8Sžrk/11/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Mališovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Slovenská republika LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, právne zastúpený: Mgr. Ján Kostrian, Šášovské podhradie 125, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, Komenského 52, 040 01 Košice, za účasti (ďalší účastník konania): SLOVNAFT, a.s., Vlčie hrdlo 1, 821 07 Bratislava, právne zastúpený: RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o., Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č.: OU-KE-OOP5-2016/ 037225/MAD zo dňa 21.10.2016, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k.: 7S/133/2016-136 zo dňa 11. septembra 2019 (v znení opravného uznesenia č.k. 7S/133/2016-197 zo dňa 1. júla 2020), takto

rozhodol:

Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamieta . Kasačná sťažnosť sa zamieta . Žalobcovi a žalovanému sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. Ďalšiemu účastníkovi konania sa priznáva právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie na krajskom súde

2. Podanou žalobou sa žalobca v merite domáhal zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Košice, odbor opravných prostriedkov č.k.: Xo 33/2015/Mad-21, sp.zn.: OU-KE-OOP5-2016/ 037225/MAD zo dňa 21.10.2016 (ďalej ako „druhostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“), ako aj rozhodnutia Okresného úradu Michalovce, katastrálny odbor - č. k.: X-114/2015/KAS zo dňa 30.06.2016 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie katastrálneho úradu“). Žalobca sa okrem meritórneho rozhodnutia domáhal aj priznania odkladného účinku podanej správnej žalobe. 3. Žalobca sa súdnou cestou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného a katastrálneho úradu (ako prvostupňového orgánu verejnej správy), a to na tom právnom a skutkovom základe, že katastrálny úrad nevyhovel návrhu žalobcu na opravu chyby v katastrálnom operáte doručeným katastrálnemu úradu dňa 30.07.2015 (č.: X-114/2015).

4. V žalobe pritom žalobca namietal najmä nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom, ďalej nepreskúmateľnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy pre ich nezrozumiteľnosť/ nedostatok dôvodov, ako aj tým, že zistenie skutkového stavu bolo nedostatočné. Žalobca namietal aj skutočnosť, že skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom, ale aj to, že v rámci konania pred správnymi orgánmi došlo k vážnym procesným pochybeniam, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci.

Krajský súd ďalej poukázal na judikatúru kasačného súdu, v zmysle ktorej platí, že za účelom nespôsobovania ďalšieho, resp. väčšieho zásahu do práv, možno vykonať opravu v katastrálnom operáte podľa § 59 zákona č. 162/1995 Z.z. (ďalej ako „katastrálny zákon“) len vtedy, ak medzi vydaním verejnej (alebo inej) listiny a žiadosťou o opravu operátu nenastali iné skutočnosti, resp. zapísané zmeny v operáte na základe neskorších listín. Dodal, že účelom opravy chyby v katastrálnom operáte nie je riešenie vlastníckeho sporu, ale iba oprava chýb a iných zrejmých nesprávností. Správny súd tiež verifikoval, že zápisy jednotlivých listín do operátu boli realizované správne, a preto dospel k záveru, že nie je daný žiaden zákonný dôvod na opravu alebo výmaz aktuálnych údajov katastra v zmysle návrhu žalobcu.

II. Administratívne konanie

8. V čl. I návrhu žalobca špecifikuje nehnuteľnosti, ktorých sa návrh týka, keď uvádza, že sa jedná o nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX - v katastrálnom území F., a to o parc. reg. „C“ č. XXXX/X (lesné pozemky) o výmere 755993 m2, parc. reg. „C“ č.: XXXX/XX (lesné pozemky) o výmere 93608 m2, parc. reg. „C“ č.: XXXX/XX (lesné pozemky) o výmere 2358 m2 a parc. reg. „C“ č.: XXXX/XX (lesné pozemky) o výmere 64165 m2 (ďalej ako „dotknuté nehnuteľnosti“). Poukazuje na to, že ako vlastník predmetných parciel je vedený ďalší účastník konania (spoločnosť SLOVNAFT, a.s.).

Tento návrh žalobca odôvodňuje v texte návrhu ustanoveniami zákona č. 61/1977 Zb. Zákon o lesoch, pričom ako listinný dôkaz preukazujúci právny základ pre uskutočnenie opravy v navrhovanom rozsahu k návrhu priložil kópiu Hospodárskej zmluvy Čís. 2/majet.práv./91 - 544/1987-140/LPP-216/Ko (ďalej aj ako „hospodárska zmluva“). Táto listina má byť dôkazom neoprávneného zápisu ďalšieho účastníka konania ako vlastníka dotknutých nehnuteľností.

Dôvody zrušenia rozhodnutia katastrálneho úradu boli primárne procesnej povahy. Predmetom súdneho prieskumu v rámci konania pred krajským súdom a v tomto kasačnom konaní sú preto rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré boli vydané v nadväzujúcom administratívnom konaní, t.j. po zrušení už skoršieho prvostupňového rozhodnutia odvolacím správnym

12. Na str. 13 prvostupňového rozhodnutia katastrálny úrad síce poukazuje na to, že medzi listinnými podkladmi identifikoval nesúlad („Rozdiel je v tom, že v Špecifikácii nehnuteľností vkladaných do majetku akciovej spoločnosti nie je uvedená nehnuteľnosť označená ako parcela registra „C“ č. XXXX/X - lesný pozemok o výmere 114 6691 m2, pričom v špecifikácii nehnuteľností, ktorá bola prílohou podania Z-1016/93, je táto parcela uvedená.“.

13. Katastrálny úrad na str. 14 rozhodnutia sumarizuje, že návrhu žalobcu nie je možné vyhovieť, keďže tento vo svojej podstate smeruje k zmene osoby vlastníka dotknutých nehnuteľností. Poukazuje na to, že spory týkajúce sa vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je potrebné riešiť súdnou cestou, keďže riešenie vlastníckych práv spadá do právomoci súdov. Osobitne v tomto kontexte poukázal na tzv. určovacie žaloby (v čase vydania prvostupňového rozhodnutia - § 80 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

14. Proti zamietajúcemu prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie (zo dňa 22.07.2016), v ktorom najmä poukázal na to, že podľa jeho názoru na strane katastrálneho úradu je daná právomoc na to, aby opravu vykonal (v rozsahu návrhu žalobcu). Ďalej argumentoval rozpormi údajov katastra oproti verejnej listine a inej listine, ako aj porušením právnych predpisov Slovenskej republiky.

III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia k nej

Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“) - nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom a ustanovením § 440 ods. 1 písm. h/ SSP - odklon krajského súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.

Sťažovateľ má za to, že vychádzajúc z uvedeného bolo povinnosťou príslušného orgánu správy katastra nehnuteľností skúmať pri akejkoľvek listine doručenej za účelom vyznačenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, resp. pri zmene správy nehnuteľností tvoriacich lesný majetok štátu, či je v nej obsiahnutý súhlas v zmysle predmetného ustanovenia. Poukazuje na to, že právny predchodca ďalšieho účastníka konania takýmto súhlasom nedisponoval (ktorá skutočnosť nie je sporná), keď táto nebola v priebehu správneho konania, ako ani v priebehu konania na krajskom súde spochybnená, ani vyvrátená. Podľa názoru sťažovateľa sa krajský súd odklonil od rozhodovacej prax kasačného súdu, a čo sťažovateľ preukazuje rozhodnutím Najvyššieho súdu SR (sp. zn.: 10Sžr 85/2012) - „možnosť opravy chybných údajov v katastri nehnuteľností je daná snahou, aby kataster nehnuteľností ako štátny verejný informačný systém poskytoval pravdivé informácie o nehnuteľnostiach a právach k nim, čo by malo byť predovšetkým v záujme príslušných katastrálnych úradov“.

Identicky sťažovateľ poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR - sp. zn.: 1Sžr 64/2011, podľa ktorého za „inú listinu“ je potrebné považovať aj listinu súkromného práva, ktorá bola implicitne orgánmi správy katastra uznaná za vkladu schopnú. Vychádzajúc z tejto argumentácie má sťažovateľ za to, že je daný kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ a písm. h/ SSP.

nerealizovaná zmena (oprava chyby) fakticky predstavuje nemennosť tohto nežiaduceho stavu. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ uvádza, že v správnom konaní nebolo spochybnené, že nehnuteľnosti, ktorých sa týkala žaloba, a ktoré boli v záznamovom konaní Z-10161/93 zapísané v prospech právneho predchodcu ďalšieho účastníka konania, neboli súčasťou Privatizačného projektu č. 472/92. Zo záverov NS SR - sp. zn. 3Sž-o-KS 109/2006 potom podľa názoru sťažovateľa vyplýva, že ak zápis v katastri nehnuteľností odporuje verejnej listine alebo inej listine, je možné túto situáciu riešiť postupom podľa § 59 katastrálneho

Kasačný sťažovateľ namieta, že krajský súd sa „absolútne nevysporiadal s rozhodovacou praxou kasačného súdu a contrario, na ktorú poukazoval vo svojich písomných podaniach žalobca“, ako ani s neautentickosťou prílohy k Privatizačnému projektu č. 472/92.

19. Sťažovateľ ďalej namietal, že orgány verejnej správy, ako ani krajský súd, sa v rámci konania o jeho podaniach nezaoberali jeho ďalšou podstatnou námietkou, a to tým, že príslušný správny orgán (Okresný úrad Michalovce) nevybavil riadnym spôsobom konanie, ktoré sa týkalo zápisu Hospodárskej zmluvy Čís. 2/majet.práv./91 - 544/1987-140/LPP-216/Ko. Sťažovateľ uvádza, že právne na základe uvedenej hospodárskej zmluvy, požiadali Východoslovenské lesy, š. p. lesný odštepný závod Sobrance - o založenie listu vlastníctva, čo dosvedčuje príslušná žiadosť zo dňa 02.06.1995. Sťažovateľ tvrdí, že táto žiadosť nebola do dnešného dňa riadne vybavená. Z rozhodnutí orgánov verejnej správy pritom vyplýva, že uvedené záznamové konanie malo skončiť tým, že bližšie nešpecifikovaný zástupca navrhovateľa mal osobne prevziať doklady (t.j. samotnú žiadosť o zápis do katastra nehnuteľnosti s prílohami - hospodárska zmluva s geometrickým plánom. Sťažovateľ tvrdí, že

20. Za hlavnú argumentáciu sťažovateľ v tejto súvislosti považoval to, že hospodárska zmluva bola vyhotovená skôr ako privatizačný projekt č. 492/92, a aj keď príslušnej správe katastra bola predložená až v roku 1995, neznamená to, že táto listina v uvedenom čase nebola spôsobilá na zápis do katastra nehnuteľností. Naopak, keďže údajne správa katastra mala v priebehu konania požiadať navrhovateľa o dodanie ďalších listín potrebných na realizáciu zápisu rozhodných skutočností z hospodárskej zmluvy, je to dôkaz toho, že táto listina je spôsobilá vkladu do katastra nehnuteľností. Podľa názoru sťažovateľa potom platí, že je pochybením orgánov verejnej správy, ak tieto návrhy na zápis práv podľa hospodárskej zmluvy riadne nevybavili a zároveň následne zapísali vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam v prospech právneho predchodcu ďalšieho účastníka konania na základe privatizačného projektu. Sťažovateľ poprel, že by akákoľvek listina v archívoch katastrálneho úradu, resp. žalovaného svedčali v prospech vlastníckeho práva ďalšieho účastníka konania k dotknutým

21. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti požiadal aj o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti (podľa § 447 SSP), ktorý návrh odôvodnil tým, že ďalší účastník konania sa považuje za vlastníka dotknutých nehnuteľností, a to napriek tomu, že si je vedomý skutočnosti, že nie je ich legitímnym vlastníkom. Materiálne odôvodnenie návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti vidí sťažovateľ v tom, že ďalší účastník konania by mohol mať záujem dotknuté nehnuteľnosti previesť na tretiu osobu, čo by následne rozhodujúcim spôsobom ovplyvnilo právne postavenie sťažovateľa. Sťažovateľ popiera, že by mal k dispozícii právne nástroje podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok na dosiahnutie nápravy vo veci a fakticky uvádza, že prevodom dotknutých pozemkov na tretiu osobu, „žalobca by prišiel o možnosť akýmkoľvek spôsobom napraviť tento nezákonný stav“. V závere návrhu na priznanie odkladného účinku poukázal sťažovateľ na to, že tento nie je v rozpore s verejným záujmom. Sťažovateľ preto kasačnému súdu navrhol, aby kasačnej

22. Vo veci samej sťažovateľ navrhol, aby zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutia oboch orgánov verejnej moci a vec vráti na ďalšie konanie príslušnému orgánu.

nehnuteľnostiam. Konanie o oprave chyby je nesporovým konaním, v ktorom žalovaný, resp. katastrálny úrad, nemôžu rozhodovať spor o existencii určitého práva k nehnuteľnosti. Inštitút opravy chyby v katastrálnom operáte nie je možné považovať za univerzálny inštitút na odstraňovanie akýchkoľvek chýb v katastrálnom operáte, ktoré spôsobil katastrálny úrad, príp. jeho predchodca alebo eventuálne iný subjekt. Žalovaný naďalej trvá na právnom názore, podľa ktorého je potrebné vo veci uplatniť príslušný nástroj súdnej ochrany.

poukazuje na správnosť záverov krajského súdu ohľadom toho, že oprava chyby v katastrálnom operáte slúži iba na opravu formálnych chýb, resp. zrejmých nesprávnosti, ako aj to, že inštitút opravy chyby v katastrálnom operáte nemožno uplatniť, ak medzičasom nastali zmeny v operáte na základe neskorších listín/skutočností (napr. NS SR - sp. zn. 6Sžo/126/2008, NS SR - sp. zn.: 8Sžo/247/2010, NS SR - sp. zn.: 1Sžo/93/2009, NS SR - sp. zn.: 1Sžr/101/ 2011, NS SR - /1Sžr/64/2012, NS SR - sp. zn.: 1Sžr/142/2011, NS SR - sp. zn. 10Sžr/57/2011 a NS SR - sp. zn.: 9Sžr/138/2013). 25. Ďalší účastník konania osobitne poukázal na rozhodnutie NS SR - sp. zn.: 5Sžo/184/ 2015, v ktorom sa NS SR zaoberal opravou chyby v katastrálnom operáte z titulu údajne nesprávneho záznamu o vlastníckom práve - na základe verejnej listiny (notárskej zápisnice), pričom všetky tieto námietky zamietol. Podľa názoru ďalšieho účastníka konania sú pritom námietky sťažovateľa identické s tými, ktoré sú riešené v citovanom rozhodnutí NS SR.

Sťažovateľ sa teda v konaní pred krajským súdom a následne i v kasačnom konaní dovoláva ustanovenia § 11 ods. 4 zákona o lesoch (v znení účinnom od 22.08.1993), avšak ďalší účastník konania má za to, že toto ustanovenie sa na súdenú vec neaplikuje. Ďalší účastník konania totiž tvrdí, že jeho právny predchodca nadobudol parcelu č. XXXX/X privatizačným projektom z roku 1992, a to vložením tejto parcely do novozaloženého podniku Benzinol, a.s. (právny predchodca ďalšieho účastníka konania) - zakladateľská listina zo dňa 29.05.1992.

27. Podľa názoru ďalšieho účastníka preto (v rozpore s tvrdením sťažovateľa), katastrálny úrad žiadnym spôsobom nepochybil, ak v čase konania o podaní č. Z-1016/96 neskúmal, či právny predchodca takýmto súhlasom disponuje, keďže povinnosť takéhoto súhlasu ústredného orgánu štátnej správy s prevodom vlastníckeho práva k lesným pozemkom ani

Poukázal na to, že vlastné znenie právnej úpravy účinnej v rozhodnom čase jednoznačne určovalo, že v záznamovom konaní kataster vychádza z prezumpcie správnosti predložených listín a overuje iba, či je predložená listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávnosti, resp. či spĺňa náležitosti podľa katastrálneho zákona. V tomto zmysle potom ďalší účastník konania odkazuje kasačný súd na znenie zákona č. 265/1992 Zb. (ku dňu 23.03.1994), a to konkrétne na ustanovenia § 7 ods. 1, ako aj § 8 ods. 1 a 2.

29. Podľa názoru ďalšieho účastníka je nesprávna (vo vyššie uvedenom kontexte) aj argumentácia sťažovateľa rozhodnutím NS SR - sp. zn.: 10Sžr/85/2012, keď táto vec sa týka iných skutkových okolností, resp. sťažovateľ vytrhol vetu z kontextu odôvodnenia.

Naviac, ďalší účastník konania poukazuje na rozsudok NS SR - sp. zn. 5Sžo/184/2015, z ktorého vyplýva, že „Správa katastra nebola oprávnená vykonať opravu chyby v katastrálnom operáte na základe úsudku o nespôsobilosti verejnej listiny na zápis práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností záznamom.

Na podporu svojho tvrdenia sťažovateľ poukazuje na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, z ktorých vyplýva, že riešenie tejto otázky je vecou súkromnoprávnou a spadá do právomoci súdov, pričom zároveň poukazuje na to, že rozsudok krajského súdu - napriek výhradám sťažovateľa - v odôvodnení dostatočne jasne reaguje na tieto právne aspekty veci. 31. Ďalší účastník konania spochybnil vo svojom vyjadrení aj argumentáciu sťažovateľa o tom, že v prospech vlastníckeho práva sťažovateľa (a v neprospech aktuálneho vlastníka) svedčí hospodárska zmluva, ktorou mala spoločnosť Benzinol, š.p. previesť právo hospodárenia k dotknutým pozemkom na Východoslovenské lesy, š. p., Košice.

Podľa názoru ďalšieho účastníka konania, argumentácia sťažovateľa je nezrozumiteľná aj v tom, že záznamové konanie č. Z-1572/95, ktorým sa realizoval zápis hospodárskej zmluvy, nemalo byť zastavené. Poukazuje na to, že sťažovateľ napriek výzve katastrálneho úradu (v konaní Z-1572/95) nedoložil požadované podklady (čo nepopiera ani samotný sťažovateľ), ďalej má ďalší účastník konania za preukázané, že dňa 07.09.1995 bol návrh na zápis hospodárskej zmluvy vzatý späť a - v konečnom dôsledku - hospodárska zmluva by už v danom čase aj tak nemohla byť zapísaná v prospech sťažovateľa, keďže v rozhodnom čase ich vlastníkom už nebola spoločnosť Benzinol, š.p., ktorá hospodársku zmluvu uzatvárala, ale Benzinol, a.s. 32. Ďalší účastník konania v závere meritórnej argumentácie uviedol, že je absurdné tvrdenie sťažovateľa, že medzi ním a ďalším účastníkom konania neexistuje žiaden spor o vlastníctvo dotknutých nehnuteľností. Ak sa totiž ďalší účastník stal vlastníkom dotknutých pozemkov na základe zlúčenia so spoločnosťou Benatech, a.s. a dotknuté pozemky boli súčasťou jej

Uvedené rozhodnutie NS SR sa ani okrajovo netýka určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ale jeho predmetom bolo určenie neplatnosti odstúpenia žalovaných od zmluvy o úprave záväzkových vzťahov. Ďalší účastník konania doplnil, že sťažovateľom citované rozhodnutie NS SR nepotvrdilo závery, ktoré sťažovateľ prezentuje (a síce, že ak príde k viacnásobnému prevodu nehnuteľnosti, osoba považujúca sa za vlastníka nehnuteľnosti, nezapísaná v katastri nehnuteľností, už nemôže využiť inštitút určovacej žaloby). Poukázal tiež na § 228 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý neguje úvahy sťažovateľa o dôvodnosti odkladného účinku kasačnej sťažnosti. 34. Ďalší účastník konania navrhuje, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť, ako i žiadosť o priznanie odkladného účinku a zároveň žiada o priznanie náhrady trov konania.

35. Prejednávaná vec bola dňa 6. novembra 2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 8S - sp. zn.: 8Sžrk/11/2020. S účinnosťou ku dňu 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S

§ 452 a nasl. SSP preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 SPP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 137 SPP). 37.

Z administratívneho spisu tiež vyplýva, že orgány verejnej správy si v priebehu konania obstarali množstvo listín, o ktoré následne opreli výrokovú časť svojich rozhodnutí. Súčasťou administratívneho spisu je - okrem iných - hospodárska zmluva, ako aj privatizačný projekt, od ktorých sťažovateľ odvíja svoje nároky, a to konkrétne status vlastníka dotknutých nehnuteľností.

39. Katastrálny úrad návrh sťažovateľa na opravu chyby v katastrálnom operáte prvostupňovým rozhodnutím zamietol a žalovaný toto rozhodnutiu katastrálneho úradu druhostupňovým rozhodnutím potvrdil. Dôvody pre tento postup orgány verejnej správy rozsiahlym spôsobom uvádzajú v rámci odôvodnení jednotlivých rozhodnutí napadnutých žalobou, pričom primárne predmetné rozhodnutia vychádzajú zo skutočnosti, že návrh smeruje ku zmene v osobe vlastníka dotknutých nehnuteľností, avšak takýto úkon (zmena v osobe vlastníka) podľa § 59 Katastrálneho zákona nie je možné vykonať.

40. Podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona (v znení účinnom od 01.07.2016 do 30.09.2018): (1) Okresný úrad aj bez návrhu a) opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra, b) v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví v katastrálnej mape chybne zakreslené hranice pozemkov, c) v súčinnosti so štátnymi orgánmi, obcami, notármi, ako aj s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví údaje katastra spôsobené chybami v písaní a počítaní a inými zrejmými nesprávnosťami v písomných vyhotoveniach právnych úkonov, vo verejných listinách a v iných listinách.

42. Podľa § 59 ods. 4 katastrálneho zákona (v znení účinnom od 01.07.2016 do 30.09.2018): (4) Oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam; to neplatí, ak ide o opravu podľa a § 78 ods. 1.

44. Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona (v znení účinnom od 01.07.2016 do 30.09.2018): Údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. 45. Podľa § 70 ods. 2 katastrálneho zákona (v znení účinnom od 01.07.2016 do 30.09.2018): Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“.

47. Zo skutočností uvedených vyššie v tomto rozsudku je zrejmé, že primárnym dôvodom pre zamietnutie návrhu sťažovateľa na opravu chyby v katastrálnom operáte je fakt, že tento úkon sťažovateľa smeroval k zmene v osobe vlastníka dotknutých nehnuteľností.

48. S týmto názorom orgánov verejnej správy sa stotožnil aj krajský súd, čo však sťažovateľ namietol v kasačnom konaní ako nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom. K tejto sťažnostnej námietke kasačný súd uvádza, že je nedôvodná.

50. Tento záver vyplýva nielen z dikcie § 59 katastrálneho zákona, ale aj z predchádzajúcej praxe kasačného súdu (Najvyšší súd Slovenskej republiky - sp. zn. 6Sžo/126/2008) „. . . .Všetky údaje o právnych vzťahoch k nehnuteľnosti zapísané v katastri, o ktorých oprávnený tvrdí, že nezodpovedajú súčasnému právnemu stavu, že k ich zápisu došlo bez platného právneho dôvodu, že boli zápisom v katastri vo svojich právach ukrátení, zbavení možnosti s nehnuteľnosťou nakladať alebo k nej vykonávať iné právo a vyžadujú preto zmenu zápisu v katastri, nemožno odstrániť opravou chyby alebo zmenou zápisu postupom podľa § 59 katastrálneho zákona.“. Podľa názoru kasačného súdu je toto rozhodnutie najvyššieho súdu jasným vyvrátením argumentácie, ktorú sťažovateľ opakovane prezentoval v priebehu súdneho konania pred krajským súdom a v konečnom dôsledku aj v rámci kasačného konania.

Zároveň absentuje právomoc správneho orgánu na úseku katastra nehnuteľností rozhodovať o spornom vlastníckom práve, resp. právomoc vyslovovať, či tu právo je alebo nie je. Odstránenie právnej spornosti a ochranu práv a oprávnených záujmov dotknutých vlastníkov je možné dosiahnuť len právoplatným rozsudkom príslušného súdu v uvedenej veci.“

53. Takto koncipovaný návrh na opravu chyby bol však podľa názoru kasačného súdu od počiatku nesprávny, pretože zmena v osobe vlastníka nemôže byť predmetným návrhom dosiahnutá. 54. Kasačný súd súhlasí s právnym názorom krajského súdu, že opravu chyby je možné vykonať „iba za predpokladu, že nie je dotknutá novou, nadväznou, do katastra už zapísanou právnou zmenou“ (k tomu pozri bod 29. odôvodnenia rozsudku krajského súdu).

55. Kasačný súd verifikuje správnosť právneho názoru krajského súdu, ktorým tento implicitne odkázal sťažovateľa na riešenie predmetnej veci v civilnom sporovom konaní. V bode 29. odôvodnenia rozsudku, krajský súd jednoznačne deklaruje, že vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľom sledovaný účel sa týka zmeny v osobe vlastníka dotknutých nehnuteľností je potrebné, aby vo veci (otázke vlastníckeho práva) rozhodol súd.

. .Účelom konania o oprave chýb nie je riešiť vlastnícky spor, ktorého riešenie patrí do výlučnej právomoci súdu. . . Oprava údajov nemôže obsahovo zodpovedať výmazu pôvodného vlastníka.“ alebo napr. rozsudok NS SR - sp. zn.: 1Sžo/93/ 2009 - „Účelom konania o oprave chýb nie je riešiť vlastnícky spor, ktorého riešenie patrí do výlučnej právomoci súdu.“

To, že práve takejto „opravy“ sa sťažovateľ domáhal, pritom vyplýva priamo z textu jeho návrhu na opravu chyby. Rovnako je nepochybné, že v historickej línii právnych zmien k dotknutým nehnuteľnostiam bolo v katastrálnom operáte uskutočnených niekoľko ďalších zmien, ktoré by podľa rozhodovacej praxe kasačného súdu bránili oprave, aj keby táto prípustná bola (k tomu pozri súvisiace rozhodnutia najvyššieho súdu citované vyššie).

59. Naviac, z podaní sťažovateľa realizovaných v priebehu konania pred orgánmi verejnej správy, ako aj pred krajským súdom vyplýva, že tento popiera, že vlastníkom dotknutých nehnuteľností je ďalší účastník konania a má za to, že ním je on (sťažovateľ).

60. Kasačnému súdu neprislúcha radiť a ani hodnotiť, resp. odhadovať pravdepodobnosť úspechu kasačného sťažovateľa v takomto civilnom súdnom konaní (ak by ho sťažovateľ vyvolal) a kasačný súd najmä nebude skúmať (pre účely tohto kasačného konania), či by vo veci preukázal sťažovateľ naliehavý právny záujem (ak by sa jeho preukázanie vyžadovalo), či existujú alebo neexistujú právne nástroje, ktorými by sa mohol domôcť vyhlásenia svojho vlastníckeho práva súdnou cestou a pod., avšak kasačný súd jednoznačne popiera právny názor sťažovateľa vyslovený v sťažnostnom bode 2. (str. 8 kasačnej sťažnosti), že zmena vlastníka dotknutých nehnuteľností opravou chyby v katastrálnom operáte (podľa Katastrálneho zákona) je „jediný spôsob ako napraviť nezákonný stav“, ako aj názor sťažovateľa, že vo veci sa nejedná o súkromnoprávny spor.

63. Vzhľadom na uvedené, kasačný súd uzatvára, že kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP (nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom) v súdenej veci preukázaný nebol. 64. K námietke sťažovateľa ohľadom odklonu krajského súdu od ustálenej rozhodovacej praxe, správny súd uvádza, že podľa § 440 ods. 2 SSP, ak je kasačná sťažnosť sťažovateľom odôvodňovaná - okrem iných - ustanovením § 440 ods. 1 písm. h/ SSP, je na sťažovateľovi osobitné bremeno, a to s nasledovným zákonným vymedzením: „(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.“

66. Kým takúto mieru abstraktnosti bolo možné akceptovať pre účely abstrahovania právneho názoru, ktorý sťažovateľ považoval za správny (podľa § 440 ods. 2 písm. g/ SSP) ako protikladu k právnym názorom krajského súdu vysloveným v rozsudku, uvedené nie je možné prijať pre účely preukázania odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (ako kasačného dôvodu). 67.

ktoré sa týkajú vlastného procesu, resp. spôsobu opravy chyby v katastrálnom operáte (str. 6 kasačnej sťažnosti). 69. Kasačný súd nepovažuje za relevantné hodnotiť pre účely rozhodnutia o podanej kasačnej sťažnosti, či rozhodnutia kasačného súdu, na ktoré sťažovateľ odkazuje v texte kasačnej sťažnosti, je možné považovať za „ustálenú rozhodovaciu prax“. Má totiž za to, že rozhodnutia, o ktoré sa sťažovateľ opiera, nie sú spôsobilé negovať dlhodobo formulovaný (a v tomto odôvodnení podrobne rozpísaný) právny názor kasačného súdu spočívajúci v tom, že opravou chyby v katastrálnom operáte nie je možné meniť vlastnícke právo k nehnuteľnosti.

71. Podľa názoru kasačného súdu je potrebné rozlišovať medzi „odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe“ (ako kasačným dôvodom podľa § 440 ods. 1 písm. h/ SSP) na strane jednej a neprijatím, resp. neosvojením si účastníkom konania uvádzaných rozhodnutí pre účely rozhodnutia o podanej žalobe (krajským súdom) - na strane druhej. Kasačný súd má za to, že v súdenej veci nedošlo zo strany krajského súdu k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe relevantnej pre vec, a preto aj kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. h/ SSP (a opätovne pritom poukazuje aj na nedostatočnú konkrétnosť kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 2 SSP), považoval najvyšší správny súd za nedôvodný.

. .Krajský súd Košice sa v odôvodnení svojho Rozsudku absolútne nevysporiadal so žalobcom opakovane namietanou neautentickosťou prílohy k Privatizačnému projektu. . .“) a túto potom posúdil v kontexte § 440 ods. 1 písm. f/ SSP.

74. Kasačný súd vyššie v odôvodnení tohto rozsudku uvádza, že rozhodnutia, ktoré považoval sťažovateľ za relevantné, nie sú spôsobilé vyvrátiť dlhodobú rozhodovaciu prax kasačného súdu o tom, že opravou chyby nie je možné dosiahnuť zmenu v osobe vlastníka.

75. V náleze sp. zn. I. ÚS 110/07 Ústavný súd SR uviedol: „Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad“ (napr. Georgiadis v. Grécko, rozhodnutie z roku 1997). „Právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci“ (Ruiz Torija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994).“ Podobne v náleze sp. zn. IV. ÚS 296/09 Ústavný súd SR uviedol: „Otázka, či súd nevyhovel požiadavke odôvodnenia vyplývajúcej z čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže byť zodpovedaná iba s prihliadnutím na okolnosti prípadu. Obdobne argumentuje ESĽP napr. vo veci Van de Hurk v. Holandsko (sťažnosť č.

76. Za právnu, resp. justičnú notorietu je tiež možné považovať, že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (napr. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04), avšak zároveň vo veci sp. zn. IV. ÚS 358/09 Ústavný súd SR uviedol: „V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.“ (podobne II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04) - obdobne - sp. zn. II. ÚS 200/09 Ústavný súd SR obdobne uviedol: „Z uvedeného preto možno vyvodiť záver, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.

77. Podľa názoru kasačného súdu, rozhodnutia kasačného súdu, na ktoré sťažovateľka odkazuje, nie sú podstatné pre vec a boli by skôr relevantné, keby sa návrhu na opravu chyby nevyhovelo, ale zároveň by išlo o takú opravu, ktorá by nebola a priori vylúčená (a takou je aj oprava v osobe vlastníka nehnuteľnosti).

79. V súhrne preto kasačný súd uvádza, že nedôvodnou je aj tá námietka sťažovateľa, ktorou tento namietal nedostatky odôvodnenia rozsudku krajského súdu. Vzhľadom na uvedené, vo veci nebol daný kasačný dôvod ani podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP.

82. Ako to vyplýva aj z tohto rozsudku, katastrálny úrad zamietol návrh sťažovateľa na opravu chyby v katastrálnom operáte a toto rozhodnutie žalovaný potvrdil. Z uvedeného potom vyplýva, že subjektívne práva sťažovateľa nie sú rozhodnutím orgánov verejnej správy a v konečnom dôsledku ani rozhodnutím krajského súdu dotknuté, resp. ohrozené.

84. Kasačný súd sa nemohol stotožniť s tvrdením sťažovateľa, že priznanie odkladného účinku je dôvodné, keďže v priebehu konania ďalší účastník konania namietal, že sťažovateľ/ žalobca sa nástrojmi správneho práva snaží zablokovať nakladanie s dotknutými nehnuteľnosťami, resp. prípadnú zmenu v osobe vlastníka. Z tohto sťažovateľ vyvodil, že ďalší účastník konania plánuje dotknuté pozemky previesť na tretiu osobu. Sťažovateľom tvrdená hrozba, že by ďalší účastník konania mohol dotknuté nehnuteľnosti previesť a tým obmedziť režim sekundárnej právnej ochrany sťažovateľa, vyhodnotil kasačný súd ako irelevantný pre účely povolenia odkladného účinku podanej kasačnej sťažnosti. Zároveň kasačný súd uvádza, že ak by na strane sťažovateľa existovali okolnosti, ktoré by dostatočne osvedčovali takéto riziko, mohol by uplatniť iné právne nástroje, ktorými by mohol zabrániť ďalšiemu účastníkovi konania v nakladaní s dotknutými nehnuteľnosťami. Argumentácia sťažovateľa obsiahnutá v kasačnej sťažnosti o potenciálnej procesnej neúspešnosti v rámci konania pred civilným súdom

85. Podľa § 447 ods. 1 SSP, Kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa uznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

87. Pre úplnosť kasačný súd uvádza, že tvrdenie sťažovateľa, že závažná ujma mu hrozí aj v tom, že je v stave právnej neistoty vo vzťahu k plneniu daňových povinností (podľa zákona č. 582/2004 Z.z.), resp. či je oprávnený/povinný vykonávať úlohy a povinnosti podľa Programu starostlivosti o lesy, nie je možné prijať ako relevantný argument pre odkladný účinok kasačnej sťažnosti.

88. Najvyšší správny súd v rámci posudzovania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v kontexte so znením § 447 ods. 1 SSP dospel k záveru, že na priznanie odkladného účinku nie je splnených viacero zákonných podmienok, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

90. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne pomerom hlasov 3:0(§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.