8Sžrk/1/2021

1. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, rozhodol o povolení návrhu na vklad vlastníckeho práva pod č. V - 14455/2017 zo dňa 17.07.2017 k nehnuteľnosti v katastrálnom území Q. F. a to k pozemku registra „E“ parc. č. 1749/2, záhrady o výmere 338 m2, vo veľkosti podielu 1/72 k celku, zapísaného na LV č. XXXX v prospech F. A., bytom V. X, B.. Dňa 07.05.2018 bol Okresnému úradu Bratislava, katastrálnemu odboru doručený protest prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky VI/3 Gd 179/18/1000-2 zo dňa

5. Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č.k. 5S/232/2018-73 zo dňa 18.02.2020 podľa ustanovenia § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S. s. p.“) žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného, zamietol ako nedôvodnú. Nárok na náhradu trov konania krajský súd žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania nepriznal. 6. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd konštatoval, že v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa S.s.p. je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi, ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 7. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že jeho úlohou v danej veci bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného Číslo: LPO-8370/2018/Pop zo dňa 01.10.2018, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru opravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľností č. Upo 39/2018-BPR zo dňa 03.07.2018, ktorým bolo vyhovené protestu prokurátora a zrušené rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru č. V - 14455/17 zo dňa 17.07.2017. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré žalobca uviedol v odvolaní. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 5S/232/2018-54 zo dňa 17.06.2019 nepriznal správnej žalobe zo dňa 20.12.2018 odkladný účinok .

medzi D.. L. A.Č. ako predávajúcim a F.. F. A. ako kupujúcim, predmetom ktorej bol predaj spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/72 na pozemku parc. reg. „E“ č. 1749/2 záhrady o výmere 338 m2 v katastrálnom území Q. F., zapísaného na LV č. XXXX. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, rozhodnutím č. V - 14455/2017 zo dňa 19.06.2017 vkladové konanie prerušil a vyzval jeho účastníkov na odstránenie príslušných nedostatkov v návrhu na vklad a v kúpnej zmluve.

10. Ako ďalej konštatoval krajský súd, o vydaní súdnych rozhodnutí, ktorými došlo k zrušeniu a vysporiadaniu podielového spoluvlastníctva dotknutého pozemku mal na základe podania F. Š. zo dňa 04.07.2017 vedomosť aj Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, ktorý po zistení skutočnosti, že dané súdne rozhodnutia formálne ešte nenadobudli právoplatnosť, rozhodnutím č. V- 14455/2017 zo dňa 17.07.2017 povolil vklad vlastníckeho práva do katastra

12. Podľa názoru krajského súdu s poukazom na § 31 ods. 1 katastrálneho zákona rozhodnutím katastrálneho odboru č. V - 14455/2017 zo dňa 17.07.2017 o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúceho F.. F. A. bolo porušené uvedené ustanovenie katastrálneho zákona, pretože správny orgán neprihliadol na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, a ktoré mu boli známe v čase vydania rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva. Katastrálnemu odboru bolo známe, že Okresný súd Bratislava I koná vo veci vysporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemku parc. č. 1749/2, pričom rozhodol o zrušení podielového spoluvlastníctva a tento bol prikázaný do vlastníctva F. Š.. Uvedená skutočnosť odôvodňovala, aby katastrálny odbor konanie prerušil podľa § 31a písm. a) katastrálneho zákona a to do právoplatného rozhodnutia súdu. Katastrálnemu odboru bol doručený dňa 04.07.2017 rozsudok Okresného súdu Bratislava I, ako aj potvrdzujúci rozsudok Krajského súdu v Bratislave a napriek tomuto katastrálny odbor

14. Ako ďalej uviedol krajský súd predpokladom povolenia vkladu do katastra nehnuteľností je splnenie zákonných podmienok ustanovených v katastrálnom zákone a iných právnych predpisoch. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad, katastrálny odbor aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Vkladové konanie predstavuje rozhodovací proces, pri ktorom príslušný okresný úrad, katastrálny odbor ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. V zmysle § 32 ods.1 správneho poriadku, správny orgán je povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

16. Na záver súd uviedol, že sa stotožnil s právnym názorom uvedeným v proteste prokurátora, že uskutočnenie prevodu spoluvlastníckeho podielu na pozemku v čase medzi vydaním konštitutívneho súdneho rozhodnutia o zrušení a vysporiadaní spoluvlastníctva k pozemku a jeho právoplatnosťou má jednoznačne špekulatívny charakter, cieľom ktorého je snaha vyhnúť sa dopadu následných účinkov daného rozhodnutia.

Zhrnul priebeh správneho konania, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vyslovil svoj právny názor a zdôvodnil z čoho vychádzal pri svojom rozhodovaní.

18. Rozsudok krajského súdu napadol sťažovateľ kasačnou sťažnosťou z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) S.s.p.). 19. Sťažovateľ nesúhlasil so záverom krajského súdu. Podľa jeho názoru správny súd síce formálne uviedol, v čom vidí obchádzanie zákona, avšak so zjavnou absenciou preukázateľného úmyslu sťažovateľa. Konaním sťažovateľa nemohlo dôjsť k mareniu právnych účinkov súdnych rozhodnutí o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva, ak tento uzatvoril kúpnu zmluvu v čase, keď rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave nebolo vydané. Správny súd vôbec nevysvetlil, z čoho vychádzal pri svojom závere, že predmetná kúpna zmluva mala obchádzať zákon a ako mal byť preukázaný takýto úmysel sťažovateľa, či

Sťažovateľ tiež poukázal na skutočnosť, že krajský súd nezdôvodnil svoj záver o tom, ako mala predmetná kúpna zmluva zmariť účinky rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/285/2016 zo dňa 24.05.2017. Uvedené platí najmä vo svetle § 228 ods. 2 CSP, keďže konanie pred Krajským súdom v Bratislave sa týkalo určenia vecného práva k nehnuteľnosti a na príslušnom liste vlastníctva bola vedená poznámka o tomto súdnom konaní - teda o konaní súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/285/2016, a teda aj sťažovateľ mohol vedieť alebo mal vedieť o tomto súdnom konaní. Z uvedeného dôvodu je rozsudok krajského súdu nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.

23. Sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti uviedol, že v konaní o zrušenie spoluvlastníctva vedenom na OS BA I sp. zn. 11C/230/2010 bol porušený zákon, konanie malo byť prerušené až do rozhodnutia veci sp. zn. 10C/211/2012, v ktorom koná iný zákonný sudca o určenie vydania podielov z predmetného pozemku titulom porušenia predkupného práva F. Š. a tým mali byť navýšené vlastnícke podiely D.. L. A. a V. A., čo má významný dopad v konaní o zrušenie spoluvlastníctva. Rovnako poukázal na to, že rozsudok KS BA č.k. 4Co/285/2016-625 právoplatný dňa 21.08.2017, a ktorého účinky mal údajne úmyselne obísť žalobca, nebol doručený novému vlastníkovi F. A., čo je v rozpore s judikatúrou NS SR, uznesenie sp. zn. 9Sžr/23/2013 zo dňa 18.12.2013, kde NS SR uviedol, že rozhodnutie pred jeho doručením musí byť doručené novému vlastníkovi, rovnako v pozemkovej veci.

Podľa jeho názoru rozsudok krajského súdu je vecne správny a zákonný.

27. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 1. augusta 2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

28. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia.

29. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Úradu geodézie, kartografie a katastra nehnuteľností Slovenskej republiky

ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy prvej inštancie, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

31. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor prijal dňa 23.05.2017 návrh na vklad vlastníckeho práva, ktorého prílohu tvorila kúpna zmluva uzatvorená dňa 22.05.2017 medzi predávajúcim D.. L. A. a F.. F. A. ako kupujúcim, predmetom ktorej bol predaj spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/72 na pozemku, parcela reg. „E“ č. 1749/2 záhrady o výmere 338 m2 v katastrálnom území Q. F., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX.

32. Je jednoznačne zrejmé, že dňa 24.05.2017 došlo k vyhláseniu rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co/285/2016-625, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 11C/230/2010-587 zo dňa 20.01.2016, ktorým bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo k pozemku, parcela reg. „E“ č. 1749/2 záhrady o výmere 338 m2 v katastrálnom území Q. F. zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX a daný pozemok bol prikázaný do výlučného vlastníctva F. Š.. Teda v čase odstraňovania nedostatkov návrhu na vklad vlastníckeho práva ako i nedostatkov kúpnej zmluvy došlo k vyhláseniu uvedených rozsudkov. Predávajúci D.. L. A., ako vyplynulo z administratívneho spisu, dňa 04.07.2017 do spisu V-14455/2017 uskutočnil vyhlásenie k rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co/285/2016-625 zo dňa 24.05.2017, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 11/C/230/ 2010-587 zo dňa 20.01.2016. V uvedenom vyhlásení dal do pozornosti, že vyššie uvedené rozsudky nie sú právoplatné a zároveň žiadal, aby Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor v

33. Krajský súd rozhodujúc o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Z odôvodnenia rozsudku správneho súdu vyplýva, že krajský súd ustálil, že o vydaní súdnych rozhodnutí, ktorými došlo k zrušeniu a vysporiadaniu podielového spoluvlastníctva k dotknutému pozemku mal na základe podania F. Š. zo dňa 04.07.2017 vedomosť aj Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, ktorý po zistení, že dané súdne rozhodnutia formálne nenadobudli právoplatnosť, rozhodnutím č. V-14455/2017 zo dňa 17.07.2017 vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povolil. Súd mal za to, že uvedeným rozhodnutím Okresného úradu, katastrálneho odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva bol porušený §

35. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia krajského súdu dáva kasačný súd do pozornosti, že účelom konania o návrhu na vklad je kontrola dodržania zákonných podmienok pri nakladaní s nehnuteľnosťami. Zjednodušene možno povedať, že okresný úrad má vo vkladovom konaní skúmať platnosť zmluvy, oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou, skúmať, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom.

36. Vkladovým konaním sa už vo svojej rozhodovacej praxi zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 8Sžo/17/2017 zo dňa 12.12.2007 uviedol: „Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra, ako správny orgán, na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti (podmienky vkladu podľa § 31 ods. 1, 2 katastrálneho zákona a § 36b ods. 2 vyhlášky č. 79/1996 Z. z.), ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

37. V ďalšom dáva kasačný súd do pozornosti, že ustanovenie § 2 katastrálneho zákona definuje hlavné úlohy a ciele katastra nehnuteľností, konkrétne ustanovuje, že kataster nehnuteľností slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok ako aj chránených území a prírodných výtvorov a budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach. Aby kataster mohol slúžiť uvedeným cieľom (napr. chrániť práva k nehnuteľnostiam), je potrebné, aby boli údaje katastra hodnoverné, čo sa má zabezpečiť tým, že budú zapisované s určitou odbornou starostlivosťou a len na základe relevantných podkladov, najmä verejných listín. Hodnovernosť údajov katastra je teda potrebné interpretovať tak, že údaje katastra sú zapisované zákonom ustanoveným postupom len na základe relevantných a hodnoverných podkladov. Ak však absentuje právny

38. Kasačný súd vo svetle uvedeného konštatuje, že bolo nesporne povinnosťou žalovaného dôsledne preskúmať všetky právne a skutkové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, medzi ktoré určite parí riadne a zákonné posúdenie toho, či sťažovateľ uzatvorením kúpnej zmluvy nesledoval obchádzanie zákona.

Takýmto postupom došlo k zmareniu právnych účinkov súdnych rozhodnutí a to rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 11C/230/2010-587 zo dňa 20.01.2016 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co/ 285/2016-625 zo dňa 24.05.2017 o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktoré po nadobudnutí právoplatnosti mali konštituovať nový právny stav a to výlučné vlastníctvo F. Š. k pozemku.

41. Kasačný súd za takéto obchádzanie zákona považuje konanie predávajúceho spočívajúce v uzatvorení kúpnej zmluvy doloženej k návrhu na vklad, ktorú uzatvoril tesne pred vyhlásením rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co/285/2016-625 zo dňa 24.05.2017 a následne spolupracoval na odstránení nedostatkov vytknutých v rozhodnutí o prerušení konania, teda v čase už po vyhlásení predmetného rozsudku. Kúpna zmluva sa stala perfektnou (došlo k zvŕšeniu prejavov vôle) až po vyhlásení rozhodnutia súdu.

42. V tejto súvislosti kasačný súd dáva do pozornosti, že konanie, ktoré smeruje k tomu, aby vydané súdne rozhodnutie nemohlo po svojej právoplatnosti nadobudnúť predpokladané právne účinky, je nutné vyhodnotiť ako protiprávne.

Sťažovateľ nevyvrátil žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený orgánmi verejnej správy, a s ktorými sa stotožnil aj krajský súd, a preto za takýchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru kasačného súdu, vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Ak teda krajský súd dospel k záveru, že skutkový stav veci bol v správnom konaní spoľahlivo zistený a postup, ako aj rozhodnutia orgánov verejnej správy v oboch inštanciách považoval za vydané v súlade so zákonom, bolo potrebné rozhodnutie súdu, ktorý zamietol žalobu žalobcu považovať

45. Pokiaľ teda krajský súd vyhodnotil námietky sťažovateľa proti rozhodnutiu žalovaného za nedôvodné a rozhodnutie žalovaného považoval za súladné so zákonom a žalobu sťažovateľa podľa § 190 S.s.p. zamietol, kasačný súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením jeho rozhodnutia, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uviedol ďalšie dôvody, ktoré sú uvedené vyššie.

47. Sťažovateľ navrhol priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok. Podľa § 447 ods. 2 S.s.p. odkladný účinok kasačnej sťažnosti trvá do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti. Z tohto dôvodu už by nebolo v súlade so zásadou hospodárnosti priznať odkladný účinok kasačnej sťažnosti, a preto kasačný súd zamietol návrh sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.

49. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.