8Sžk/4/2021

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledok administratívneho konania

1. Okresný úrad Žilina rozhodnutím (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. j. OU-ZA- OOP4-2014/012985/SCH z 30.10.2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) v bode: A. podľa § 41 ods. 13 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch (ďalej len „zákon o lesoch“) schválil návrh programu starostlivosti o lesy pre lesný celok Javorinka vyhotovený firmou Euroforest s.r.o. na obdobie rokov 2014-2023 na výmeru lesných pozemkov 6469,7245 ha s tým, že celkový objem dreva určený na ťažbu pre lesný celok Javorinka je 273192 m3, pričom vlastnícky celok je totožný s lesným celkom, B. podľa § 16 ods. 1 zákona o lesoch vyhlásil v bode: 1) prostredníctvom určených JPRL lesy o výmere 201,74 ha na LHC Javorinka za lesy ochranné v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 453/2006 Z.z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa, 2) prostredníctvom určených JPRL lesy o výmere 1915,23 ha na LHC Javorinka za lesy ochranné v zmysle § 2 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 453/2006 Z.z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa, 3) prostredníctvom určených JPRL lesy o výmere 51,97 ha na LHC Javorinka za lesy ochranné v zmysle § 2 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 453/2006 Z.z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa, 4) prostredníctvom určených JPRL lesy o výmere 82,57 ha na LHC Javorinka za lesy ochranné v zmysle § 2 ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 453/2006 Z.z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa, s tým, že celková výmera ochranných lesov v lesnom celku je 2251,51 ha. 2. Žalovaný rozhodnutím č. 742/2015-720 z 6.2.2015 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 58 ods. 1 písm. k) zákona o lesoch a § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) zamietol odvolanie žalobcu (Prales, o.z.) a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

2017-125 z 20.5.2020 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) tak, že rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie, pričom žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania a ďalším účastníkom náhradu trov konania nepriznal. 9. Krajský súd napadnutý rozsudok odôvodnil predovšetkým tým, že: - po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a z listín založených v administratívnom spise zistil, že námietka žalobcu, týkajúca sa absencie vymedzenia biotopov chránených zákonom č. 543/ 2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon o ochrane prírody“) v dokumentácií, tak ako túto náležitosť vyžaduje § 54 ods. písm. b) až d) zákona o ochrane prírody, bola opodstatnená. V schválenom programe starostlivosti o lesy nebolo možné dohľadať údaje týkajúce sa identifikácie a vymedzenia biotopov, ako aj zásad vývoja biotopov vo vzťahu k činnostiam jednotlivých odvetví. Relevantné stanoviská neobsahovali ani stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy ochrany prírody a krajiny (Okresného úradu v Žiline, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-ZA-OSZP1-2014/0011550-3/Dno z dňa 26.06.2014 a Okresného úradu Prešov, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-PO- OSZP1-2014/026008-4/KM zo dňa 18.08.2014), - program starostlivosti o lesy je dokumentom starostlivosti podľa § 54 ods. 4 písm. d) zákona o ochrane prírody. Dokumentáciu ochrany prírody a krajiny môže vyhotovovať len oprávnená osoba, ktorá je zapísaná v zozname odborne spôsobilých osôb vedenom Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky. Ustanovenie § 55 zákona o ochrane prírody určuje podmienky zápisu, opätovného zápisu a taktiež podmienky vyčiarknutia z tohto zoznamu. Odborne spôsobilou osobou sa rozumie osoba oprávnená vyhotovovať dokumentáciu ochrany prírody a krajiny uvedenú v § 54 zákona o ochrane prírody. Podstatné je v danom prípade to, že program starostlivosti o lesy bol vyhotovený ako dokument na účel uvedený v § 54 ods. 1 písm. b) až d) zákona o ochrane prírody. Z pohľadu environmentálnej odbornosti zákon o ochrane prírody stanovil špecifickejšie predpoklady odbornej spôsobilosti na účel vypracovania dokumentácie týkajúcej sa ochrany prírody, než stanovil zákon o lesoch v § 42 ods. 2. Program starostlivosti o lesy vypracovaný ďalším účastníkom 2. EuroForest, s.r.o. bol preto vypracovaný osobou, ktorá nemala postavenie odborne spôsobilej osoby podľa § 55 zákona o ochrane prírody, - správne orgány oboch stupňov preto v rozpore s § 32 ods. 1 správneho poriadku nedostatočne zistili skutkový stav.

A. Posúdenie kasačnej sťažnosti žalovaného 12. Žalovaný ako sťažovateľ 1/ podal kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“), pretože krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súčasne rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovateľ 1/ navrhol kasačnému súdu napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec krajskému súdu na ďalšie konanie.

14. Dôvody kasačnej sťažnosti týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia sťažovateľ 1/ bližšie vymedzil v sťažnostných bodoch, v ktorých predovšetkým namietal, že: - program starostlivosti o lesy je podľa § 54 zákona o ochrane prírody dokumentáciou ochrany prírody a krajiny, ktorá sa v zmysle 54 ods. 20 zákona o ochrane prírody vyhotovuje postupom podľa osobitného zákona s odkazom na § 41 zákona o lesoch, pričom zákon o lesoch vymedzuje aj jeho náležitosti. Pod pojmom postup nemožno chápať len administratívno- procesné úkony, ale aj jeho obsahovú stránku, ktorú vymedzuje zákon o lesoch a predpisy vydané na jeho vykonanie. Týmto je vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody (ďalej len „vyhláška č. 24/2003 Z.z.“), ktorá ustanovuje podrobnosti ku všetkým dokumentom ochrany prírody a krajiny okrem programu starostlivosti o lesy, pretože tento sa vyhotovuje osobitným postupom podľa zákona o lesoch a preto aj podrobnosti o obsahu programu starostlivosti o lesy ustanovuje zákon o lesoch, - záujmy ochrany prírody v danom konaní zastupoval odbor starostlivosti o životné prostredie

Nakoniec aj vyhláška č. 24/2003 Z.z. neupravuje „vymedzenie a mapovanie biotopov“ ale iba ich opis, - zákon o ochrane prírody nestanovuje, aký spôsob klasifikácie biotopov musí byť zvolený pri jednotlivých dokumentoch ochrany prírody podľa jeho § 54, pričom priamo predpokladá použitie výsledkov lesníckej typológie v takejto dokumentácií. Program starostlivosti o lesy preto obsahuje údaje o výskyte a popise biotopu, pretože obsahuje údaje o lesnom type (klasifikácii) biotopu pre jednotlivé jednotky priestorového rozdelenia lesa, - hodnotenie vplyvov činností stanovených programom starostlivosti o lesy na biotopy z hľadiska ochrany prírody je kompetenciou orgánov ochrany prírody v rámci predkladania pripomienok a požiadaviek na vypracovanie programu starostlivosti pre lesy, ktoré sú pre jeho vyhotoviteľa záväzné. Po vypracovaní návrhu programu starostlivosti o lesy následne orgány ochrany prírody prostredníctvom záväzného vyjadrenia hodnotia splnenie svojich pripomienok. Takéto stanovisko je pre orgán lesného hospodárstva záväzné a tento ho preberá do svojej rozhodovacej činnosti, - keďže právnym predpisom stanovujúcim podrobnosti o dokumentoch starostlivosti o lesy je zákon o lesoch, potom aj zoznam odborne spôsobilých osôb na ich spracovanie nevyplýva z

15. Ku kasačnej sťažnosti žalovaného podal rozsiahle vyjadrenie žalobca, ktorý v ňom vo vzťahu k porušeniu práva na spravodlivý proces uviedol, že žalovaný nijakým spôsobom neodôvodnil, prečo neuskutočnením pojednávania došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý

16. Kasačný súd po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenými osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP).

18. Konanie na krajskom súde začalo doručením žaloby dňa 7.4.2015 teda ešte za pôvodnej procesnej právnej úpravy danej znením piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Keďže žaloba bola podaná proti právoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, konalo sa podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Nastúpením účinnosti Správneho súdneho poriadku dňa 1.7.2016 sa v dôsledku jeho okamžitej aplikability (§ 491 ods. 1 SSP) pokračovalo v konaní v procesnom rámci všeobecnej správnej žaloby.

19. V zmysle § 107 ods. 1 písm. a) SSP predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ako to požiada aspoň jeden z účastníkov konania. Uvedené zákonné ustanovenie predstavuje povinnosť a nie možnosť nariadiť pojednávanie, pričom plnú dispozíciou s týmto procesným oprávnením priznáva zákon účastníkovi konania (porovnaj Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava :

Beck, 2018, 592 s.). Inak povedané, ak účastník konania požiada o nariadenie pojednávania, musí mu správny súd vyhovieť. Na druhej strane zákonodarca toto právo účastníka konania z dôvodu aplikácie princípov rýchlosti a hospodárnosti konania obmedzil v tom zmysle, že každý účastník konania môže uplatniť nárok na nariadenie pojednávania len pri prvom úkone voči správnemu súdu, t.j. žalobca v správnej žalobe podľa § 182 ods. 1 písm. g) SSP a žalovaný a ďalší účastníci konania vo vyjadrení k nej podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP s tým, že na neskoršie žiadosti sa neprihliada.

Krajský súd uvedené žiadosti zrejme opomenul, keď napadnutý rozsudok vydal bez nariadenia pojednávania a v jeho odôvodnení v poslednej vete bodu 24 uviedol, že „žalobca a ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci.“

23. Z daného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že nie každé procesné pochybenie krajského súdu musí mať za následok nezákonnosť jeho rozhodnutia, pretože dôvodom kasačnej sťažnosti je len také pochybenie, ktoré svojou závažnosťou porušilo právo na spravodlivý proces. Kasačný súd však dospel jednoznačne k záveru, že porušenie práva (nároku) účastníka na prejednanie veci na pojednávaní má povahu takého procesného pochybenia, ktoré porušuje právo účastníka na spravodlivý proces bez ďalšieho, teda bez ohľadu na povahu veci a procesné postavenie daného účastníka konania. V tomto smere sa teda jedná aj o pretavenie princípu ústnosti (prvá veta § 5 ods. 8 SSP) ako interpretačnej pomôcky pri výklade noriem a inštitútov Správneho súdneho poriadku.

25. Krajský súd preto tým, že napadnutý rozsudok vydal bez nariadenia pojednávania, hoci o nariadenie pojednávania žalovaný riadne a včas požiadal, porušil procesné práva žalovaného v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

Inak povedané kasačný súd preskúmava namietané vady týkajúce sa riešenia právnej otázky len v tom prípade, ak nezistil nezákonnosť rozhodnutia už na podklade namietaných vád zmätočnosti. Rovnaký záver prezentuje aj odborná spisba, podľa ktorej „Ak je rozhodnutie krajského súdu postihnuté niektorou z týchto vád (zmätočnosti), kasačný súd zruší napadnuté rozhodnutie bez toho, aby sa zaoberal vecnou stránkou preskúmavaného rozhodnutia“ (porovnaj Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 1604 s.). Uvedené je dané tým, že ak je daná vada zmätočnosti, je preskúmavané rozhodnutie krajského súdu vždy nezákonné a to bez ohľadu na jeho vecnú správnosť (viď rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sak/1/2021 z 29.9.2021).

30. Kasačný súd skúmajúc procesné podmienky zistil, že kasačné sťažnosti sťažovateľov 2/ a 3/ boli podané riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), smerujú proti rozhodnutiu, proti ktorému sú prípustné (§ 439 SSP) a majú predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), avšak neboli podané oprávnenou osobou.

33. Pre danú vec je rozhodujúcim znenie prvej časti vety § 442 ods. 1 SSP, v zmysle ktorej účastník konania môže podať kasačnú sťažnosť, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, čo znamená, že zákon vymedzuje dve kumulatívne podmienky pre podanie kasačnej sťažnosti a to (i) účastníctvo v konaní pred správnym (krajským) súdom a (ii) skutočnosť, že dotknutému účastníkovi konania nebolo namietaným rozhodnutím správneho (krajského) súdu vyhovené.

35. Hoci vyjadrenie sa k veci je právom a nie povinnosťou ďalšieho účastníka, je potrebné si uvedomiť, že správne súdne konanie je kontradiktórnym súdnym konaním a pri ďalších účastníkoch konania nie normatívne ustanovené, či zjednodušene povedané stoja na strane žalobcu alebo žalovaného. Nemožno tiež opomenúť, že ďalší účastník môže mať podľa povahy veci jednak záujem na vyhovení ale i nevyhovení žalobe a že súčasne nie je vylúčené ani to, že tento jeho záujem sa môže v priebehu konania meniť.

Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 1637 s.)., podľa ktorej „ak sa teda ďalší účastník vo svojom vyjadrení k žalobe dostatočne určite nevysloví, ako navrhuje správnemu súdu rozhodnúť, berie na seba riziko, že nebude mať prístup ku kasačnej sťažnosti v dôsledku nemožnosti určiť, či bolo krajským súdom rozhodnuté v jeho neprospech. Nemožno totiž

takýto sťažovateľ vyargumentovať v podanej kasačnej sťažnosti. 38. Z obsahu súdneho spisu kasačný súd zistil, že napriek tomu, že sťažovatelia 2/ a 3/ boli krajským súdom listom z 8.1.2020 doručeným sťažovateľovi 2/ 20.1.2020 a sťažovateľovi 3/ 17.1.2020 vyzvaní na vyjadrenie sa k veci, túto možnosť nevyužili, nepožiadali ani o nariadenie pojednávania a počas celého konania na krajskom súde zostali úplne pasívni, pričom prvým ich úkonom v správnom súdnom konaní bolo až podanie kasačnej sťažnosti. V podanej kasačnej sťažnosti zároveň sťažovatelia ani bližšie neargumentovali v rozsahu opísanom v bode 37 odôvodnenia tohto rozsudku.

V. Záver

40. Vzhľadom na to, že kasačný súd zistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti žalovaného ako sťažovateľa 1/ podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP Správnemu súdu v Bratislave a to s odkazom na § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 41. Keďže ďalší účastníci 1. a 2 ako sťažovatelia 2/ a 3/ nepreukázali svoju sťažnostnú legitimáciu, kasačný súd ich kasačné sťažnosti podľa § 459 písm. b) SSP odmietol ako podané neoprávnenou osobou. 42. O nároku na náhradu trov kasačného konania ako aj o nároku trov konania pred správnym súdom rozhodne v súlade s § 467 ods. 3 SSP Správny súd v Bratislave. 43. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte pomerom hlasov 3:0 44. (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 21. decembra 2023