

14. K nastolenej právnej otázke veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky uviedol: 14. Pre stanovenie právomoci správnych súdov je potrebné posúdiť, či predmetná listina z 2. júna 2017 (oznámenie žalovaného) je rozhodnutím podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP alebo opatrením podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP. S ohľadom na predmetné ustanovenia je zrejmé, že rozhodnutím je akt, ktorým sa zakladajú, menia, zrušujú alebo deklarujú jednotlivé práva a povinnosti a opatrením je akt, ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté.

17. Je tiež potrebné zdôrazniť, že pokiaľ by aj správne súdy oznámenie žalovaného zrušili, uvedené by nemalo žiaden vplyv na výšku príplatku výkonného letca. Z tohto dôvodu daným listom by nemohlo ani hypoteticky prísť k zásahu do práv, právom chránených záujmov a povinností žalobcu. 18. Žalovaný nemal právomoc v danej veci postupovať podľa ustanovení o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa štvrtej časti, tretieho oddielu správneho

19. Napádané oznámenie pritom nie je výsledkom a ani reakciou na závery rozhodovacieho procesu. Pre aplikáciu konania o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa v zmysle § 65 správneho poriadku vyžaduje rozhodnutie vydané v správnom konaní, ktoré je právoplatné. Žalobca pritom nenapadá právoplatné rozhodnutie, ale oznámenie reagujúce na obdobné oznámenie zo dňa 10. apríla 2017.

21. V zmysle § 3 ods. 7 správneho poriadku je možné na vydávanie osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení primerane aplikovať výlučne zásady upravené v ods. 1 až 6 tohto ustanovenia. Z daného ustanovenia preto nie je možné odvodiť, že sa na procesy vydávania predmetných aktov majú primerane vzťahovať aj iné ustanovenia správneho poriadku, vrátane ustanovení o opravných prostriedkoch.

23. Veľký senát si uvedomuje, že pri viacerých právnych vzťahoch môže byť v aplikačnej praxi problémové pre účastníkov týchto právnych vzťahov posúdiť, aké prostriedky ochrany zvoliť. Dokazuje to aj daná vec, v ktorej navyše existoval aj kompetenčný spor medzi civilným súdom a správnym súdom, rozhodovaný uznesením kompetenčného senátu.

So zreteľom na všetky skutočnosti veľký senát považuje podanú kasačnú sťažnosť za nedôvodnú. Stotožňuje sa s uznesením správneho súdu, ktorým odmietol žalobu žalobcu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP z dôvodu nedostatku právomoci na preskúmanie oznámenia žalovaného správnym súdom. Z uvedených dôvodov rozhodol podľa § 461 SSP spôsobom vyjadreným vo výroku tohto uznesenia.

súdu. Aj keby správny súd žalobu odmietol hneď, nič by sa nezmenilo na správnosti záveru správneho súdu, že aj keby sa správna žaloba mohla chápať ako smerujúca proti oznámeniu služobného úradu zo dňa 11. marca 2016 o výške a zložení služobného platu, bola by podaná po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty v zmysle § 181 SSP. Odmietnutím žaloby až v novembri 2019 preto nedošlo k odopretiu prístupu k preskúmaniu žalobcových platových náležitostí, pretože možnosť prieskumu zanikla uplynutím lehoty na podanie správnej žaloby proti oznámeniu o výške a zložení služobného platu už uplynula.