8Sžk/44/2020
ECLI:SK:NSSSR:2022:3017200185.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trenčíne
- Sp. zn. 1. inštancie
- 13S/42/2017
- IČS
- 3017200185
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a zo sudkýň Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., v právnej veci žalobcu: D.. M. F., trvale bytom X. Č.. XX, XXX XX Z. F. Z. V., právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s.r.o., so sídlom Mierové námestie č. 14, 911 01 Trenčín, IČO: 47241110; proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky, Hviezdoslavova č. 3, 911 01 Trenčín; za účasti ďalších účastníkov: 1) L. P., B. C. Č.. X, XXX XX K.; 2) P. F., B. X. Č.. XXX/XX, XXX XX K.; 3) T. V., B. C. Č.. XXX/X, XXX XX K.; 4) Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova č. 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00151653; o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OVBP2-2017/008085-2 Br zo dňa 5. apríla 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/42/2017-108 zo dňa 2. októbra 2019, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Krajský stavebný úrad v Trenčíne rozhodnutím č. KSÚ-2012-232/394-1 Br zo dňa 30. januára 2012 v spojení s rozhodnutím mesta Trenčín č. SpSÚ 889/2007-007/Zm, MsÚ 81736/ 2007 zo dňa 23. septembra 2011 podľa § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 88a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“) dodatočne povolil stavbu „Prestavba a prístavba rodinného domu, Cintorínska 3, Trenčín“
na pozemkoch C-KN parc. č. 2146/5, 2146/13 - všetky zastavené plochy a nádvoria, k. ú. K., mesto Trenčín, pre investora - ďalšiu účastníčku 1). Stavba spočívala v prestavbe a prístavbe jestvujúceho rodinného domu, išlo o stavebné úpravy rozširujúce obytné časti domu na prízemí, upravovalo podkrovie domu a prístup k nemu, v pristavenej časti je situovaná spoločenská miestnosť, ktorá je priamo napojená na práčovňu, za práčovňou sa nachádza hospodárska miestnosť so vstupom z exteriéru a k domu bola pristavená drevená pergola (ďalej len „stavba“). Stavebníkovi bola rozhodnutím uložená okrem iného podmienka č. 5 v znení: „Stavebník zabezpečí úpravy na stavbe tak, aby jej konštrukcie nezasahovali na susedný pozemok parc. č. 2146/7 k. ú.
K..“ 2. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 13S/75/2012-53 zo dňa 6. februára 2013 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/10/2013 zo dňa 31. marca 2014 zrušil vyššie uvedené rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby.
Zrušenie rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby príslušné súdy odôvodnili nedostatočným vykonaním dokazovania a zistením skutkového stavu k tvrdeniu žalobcu, že zateplenie steny stavby v hrúbke 8 cm zasahuje na jeho pozemok. Toto tvrdenie bolo podporené údajmi obsiahnutými v znaleckom posudku D.. Š. vyhotovenom v konaní Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 28C/ 126/2007. Rovnako mali výhrady k nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti podmienky č. 5, pričom s ohľadom na viazanosť skutkovým stavom v čase rozhodnutia správnych orgánov príslušné súdy nezohľadňovali následné zmeny vykonané na stavbe.
3. Mesto Trenčín rozhodnutím č. ÚSaŽP 2016/35007/102116/3/Cho, Ki zo dňa 19. októbra 2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) stavebný úrad dodatočne povolil stavbu ďalšej účastníčky 1) a zamietol námietky žalobcu. Stavebný úrad zdôraznil, že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom, keďže všetky vyjadrenia dotknutých orgánov a správcov sietí sú kladné, pri predmetnej stavbe nie je potrebné dodržať odstupy stavieb podľa § 6 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška č. 532/2002 Z. z.“), keďže vyhláška rieši odstupové vzdialenosti vo vzťahu k obytným stavbám a predmetná stavba susedí len so záhradou. Rovnako uviedol, že pri kolaudačnom konaní bol predložený geometrický plán od D. U., ktorý autorizačne overil D.. G. F., s porealizačným zameraním stavby.
Podľa tohto zamerania sa predmetná stavba nachádza výlučne na pozemku stavebníčky a jej vzdialenosť od hranice so susedným pozemkom je od 0,09 až 0,17 m. Uvedená skutočnosť sa nachádza aj v liste od spoločnosti Geofena s.r.o. zo dňa 1. júna 2015. Ďalšia účastníčka 1) tiež predložila znalecký posudok znalkyne v odbore geodézia a kartografia D.. D. B., ktorý sa zhoduje s porealizačným zameraním predloženým v kolaudačnom konaní. V posudku sa uvádza, že oplotenie šírky 0,14 m (ktoré nie je súčasťou dodatočne povoľovanej stavby) zasahuje v bode A (bod A je podľa posudku miesto, kde je betónový plot oddeľujúci susedné pozemky opretý tesne o zadnú stenu prístavby) do susedného pozemku žalobcu 0,05 m.
Z uvedeného vyplýva, že v tomto bode je prístavba vzdialená od hranice aspoň 0,09 m (0,14 m - 0,005 m = 0,09 m). Stavebný úrad zdôraznil, že predmetom tohto konania nebolo skúmanie splnenia podmienok z kolaudačného rozhodnutia na stavbu. 4. Žalovaný rozhodnutím č. OU-TN-OVBP2-2017/008085-2 Br zo dňa 5. apríla 2017 (ďalej len „žalované rozhodnutie“) zmenil prvostupňové rozhodnutie v časti formálnych nedostatkov (vypustil údaj o zastúpení stavebníčky a nahradil slovo stavba slovom zmena stavby) vo zvyšku prvostupňové rozhodnutie ponechal nedotknuté. Žalovaný zdôraznil, že prístavba je podľa zamerania D. U. zo dňa 21. júla 2011 umiestnená na pozemku ďalšej účastníčky 1) vo vzdialenosti od hranice pozemkov 8 cm. Ďalšia účastníčka tiež predložila kladné stanoviská dotknutých orgánov a predloženým zameraním preukázala, že stavba je umiestnená na jej pozemku. Túto skutočnosť nespochybnil ani správny súd v rozhodnutí sp. zn. 13S/50/2014-75 zo dňa 28. októbra 2015. Rovnako neakceptoval žalovaný ani námietku nerešpektovania § 6
ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., keďže susedný pozemok je záhrada a dodatočne povoľovaná stavba nebude obmedzovať užívanie susedného pozemku na predmetný účel. V konaní preto nebol zistený rozpor stavby s verejným záujmom.
II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny súd“), ktorou žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec vrátiť na ďalšie konanie. 6. V podanej správnej žalobe žalobca najmä namietal, že rozhodnutím žalovaného došlo k nerešpektovaniu kasačne záväzného názoru vyjadreného v rozhodnutí správneho súdu č. k. 13S/75/2012-53 zo dňa 6. februára 2013 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/10/2013 zo dňa 31. marca 2014, keďže na predmetnej stavbe nedošlo k žiadnym zmenám a správne orgány sa naďalej dostatočne nevysporiadali s námietkou žalobcu, že stavba stavebníčky je v rozpore s § 88a vetou prvou Stavebného zákona. Rovnako neprihliadali ani na porušenie odstupov podľa vyhlášky č. 532/2002 Z. z. na strane stavby sťažovateľky, čím došlo k zásahu do vlastníckych práv žalobcu. Správne orgány podľa názoru žalobcu nedostatočne prihliadali na potrebu zabezpečenia údržby stavby žalobkyne a skutočnosť, že táto zasahuje do jeho susediaceho pozemku. 7. Podľa názoru žalobcu je rozsudok správneho súdu sp. zn. 13S/50/2014 v predmetnej veci neaplikovateľný, keďže priebeh hranice medzi spornými pozemkami bol určený právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 28C/126/2007-105 zo dňa 28. mája 2010. Rovnako za nepoužiteľný považuje žalobca znalecký posudok D.. B., keďže bol vypracovaný v súvislosti so súdnym konaním vedeným na Okresnom súde Trenčín sp. zn. 20C/176/2013, ktoré sa týkalo odstránenia plotu, a nie spornej stavby. 8. Správny súd rozsudkom č. k. 13S/42/2017-108 zo dňa 2. októbra 2019 (ďalej len „napádaný rozsudok“ alebo „rozsudok správneho súdu“) zamietol žalobu žalobcu. Stotožnil sa pritom s názorom žalovaného, že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom, čo dokladujú súhlasné stanoviská dotknutých orgánov a inštitúcií. Zastal tiež názor, že úpravu vzájomných odstupov stavieb podľa § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. možno uplatniť len v prípade odstupu stavieb rodinných domov. Pokiaľ na susednom pozemku nie je umiestnený rodinný dom a ani v danom čase neprebieha územné konanie týkajúce sa budúceho zastavania susedného pozemku, stavebný úrad nie je viazaný odstupovými vzdialenosťami upravenými vyhláškou. V čase rozhodovania správnych orgánov bol susedný pozemok v spoluvlastníctve žalobcu (parc. č. 2146/7 v k. ú. K.) z hľadiska druhu evidovaný ako záhrada, tento stav pretrvával aj v roku 2019. 9. K presahu niektorých častí stavby na pozemok žalobcu správny súd akceptoval vysvetlenie žalovaného v nadväznosti na v kolaudačnom konaní predložený autorizačne overený geometrický plán D.. D. U. s porealizačným zameraním stavby, podľa ktorého sa stavba nachádza výlučne na pozemku ďalšej účastníčky 1). K skôr zhotovenému geometrickému plánu D.. D. Š. odkázal správny súd na rozsudok správneho súdu sp. zn. 13S/50/2014 zo dňa 28. októbra 2015 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžr/ 11/2016 zo dňa 13. decembra 2017. Správny súd nezistil, že by v dôsledku zamerania stavby došlo k zmene už predtým do katastrálnej mapy zakreslenej hranice medzi pozemkami parc. č.
2146/7 a parc. č. 2146/13 v k.ú. K..
III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
10. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Žiadal zrušiť napádaný rozsudok správneho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne tento zmeniť tak, že bude zrušené rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu a vec im bude vrátená na ďalšie
konanie. 11. Sťažovateľ predovšetkým namieta, že v konaní nebolo preukázané, že by dodatočne povoľovaná stavba ďalšej účastníčky 1) bola v súlade s verejnými záujmami. Poukázal tiež na skutočnosť, že príslušné orgány riadne neposúdili súlad dotknutej stavby s vyhláškou č. 532/ 2002 Z. z., a keďže na stavbe nedošlo k zmenám, došlo tiež k porušeniu kasačne záväzného názoru vyjadreného v rozhodnutí správneho súdu č. k. 13S/75/2012-53 zo dňa 6. februára 2013 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/10/2013 zo dňa 31. marca 2014 na predmetnú vec. Podľa názoru sťažovateľa malo byť zohľadnené, že ako vlastník susedného pozemku sa môže rozhodnúť na svojom pozemku realizovať stavbu a na túto skutočnosť malo byť pri posudzovaní odstupov stavieb prihliadané.
Sťažovateľ tiež namieta, že akceptovaním meraní spoločnosti GEOFENA správny súd odobril zásah do jeho vlastníckych práv, keď sporná stavba zasahuje do jeho pozemku nielen o 8 cm, ale aj o časť odkvapového chodníka. Rozdiely v znaleckom posudku a meraní spoločnosti GEOFENA zistil Okresný súd v Trenčíne v rozsudku sp. zn. 20C/176/2013 zo dňa 24. februára 2017 potvrdenom rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/322/2017.
12. Nesprávne právne posúdenie videl sťažovateľ v závere správneho súdu, že žalovaný postupoval v konaní s ďalšou účastníčkou 1) podľa § 88a Stavebného zákona. Tvrdí pritom, že v predmetnej veci malo ísť o osobitný druh opakovaného stavebného konania podľa § 88b ods. 1 Stavebného zákona, kedy prvé stavebné povolenie bolo pre nezákonnosť zrušené. 13. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v stručnosti zopakoval argumentáciu uvedenú vo svojom rozhodnutí a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.
Sťažovateľ vo svojich ďalších vyjadreniach v podstatnom zotrval na svojej argumentácií, poukazujú na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžp/21/2011, 5Sžp/10/2013, 1Sžr/14/2011, 3Sžp/16/2011, 3Sžp/25/2011 a 1Sžr/14/2011.
14. V priebehu kasačného konania, dňa 1. januára 2021, nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).
K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/ 2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku a je v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou.
IV. Posúdenie kasačného súdu
15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 16.
Vychádzajúc z kasačnej sťažnosti sťažovateľa bolo úlohou kasačného súdu posúdiť, (i) či sa správne orgány a správny súd náležite vysporiadali s otázkou súladu dodatočne povoľovanej stavby s verejnými záujmami podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona, (ii) či sa správne orgány a správny súd náležite vysporiadali s otázkou aplikovateľnosti odstupových požiadaviek podľa § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. na prípad sťažovateľa, (iii) či sa náležite vysporiadali s potenciálnym presahom stavby na pozemok sťažovateľa a (iv) či došlo k nerešpektovaniu kasačných záverov obsiahnutých v predmetnej veci vo vydaných rozhodnutiach správneho súdu č. k. 13S/75/2012-53 zo dňa 6. februára 2013 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/10/2013 zo dňa 31. marca 2014 zo strany správnych
orgánov. 17. Pre úplnosť kasačný súd uvádza, že sťažovateľ namietal aj nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v posudzovaní predmetného konania podľa § 88a Stavebného zákona, nie však podľa § 88b ods. 1 Stavebného zákona. Kasačný súd sa podrobne oboznámil so správnou žalobou sťažovateľa (body 6 a 7 tohto rozsudku) a konštatuje, že táto námietka nebola uplatnená v správnej žalobe sťažovateľa a ani nebola uplatnená v lehote na rozšírenie a doplnenie správnej žaloby (§ 183 v spojení s § 181 ods. 1 SSP). Z pohľadu kasačného súdu tak ide v kasačnom konaní o novotu (§ 441 SSP), na ktorú kasačný súd pri svojom rozhodovaní nemohol prihliadať, a preto sa jej ani bližšie nevenoval.
18. Podľa ustanovenia § 88a ods. 1 Stavebného zákona: „Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi.
Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.“
19. Vychádzajúc z § 88a ods. 1 Stavebného zákona kasačný súd konštatuje, že tento pozná osobitné konanie o dodatočnom povolení stavby, ktorého zmyslom a významom je dodatočná legalizácia neoprávnene postavenej stavby. V ustálenej rozhodovacej činnosti už kasačný súd uviedol, že „účelom konania o dodatočnom povolení stavby je následné zhojenie závažnej chyby, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, pričom dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/125/2010 zo dňa 28. apríla 2011, publikované ako R 101/2012).
20. Vyššie uvedená povaha konania o dodatočnom povolení stavby už z povahy veci vyvracia argumentáciu sťažovateľa, že samotné uskutočnenie stavby v rozpore so zákonom (bez stavebného povolenia) zakladá jej rozpor s verejnými záujmami. Ak by tomu tak totiž bolo, konanie o dodatočnom povolení stavby by stratilo svoje opodstatnenie a stalo by sa obsolétnym, keďže by nebolo nikdy uplatniteľné. Týmto kasačný súd nerelativizuje závažnosť postupu stavebníka, ktorý porušil stavebné predpisy. Táto však nie je zákonom sankcionovaná automaticky v nemožnosti zlegalizovať stavbu, ale v povinnosti preukázať udržateľnosť existencie stavby z pohľadu verejných záujmov chránených zákonov v spojení s rizikom možného odstránenia stavby (§ 88a ods. 5 Stavebného zákona).
21. Vo vzťahu k definícii verejných záujmov, na ktoré odkazuje prvá veta § 88a ods. 1 zákona Stavebného zákona kasačný súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžp/21/2011 zo dňa 30. mája 2012, v ktorom uviedol: „Z odsekov 1 a 2 vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t.j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. V súlade so splnením týchto podmienok, kedy stavebník na základe vyjadrení a stanovísk orgánov štátnej správy preukáže, že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom a teda jej technické zhotovenie nie je v rozpore s osobitnými
zákonmi, vyhláškami a nariadeniami a technickými normami, musí byť súčasne splnená jedna so základných podmienok pre vydanie stavebného povolenia a to, že stavebník preukáže, že stavba bude realizovaná na pozemku v jeho vlastníctve alebo ku ktorému má zriadené iné
právo. Z uvedených dôvodov nemožno nechať bez následku to, že zhotovenie stavby, hoc aj v súlade s vyššie uvedenými podmienkami, zasahuje do vlastníckeho práva suseda.“ 22. Vychádzajúc z už uvedeného sa možno stotožniť s názorom správneho súdu, že predložením súhlasných stanovísk dotknutých orgánov a inštitúcii v zásade stavebník preukazuje súlad stavby s verejnými záujmami podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona. Neobstojí preto všeobecná námietka sťažovateľa, že ďalšia účastníčka 1) nepreukázala súlad stavby s verejnými záujmami podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona, pokiaľ predložila všetku vyžadovanú dokumentáciu, z ktorej nevyplýva nesúlad stavby s verejnými záujmami a tento neuviedol konkrétne výhrady, v čom má dotknutá stavby verejné záujmy porušovať.
23. V predmetnej veci boli z pohľadu skúmania súladu dotknutej stavby s verejnými záujmami relevantné námietky sťažovateľa týkajúce sa porušenia § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. a zásahu stavby ďalšej účastníčky 1) do pozemku sťažovateľa.
24. K námietke sťažovateľa týkajúcej sa porušenia § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. v predmetnej veci a nedodržania maximálnych odstupových vzdialeností stavieb dáva kasačný súd do pozornosti, že účelom predmetného ustanovenia je najmä garancia zachovania pohody bývania v súvislosti s ďalšou zástavbou. Vo svojej rozhodovacej činnosti už kasačný súd uviedol, že „zachovanie pohody bývania je v stavebnom konaní skutkovo významná okolnosť, ktorá je upravená v ustanovení § 6 ods. 1 vyhl. č. 532/2002 Z. z. Ovplyvňovaná je najmä vzdialenosťou stavieb, ale i ďalšími faktormi, medzi ktoré patrí i umiestnenie terasy smerom k východnej fasáde rodinného domu, v ktorej má žalobca umiestnené okná z nebytových miestností (kúpeľňa)“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/ 168/2015 zo dňa 28. septembra 2016). Účelom predmetného ustanovenia teda je zabezpečiť, aby výstavba na susedných pozemkoch neznížila existujúcu pohodu bývania a ďalšie verejné záujmy (urbanistické, architektonické a pod.) vo vzťahu k už existujúcim alebo aspoň realizovaným stavbám nad mieru primeranú pomerom.
Ustanovenia § 6 ods. 3 až 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. sa pritom vzťahujú len na rodinné domy. 25. Kasačný súd zhodne zo správnym súdom vychádzajúc z administratívneho spisu konštatuje, že susediaci pozemok sťažovateľa je vedený a využívaný na účely záhrady.
Nie je na ňom postavený rodinný dom, vo vzťahu ku ktorému by bolo potrebné posudzovať odstupy podľa § 6 ods. 1, 3 až 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Táto sa na prípad sťažovateľa z už uvedeného dôvodu v spornej časti ani nevzťahuje, ako správne podotkol správny súd. Hoci je stavba ďalšej účastníčky 1) umiestnená blízko hranice pozemkov, kasačný súd sa stotožnil s názorom správneho súdu a príslušných orgánov, že v konaní nebolo preukázané, že umiestnenie stavby ďalšej účastníčky konania 1) by trvalo obmedzovalo užívanie pozemku sťažovateľa na určený účel - na účel záhrady. Kasačný súd tiež v administratívnom spise nenachádza žiadne podklady podporujúce tvrdenie sťažovateľa, že by stavba ďalšej účastníčky konania 1) nebola primeraným spôsobom udržiavateľná z jej pozemku a z tohto dôvodu (pre absenciu väčšieho odstupu) by mohla byť aj pre susediaci pozemok sťažovateľa nebezpečná. Predmetná námietka sťažovateľa je preto nedôvodná a v jej posúdení kasačný súd nezistil nesprávne právne posúdenie správneho súdu.
26. Sťažovateľ tiež namietal nedostatočné zohľadnenie skutočnosti, že stavba je čiastočne postavená na jeho pozemku, čo opiera aj o údaje uvedené v geometrickom pláne Ing. Ivana Špačeka č. 3/2009 zo dňa 12. mája 2009. Kasačný súd, rovnako ako správny súd, nespochybňuje určenie hranice medzi pozemkom v spoluvlastníctve sťažovateľa a pozemkom ďalšej účastníčky 1), na ktorom je umiestnená stavba, ako bola určená rozhodnutím Okresného súdu Trenčín č. k. 28C/126/2007-105 zo dňa 28. mája 2010 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Trenčín č. k. 28C/126/2007-178 zo dňa 8. decembra 2011.
Rovnako tiež nespochybňuje skutočnosť, že zo znaleckého posudku D.. D. Š. č. 3/2009 zo dňa 12. mája 2009 sa javí, že stavba ďalšej účastníčky konania 1) v jednom bode, v 8 cm zateplenia môže presahovať na pozemok sťažovateľa.
27. Kasačný súd v súvislosti s predmetnou námietkou považuje pre svoje rozhodnutie za kľúčový, rovnako ako administratívne orgány, znalecký posudok D.. D. B. č. 2/2016. Znalkyňa vypracovala znalecký posudok pre potreby prebiehajúceho súdneho konania o odstránenie plota, umiestneného hneď pri stavbe ďalšej účastníčky konania 1) a podľa názoru sťažovateľa na jeho pozemku. Znalkyňa v posudku skonštatovala: „Po vyhodnotení výsledkov merania môžem konštatovať, že betónový plot, ktorý je v bode A opretý tesne o zadnú stenu prístavby, má šírku 0,14 m, ale do pozemku navrhovateľov zasahuje len v šírke 0,05 m.
. . V bode B zasahuje do pozemku navrhovateľov v šírke 0,09 m. . . Uvádzaná šírka plota - 0,14 m - je nameraná v jeho najširšej časti (podporné stĺpiky) pričom samotný plot, ktorý tvoria betónové platne osadené v oporných stĺpoch má šírku 0,04 m.“
28. Z vyššie uvedeného znaleckého posudku je zrejmé, že na pozemok sťažovateľa zasahuje len betónový plot, ktorý bol opretý o stavbu ďalšej účastníčky konania 1) (v marginálnej časti), nie však jej samotná stavba. Z tohto znaleckého posudku vychádza aj rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č. k. 20C/176/2013-333 zo dňa 24. februára 2017 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/322/2017 zo dňa 8. júna 2018 o odstránení plota ďalšej účastníčky konania 1) z pozemku sťažovateľa. Pričom závery znaleckého posudku boli považované za správne a nepochybné.
29. Kasačný súd si uvedomuje, že v predmetnej situácii sa hranica pozemku v spoluvlastníctve sťažovateľa s ohľadom na umiestnenie stavby môže javiť ako sporná. Je tomu tak preto, že z posudku D.. D. Š. vyplýva, že bod 45-205 hranice pozemku je zateplený roh prístavby domu žalovanej a bod 4 je východný roh prístavby domu žalovanej.
Neskoršími meraniami (ako vyplýva aj zo záverov D.. D. B.) však bolo zistené, že prístavba, ktorú pre potreby určenia hranice zakresľoval D.. D. Š. je v skutočnosti umiestnená ďalej od miesta, ktoré bolo určené ako hranica pozemku. A nachádza sa teda už na pozemku ďalšej účastníčky konania 1). Rozdiely v meraniach sú pritom na úrovni akceptovateľnej chyby (8 cm).
Táto nezrovnalosť bola zrejme zapríčinená tým, že ako meračská pomôcka pri vypracovaní podkladov od D.. D. Š. bolo použité pásmo, kdežto pri ďalších meraniach boli použité presnejšie metódy - GPS. 30. Tejto otázke sa pritom vo veci sťažovateľa a ďalšej účastníčky konania 1) venoval už Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 5Sžr/11/2016 zo dňa 13. decembra 2017, keď uviedol: „17. Najvyššiemu súdu z obsahu súdneho, ktorého súčasťou bol administratívny spis vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 28C/126/2007-105 z 28.05.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/265/ 2010-144 z 10.11.2010 dňa 09.12.2010, bola určená hranica medzi pozemkami v k.ú. K., a to parc.č. 2146/7, ktorého spoluvlastníkmi sú žalobca a účastník 1) a parc.č. 2146/13, ktorý je vo výlučnom vlastníctve účastníčky konania 2). Podľa súčasného stavu v katastri nehnuteľností je táto hranica vedená medzi pozemkami parc.č. 2146/7 a pozemkami parc.č 2146/13 a 2146/
5, z dôvodu, že plocha zastavaná prístavbou bola odrátaná od parc.č. 2146/13 a pripočítaná k parc.č. 2146/5. Súd určil hranicu na základe vykonaného dokazovania tak, že táto je tvorená ako spojnica bodov 45-62,4 a 45-205 v zmysle geometrického plánu vypracovaného súdom určeným znalcom D.. D. Š.. Bod 45-62,4 pritom v zmysle tohto geometrického plánu predstavuje zateplený roh rodinného domu (jeho prístavby) účastníčky konania 2), ktorý stál v čase rozhodovania súdu na pozemku parc.č. 2146/13. Prístavba k tomuto rodinnému domu nebola v čase rozhodovania súdu skolaudovaná a nebola zakreslená v katastrálnej mape. Súdom určená hranica bola v súlade s vyššie uvedeným geometrickým plánom zakreslená do katastrálnej mapy.
18. Následne bola príslušnému katastrálnemu orgánu predložená na vykonanie záznamu ďalšia verejná listina, a to kolaudačné rozhodnutie, ktorým bola skolaudovaná prístavba rodinného domu súp.č_ XXX vo vlastníctve účastníčky konania 2). Ku kolaudácii bol vypracovaný geometrický plán č. 4/11 z 21.07.2011, ktorý slúžil na zameranie skolaudovanej prístavby. Tento geometrický plán vychádzal z meraní vykonaných optickým zariadením, zatiaľ čo merania súdom ustanoveného znalca boli vykonané pásmom.
Rozdiel medzi zameraním tejto stavby v týchto geometrických plánoch predstavuje 8 cm. Vzniknutá „medzera“ v šírke 8 cm vznikla ako rozdiel, spôsobený v zistení meraných hodnôt súdnym znalcom (pomocou meracieho pásma, ako je uvedené v zázname potrebného merania zmien č. E 4244 pre geom. plán č. 28C/126/2007-36) a geodetom (pomocou meracieho prístroja LEICA TC 307, ako je uvedené v zázname podrobného merania zmien č. 4569E pre geom. plán č. 4/11), ktorý je v povolenej tolerancii. Hranica určená súdom zostala nedotknutá, nový zákres sa týkal výlučne len zmeny podľa geom. plánu č. 4/11 a týkal sa výlučne len pozemkov vo vlastníctve účastníčky konania 2).
. . . 26. K námietke žalobcu, že na pojednávaní 11.11.2015 v právnej veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 20C 176/2013 bolo preukázané, že D.. D. U. pri vyhotovovaní geometrického plánu č. 4/11 z 21.07.2011 nevedel o právoplatnom rozsudku súdu o určení spornej hranice medzi pozemkami v k.ú. K., a to parc. č. 2146/7 a parc.č. 2146/13, najvyšší súd uvádza, že táto nie je dôvodná, nakoľko z administratívneho spisu, ako aj z odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že D.. D. U. vyhotovoval geometrický plán pre účely kolaudačného rozhodnutia stavby rodinného domu na parc. č. 2146/5 a nie pre zameranie hranice pozemkov na parc.č. 2146/7 a parc. č. 2146/13. Z obsahu údajov katastra vyplýva, že v platnej katastrálnej mape je hranica medzi týmito parcelami zobrazená tak, ako jej priebeh bol určený rozsudkom súdu a podkladu pre jeho vydanie - geometrického plánu, vyhotoveného povereným súdnym znalcom. Najvyššiemu súdu v zhode s názorom krajského súdu vyplynulo, že po predložení ďalšej verejnej listiny na zápis do operátu katastra - kolaudačného rozhodnutia a prílohy k nemu, ktorou bol geometrický plán na zameranie prístavby k rodinnému domu, bol
v platnej katastrálnej mape vyznačený pôdorys domu súp.č_ XXX. a v písomnom operáte bola upravená výmera pozemkov vo vlastníctva účastníčky konania 2) tak, že plocha, zastavaná prístavbou bola odrátaná od parc.č. 2164/13 a pripočítaná k parc.č. 2146/5. Žiadna iná zmena v operáte katastra, ktorá by sa týkala pozemku - parcely č. 2146/7 vo vlastníctve žalobcu a účastníka konania 1) nebola po predložení uvedených listín v katastri vykonaná.
27. Najvyšší súd v tejto súvislosti konštatuje, že vyhotovenie geometrického plánu v súdnom konaní o určenie priebehu hranice, nie je prekážkou pre vyhotovenie iného geometrického plánu na zameranie prístavby rodinného domu, ktorá tu síce už existovala v čase vyhotovenia v poradí prvého geometrického plánu, ale nebola skolaudovaná a vedená v katastri.
Rozhodnutie súdu, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj geometrický plán na určenie hranice, je totiž pre účastníkov a pre orgány záväzný len pokiaľ ide určený priebeh hranice medzi pozemkami, vyslovený aj vo výroku súdneho rozhodnutia.
29. Na základe uvedeného vychádzajúc z údajov administratívneho spisu mal najvyšší za preukázané, že nebolo zistené, že by v dôsledku vyššie uvedeného zamerania prístavby rodinného domu vo vlastníctve účastníčky konania 2), došlo k zmene už predtým do katastrálnej mapy zakreslenej hranice medzi pozemkami parc.č. 2146/7 a 2146/13, k.ú.
K., určenej na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 28C/126/2007-105 z 28.05.2010, ktorý nadobudol v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 5Co/265/2010-144. Priebeh tejto hranice zostal nezmenený. Jedinou zásadnou zmenou je, že na základe inej verejnej listiny bol zakreslený do katastrálnej mapy pôdorys rodinného domu vo vlastníctve L. P., ktorý sa nachádza pri takto určenej hranici. Samotná hranica určená súdom však zostala v katastrálnej mape nezmenená, keď pre jej zakreslenie bolo záväzný obsah geometrického plánu vypracovaného D.. D. Š.. Následne zmeny vykonané v katastri záznamom na základe inej verejnej listiny sa tohto predchádzajúceho záznamu nedotkli.“
31. Na základe doteraz uvedeného kasačný súd v zhode so správnym súdom zastáva názor, že tak žalovaný ako aj mesto Trenčín mali na základe vyššie uvedeného za dostatočne preukázané, že dodatočne povoľovaná stavba sa nachádza na pozemku ďalšej účastníčky konania 1) a nezasahuje do pozemku sťažovateľa. Sporný betónový plot pritom súčasťou stavby nie je. Sťažovateľ však nevzniesol žiadne také pripomienky, námietky či dôkazy, ktoré by vyššie uvedené skutočnosti či dôkazy získané príslušnými orgánmi popreli alebo spochybnili. Kasačný súd preto aj námietku sťažovateľa o nedostatočnom preskúmaní otázky, či dodatočne povoľovaná stavba nezasahuje do jeho pozemku, považoval za nedôvodnú.
32. Pre úplnosť kasačný súd neopomína, že Krajský súd v Trenčíne v rozsudku sp. zn. 6Co/ 322/2017 zo dňa 8. júna 2018 uviedol: „26. Vo vzťahu k odvolaniu žalovanej odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalovaná realizovala stavbu plotu na cudzom pozemku, napriek tomu, že jej bola v tom čase z právoplatného rozsudku známa hranica pozemkov.
Rozsudok
súdu (rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 28C 126/2007-105 zo dňa 28.05.2010 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28C/126/
2007-178 zo dňa 08.12.2011) stavbou plotu nerešpektovala a konala s cieľom tento rozsudok obísť, tak ako to uviedol súd prvej inštancie. Je pravdou, že v čase zamerania prístavby jej domu geometrickým plánom č. 4/2011 nebolo vydané opravné uznesenie vo vzťahu k uvedenému rozsudku, avšak žalovaná bola účastníčkou predmetného súdneho konania, rozsudok jej bol doručený, pričom z jeho odôvodnenia a súčasti - geometrického plánu D.. Š. bez akýchkoľvek pochybností vyplýva správne označenie bodov hranice, s tým, že vo výroku rozsudku išlo len o zrejmú nesprávnosť v tomto označení.
Pokiaľ žalovaná namieta, že na posúdenie tejto skutočnosti nemala odborné vzdelanie, táto námietka neobstojí, pretože nešlo o posúdenie odbornej otázky, ale len o zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení rozsudku, tzv. preklep, ktorý súd odstránil len vydaním opravného uznesenia v príslušnom konaní.
Znalec D.. U., ktorý vyhotovil geometrický plán č. 4/2011, na ktorý sa žalovaná odvoláva, pri výsluchu uviedol, že o existencii geometrického plánu D.. Š. nemal vedomosť pri vyhotovení geometrického plánu č. 4/2011, pričom žalovaná, ktorá si plán objednávala, o tomto vedomosť
mala. Pokiaľ žalovaná v odvolaní uvádza, že budovala plot v dobrej viere, že tento je celý umiestnený na jej pozemku a nezasahuje do vlastníckeho práva žalobcov, sama na druhej strane potvrdila svoju vedomosť o tom, že označenie, resp. súradnice bodu 4 nie sú v posudku D.. Š. identické so súradnicami bodu 4 geometrického plánu číslo 4/2011, čo mohlo u nej vyvolať minimálne pochybnosti o správnosti a zákonnosti svojho konania.
Uvedené konanie žalovanej i podľa názoru odvolacieho súdu vyjadruje neúctu k ústavným právam iných vlastníkov (ktorých vlastnícke práva sú rovnocenné). Takéto správanie, ktorého zrejme prevažujúcou motiváciou je úmysel znevýhodniť inú osobu, vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa vo vzťahu
medzi stranami.“ 33. Vyššie uvedené úvahy môžu vzbudzovať pochybnosti o pravdivosti údajov, z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzali tak žalovaný ako aj prvostupňový orgán vo vzťahu k posudzovaniu umiestnenia stavby ďalšej účastníčky konania 1). V tomto smere však kasačný súd dáva do pozornosti, že v konaní pred správnymi orgánmi, správnym súdom a ani kasačným súdom nikdy nebola predložená svedecká výpoveď znalca D.. U. a ani nikdy nebol navrhnutý
jeho výsluch. Rovnako je skutočnosťou, že pochybnosti o správnom zameraní stavby geometrickým plánom č. 4/2011 vypracovaným znalcom D.. U. sťažovateľ prvý krát vzniesol až vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 12. septembra 2017 a následne vo vyjadrení k duplike žalovaného zo dňa 14. augusta 2019, teda po podaní správnej žaloby a uplynutí lehoty na rozšírenie a doplnenie správnej žaloby (§ 183 v spojení s § 181 ods. 1 SSP). Z pohľadu kasačného súdu tak prípadné námietky sťažovateľa proti geometrickému plánu
D.. U. č. 4/2011 predstavujú v kasačnom konaní o novotu (§ 441 SSP), ktorá nebola riadne uplatnená v konaní pred správnym súdom a na ktorú kasačný súd pri svojom rozhodovaní nemohol prihliadať, a preto sa jej ani bližšie nemohol venovať.
34. Ostatnou námietkou sťažovateľa bolo nerešpektovanie kasačných záverov obsiahnutých v predmetnej veci vydaných rozhodnutiach správneho súdu č. k. 13S/75/2012-53 zo dňa 6. februára 2013 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/ 10/2013 zo dňa 31. marca 2014 zo strany správnych orgánov. Kasačný súd dáva v tejto veci do pozornosti, že podstatou vyjadreného právneho názoru príslušných súdov a dôvodom zrušenia predchádzajúceho dodatočného povolenia stavby ďalšej účastníčky konania 1) bolo nedostatočné venovanie sa argumentu sťažovateľa, že sporná prístavba ďalšej účastníčky konania 1) svojim zateplením zasahuje do jeho pozemku v rozsahu 8 cm (bod 2 tohto rozsudku).
Kasačný súd konštatuje, že túto vadu správne orgány odstránili, podrobne sa touto námietkou sťažovateľa zaoberali a vykonali potrebné dokazovanie, pričom závery kasačného súdu k tejto námietke sú uvedené v bodoch 26 až 31 tohto rozsudku.
V. Záver
35. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 36. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní, u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania a ďalším účastníkom 1) až 4) v kasačnom konaní nevznikli žiadne trovy v súvislosti s plnením povinností, ktoré by im uložil súd a neboli zistené ani dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie nároku na náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1, § 168 a § 169 SSP). 37. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. novembra 2022