8SžNSS/7/2024

1. Žalovaný vykonal u žalobkyne kontrolu podľa § 38 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom do 22. júna 2015 (v čase vydania zápisu; ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) zameranú na plnenie povinnosti žalobkyne uloženej rozhodnutím žalovaného č. 1310541001 zo dňa 30. decembra 2013 - „Držiteľ individuálneho povolenia je povinný začať používať frekvencie pridelené týmto rozhodnutím do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.“ 2. O výsledku kontroly spísal žalovaný zápis č. 1111/OŠD/2014 zo dňa 27. novembra 2014 (ďalej len „zápis“), v ktorom konštatoval nedostatok „frekvencie v rozsahu 2570 až 2620 MHz pridelené rozhodnutím úradu podniku tento nezačal používať do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, t. j. do 8.7.2014.“ V zápise neboli žalobkyni uložené žiadne opatrenia. V súlade s § 38 ods. 7 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách bola žalobkyni určená lehota na vyjadrenie sa k výsledkom kontroly. Toto právo žalobkyňa využila, vyjadrila sa k zápisu, na čo žalovaný nereagoval. 3. Dňa 11. apríla 2016 začal žalovaný na základe zápisu voči žalobkyni správne konanie podľa § 34 ods. 3 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách vo veci odobratia frekvencií v rozsahu 2570 MHz a 2620 MHz. 4. Listom doručeným žalovanému dňa 22. apríla 2016 sa žalobkyňa domáhala, aby sa žalovaný vysporiadal s námietkami žalobkyne proti zápisu podľa § 38 ods. 7 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách a oznámil jej výsledok svojho postupu. 5. Žalovaný listom č. 284/OŠD/2016 zo dňa 25. apríla 2016 (ďalej len „list žalovaného“) oznámil žalobkyni, že podľa § 38 ods. 7 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách je povinný oboznámiť kontrolovanú osobu iba s opodstatnenými námietkami a prihliadať na nich.

6. Dňa 16. mája 2016 bola Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky doručená žaloba žalobkyne o preskúmanie zákonnosti zápisu a listu žalovaného. Žalobkyňa považovala zápis ako aj list žalovaného za rozhodnutia. Podľa názoru žalobkyne ide o autoritatívne akty štátneho orgánu, vydané v súvislosti s realizáciou jeho právomoci. Ide teda o individuálne správne akty a zasahujú do práv žalobkyne, keď konštituujú záver, ktorý tvorí skutkový podklad pre uloženie sankcie. List žalovaného navyše nepriznáva žalobkyni právo na vysporiadanie sa s jej námietkami. V snahe podporiť preskúmateľnosť predmetných správnych aktov poukázala žalobkyňa na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/31/2011 zo dňa 25. augusta 2011. Následne vo svojej žalobe žalobkyňa rozsiahlo argumentuje (po vecnej stránke) vo vzťahu k tvrdenej nezákonnosti zápisu a listu žalovaného.

Podľa názoru žalobkyne, ak nebudú zápis a list žalovaného posúdené ako rozhodnutia, majú povahu iného zásahu, keďže ich účinky priamo dopadajú na žalobkyňu (nedostatky zistené nezákonnými úkonmi a činnosťou žalovaného boli použité ako podklad pre začatie správneho konania o odobratí frekvencií pridelených žalobkyni individuálnym povolením), žalobkyňa bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch (žalovaný o neopodstatnenosti námietok žalobkyne rozhodol arbitrárne, bez náležitého odôvodnenia) a dôsledky zásahu trvajú alebo hrozí jeho opakovanie (nedostatky zistené nezákonnými úkonmi a činnosťou žalovaného viedli k začatiu správneho konania).

9. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý ju považoval za neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Zápisom a ani listom žalovaného sa podľa jeho názoru nezakladajú a ani nemenia práva a povinnosti, keďže nemajú konečnú povahu. Zápis len predstavuje konštatáciu zistení počas dohľadu a list žalovaného len formálnu odpoveď žalovaného na žiadosť (otázky) žalobkyne. Výsledkom dohľadu je zápis obsahujúci konštatovanie, že došlo, prípadne nedošlo k porušeniu povinností kontrolovanou osobou. Až následne, v prípade porušenia povinnosti, začne žalovaný správne konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach.

Následne žalovaný predniesol svoju argumentáciu týkajúcu sa obsahovej (ne)zákonnosti jeho zápisu, listu žalovaného a správnosti postupu podľa § 38 ods. 8 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách. 10. Žalobkyňa podaním zo dňa 15. júla 2016 predložila oznámenie o výsledku prešetrenia jej sťažnosti proti postupom, ktoré ako iné zásahy namietla v podanej žalobe.

12. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžnz/4/2016 zo dňa 6. októbra 2016 bola žaloba žalobkyne na ochranu pred nezákonným zásahom žalovaného postúpená Krajskému súdu v Bratislave. Listom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Sa/52/2016-102 zo dňa 5. apríla 2018 bol spis vrátený na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ktorý ho prípisom zo dňa 26. apríla 2018 opätovne vrátil Krajskému súdu v Bratislave.

14. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 15. júla 2016 sa vyjadrila žalobkyňa dňa 18. mája 2021 s tým, že Krajskému súdu v Bratislave oznámila, že správne konanie vo veci odobratia frekvencií z dôvodu nezačatia ich používania do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o ich pridelení bolo podľa § 30 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“)

16. Z verejne dostupných databáz súdnych rozhodnutí Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zistil, že Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 1S/250/2016 zo dňa 28. mája 2020 odmietol správnu žalobu žalobkyne o preskúmanie zákonnosti zápisu a listu žalovaného (ako rozhodnutí) podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Urobil tak preto, lebo zápis a list žalovaného podľa jeho názoru nepredstavujú zásah do práv, právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. Zápis je možné považovať len za akýsi výstup z kontroly, ktorý však priamo neovplyvňuje právne postavenie žalobkyne, rovnako ako list žalovaného.

je činnosť orgánov verejnej správy odlišná od rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Iný zásah má povahu faktického postupu vykonaného pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, pričom o faktickom postupe neprebehlo vopred žiadne formalizované administratívne konanie, keďže je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy.

20. Vychádzajúc z definície iného zásahu Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zastáva názor, že zápis o výsledku kontroly podľa § 38 ods. 4 písm. e) zákona o elektronických komunikáciách nemá povahu iného zásahu. Nejde totiž o faktický úkon orgánu verejnej správy, ktorým by tento priamo/fakticky a bezprostredne zasahoval do subjektívnych práv a povinností žalobkyne (napr. vstupoval do nehnuteľností, priamo obmedzoval a zakazoval výkon jej podnikania či iných hmotných práv a pod.). Zápis je úkonom, ktorý obsahuje zhrnutie zistení z vykonaného dohľadu podľa § 38 a nasl. zákona o elektronických komunikáciách v znení účinnom do 22. júna 2015 (§ 38 ods. 4 písm. e) zákona o elektronických komunikáciách v znení účinnom do 22. júna 2015). Ako taký predstavuje potenciálny podklad pre nadväzujúce správne konanie podľa § 31 ods. 9, § 34 ods. 3 alebo pre sankčné konanie podľa § 73 a nasl. zákona o elektronických komunikáciách v znení účinnom do 22. júna 2015.

Rozhodovacia činnosť kasačného súdu sa ustálila na názore, že v prípade správnych aktov, ktoré sú výsledkami kontrolnej činnosti či dohľadu orgánov verejnej správy (či už ide o protokol, zápisnicu o prerokovaní protokolu a pod.), ide o „akty predbežnej povahy, ktoré nie sú spôsobilé zasiahnuť do základných práv a slobôd, a preto nemôžu byť predmetom preskúmania v správnom súdnictve. Tento záver bol následne opakovane aprobovaný napríklad rozhodnutiami Najvyššieho súdu slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžfk 25/2018 zo dňa 3. júla 2018, sp. zn. 4 Sžfk 7/2018 zo dňa 3. júla 2018, sp. zn. 1 Sžfk 34/2018 zo dňa 19. novembra 2019, sp. zn. 4 Sžfk 28/2019 zo dňa 3. marca 2020, sp. zn. 2 Sžfk 34/2019 zo dňa 24. februára 2021, sp. zn. 5 Sžfk 35/2019 zo dňa 19. novembra 2020 či sp. zn. 1 Sžfk 52/2019 zo dňa 26. mája 2020, ale aj sťažovateľom uplatňovaným rozhodnutím sp. zn. 4 Sžfk 42/2017 zo dňa 3. júla 2018 a iné“ (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžfk

24. Vo vzťahu k listu žalovaného Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rovnako zastáva názor, že nepredstavuje iný zásah. Nejde totiž o faktický úkon, ktorým by orgán verejnej správy - žalovaný priamo a bezprostredne zasahoval do subjektívnych práv žalobkyne. Ide o list, ktorý predstavuje úradnú komunikáciu žalovaného v reakcii na podnety žalobkyne, pričom v tomto žalovaný prezentuje jeho názor na výklad § 38 ods. 7 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách v znení účinnom do 22. júna 2015. Tomuto charakteru svedčí už aj samotné označenie listu žalovaného slovným spojením „Vyjadrenie“.

Nemá tiež žiadny dopad na hmotné práva a právom chránené záujmy žalobkyne. List žalovaného, ako forma úradnej komunikácie žalovaného, nie je rozhodnutím, opatrením a ani iným zásahom podľa § 3 písm. b), c) a e) SSP. Ide o úkon, ktorý nezasahuje do práv, právom chránených záujmov a povinností žalobkyne, a preto nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve podľa § 7 písm. b) SSP. Z tohto dôvodu Najvyšší správny súd Slovenskej republiky aj v tejto časti žalobu žalobkyne odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. b) SSP.

§ 38 ods. 7 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách v znení účinnom do 22. júna 2015 tak môžu predstavovať vadu zápisu ako podkladu rozhodnutia, pričom ich charakter a dopad má právomoc preskúmavať správny orgán v príslušnom správnom konaní s následnou možnosťou správneho súdneho prieskumu v konaní o všeobecnej správnej žalobe proti konečnému rozhodnutiu (§ 177 a nasl.

28. Pre úplnosť Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, s odkazom na § 491 ods. 2 SSP konštatuje, že aplikácia ustanovení SSP na podanú žalobu žalobkyne nemala, v porovnaní s aplikáciou ustanovení OSP, negatívne účinky (nebola v neprospech žalobkyne).

III. Záver

29. S ohľadom na vyššie uvedené Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uzatvára, že žalovaný zápis a list žalovaného nepredstavujú iný zásah a nepodliehajú prieskumu v správnom súdnictve podľa § 7 písm. b) a e) SSP. Preto žalobu žalobkyne Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v celom rozsahu podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. b) a e) SSP odmietol. 30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky tak, že ju žiadnemu z účastníkom konania nepriznal podľa § 170 písm. a) SSP, keďže žaloba bola odmietnutá a zároveň neidentifikoval zavinenie žiadneho z účastníkov konania na odmietnutí podanej žaloby (a contrario § 171 ods. 1 SSP). 31. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 26. marca 2025