8Sžrk/3/2021

1) Výzvou na doplnenie podania zo dňa 10.09.2020 (ďalej aj „výzva“) žalovaný vyzval Mestskú časť Bratislava - Vrakuňa (ďalej aj „mestská časť“) ako príslušný stavebný úrad na predloženie stanoviska, že v bytovom dome označenom vo výzve nie sú rozostavané byty, ďalej že nebolo vydané stavebné povolenie na ich výstavbu a tiež záznam o vykonaní štátneho stavebného dohľadu, v ktorom sa tak isto konštatuje, že v predmetnom bytovom dome nie sú vykonané žiadne stavebné úpravy. Svoj záver žalovaný odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 24, § 34 až § 36 a § 42 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“) a § 28 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon (ďalej aj „vyhláška“), pričom pripojil poučenie, že v prípade nepredloženia požadovaných listín v určenej lehote 15 dní bude žalovaný považovať začaté konanie za nespôsobilé na vykonanie záznamu do katastra. 2) Predmetnou výzvou žalovaný reagoval na žiadosť Mestskej časti Bratislava - Vrakuňa zo dňa 31.07.2020 o vymazanie neexistujúcej stavby z katastra (ďalej aj „žiadosť mestskej časti“). V žiadosti mestská časť uviedla, že žalobca ako stavebník je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území D. ako vlastník stavby, ktorá v skutočnosti neexistuje, pričom výsledky štátneho stavebného dozoru z júla 2019 potvrdzujú skutočnosť, že stavebník nezačal s jej výstavbou. Mestská časť ďalej vo svojej žiadosti uviedla, že o neexistencii stavby svedčia aj skutočnosti ako, že žalobca ako stavebník podal v júli 2020 žiadosť o výrub drevín na pozemku, na ktorom chce stavať a k 31.07.2020 nedoručil na príslušný stavebný úrad oznámenie o začatí stavby. Záverom mestská časť odôvodnila svoje postavenie účastníka konania tým, že je vlastníkom susediacej stavby - Základnej školy Račianska 3 - , zapísanej na LV č. XXXX v katastrálnom území D.. 3) Žalovaný súčasne vo svojej výzve uviedol, že žiadosť mestskej časti spolu s prílohami nie je listinou postačujúcou na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností, pričom len označenie listu vlastníctva bez identifikácie samotnej nehnuteľnosti rovnako nie je podľa § 24 katastrálneho zákona postačujúce. Uviedol, že na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D., je evidovaný rozostavaný bytový dom na pozemku C KN parc.č. XXXX, ktorý má obsahovať 107 rozostavaných bytov a 121 rozostavaných nebytových priestorov. Žalovaný ďalej poukázal na stanovisko ÚGKK SR č. LPO-3917/2017/Ja, zo dňa 30.03.2017, v zmysle ktorého dokladom preukazujúcim neexistenciu nadstavby môže byť aj stanovisko stavebného úradu, resp. záznam z vykonaného štátneho stavebného dohľadu. V spojitosti s týmto stanoviskom žalovaný tiež odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 10Sžr/85/2012, z ktorého podľa neho vyplýva, že ustanovenia právnych predpisov upravujúce zápis do katastra, resp. výmaz z katastra, je potrebné vykladať tak, aby boli údaje katastra v súlade s realitou (so skutočným stavom). 4) Výzva bola doručená na vedomie žalobcovi dňa 28.09.2020.

5) Všeobecnou správnou žalobou doručenou na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) dňa 01.12.2020 žalobca napadol výzvu žalovaného, ktorú označil za opatrenie orgánu verejnej správy. Toto opatrenie je podľa neho v rozpore so zákonom a princípmi zachovania právnej istoty, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu neexistuje dôvod, pre ktorý by predmetná stavba v zmysle § 46 ods. 8 katastrálneho zákona mala zaniknúť, pretože nedošlo k faktickým zmenám od jej zápisu do katastra nehnuteľností, čoho následkom je nenaplnenie zákonného dôvodu na výmaz stavby z evidencie katastra nehnuteľností. Ďalším dôvodom, prečo podľa žalobcu nemôže dôjsť k zápisu výmazu stavby z katastra nehnuteľností, je to, že podľa dostupných informácií je navrhovateľom takéhoto zápisu mestská časť, ktorá podľa žalobcu nie je príslušným stavebným úradom. Keďže mestská časť v minulosti vystupovala aj ako stavebník, príslušným stavebným úradom je mestská časť Bratislava - Rača. V tejto súvislosti sa žalobca odvolal na prílohu žaloby - fotokópia platného stavebného povolenia na predmetnú stavbu č. SU-2005-7/ 11589/MOK-2 zo dňa 31.01.2007. Žalobca tvrdil, že výmaz stavby z evidencie katastra nehnuteľností by bol na jednej strane protizákonný a zároveň by popieral zákonnosť rozhodnutia, ktorým bola samotná stavba do katastra zapísaná. Zápis podľa žalobcu realizovala mestská časť, ktorá v súčasnosti nemá akýkoľvek zákonný vzťah k predmetnej stavbe. Žalobca upriamil pozornosť na § 36 ods. 1, ods. 2 katastrálneho zákona o oprávnení okresného úradu posúdiť verejnú alebo inú listinu v súvislosti so zápisom práv do katastra záznamom. 6) Žalobca k výzve žalovaného uviedol, že táto bola vydaná v rozpore so zákonom, pretože podanie (žiadosť) mestskej časti malo byť odmietnuté a žalovaný nemal vyzývať mestskú časť na opravu vád a predloženie ďalších listín. Podľa žalobcu neboli naplnené predpoklady na to, aby bola predmetná stavba vymazaná z katastra nehnuteľností, keďže nikdy nezanikla a v súčasnosti má platné stavebné povolenie, pričom podľa žalobcu neexistujú legálne dôvody, pre ktoré by nemalo byť pokračované vo výstavbe. Podľa žalobcu výzvou žalovaný zasiahol do jeho práv a právom chránených záujmov a do veľkej miery obmedzil, ak nie dokonca úplne znemožnil, výkon jeho práv súvisiacich so stavbou a jednotlivých priestorov v nej sa nachádzajúcich. Preto žalobca navrhol výzvu (opatrenie) žalovaného zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Súčasne žalobca navrhol, aby súd správnej žalobe priznal odkladný účinok.

7) Krajský súd uznesením č. k. 2S/274/2020-87 zo dňa 24.03.2021 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol, správnu žalobu odmietol a nepriznal žalovanému náhradu trov konania. V odôvodnení napadnutého uznesenia k výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku krajský súd zaujal stanovisko, že sťažovateľ neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce potrebu takéhoto opatrenie súdu a na podporu svojho návrhu nepredložil žiadne dôkazy. Preto správny súd prijal záver, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku vážneho nenapraviteľného následku, závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. 8) K výroku napadnutého uznesenia o odmietnutí žaloby krajský súd uviedol, že výzva žalovaného nie je rozhodnutím; je možné ju považovať za opatrenie, ktoré z hľadiska súhrnu jednotlivých procesných krokov záznamového konania podľa katastrálneho zákona predstavuje jeden procesný krok predchádzajúci vydaniu konečného opatrenia vo veci samej. Podľa krajského súdu ide o opatrenie predbežnej povahy alebo procesné opatrenie, nie však také, ktoré by v predmetnom štádiu konania zakladalo, menilo alebo rušilo práva a povinnosti žalobcu, resp. sa dotýkalo práv, právom chránených záujmov a povinností podľa § 3 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku. Preto podľa krajského súdu nepodlieha súdnemu prieskumu. 9) V tejto súvislosti krajský súd odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Sžo/48/2016 zo dňa 28.02.2017, pričom dodal, že práv a právom chránených záujmov žalobcu sa môže týkať až opatrenie žalovaného vo veci samej - o zázname do katastra nehnuteľností. Krajský súd súčasne upriamil pozornosť na fakt, že v čase podania žaloby k vydaniu opatrenia o zázname do katastra nehnuteľností, t. j. opatrenia potencionálne zasahujúceho do práv a právom chránených záujmov sťažovateľa ako vlastníka rozostavaných bytov a nebytových priestorov nedošlo a preto absentuje kvalifikovaný predmet súdneho prieskumu v merite veci. 10) Výzva žalovaného naviac nebola podľa krajského súdu adresovaná priamo žalobcovi, ale mestskej časti, bola mu zaslaná len na vedomie. Keďže výzva neukladá žalobcovi žiadnu povinnosť a nezasahuje v tomto štádiu ani do sféry jeho práv a právom chránených záujmov, chýba podľa krajského súdu žalobcovi základný atribút na podanie správnej žaloby proti opatreniu orgánu verejnej správy, a to zásah do jeho subjektívnych práv, právom chránených záujmov a povinností napadnutým opatrením orgánu verejnej správy. Na základe uvedených skutočností krajský súd prijal záver, že žaloba je neprípustná podľa § 98 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku, pretože žalobca napáda rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré podľa § 7 písm. e) Správneho súdneho poriadku nepodlieha súdnemu prieskumu.

a) Kasačná sťažnosť 11) Proti uzneseniu správneho súdu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, pre nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom. 12) V sťažnostných bodoch sa sťažovateľ nestotožnil so záverom krajského súdu o tom, že pochybenie žalovaného možno namietať až v žalobe proti meritórnemu a konečnému rozhodnutiu alebo opatreniu. Skutočnosť, že výzva žalovaného nebola adresovaná priamo jemu, ale mestskej časti, nie je podľa sťažovateľa dôvodom na odmietnutie žaloby, ale práve jedným z dôvodov, prečo by malo byť žalobe vyhovené. Sťažovateľ uviedol, že žalovaný, ktorý ho zjavne považuje za účastníka konania, mu neposkytol žiadnu možnosť sa ku skutočnostiam uvádzaným v žiadosti mestskej časti vyjadriť a z postupu žalovaného podľa sťažovateľa vyplýva, že v predmetnom konaní nepovažoval za potrebné poznať sťažovateľov postoj, príp. vyžiadať si jeho súhlas. Sťažovateľ nesúhlasil so záverom krajského súdu, že nie je tým subjektom, ktorého sféra subjektívnych práv a právom chránených záujmov by bola výzvou priamo dotknutá a mal za to, že výzvou mestskej časti ako tretej osobe je v skutočnosti poskytovaný návod ako definitívne poškodiť jeho práva a oprávnené záujmy. 13) Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že predmetné konanie, pod ktorým bola vyhotovená výzva, stále prebieha, pričom už len samotnou existenciou tohto konania, vo vzťahu ku ktorému je na liste vlastníctva č. XXXX vyznačená plomba, sa podľa sťažovateľa zasahuje do jeho subjektívnych práv. Tento záver sťažovateľ opiera o skutočnosť, že v zmysle § 41 ods. 2 katastrálneho zákona vznikol stav, kedy sťažovateľ „de facto“ nemôže nakladať s nehnuteľnosťami na uvedenom liste vlastníctva a tento stav bol vyvolaný konaním mestskej časti. Krajský súd podľa sťažovateľa vec neposudzoval v tom kontexte, že predmetná stavba je v jeho výlučnom vlastníctve a návrh na jej výmaz z listu vlastníctva bol podaný treťou osobou bez akéhokoľvek právneho vzťahu k nej. Podľa sťažovateľa je výzva (opatrenie) ako celok v rozpore so zákonom a princípmi zachovania jeho právnej istoty, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a rovnakou vadou trpí aj napadnuté uznesenie v časti výroku o odmietnutí žaloby. Prístup krajského súdu bol podľa sťažovateľa neprimerane formalistický, bez skutočného posúdenia zásahu do jeho práv. 14) Sťažovateľ záverom vo svojom sťažnostnom návrhu uviedol, že navrhuje, aby kasačný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie alebo aby zrušil opatrenie žalovaného a vrátil mu vec na ďalšie konanie a priznal mu náhradu trov konania a kasačného konania. b) Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti 15) Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti písomne nevyjadril.

VI. Právne závery kasačného súdu

spojení s § 11 písm. h/ SSP), preskúmal kasačnú sťažnosť, ktorá bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), za splnenia podmienok povinného zastúpenia podľa § 449 SSP a zároveň obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 445 SSP), pričom ňou bolo napadnuté rozhodnutie, proti ktorému je jej podanie prípustné (§ 439 ods. 1, ods. 2, ods. 3 SSP). Po neverejnej porade senátu bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) kasačný súd jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 17) Podstatou sťažnostných bodov kasačnej sťažnosti boli tvrdenia sťažovateľa, že a) krajský súd vychádzal z nesprávneho a nedostatočne odôvodneného záveru, že žalobou napadnutou výzvou nebol sťažovateľ dotknutý na svojich právach a že toto opatrenie nepodlieha súdnemu prieskumu, b) žaloba bola podaná neoprávnenou osobou, c) krajským súdom bol konštatovaný nesprávny záver o tom, že pochybenie žalovaného možno namietať žalobou až proti konečnému rozhodnutiu/opatreniu, d) krajský súd nesprávne odmietol žalobu sťažovateľa,

Aj vzhľadom na uvedené je pre meritórne posúdenie dôvodnosti správnej žaloby vždy dôležité, či došlo k reálnemu ukráteniu na subjektívnych právach žalobcu v dôsledku nezákonne poskytnutej právnej ochrany administratívnym orgánom. Ide o záver súdu o tom, či ukrátenie na právach, ktoré žalobca v správnej žalobe tvrdí, aj v konaní preukáže. Ústava, Správny súdny poriadok ani iný právny predpis nerozlišujú pre naplnenie aktívnej procesnej legitimácie v správnom súdnictve medzi ukrátením žalobcu na právach hmotných a procesných, dôležité je len to, či ide o jeho subjektívne práva (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 397/2019, zo dňa 17.12.2019). 19) Súdny prieskum pri všeobecnej správnej žalobe je teda nevyhnutne spojený s dopadom rozhodnutia a opatrenia orgánu verejnej správy na subjektívne práva žalobcu.

Ustanovenie § 177 ods. 2 SSP vymedzuje výnimky, keď všeobecná správna žaloba nesmeruje k ochrane subjektívnych práv (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. januára 2020, sp. zn. 6Asan/7/2019, uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR). 20) S ohľadom na uvedené východiská bola prvotným predmetom skúmania kasačným súdom skutočnosť, či výzvu žalovaného možno považovať za opatrenie orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti sťažovateľa priamo dotknuté.

Od zodpovedania otázky, či mohlo v namietaných súvislostiach dôjsť k reálnemu ukráteniu práv sťažovateľa a či výzva žalovaného mohla mať dopad na jeho subjektívne práva, sa teda odvíja právo sťažovateľa na súdnu

orgánu verejnej správy.“ 21) V prejednávanom prípade postupoval žalovaný ako orgán verejnej správy v rámci katastrálneho konania začatého na návrh mestskej časti, ktorá žiadala vymazať z katastra nehnuteľností zápis o rozostavanej stavbe vo vlastníctve žalobcu z dôvodu, že táto stavba neexistuje, pretože žalobca ako stavebník povolenej stavby nezačal s jej výstavbou.

strany orgánu verejnej správy, ktorým vyzýva účastníka konania na opravu či doplnenie chýbajúcich náležitostí doručeného návrhu na začatie administratívneho konania, je realizáciou jeho zákonnej povinnosti podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku, ktorého právnym režimom sa konanie podľa katastrálneho zákona subsidiárne spravuje, poskytnúť pomoc účastníkovi konania odstrániť nedostatky (vady) návrhu, prípadne ho vyzvať, aby tieto nedostatky sám odstránil a na tento účel mu poskytnúť vhodné a primerané poučenie.

Preto považuje kasačný súd za správne, že sťažovateľ ako navrhovaným záznamom dotknutá osoba bol o návrhu mestskej časti informovaný, hoci katastrálny zákon ukladá správnemu orgánu oznámiť len vykonanie záznamu tým osobám, ktorých právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté (§ 37 tohto

katastra nehnuteľností. 25) S ohľadom na už uvedené závery kasačného súdu k základným právnym otázkam prípustnosti súdneho prieskumu žalobou napadnutého opatrenia žalovaného, ktoré krajský súd vyhodnotil po právnej stránke správne, nebolo potrebné sa ďalej zaoberať ostatnými sťažnostnými bodmi, keďže ich ďalšie posudzovanie by nemalo pre konanie právny význam. 26) Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP zamietol. 27) O trovách kasačného konania kasačný súd rozhodol v súlade s § 467 ods. 1 v spojení s 167 ods. 1 a § 168 Správneho súdneho poriadku, pretože sťažovateľ v kasačnom konaní nemal úspech a u žalovaného ako úspešného účastníka nezistil také okolnosti prípadu, kedy by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať náhradu jeho trov.

V Bratislave dňa 16. decembra 2021