8Sžk/55/2020
ECLI:SK:NSSSR:2021:4019200407.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Nitre
- Sp. zn. 1. inštancie
- 11S/83/2019
- IČS
- 4019200407
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný, v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): Bc. I. R., Q. XXX, A.Š., právne zastúpená: KADUC & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Trojičné nám. 4, Trnava, proti žalovanému: Okresný úrad Topoľčany, Nám. Ľ. Štúra 1738, Topoľčany, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU- TO-PLO-2019/004127-002 z 29. marca 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/83/2019-109 z 27. mája 2020, takto
rozhodol:
Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Napadnutým uznesením Krajský súd v Nitre (ďalej aj len „krajský súd“) podľa § 98 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) odmietol žalobu žalobkyne z 12. augusta 2019, doručenú krajskému súdu dňa 13. augusta 2019, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-TO-PLO-2019/ 004127-002 z 29. marca 2019 (ďalej aj len „napadnuté opatrenie“). Napadnutým opatrením žalovaný zaevidoval zmluvu o užívaní “PR ILUS” v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 274/ 2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon o poľovníctve“) pre „PS ILUS Krušovce“ v „PR ILUS“, uznaného rozhodnutím Okresného úradu v Topoľčanoch č. PPaLH 361/1996-P z 20. októbra 1997.
2. Krajský súd poukázal na zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu, ktoré spočívajú v tom, že napadnuté opatrenie bolo doručované subjektom - Poľovnícka spoločnosť ILUS Krušovce (poštou dňa 1. apríla 2019), Ing. Ľ. X. (osobne prevzaté dňa 1. apríla 2019), Selekt Výskumný a Šľachtiteľský ústav, a.s. (osobne prevzaté dňa 1. apríla 2019) a Poľnohospodársko - podielnické družstvo Prašice (osobne prevzaté dňa 2. apríla 2019).
Uviedol argumentáciu žalobkyne, podľa ktorej začala lehota na podanie žaloby plynúť dňom, kedy sa dozvedela o aktuálne zaevidovanej zmluve, pričom rozhodujúcim okamihom mal byť deň doručenia (13. júna 2019) listu žalovaného zo 7. júna 2019, v ktorom žalovaný odpovedal na jej žiadosť o sprístupnenie informácie. K tomu krajský súd konštatoval, že nebolo povinnosťou žalovaného doručiť opatrenie o evidencii zmluvy žalobkyni, pretože zákonná úprava evidovania zmlúv o užívaní poľovných revírov neupravuje osobitné spôsoby doručovania takýchto opatrení všetkým vlastníkom poľovných pozemkov zaradených do revíru a žalovaný si svoju zákonnú povinnosť splnil vydaním opatrenia a jeho „vložením“ do administratívneho spisu.
Krajský súd poukázal na to, že žalobkyňa bola subjektom zaangažovaným v procese predchádzajúcom vydaniu napadnutého opatrenia, pričom v danom prípade išlo o združenie vlastníkov poľovných pozemkov zaradených do dotknutého revíru, ktorých práva sú jasne vymedzené v zákone o poľovníctve a to vrátane práva zúčastniť sa na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, vykonávania hlasovacieho práva, práva nechať sa zastúpiť splnomocnencom, a.i.
3. Krajský súd uviedol, že zákonodarca s poukazom na zásadu vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým) upravil postup správnych orgánov vo veci a umožnil tento postup pri vydávaní napadnutého opatrenia správnym orgánom, bez toho, aby došlo k porušeniu zásady denegatio justitiae (zákazu odmietnutia spravodlivosti). V nadväznosti na uvedené poukázal na to, že vlastníci poľovných pozemkov boli pozvaní na zhromaždenie, ktoré sa uskutočnilo dňa 4. júna 2018 o 13:00 hod. v kancelárii notárky JUDr. U. X., P.. A. XX, K., pričom pozvánky na uvedené zhromaždenie boli súčasťou administratívneho spisu a preukazovali aj skutočnosť, že boli v rozhodnom čase vyvesené na Mestskom úrade Mesta Topoľčany, Obecnom úrade Obce Práznovce, Obecnom úrade Horné Chlebany, Obecnom úrade Obce Solčianky a Obecnom úrade Obce Krušovce.
4. S poukazom na obsah administratívneho spisu krajský súd uviedol, že správny orgán zaevidoval zmluvu dňa 29. marca 2018, opatrenie sa stalo súčasťou príslušného spisového materiálu a zaevidovanie zmluvy nadobudlo účinnosť, pričom zverejnením sa predmetné opatrenie stalo všeobecne známe a teda dvojmesačná zákonná lehota na podanie prípadnej správnej žaloby začala plynúť dňom 29. marca 2019 a uplynula 29. mája 2019.
K tomu krajský súd ďalej konštatoval, že list žalovaného zo 7. júna 2019 (s ktorým žalobkyňa spája začatie plynutia lehoty na podanie žaloby), doručený žalobkyni podľa jej tvrdenia dňa 13. júna 2019 nemožno považovať za doručenie rozhodnutia, resp. oznámenie rozhodnutia o zaevidovaní zmluvy, ktoré by bolo možné považovať za začiatok plynutia dvojmesačnej lehoty na podanie správnej žaloby podľa § 181 ods. 1 SSP. Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že žalobkyňa podala správnu žalobu (dňa 13. augusta 2019) proti rozhodnutiu žalovaného po márnom uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty, ktorej zmeškanie nemožno odpustiť, čo je dôvodom na odmietnutie žaloby ako oneskorene podanej podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP.
5. Sťažovateľka (žalobkyňa) zastúpená advokátskou kanceláriou podala proti napadnutému uzneseniu včas kasačnú sťažnosť a navrhla, aby kasačný súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že zruší napadnuté opatrenie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť
sťažovateľka odôvodnila poukazom na § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ SSP. Namietala, že nikdy netvrdila, že bolo povinnosťou žalovaného, aby jej doručil opatrenie ohľadom evidencie zmluvy, práve naopak, vzhľadom na to, že túto povinnosť nemal, plynutie lehoty na podanie správnej žaloby nemožno v tomto prípade odvodzovať od objektívnej skutočnosti-t.j. od vydania opatrenia a jeho vloženia do administratívneho spisu, ale je potrebné ho odvodzovať od subjektívnej skutočnosti, t.j. od momentu, kedy bolo umožnené sťažovateľke oboznámiť sa s jeho obsahom. Sťažovateľka uviedla, že rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie plynutia lehoty na podanie žaloby je moment doručenia predmetného opatrenia, tak ako to predpokladá aj samotné ustanovenie § 181 ods. 1 SSP, pričom tento moment nenastal v dôsledku naplnenia zákonnej povinnosti doručiť predmetné opatrenie sťažovateľke, ale nastal ako následok jej žiadosti o poskytnutie informácie. Podľa sťažovateľky ustanovenie § 181 ods. 1 SSP nevylučuje, aby sa opatrenie oznamovalo na základe žiadosti o informácie.
Výklad ustanovenia § 181 ods. 1 SSP zo strany krajského súdu považuje sťažovateľka za neprimerane zužujúci v jej neprospech. Podľa názoru sťažovateľky jej žalovaný oznámil opatrenie listom z 13. júna 2019. Ďalej namietala konštatovanie krajského súdu o tom, že oznámenie bolo zverejnené a teda všeobecne známe, pretože oznámenie nebolo zverejnené napr. verejnou vyhláškou, ale bolo doručené len úzkemu okruhu subjektov, medzi ktoré sťažovateľka nepatrí. Namietala, že jej možnosť zaangažovania v procese predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia nemá na posúdenie veci vplyv. 6. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa plne stotožňuje s napadnutým
uznesením. S poukazom na ustanovenia zákona o poľovníctve a jeho dôvodovú správu uviedol, že citovaný zákon neukladá správnemu orgánu povinnosť oznamovať zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovníckeho revíru. Poukázal na § 181 SSP, na skutkové okolnosti týkajúce sa oznámenie opatrenia a na zásadu vigilantibus iura scripta sunt. Ďalej uviedol, že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov zaradených do spoločného poľovného revíru ,,ILUS“ Krušovce si dňa 4. júna 2018 v súlade s § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve zvolilo ním určený počet splnomocnencov, ktorým určilo rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov, pričom tento bol určený nasledovne: „.
. . konať za vlastníkov poľovných pozemkov v spoločnom poľovnom revíri „ILUS“ Krušovce v ďalších právnych úkonoch . . .“. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že vlastníci boli zastúpení splnomocnencami s oprávnením zastupovať ich aj vo všetkých ďalších právnych úkonoch, t.j. aj vo vzťahu k doručovaniu písomností. 7.
V zmysle čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon č. 757/2004 Z.z.“) odo dňa 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd SR činnosť a stal sa príslušným na konanie vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konali senáty správneho kolégia Najvyššieho súdu SR. Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu SR 9. decembra 2020 a bola zaregistrovaná pod sp.zn. 8Sžk/55/2020.
V zmysle uvedeného je od 1. augusta 2021 na konanie o predmetnej kasačnej sťažnosti príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. v súlade s platným a účinným Rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu SR náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená senátu 5S Najvyššieho správneho súdu SR pod pôvodnou spisovou značkou.
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 11 písm. h/ SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na jej podanie (ustanovenie § 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP)preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal postupom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.
8. Podľa § 181 ods. 1, 4 zák.č_ 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť. 9. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 29. marcu 2019, vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zhromaždenie“).
10. Podľa § 5 ods. 3 zák.č_ 274/2009 Z.z. zhromaždenie zvoláva zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zvolávateľ“) počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia.
11. Podľa § 5 ods. 4 zák.č_ 274/2009 Z.z. zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru.
Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. 12. Podľa § 5 ods. 6 zák.č_ 274/2009 Z.z. na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu podielu na výmere vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru.
13. Podľa § 5 ods. 7 zák. č. 274/2009 Z.z. zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona. 14. Po preskúmaní spisu, postupu správnych orgánov vo veci a po oboznámení sa s obsahom kasačnej sťažnosti je z pohľadu kasačného súdu kľúčovým pre posúdenie veci zodpovedanie otázky, či možno za rozhodný moment, určujúci začiatok plynutia lehoty pre podanie žaloby považovať moment doručenia napadnutého opatrenia sťažovateľke, pokiaľ jej toto bolo doručené na základe jej žiadosti o informáciu a to za predpokladu, že dotknuté opatrenie bolo už predtým doručené splnomocnencom zastupujúcim vlastníkov poľovných pozemkov.
15. Kasačný súd poukazuje na relevantné zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu. Tento obsahuje Notársku zápisnicu evidovanú pod č. N 246/2018, NZ 18027/2018, registrovanú v Notárskom centrálnom registri listín pod č. NCR1s 18367/2018 z 4. júna 2018 spísanej na Notárskom úrade notárky JUDr. U. X., P. A. XXXX/XX, K. (ďalej aj len ,,notárska zápisnica“). Z obsahu notárskej zápisnice vyplynulo, že s poukazom na § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve, jej predmetom bolo osvedčenie o priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri „ILUS“ Krušovce uznanom právoplatným rozhodnutím Okresného úradu v Topoľčanoch č. PPaLH 361/1996 z 20. októbra 1997. Predmetné zhromaždenie vlastníkov sa uskutočnilo dňa 4. júna 2018, pričom v zmysle prezenčnej listiny, ktorá je prílohou notárskej zápisnice sa ho zúčastnili nasledovné subjekty: Ing. Ľubor Paulen, IČO: 311 93048, Malé Bedzany 40, Topoľčany s podielom 6,28% z celkovej výmery poľovných pozemkov; Selekt Výskumný a Šľachtiteľský ústav, a.s., IČO:
34108505, Bučany 591, Bučany, s podielom 25,42% z celkovej výmery poľovných pozemkov a Poľnohospodársko - podielnické družstvo Prašice, IČO: 00205575, Májová 65, Jacovce s podielom 33,51% z celkovej výmery poľovných pozemkov.
Vychádzajúc z výmery jednotlivých podielov na poľovných pozemkov možno konštatovať, že boli splnené podmienky v zmysle § 5 ods. 3 a 4 zákona o poľovníctve. Pozvánky na uvedené zhromaždenie vlastníkov boli zverejnené prostredníctvom verejnej vyhlášky a boli vyvesené na Mestskom úrade Mesta Topoľčany (od 24. mája 2018 do 31. mája 2018), Obecnom úrade Obce Práznovce (od 24. mája 2018 do 31. mája 2018), Obecnom úrade Horné Chlebany (od 24. mája 2018 do 31. mája 2018), Obecnom úrade Obce Solčianky (od 24. mája 2018 do 31. mája 2018) a Obecnom úrade Obce Krušovce (od 24. mája 2018 do 31. mája 2018), pričom tieto obsahovali aj jednotlivé body programu zhromaždenia, vrátane rozhodnutia o užívaní poľovného revíru a voľby splnomocnencov a určenie rozsahu zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri podľa § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve.
Z obsahu notárskej zápisnice ďalej vyplynulo, že prítomní vlastníci poľovných pozemkov (citované subjekty z prezenčnej listiny) si uznesením č. 6 zvolili za splnomocnencov vlastníkov poľovných pozemkov citované subjekty - Ing. Ľubor Paulen; Selekt Výskumný a Šľachtiteľský ústav, a.s., a Poľnohospodársko - podielnické družstvo Prašice, pričom súčasne im určili rozsah splnomocnenia, ktorý zahŕňal okrem úkonov spojených priamo so spísaním a podpisom zmluvy o užívaní poľovného revíru ILUS, konanie za vlastníkov poľovných pozemkov v spoločnom poľovnom revíri ILUS Krušovce ,,.
. . v ďalších právnych úkonoch podľa platného zákona o poľovníctve“. V nadväznosti na uvedené bolo napadnuté opatrenie doručované užívateľovi poľovného revíru - Poľovnícka spoločnosť ILUS Krušovce (1. apríla 2019) a zvoleným splnomocnencom vlastníkov poľovných pozemkov - Ing. Ľubor Paulen (1. apríla 2019), Selekt Výskumný a Šľachtiteľský ústav, a.s. (1. apríla 2019) a Poľnohospodársko - podielnické družstvo Prašice (2. apríla 2019).
16. Kasačný súd s poukazom na § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve a na skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu konštatuje, že napadnuté opatrenie žalovaného bolo doručené zvoleným splnomocnencom vlastníkov poľovných pozemkov. Títo splnomocnenci boli v súlade s dotknutými ustanoveniami zákona o poľovníctve riadne zvolení na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, pričom pozvánky spolu s uvedením konkrétnych bodov programu boli zverejnené prostredníctvom verejnej vyhlášky a sťažovateľka tak objektívne mohla mať vedomosť o tom, že sa takéto zhromaždenie uskutoční a mala možnosť sa tohto zhromaždenia vlastníkov zúčastniť a aktívne sa ňom podieľať vo vzťahu k jednotlivým bodom programu.
Skutočnosť, že túto možnosť nevyužila nemá s ohľadom na skutkové okolnosti vplyv na určenie začiatku plynutia lehoty na podania správnej žaloby podľa § 181 SSP. 17. Na zhromaždení vlastníkov poľných pozemkov boli zvolení splnomocnenci na zastupovanie vlastníkov poľných pozemkov v takom rozsahu, z ktorého celkom zrejme vyplynulo, že boli splnomocnení aj vo vzťahu k doručeniu napadnutého opatrenia žalovaného. Keďže splnomocnenci v tomto smere zastupovali aj záujmy sťažovateľky, moment, kedy bolo týmto subjektom doručené napadnuté opatrenie je potrebné považovať za začiatok plynutia lehoty pre podanie správnej žaloby.
18. Kasačný súd konštatuje, že je síce pravdou, ako tvrdí sťažovateľka, že § 181 SSP sám o sebe nevylučuje to, aby sa opatrenie resp. rozhodnutie oznamovalo na základe žiadosti o informácie, avšak v každom prípade treba uvedenú otázku posudzovať s ohľadom na skutkové okolnosti jednotlivého prípadu.
19. V prejednávanej veci sa kasačný súd nestotožňuje s výkladom, podľa ktorého by mala lehota na podanie správnej žaloby plynúť odo dňa doručenia listu žalovaného, ktorým reagoval na žiadosť o informácie sťažovateľky, pretože napadnuté opatrenie žalovaného bolo oznámené už predtým a to zvoleným splnomocnencom, ktorí zastupovali aj jej záujmy.
20. Podľa kasačného súdu výklad, že v prejednávanej sa za oznámenie opatrenia považuje až dátum doručenia listu žalovaného na základe žiadosti o informácie zo strany sťažovateľky, by sa za týchto konkrétnych skutkových okolností napokon priečil aj samotnému účelu, sledovaného inštitútom žiadosti o informáciu vo vzťahu k slobodnému prístupu k informáciám. Týmto totiž za daných skutkových okolností nie je suplovanie oznámenia opatrenia, s čím by mohol byť spojený začiatok plynutia lehoty pre podanie správnej žaloby, pretože v prípade, o aký ide vo veci samej bolo predmetné opatrenie doručené splnomocnencom vlastníkov poľovných pozemkov-teda aj sťažovateľky a teda v tomto možno doručenie opatrenia sťažovateľke na podklade žiadosti o informácie považovať za určitú duplicitu a teda treba naň nahliadať, ako by jej bolo oznámené opakovane - teda prvý krát prostredníctvom doručenia splnomocnencom a druhý krát prostredníctvom listu, ktorý bol odpoveďou na jej žiadosť o informácie. Pre určenie začiatku plynutia lehoty na podanie správnej žaloby je však relevantným prvý moment, kedy sa mohla sťažovateľka o opatrení dozvedieť a za tento treba
považovať moment, kedy bolo napadnuté opatrenie doručené splnomocnencom. 21. Kasačný súd sa v ostatnom plne stotožňuje s napadnutým uznesením krajského súdu a konštatuje, že krajský súd sa s danou vecou dostatočne vysporiadal, racionálne odôvodnil svoje úvahy a vyvodil správne skutkové a právne závery. S ohľadom na uvedené kasačný súd podľa § 461 SSP zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.
22. O trovách kasačného konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu v kasačnom konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania
zo zákona nevyplýva. 23. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 14. decembra 2021