8Sžk/42/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa) W. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom Š. T. XX, XXX XX R., právne zastúpeným JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom, so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra, proti žalovanému Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, za účasti: Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, právne zastúpená advokátskou kanceláriou CMS CAMERON McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., Na Poříčí 1079/3a, 110 00 Praha 1, za ktorú koná CMS CAMERON McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, Staromestská 3, 811 03 Bratislava, a ďalších pribratých účastníkov konania: 1/ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36724530, právne zastúpená advokátskou kanceláriou Böhm & Partners, so sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava, 2/ Združenie domových samospráv, so sídlom Námestie SNP 13, Bratislava, P. O. Box 218, 811 06 Bratislava, 3/ X.. S. K., bytom N. A. X, XXX XX R., 4/ N. C., bytom S. X, XXX XX R., 5/ N. P., bytom N. A. XX, XXX XX R., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 05108/2018/SV/08409 zo dňa 5. februára 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/76/2018-280 zo dňa 12. februára 2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . Účastníkom kasačného konania, ďalšiemu účastníkovi a pribratým účastníkom kasačného konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

3. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 190 Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.) žalobu ako nedôvodnú zamietol. 4. V odôvodnení uviedol, že s poukazom na žalobcom formulované dôvody žaloby a obsah predloženého administratívneho spisu, správny súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie predmetnej žaloby. Pod aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie subjektu, z ktorého mu vyplýva ním uplatňované právo, resp. nárok si takéto právo, či nárok uplatňovať na súde. Súd aktívnu legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, pričom v správnom súdnictve ide o osobitný druh procesnej podmienky konania, ktorej nedostatok by mal za následok odmietnutie žaloby v zmysle § 98 ods. 1 písm. e) S.s.p.

konania. Stavebný zákon v § 59 ods. 1 (ktorý je v tomto prípade osobitným zákonom) ustanovuje, kto môže byť účastníkom stavebného konania, ale nemá osobitnú právnu úpravu konania s účastníkom v správnom konaní (územnom alebo stavebnom konaní), a preto pre stavebné konanie platia primerane ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní, t.j. Správny poriadok, a to s poukazom na § 140 Stavebného zákona.

V právnej teórii platí vo vzťahu všeobecných a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon ruší generálny zákon), pričom aplikáciou tohto pravidla v prejednávanom prípade možno dospieť k záveru, že na posúdenie účastníctva žalobcu v stavebnom konaní bolo potrebné postupovať podľa § 59 ods. 1 Stavebného zákona, ktorý je v stavebnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní - Správnemu poriadku. Bez ohľadu na všeobecne platné pravidlo pri aplikácii právnych noriem, v danom prípade je otázka aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov výslovne zodpovedaná v § 140 Stavebného zákona, podľa ktorého, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom

Uvedené znamená, že osobitný predpis ako hmotnoprávny predpis má v aplikačnom procese prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v § 14 Správneho poriadku, ktorý síce vymedzuje, kto je účastníkom konania, ale odpoveď, na koho sa táto definícia vzťahuje dávajú predpisy hmotného práva.

V súvislosti s účastníctvom v stavebnom konaní krajský súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/23/2017 zo dňa 01. 03. 2018, v zmysle ktorého „stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov každého konania podľa stavebného zákona osobitne a odlišne, ako sú účastníci konania definovaní vo všeobecnom predpise o správnom konaní, kasačný súd má za to, že ustanovenie § 140 stavebného zákona vylučuje aplikáciu ustanovení správneho poriadku vo vzťahu k účastníkom konania“. V priebehu stavebného konania bolo nepochybné, že žalobca nie je stavebníkom predmetnej stavby, nie je osobou, ktorá má vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak jej vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Žalobca nepreukázal vlastnícke právo k pozemkom, na ktorých sa stavba má realizuje, ani k susedným pozemkom a ani iné práva k pozemkom, na ktorých sa stavba realizuje tak, ako sú tieto práva vymedzené v § 139 písm. a), b), c) vyššie uvedeného zákona, teda nepreukázal užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o

V predmetnom stavebnom konaní žalobca nebol ani stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou, ani projektantom povoľovanej stavby. Žalobcovi teda nemožno priznať postavenie účastníka stavebného konania podľa § 59 ods. 1 písm. a), b), d), e) Stavebného zákona. V súvislosti s § 59 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona bolo podľa názoru krajského súdu potrebné uviesť, že žalobca bol vlastníkom pozemku parc. č. XXXX v katastrálnom území Q. a jeho vlastnícke právo k uvedenému pozemku bolo vyvlastnené rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2015/032532-7 zo dňa 01.12.2015, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 06914/2016/B624-SV/01672/Ka zo dňa 13.01.2016 a ktoré podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť v januári 2016, pričom tento stav pretrvával počas celého stavebného konania začatého dňa 16.03.2016, výsledkom ktorého bolo vydanie stavebného povolenia dňa 27.05.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.08.2016. Až rozsudkom Najvyššieho súdu

Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že správne orgány konali so žalobcom ako s účastníkom stavebného konania v zmysle § 59 ods. 1 písm. c) Stavebného zákona, čo znamená, že žalobca bol účastníkom stavebného konania ako osoba, ktorej toto oprávnenie vyplývalo z osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.24/2006 Z.z.“) (§ 24 až 27 tohto zákona), teda ako dotknutá verejnosť, nakoľko v konaní podľa tretej časti vyššie uvedeného zákona (posudzovanie navrhovaných činností) uplatnil postup podľa § 24 ods. 3, resp. 4 tohto zákona, teda podal odôvodnené písomné stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, ktorý zámer posúdilo Ministerstvo životného prostredia SR a vydalo záverečné stanovisko (rozhodnutie) č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04.11.2016 (právoplatné dňa 18.01.2017).

Aktívne legitimovaná na podanie žaloby je okrem iných i fyzická osoba za predpokladu, že bola rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, pričom tvrdenie o takomto ukrátení musí byť súčasťou správnej žaloby v rámci jej žalobných bodov. Žaloba podaná žalobcom v predmetnej veci, teda proti rozhodnutiu v stavebnom konaní, takéto tvrdenie obsahuje, ale žalobca v nej žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť porušené alebo priamo dotknuté. Po posúdení obsahu podanej žaloby a žalobných námietok uvedených v jej III. časti bol krajský súd toho názoru, že žalobca podáva žalobu ako zainteresovaná verejnosť, čo možno vyvodiť i z jeho námietky spočívajúcej v tom, že investícia, súčasťou ktorej sú i stavby uvedené v stavebnom povolení zo dňa 19.10.2017, mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. 8. Žalobca teda vzniesol žalobnú argumentáciu spočívajúcu v tom, že stavby, ktoré boli predmetom stavebného konania sa realizujú v rámci navrhovanej činnosti, ktorá podľa tvrdení

Preverenie oprávnenosti tejto argumentácie je však úlohou správnych orgánov. V súvislosti s touto námietkou správny súd uviedol, že stavebnému konaniu v predmetnej veci predchádzalo vydanie záverečného stanoviska Ministerstvom životného prostredia SR zo dňa 04.11.2016, ktoré posúdilo navrhovanú činnosť „Automotive Nitra Project - Fáza 2“.

Ako vyplýva z § 32 ods. 2 Stavebného zákona na postup podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje splnenie dvoch podmienok. Prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje územné rozhodnutie je, že sa jedná o umiestnenie strategického parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii v zmysle § 1 ods. 3, 8, 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 175/1999 Z.z.“).

Následne po vydaní osvedčenia bolo vydané osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR o významnej investícii č. 13489/2016-1000-02436 dňa 14.01.2016. Z tohto osvedčenia krajský súd zistil, že bolo vydané pre stavbu „výstavba nového automobilového výrobného podniku v Nitre“ v rámci strategického parku v Nitre s tým, že stavbu bude zabezpečovať Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. a táto stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa §1 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z.z.

V predmetnej veci umiestnenie strategického parku, resp. príprava územia na realizáciu strategického parku nie je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Obce Q., čo potvrdila samotná Obec Q. vo svojom stanovisku k oznámeniu o začatí stavebného konania. Do zákona č. 175/ 1999 Z.z. bol termín „strategický park“ zavedený s účinnosťou od 07.07.2015 zákonom č. 154/ 2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z.z. a ktorým sa mení a dopĺňa Stavebný

10. K námietke žalobcu v bode III.2 žaloby správny súd uviedol, stavebník sa v predmetnej veci domáhal vydania stavebného povolenie na stavby, ktoré nadväzujú už na predchádzajúce stavebné povolenia celého strategického parku, z čoho možno vyvodiť záver, že sa nejdená o povolenie prvej stavby v rámci súboru stavieb, a teda projektová dokumentácia v predmetnej veci nemusí obsahovať celkovú situáciu celého súboru stavieb.

pre správne orgány, ako i pre správny súd konajúci o správnej žalobe žalobcu v tomto konaní. Opodstatnenosťou námietky žalobcu, či strategický park mal byť posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z.z. ako celok sa vysporiada krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 26S/3/2016.

zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov a ich vplyvov (strategickým dokumentom sa rozumie návrh plánu alebo programu), resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov. Žalobca v žalobe poukazoval na § 18 ods. 2 písm. b) zákona č. 24/2006 Z.z., pričom tvrdil, že v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie.

9. Infraštruktúra, Pol. Činnosť, objekty a Prahové hodnoty číslo zariadenia Časť A Časť B (povinné) (zisťovacie hodnotenie) konanie) 15. Projekty budovania priemyselných zón bez limitu vrátane priemyselných parkov. V zmysle tohto postupoval i príslušný správny orgán, keď navrhovanú činnosť „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ posudzoval v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. a dňa 04.11.2016 vydal záverečné stanovisko (rozhodnutie), ktorým posúdilo navrhovanú činnosť z hľadiska jej vplyvu na životné prostredie. S poukazom na uvedené krajský súd námietky uvedené žalobcom v bode IV.1 podanej žaloby posúdil ako nedôvodné.

Správny orgán prvého stupňa v stavebnom konaní ako i žalovaný v odvolacom stavebnom konaní z týchto právoplatných rozhodnutí vychádzali a boli pre ne záväzné, a to s poukazom na § 40 Správneho poriadku. Tento stav, teda stav v čase právoplatnosti touto žalobou napadnutých rozhodnutí (kedy existovali a stále existujú právoplatné rozhodnutia vydané v zisťovacom konaní) je rozhodujúci i pre krajský súd, a to s poukazom na § 135 ods. 1 S.s.p. a z tohto stavu krajský súd v predmetnej veci i vychádzal. Nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť rozhodnutí vydaných v zmysle zákona o posudzovaní, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní, ktoré vychádzajú z rozhodnutí vydaných v súlade s uvedeným zákonom v procese EIA, a to i s poukazom na § 27 ods. 1 S.s.p., pretože rozhodnutia o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je možné preskúmať

povolení. Podľa názoru krajského súdu, predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie boli jednotlivé zámery a činnosti, a nie stavebné objekty. Rozhodnutia - stavebné povolenie vydané stavebným úradom dňa 19.10.2017 chronologicky i časovo nadväzuje na vydané rozhodnutie záverečné stanovisko MŽP SR zo dňa 04.11.2016, pričom rozhodnutie v zisťovacom konaní navrhovateľa SARIO bolo vydané pod č. OU-NR-OSZP3-2015/ 031851-017-F36 zo dňa 08.10.2015.

16. Krajský súd považoval za potrebné poukázať na skutočnosť, že účelom posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa § 2 zákona č. 24/2006 Z.z. je najmä zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov, so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, komplexne zistiť, popísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy na životné prostredie, objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti, určiť opatrenia, ktoré zabránia alebo zmenšia znečisťovanie alebo poškodzovanie životného prostredia, získať objektívny odborný podklad pre schválenie strategického dokumentu a vydanie rozhodnutia o povolení činnosti

Z.z. . . . . . .“ a ostatné založené v spise) a jednoznačne po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie správnej žaloby zainteresovanej verejnosti sa krajský súd nezaoberal a neposudzoval ich. Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy, pričom táto lehota je prekluzívna a jej zmeškanie nemožno odpustiť. Rozšírenie žaloby alebo uvedenie ďalších žalobných bodov je možné len v prekluzívnej lehote určenej pre jej

prihliadať. 18. O trovách konania krajský súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na § 168 S.s.p., nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. O trovách pribratých účastníkov súdneho konania, ako i označeného účastníka Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. rozhodol správny súd tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa § 169 S.s.p., nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre týchto ďalších účastníkov. V predmetnej veci krajský súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné pribratým účastníkom konania priznať právo na náhradu ďalších trov konania.

19. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (sťažovateľ) v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. Namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods.1 S.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

Podľa názoru žalobcu je aplikácia právneho režimu podľa § 32 ods. 2 Stavebného zákona možná len v prípade povoľovania stavieb tvoriacich významnú investíciu v podobe výstavby strategického parku ako takého ale nie už v prípade povoľovania stavieb tvoriace jednotlivé významné investície, ktoré sa budú realizovať v rámci strategického parku. 21. Žalobca uviedol, že už v žalobe poukazoval na znenie § 18 ods.2 písm. b) zákona č. 24/ 2006 Z.z., v zmysle ktorého je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Následne je nutné prihliadnuť na § 38 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z,, podľa ktorého povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného záverečného stanoviska, alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu

park. 23. Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ nebol dodržaný zákon a významná investícia v podobe stavby Vybudovanie strategického parku nebola posúdená podľa zákona č. 24/2006 Z.z. nemôžu byť legitímne ďalšie stavby - významné investície, ktoré budú /sú realizované v predmetnom strategickom parku.

zamietol.

26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 1. augusta 2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

27. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 S.s.p., § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24. novembra 2021 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.). Podľa § 6 ods.1 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy

Z obsahu súdneho a administratívneho spisu žalovaného kasačný súd zistil, že Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky (v danej veci ako príslušný stavebný úrad v zmysle § 117b Stavebného zákona) na základe žiadosti stavebníka o stavebné povolenie spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o. so sídlom Vysoká 2/B, Bratislava v právnom zastúpení splnomocneným zástupcom spoločnosťou IDO HUTNÝ PROJEKT, a.s. so sídlom Lakeside Park 01, Tomášikova 64, Bratislava, vydal podľa § 66 Stavebného zákona stavebné povolenie č. OU-NR-OVBP2-2017/033398-8 dňa 19.10.2017 pre stavbu „Automotive Nitra project - E1 Budovy“ v rozsahu stavebných objektov: „SO 204 - Dopravníkový most 1“ na pozemkoch parc. č. registra „C“:

X.XXXX, XXXX, XXXX v k. ú. Q., a v rozsahu prevádzkových súborov: „PS 204 - Dopravníky v CO1“ „PS 408 - Dopravníky v CO2“. 29. V rozhodnutí uviedol, že stavba sa povoľuje s miestom stavby strategický park Nitra, v katastrálnom území Q.. Dané objekty predmetnej stavby sa majú realizovať za účelom výstavby nového automobilového výrobného podniku v Nitre (v rámci strategického parku v Nitre), na ktorú bolo dňa 14.01.2016 Ministerstvom hospodárstva SR vydané osvedčenie o významnej investícii pod č. 13489/2019-1000-02437 podľa § 3 ods. 2 zákona č. 175/ 1999 Z.z.

realizovať. Uvedený zámer posúdilo i Ministerstvo životného prostredia SR, ako príslušný orgán v konaní podľa zákona č. 24/2006 Z.z. a vydalo rozhodnutie (záverečné stanovisko) č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04.11.2016 (právoplatné 18.01.2017) na navrhovanú činnosť „ Automotive Nitra Project - Fáza 2“. Minister životného prostredia SR vydal dňa 13.01.2017 rozhodnutie podľa § 61 ods. 1 a 2 správneho poriadku, ktorým zamietol podaný rozklad proti rozhodnutiu (záverečnému stanovisku) č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04.11.2016 a toto potvrdil.

Doručené písomné stanoviská, napriek mnohým vzneseným výhradám, nepreukázali také skutočnosti, ktoré by znamenali spoločensky neprijateľné riziko poškodenia alebo ohrozenia životného prostredia, vrátane zdravia, prípadne by znemožňovali realizáciu navrhovanej činnosti z titulu jej nesúladu s platnou legislatívou Slovenskej republiky a EÚ.

32. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.

Podľa § 32 ods. 2 Stavebného zákona územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, 1fc) ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo územného plánu zóny.

Na výstavbu automobilového výrobného podniku v rámci strategického parku v Nitre bolo vydané Osvedčenie o významnej investícii č. 13489/2016-1000-02437 zo dňa 14.01.2016 podľa § 3 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z.z. V uvedenej právnej veci je zrejmé, že stavba, ktorá sa realizuje v rámci stavebného povolenia v k.ú. Q., je umiestnená v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Obce Q., v ktorej je riešené funkčné využívanie územia.

35. Krajský súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že v predmetnej veci je nepochybné, že stavebné povolenie sa týkalo stavby „Automotive Nitra - Project - E1 Budovy“ v rozsahu stavebných objektov, teda výstavby, ktorá sa realizuje za účelom výstavby nového automobilového výrobného podniku (v rámci strategického parku v Nitre).

Kasačný súd k námietke, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie uvádza, že predmetná stavba bola posúdená MŽP v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie (záverečné stanovisko) od MŽP SR, odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie pod č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04.11.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.01.2017, v ktorom ministerstvo uviedlo, že účelom navrhovanej činnosti je vybudovanie výrobného závodu zameraného na výrobu a montáž automobilov Jaguar a Land Rover v lokalite strategického parku Nitra s tým, že súčasťou navrhovanej činnosti sú aj súvisiace činnosti externej infraštruktúry, ktorú bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o. 37.

Pri rozhodovaní bol teda okresný úrad viazaný rozhodnutiami (záverečnými stanoviskami) vydanými MŽP SR, odborom posudzovania vplyvov na životné prostredie na navrhovanú činnosť „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ číslo 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04.11.2016 v spojení s rozhodnutím ministra životného prostredia SR zo dňa 13.01.2017 číslo 2930/2017-9.2 (1/2017-rozkl.) a bol povinný vychádzať zo záverov v nich obsiahnutých. Okresný úrad bol taktiež viazaný aj záväzným stanoviskom MŽP SR vydaným pod č. 44592/2017 dňa 04.10.2017, z ktorého vyplýva, že riešené objekty predmetnej stavby sú z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom č. 24/2006 Z.z. a v súlade s rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa tohto zákona ako aj ich podmienkami. 38.

orgán. 39. Sťažovateľ v podaní uviedol, že v rámci administratívneho konania rozhodoval správny orgán, ktorý na to nebol oprávnený a to s ohľadom na najmä v súčasnosti sa jednoznačne prejavenú pochybnosť o nepredpojatosti správneho orgánu, čím sa má za to, že tento správny orgán bol už v čase vydania rozhodnutia vylúčený a to bez ohľadu na to, či účastník vzniesol alebo nevzniesol námietku predpojatosti, prípadne, že na tieto skutočnosti poukazuje sťažovateľ až teraz, čo je na druhej strane úplne logické, keďže naplno sa tieto skutočnosti preukázali len v júni tohto roku 2021. V uvedenej právnej veci rozhodoval neoprávnený správny orgán a to v dôsledku zákonného vylúčenia tohto správneho orgánu pre pochybnosti o nepredpojatosti pracovníkov. Podľa § 134 ods.1 S.s.p. správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Podľa odseku 2 písm. b) citovaného ustanovenia zákona, správny súd nie je viazaný dôvodmi žaloby, ak rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol oprávnený. Podľa § 445 ods.2 S.s.p. sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie

V uvedenej právnej veci sťažovateľ namietal, že vo veci rozhodoval orgán, ktorý na to nebol oprávnený. Z jeho podania je zrejmé, že takúto ne/oprávnenosť odôvodňoval predpojatosťou pracovníkov správneho orgánu. 41. Kasačný súd v tejto veci zastáva názor s poukazom na ustanovenie § 134 ods. 2 písm. b) S.s.p., že toto ustanovenie rieši prípad, kedy by správny orgán vydal rozhodnutie alebo opatrenie, na vydanie ktorého by nebol v konkrétnej veci podľa zákona oprávnený, to znamená, žeby nemal právomoc o veci konať a rozhodnúť. V uvedenej právnej veci sa však o takýto prípad nejedná. Otázka predpojatosti pracovníkov správneho orgánu je vecou procesného postupu vo veci a prípadnou vadou v konaní a nesúvisí s právomocou správneho orgánu. Takýto namietaný nesprávny postup v konaní, bol sťažovateľ povinný namietať v lehote na podanie kasačnej sťažnosti.

krajského súdu. 44. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami sťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší správny súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.

Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.