8Sžrk/2/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobcu: M+H+I s.r.o., Križovatka 915/12, Banská Štiavnica IČO: 54114756, právne zast. JUDr. Luciou Sklenárovou, advokátkou, SNP 94, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Štiavnica, katastrálny odbor, Križovatka 4, 969 01 Banská Štiavnica, za účasti ďalšieho účastníka konania: Mesto Banská Štiavnica, Radničné nám. 1, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 00320501, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného - zápis vecného bremena v k. ú. H. D. na LV XXXX pod č. zmeny XXX/XXXX, ktorý bol vykonaný dňa 07.05.2019, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/61/2020- 157 zo dňa 11.02.2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/61/2020 - 157 zo dňa 11.02.2021 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

2. Správny súd v rozsudku konštatoval, že príslušný orgán verejnej správy musí v záznamovom konaní skúmať podmienky na takýto zápis práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností z hľadiska ustanovenia § 35 ods. 1 Katastrálneho zákona, teda či išlo o návrh podaný vlastníkom alebo inou oprávnenou osobou a podľa ustanovenia § 36 a 36a Katastrálneho zákona, v zmysle ktorých príslušný orgán verejnej správy posúdi, či predložená verejná listina alebo iná listina je spôsobilá na vykonanie zápisu, posúdi či nemá chyby v písaní, počítaní alebo iné nesprávnosti, pre ktoré by bola nezrozumiteľná a neurčitá.

3. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 1Sžrk/20/2018 vyslovil názor, že „ak žalobca v správnej žalobe poukazuje na nesplnenie zákonných podmienok pre vykonanie záznamu vecného bremena do katastra nehnuteľností podľa zákona č. 66/2009 Z. z., je úlohou správneho súdu v medziach žaloby preskúmať zákonnosť postupu správy katastra, predovšetkým z toho pohľadu, či boli presne identifikované stavby, ku ktorým sa má zriadiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ich umiestnenie na pozemku, či boli tieto stavby riadne povolené z hľadiska predpisov stavebného práva, či prešli na obec podľa zákona č. 138/1991 Zb. a či návrh vlastníka stavby smeruje len k zaťaženiu pozemkov pod dotknutými stavbami a priľahlých pozemkov, teda takých pozemkov, ktorých zaťaženie je nevyhnutné na riadne užívanie stavieb na nich zriadených.“

Rovnako zo strany ďalšieho účastníka absentovalo zdôvodnenie nevyhnutnosti zaťaženia vecným bremenom celej výmery z pozemkov vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 24.06.2020 k zápisu vecného bremena na parcele CKN č. XXXX/X uviedol, že sa na časti parcely nachádza chodník do materskej školy a nie je zrejmé, či parcely CKN č. XXXX/Xač. XXXX/X vôbec tvoria areál materskej školy. Žalovaný predmetným záznamom vykonal zápis práva zodpovedajúceho vecnému bremenu podľa § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. len za základe údajov poskytnutých zo strany ďalšieho účastníka bez ich akéhokoľvek následného preverenia z jeho strany. Takéto zistenie skutkového stavu žalovaným správny súd nepovažoval za dostačujúce pre zápis práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností. 5. Žalovaný v predmetnom záznamovom konaní neskúmal vecnú stránku predložených listín a ich preverovanie zúžil len na skúmanie zrejmých formálnych nesprávností listín predložených ďalším účastníkom. Ani pri tejto činnosti však nepostupoval dôsledne.

Hoci zákon č. 66/2009 Z. z. v čl. I § 1 ods. 3 stanovuje výnimku, v zmysle ktorej sa nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov pozemkov pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely, žalovaný podanému návrhu vyhovel bez toho, aby posúdil, či všetky stavby ďalšieho účastníka slúžia na taký účel, že usporiadanie pozemkov pod nimi je vo verejnom záujme (najmä, či stavbu kotolne súp. č. 917 nemožno považovať za stavbu slúžiacu na podnikateľské účely, nakoľko výroba a rozvod tepla sú považované za predmet podnikania v zmysle § 2 zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, ako aj v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej

7. Právnym posúdením veci je činnosť orgánu verejnej správy, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. „Každý má právo, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy“ (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 120/2010). Žalovaný vykonal zápis práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do katastra nehnuteľností podľa § 4 zákona č. 66/2009 Z. z., čím deklaroval, že zákonné podmienky pre jeho vznik boli v rozsahu vykonaného zápisu splnené. Žalovaný tak urobil len na základe formálneho posúdenia ďalším účastníkom predložených listín, pričom napriek absencii zákonom stanovených náležitostí súpis nehnuteľností vyhodnotil ako listinu spôsobilú na vykonanie záznamu. K takémuto záveru žalovaný dospel bez toho, aby preveril naplnenie zákonných predpokladov vyžadovaných pre vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, pričom neposudzoval ani jeho územný rozsah. Takýto postup žalovaného, pri ktorom neaplikoval resp. nesprávne aplikoval príslušné na vec sa vzťahujúce ustanovenia právneho

8. Zákonné vecné bremeno vzniknuté na základe čl. I § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., ktoré obmedzuje vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnostiam vo verejnom záujme má, tak ako to správne vyhodnotil aj žalovaný, povahu vecného bremena „in rem“, nakoľko je spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (stavbou vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktorá prešla do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov) a je nutné, aby takéto zákonné obmedzenie vlastníckeho práva malo dôsledky na každého ďalšieho vlastníka nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu námietka žalobcu, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia bolo zákonné vecné bremeno v rozpore s účelom zákona č. 66/2009 Z. z. formulované ako vecné bremeno „in rem“, nie je dôvodná a zápis práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vzniknutého na základe čl. I § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. ako vecného bremena „in rem“ sám o sebe nemá za následok nezákonnosť napadnutého opatrenia žalovaného.

obce a vyššie územné celky“) na CKN parc. .č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X v prospech vlastníka stavby s. č. XXXX postavenej na CKN parc. č. XXXX/X, XXXX/X, a stavby s .č. XXX postavenej na CKN parc. č.XXXX/X, XXXX/X - č. zmeny XXX/XXXX) nie je zrejmé, ktoré parcely sú vecným bremenom zaťažené v prospech ktorých stavieb, a preto je takéto opatrenie podľa žalobcu zmätočné a nepreskúmateľné. Správny súd sa s uvedeným právnym názorom žalobcu stotožnil, pretože právo zodpovedajúce vecnému bremenu v zmysle čl. I § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. vzniká k pozemku pod stavbou, t. j. k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou) a jeho obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný

10. V prospech ďalšieho účastníka, ako vlastníka uvedených stavieb, prichádza do úvahy vznik dvoch samostatných a na sebe nezávislých práv zodpovedajúcich vecnému bremenu viažucich sa k jednotlivým stavbám. Ak majú byť údaje katastra nehnuteľností o právach k nehnuteľnostiam považované za hodnoverné a záväzné, uvedenej skutočnosti musí zodpovedať aj príslušný zápis do katastra nehnuteľností, z ktorého musí byť zrejmé, ktoré z pozemkov vo vlastníctve žalobcu sa považujú za pozemky pod ktorou konkrétnou stavbou ďalšieho účastníka a vzniklo k nim právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech vlastníka tejto

Z uvedených dôvodov správny súd považoval opatrenie žalovaného za nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť. 11. Žalovaný v zmysle § 37 Katastrálneho zákona žalobcovi, ako osobe, ktorej vlastnícke právo k nehnuteľnostiam bolo zápisom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu dotknuté oznámil, že vykonal zápis do katastra nehnuteľností záznamom. Keďže na vykonanie záznamu

opatrenia. Správny súd na základe dôvodov uvedených v bodoch 41, 42 a 44 tohto rozsudku napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1, písm. c), d) a e) SSP, pretože po preskúmaní žalobou napadnutého opatrenia žalovaného zistil, že napadnuté opatrenie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

boli zaťažené celé pozemky žalobcu, a to aj v prípade, ak vlastník stavby využíva len ich časť.

16. Podľa sťažovateľa je teoreticky možné rozdeliť len dve parcely, a to CKN parc. č. XXXX/X a CKN parc. č. XXXX/X. Avšak takáto deľba by bola nehospodárna, lebo oddelené pozemky, ktoré by neboli zaťažené vecným bremenom, nie sú nijako samostatne využiteľné. V tom prípade nemožno od oprávneného z vecného bremena spravodlivo požadovať, aby zbytočne vynakladal prostriedky na geometrický plán. V spojitosti s tým, že žalobca ako aj jeho právni predchodcovia, poznali skutočný stav v čase nadobudnutia ich vlastníckeho práva, išlo by o šikanózny výkon práva voči oprávnenému z vecného bremena. Sťažovateľ má k dispozícii všetky podklady, podľa ktorých vie overiť skutočný stav. Tieto podklady sú aj verejne dostupné na webových portáloch ÚGKK SR (www.katasterportal.sk, mapka,), teda každý sa môže s nimi oboznámiť (aj žalobca). Medzi nimi je aj katastrálna mapa, kde je vyznačené, na ktorej parcele stojí stavba a na ktorej nie. Ďalej je k dispozícii satelitná i letecká mapa (ortofotomapa), takisto verejne prístupné.

podobne. Sťažovateľ tiež poukázal na ust. § 34 ods. 3 katastrálneho zákona, v zmysle ktorého na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 17. Vlastníkom stavieb (oprávneným z vecného bremena) je právnická osoba (Mesto Banská Štiavnica - LV č. X. aj LV č. XXXX) a taktiež na strane povinného je právnická osoba, nie je daný dôvod, aby zápis vecného bremena bol rozdelený z dôvodu, že sa zápis vzťahuje na 2 stavby vo vlastníctve oprávneného z vecného bremena. Vecné bremeno bolo zapísané na základe 1 listiny (a 1 titulu) a rozdelenie zápisu by spôsobilo neprehľadnosť zápisov na liste vlastníctva.

19. Zákon o pozemkových úpravách obsahuje niekoľko odkazov na verejný záujem pri obmedzovaní vlastníckych práv, upravených v 108 ods. 2 Stavebného zákona. Za verejnoprospešné stavby sa, podľa citovaného ustanovenia, považujú stavby určené na verejnoprospešné služby a pre verejné technické vybavenie územia. Zákonné vecné bremená v prospech tzv. prirodzených monopolov (elektrina, voda, plyn) sa v súčasnej dobe stále viac rozširujú - pribúda evidovanie bremien v prospech vlastníkov alebo správcov optických káblov, mobilných operátorov a pod. V tomto konkrétnom prípade vzniku zákonného vecného bremena podľa zákona 66/2009 Z. z. ide o vytvorenie podmienok pre plynulé a nerušené zásobovanie teplom a horúcou vodou pre 260 bytov, čo je okolo 1000 obyvateľov, čo predstavuje 1/10 obyvateľov mesta Banská Štiavnica. V prípade materskej školy ide o zabezpečenie prístupu do areálu materskej školy a možnosti údržby areálu materskej školy, ktorá zabezpečuje predškolskú výchovu a vzdelávania pre 116 detí ročne.

pokiaľ návrh na zápis nespĺňal zákonom predpokladané náležitosti, mal správny orgán vyzvať ďalšieho účastníka na odstránenie nedostatkov, čo však neurobil. 21. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že teoreticky možno rozdeliť len 2 parcely, že žalovaný pozná situáciu na mieste samom, už aj z tohto vyplýva, že každú jednu parcelu, ku ktorej malo byť zapísané vecné bremeno, bolo potrebné posudzovať individuálne, hoci k zápisu došlo na základe jedného návrhu. Nič to nemení ani na tej skutočnosti, že ide o osobitný administratívny postup, ktorý spočíva len vo faktických úkonoch a končí zápisom na list vlastníctva.

22. Krajský súd správne vyjadril, prečo je zápis nepreskúmateľný a zmätočný. Nie je pravdou, že by žalovaný zistil dostatočne skutkový stav, odôvodňujúc, že o zisťovaní skutkového stavu nespisoval žiadnu zápisnicu alebo rozhodnutie, a krajský súd tak nemal podľa čoho odôvodniť svoje tvrdenie a že krajský súd nie je súdom skutkovým. Krajský súd presne odôvodnil, na základe čoho považuje zistenie skutkového stavu za nedostatočné pre zápis práv k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností. Napokon z celého administratívneho spisu /aj pri absencii zápisnice alebo rozhodnutia/ bolo zrejmé, že si žalovaný nezadovážil dostatok skutkových podkladov pre uplatnenie opatrenia /v tomto prípade záznamu/ a tým postupoval v rozpore so zákonom a teda opatrenie ako také nemôže byť zákonným opatrením, keď mu predchádzal postup v rozpore so zákonom.

ručením obmedzeným. Pokiaľ teda v predmetnej kotolni vykonáva podnikateľskú činnosť, obchodná spoločnosť hoci o. i. za účelom uspokojovania potrieb koncového spotrebiteľa spočívajúcom v dodávke tepla a teplej vody, to ešte neznamená, že ide o verejný záujem. Napokon koncovým spotrebiteľom sú za dodávku tepla a teplej vody účtované poplatky, z ktorých obchodná spoločnosť vytvára zisk. Preto je nepochybné, že ide o budovu slúžiacu na podnikateľské účely a hoci neexistuje legálna definícia budovy slúžiacej na podnikateľské účely, v tomto konkrétnom prípade je jednoznačne možné vyvodiť záver, že ide o takúto budovu min. v prípade kotolne. Pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že má ísť o vytvorenie podmienok pre plynulé a nerušené zásobovanie 260-tich bytov, čo je okolo 1000 obyvateľov, toto je len hypotéza žalovaného, ktorá nie je ničím preukázaná a nič to nemení na skutočnosti, že dodávku tepla a teplej vody zabezpečuje podnikateľský subjekt za účelom vytvárania zisku.

25. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, účelom tohto zákona je ustanoviť, ktoré veci z majetku Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva obcí, 1) a upraviť majetkové postavenie a hospodárenie obcí s ich majetkom.

27. Podľa čl. 1 § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona (01.07.2009) v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 151 n/ - p/ Občianskeho zákonníka), ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 34 a 42 Katastrálneho zákona).

29. Podľa § 5 ods. 2 Katastrálneho zákona, záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. 30. Podľa § 34 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona (1) Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. (3) Na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

32. Podľa § 36 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona (1) Okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona. (2) Ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra.

pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.

35. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná. Je zároveň potrebné uviesť, že kasačná sťažnosť je inštitútom mimoriadneho opravného prostriedku. Z tohto dôvodu jej podanie je koncipované na konkrétnom tvrdení sťažovateľa o pochybení krajského súdu v konaní. Sťažovateľ namietal dôvody kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) a arbitrárnosť rozhodnutia (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP.

tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (III. ÚS 264/05, I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).“ V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné a arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06, I. ÚS 200/2012). Arbitrárne rozhodnutie predstavuje zásah do práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP).

Krajský súd predovšetkým vytkol žalovanému (sťažovateľovi), že v záznamovom konaní neskúmal vecnú stránku predložených listín a preverovanie zúžil len na skúmanie zrejmých formálnych nesprávností listín, ktoré boli predložené ďalším účastníkom. In concreto poukázal na návrh zápisu vecného bremena zo dňa 07.03.2019, kde bol obsiahnutý aj súpis nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu s tým, že vlastník stavby v rozpore s ust. § 42 ods. 2 katastrálneho zákona uviedol iba katastrálne územie, parc. čísla pozemkov s tým, že neuviedol ich druh a výmeru, ako aj parc. čísla pozemkov, na ktorých sú stavby postavené.

takú prekážku, na základe ktorej by žalovaný orgán verejnej správy nemohol ďalej procesne konať, pretože tieto chýbajúce údaje mal k dispozícii z LV k označeným parcelám a navrhovateľ rovnako predložil relevantné delimitačné protokoly. Ak teda krajský súd vyhodnotil tento nedostatok ako relevantný pre zákonnosť procesu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého opatrenia, mal presvedčivo právne zdôvodniť dopad tohto formálneho nedostatku na zákonnosť vykonaného záznamu vecného bremena k označeným nehnuteľnostiam.

Verejný záujem zákonodarca definuje dvojakým spôsobom. Raz je to prostredníctvom stavebného zákona (§ 108 ods. 2 písm. a) a n)), kedy uvádza, že ak sa takýto verejný záujem na vyvlastnení preukáže vo vyvlastňovacom konaní, tak: pozemky, stavby a práva k nim potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme.

. . verejného záujmu môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Verejný záujem (buď zistený vo vyvlastňovacom konaní, alebo priamo deklarovaný zákonom) je podľa Ústavy Slovenskej republiky dôvodom pre obmedzenie základného práva vlastniť majetok podľa jej čl. 20 ods. 1. V rozsahu, v akom je verejný záujem definovaný, a v dobe, počas ktorej sa verejný záujem pri využívaní majetku uplatňuje, slúži ako ústavou predpokladaný dôvod obmedzenia základného práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“

Podľa krajského súdu výroba a rozvod trepla sú považované za predmet podnikania aj v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike. Odvolávajúc sa na predmetné ustanovenie však krajský súd opomenul tú skutočnosť, že aj v zmysle citovaného zákona ide o podnikanie, ktoré je spojené s verejným záujmom s tým, že držiteľ povolenia (alebo ním poverená osoba) má podľa § 10 ods. 1 písm. a) až e) cit. zákona v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme zverené práva, ktoré obmedzujú vlastníkov nehnuteľností s tým, že povinnosti vlastníkov nehnuteľností zodpovedajúce oprávneniam držiteľom povolení sú vecnými bremenami (§ 151n až 151p Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov) spojenými s vlastníctvom nehnuteľnosti.

V odôvodnení rozsudku ale absentuje presvedčivé zdôvodnenie, na základe akých skutočností a dôkazov tento záver prijal, resp. ako žalobca preukázal samostatnú využiteľnosť rozdelenia parciel CKN parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X. v prípade ich teoretického rozdelenia; pretože ak to teda žalobca namietal, musí to podložiť dôkazmi preukazujúcimi využiteľnosť nezaťaženej časti pozemkov.

s tým, že spoločný zápis vecného bremena v prípade tých istých účastníkov právneho vzťahu, vyplývajúci z jedného návrhu je otázka zvoleného postupu zo strany orgánu verejnej správy, ktorý neodzrkadľuje porušenie konkrétneho ustanovenia zákona.