8Sžrk/4/2021
ECLI:SK:NSSSR:2023:5019200802.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Žiline
- Sp. zn. 1. inštancie
- 31S/105/2019
- IČS
- 5019200802
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Juraja Vališa, LL.M. v právnej veci žalobcu: JUDr. Václav Jaroščiak, so sídlom M. Rázusa 14, Žilina, správca konkurznej podstaty dlžníka: U. Q., narodený XX. P. XXXX, B. P. XXX/ X, Ž. Z. O., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalšieho účastníka konania: A. F., Z.Ý. X. H. XXXX, B. B. XX/X, B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: Vo-11/2019-Ko z 21. novembra 2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 31S/105/2019-70 z 13. apríla 2021, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov kasačného konania voči žalovanému. III. Ďalšiemu účastníkovi sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalobou napadnutým rozhodnutím číslo: Vo-11/2019-Ko z 21. novembra 2019 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) číslo : V 11018/2017 z 29. júla 2019, ktorým tento konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností postupom podľa § 31b písm. f/ zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) [ďalej len „zákon č. 162/1995 Z.z.“ alebo „katastrálny zákon“] zastavil.
II. Priebeh správneho súdneho konania
2. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu, navrhujúc ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že toto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné a trpí vadou nedostatočného
odôvodnenia. 3. V prvom rade, vo vzťahu k zastaveniu konania podľa § 31b písm. f/ katastrálneho zákona namietal neopodstatnenosť požiadavky na predloženie zmluvy o založení pozemkového spoločenstva a výpisu z registra pozemkových spoločenstiev. Žalobca mal za to, že v prípade zmluvy o založení pozemkového spoločenstva je jej predloženie nadbytočné z dôvodu, že rozsah spoločnej nehnuteľnosti v čase uzavretia zmluvy o založení pozemkového spoločenstva (2014) a skutočný rozsah v čase podania návrhu na vklad mohol byť rozdielny z dôvodu značného odstupu času.
4. Za arbitrárnu považoval žalobca požiadavku na predloženie výpisu z registra pozemkových spoločenstiev, poukazujúc na zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) [ďalej len „zákon č. 177/2018 Z.z.“]. Podľa názoru žalobcu tým, že od mesiaca november 2017 je pre orgány verejnej moci poskytovaná elektronická služba - poskytovanie výpisu z Registra právnických osôb alebo jeho elektronický odpis, mal si tento výpis z registra pozemkových spoločenstiev zaobstarať sám. 5. Žalobca záverom namietal nedostatočné odôvodnenie záveru žalovaného o nemožnosti vykonania dokazovania v odvolacom konaní na základe dodatočne doloženého výpisu z registra pozemkových spoločenstiev. Žalobca mal totiž za to, že (ak by žalovaný dospel k záveru, že požiadavka na doloženie výpisu z registra pozemkových spoločenstiev bola dôvodná), mohol vykonať dôkaz touto listinou a zmeniť rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o zastavení konania.
6. Krajský súd v Žiline (ďalej len ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) skonštatoval dôvodnosť správnej žaloby a námietok obsiahnutých v žalobných bodoch, v nadväznosti na čo podľa § 191 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z.
Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) rozhodol o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa § 191 ods. 4 SSP o vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie, rešpektujúc pritom dispozíciu žalobcu, ktorý navrhol zrušiť iba napadnuté rozhodnutie žalovaného.
7. Krajský súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že dňa 21. decembra 2017 bol prvostupňovému orgánu verejnej správy doručený návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21. novembra 2017 (ďalej len kúpna zmluva) uzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim a A. F. ako kupujúcim, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom
území O. K. na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a v katastrálnom území J. na LV č. XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX.
Návrh na vklad bol zaevidovaný pod číslom konania V 11018/2017. Prvostupňový orgán verejnej správy prerušil konanie o návrhu na vklad za účelom odstránenia nedostatkov návrhu na vklad a jeho príloh, a to v dôsledku skutočnosti, že predmetom prevodu boli aj nehnuteľnosti patriace do spoločnej nehnuteľnosti v zmysle zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon č. 97/2013 Z.z.“).
Ku návrhu na vklad mal žalobca preto doložiť aj zmluvu o založení pozemkového spoločenstva, výpis z registra pozemkových spoločenstiev a opraviť návrh na vklad ako aj kúpnu zmluvu v časti označenia výmery prevádzaných pozemkov E KN č. 1559 a E KN č. 2486/2.
Dňa 4. marca 2019 bol prvostupňovému orgánu doručený dodatok ku kúpnej zmluve ako aj k návrhu na vklad nehnuteľností odstraňujúci vytýkané nedostatky, no výpis z registra pozemkových spoločenstiev, ako ani zmluva o založení pozemkového spoločenstva, ktoré by preukazovali, že kúpnou zmluvou dochádza k prevodu celej spoločnej nehnuteľnosti, predložené neboli. V dôsledku uvedeného preto prvostupňový orgán verejnej správy konanie postupom podľa § 31b písm. f) katastrálneho zákona zastavil. Žalovaný preskúmal rozhodnutie o zastavení konania na základe včas podaného odvolania žalobcu, ku ktorému bol doložený aj výpis z registra pozemkových spoločenstiev datovaný 15. augusta 2019, no s konštatovaním, že v priebehu odvolacieho konania nebolo možné naň prihliadať, odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil.
8. Po rekapitulácii skutkového stavu zisteného orgánmi verejnej správy krajský súd pristúpil najprv k posúdeniu, podľa neho, kľúčovej otázky, týkajúcej sa možnosti vykonania dokazovania v odvolacom konaní v súvislosti s dodatočným predložením listiny - výpisu z registra pozemkových spoločenstiev Riečnica - Horá Tižina, p. s.
Krajský súd vychádzal z právnej úpravy podľa § 22 ods. 5 katastrálneho zákona v spojení s § 59 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“) a v spojení s § 3 ods. 1 a ods. 4 prvá veta Správneho poriadku, v zmysle ktorej sa pre konanie
o odvolaní proti uzneseniu o zastavení konania o návrhu na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností v celom rozsahu uplatní všeobecná právna úprava podľa Správneho poriadku. Krajský súd, vychádzajúc zo všeobecnej právnej úpravy, konštatoval absenciu právneho rámca pre žalovaným uvedený záver o nemožnosti zohľadniť odstránenie nedostatkov podaného návrhu na vklad a jeho príloh (predložením aktuálneho výpisu z registra pozemkových spoločenstiev pre Pozemkové spoločenstvo Riečnica - Horná Tižina, p.s.) v rámci odvolacieho konania, keď naopak zdôraznil výslovnú povinnosť vyplývajúcu zo všeobecnej právnej úpravy odvolaciemu správnemu orgánu, ak je to nevyhnutné pre náležité objasnenie skutočného stavu veci, vykonať aj ďalšie dokazovanie alebo odstrániť zistené nedostatky. Žalovaný mal navyše vychádzať z rozhodného stavu, ktorý bol daný k momentu rozhodovania žalovaného a žalovaný bol povinný zohľadniť a v odôvodnení sa náležite vysporiadať so skutočnosťou dodatočného predloženia výpisu z registra pozemkových spoločenstiev. Žalovaný sa prijatím opačného záveru, ako konštatoval krajský súd, dopustil podstatného porušenia ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, čo už samo o sebe mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, ako aj porušenie práva žalobcu na spravodlivé konanie pred orgánom verejnej moci. 9. Hoci už samotné konštatovanie dôvodnosti vyššie uvedenej námietky posúdil krajský súd ako dostatočné pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, ku ďalšej námietke arbitrárnosti vyžadovania aktuálneho výpisu z registra pozemkových spoločenstiev mal za potrebné vysloviť, že k rozhodnému momentu pre posúdenie tejto námietky ohľadom dostupnosti žiadaného výpisu z registra pozemkových spoločenstiev, bol tento verejne dostupný (od 01.07.2018), v štruktúre obsahu ako bol verejne dostupný i k času rozhodovania krajského súdu, a to na základe úpravy podľa § 23 ods. 1, ods. 3 Zákona č. 110/2018 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách.
10. Pokiaľ išlo o námietku nadbytočnosti požiadavky na predloženie zmluvy o založení pozemkového spoločenstva, krajský súd poukázal na právnu úpravu podľa § 4 ods. 1, § 5 ods. 3 písm. b/ zákona č. 97/2013 Z.z., z ktorej okrem iného vyplýva, že súčasťou zmluvy o založení pozemkového spoločenstva síce je aj zoznam údajov o spoločnej nehnuteľnosti, avšak táto úprava vôbec nerieši prípadnú aktualizáciu jej obsahu práve vo vymedzenej časti. Sám žalovaný na túto skutočnosť reflektoval, keď konštatoval, že práve v dôsledku možnosti zmeny rozsahu spoločnej nehnuteľnosti od založenia pozemkového spoločenstva, je potrebné predložiť aktuálny výpis z registra pozemkových spoločenstiev.
III. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu
11. Proti rozsudku krajského súdu podal včas kasačnú sťažnosť žalovaný, ktorý z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ Správneho súdneho poriadku navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. 12. Za nesprávne právne posúdenie považoval závery krajského súdu vyjadrené na strane 9 napadnutého rozsudku, a to, že mal ako odvolací orgán prihliadať a vysporiadať sa s novými dôkazmi predloženými v rámci odvolacieho konania a rozhodnúť na základe stavu, ktorý existoval k momentu jeho rozhodovania o podanom odvolaní. 13. Sťažovateľ namietal, že navrhované nové skutočnosti a dôkazy si môže ako odvolací orgán všímať potiaľ, pokiaľ môžu prispieť k skutkovému stavu a môžu mať vplyv na správnosť rozhodnutia. Ak ich na zreteľ nevezme, zaujme ku nim stanovisko. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia preto uviedol, že na predložený výpis z registra pozemkových spoločenstiev nebude prihliadať z dôvodu, že odstránenie nedostatkov v rámci odvolania nebolo možné. Odvolací orgán totiž preveruje správnosť postupu prvostupňového orgánu verejnej správy ako aj nadväzujúceho rozhodnutia, pričom nemôže prvostupňové konanie nahrádzať. Zároveň dodal, že odvolacie konanie neslúži na predlžovanie lehoty na odstránenie nedostatkov podania. 14. Ku kasačnej sťažnosti sa na výzvu krajského súdu vyjadril žalobca, ktorý sa stotožnil so závermi vyslovenými krajským súdom v napadnutom rozsudku a zotrval na svojich námietkach vyjadrených v žalobe.
IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
15. 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“) činnosť a začal konať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) v správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy SR v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 02. júla 2021 a zaregistrovaná v jeho správnom kolégiu pod sp.zn. 8Sžrk/4/2021. Od 1. augusta 2021 je teda na konanie o nej príslušný Najvyšší správny súd. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.
16. Najvyšší správny súd konajúci ako súd kasačný, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1 a 2 SSP) rozhodujúc bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
17. Na úvod Najvyšší správny súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane preskúmania zákonnosti postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu v medziach a rozsahu vymedzenom žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP) resp. v niektorých zákonom ustanovených prípadoch aj mimo nich (napríklad § 134 ods. 2 SSP, § 195 SSP).
Konkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej správy zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite skutkový stav, či konali v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.
18. Kasačný súd po preštudovaní administratívneho spisu, ako aj spisu krajského súdu dospel k názoru, že nezistil žiaden podstatný dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od logických argumentov a relevantných právnych záverov krajského súdu zachytených v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočný podklad pre vyslovenie výroku, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie a to aj za situácie, že jednotlivým pochybeniam v postupe žalovaného určil odlišnú váhu a prioritu, ako bude konštatovať kasačný súd nižšie.
19. Krajský súd totiž badal nesprávne právne posúdenie orgánov verejnej správy predovšetkým v nezohľadnení dodatočného predloženia výpisu z registra pozemkových spoločenstiev v rámci odvolacieho konania a to napriek všeobecnej právnej úprave odvolacieho konania vyplývajúcej z § 22 ods. 5 katastrálneho zákona v spojení s § 59 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, ktorá mu ukladá povinnosť konanie doplniť a prípadné vady
odstrániť. Až sekundárne sa zameral na arbitrárnosť vyžadovania predloženia aktuálneho výpisu z registra pozemkových spoločenstiev, keď skonštatoval, že od 01.07.2018, t.j. už v čase vydania prvostupňového rozhodovania, bol tento verejne dostupný a prvostupňový orgán ho od žalobcu požadoval nedôvodne. Podľa názoru kasačného súdu, konštatovanie arbitrárnosti vyžadovania informácií a dokumentov, ktoré si môže orgán verejnej správy dohľadať vo verejne dostupných registroch alebo databázach, by malo predchádzať ako dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia pred konštatovaním, že žalovaný na dodatočné predloženie výpisu z registra pozemkových spoločenstiev v rámci odvolacieho konania neprihliadol. Žalobcom zvolená postupnosť žalobných bodov v podanej správnej žalobe bola teda náležitá.
20. Kasačný súd zároveň nemôže neupozorniť na skutočnosť, že v čase prerušenia konania a zaslania výzvy na odstránenie nedostatkov návrhu a jeho príloh, ustanovenie § 30 ods. 5 katastrálneho zákona v znení účinnom k 18. aprílu 2018, neupravovalo vytýkané dokumenty ako obligatórnu prílohu k návrhu na vklad. Až s účinnosťou od 1. októbra 2018 bolo do § 30 ods. 5 doplnené písm. g/, ktoré za obligatórne prílohy považuje aj ďalšie listiny, ktoré majú dôkaznú hodnotu pre konanie o návrhu na vklad (pričom práve pod túto množinu dokumentov by bolo možné výpis z registra pozemkových spoločenstiev, ak by nebol verejne dostupný, subsumovať). V čase, kedy bola výzva realizovaná, sa v rozsahu vyžiadania výpisu a zmluvy o založení pozemkového spoločenstva, mohlo podľa názoru kasačného súdu jednať iba o výzvu na predloženie dokumentov, avšak bez jej podmienenia zastavením konania.
21. Získavanie ďalších podkladov podľa § 32 Správneho poriadku pre rozhodnutie v správnom konaní je častokrát potrebné realizovať, či už v súčinnosti so samotnými účastníkmi konania alebo inými orgánmi štátu, prípadne právnickými a fyzickými osobami. Pokiaľ však je pre konajúci orgán verejnej správy objektívne možné si podklady pre svoje rozhodnutie zaobstarať sám a to predovšetkým z voľne dostupných informačných systémov a registrov, nie je daný dôvod, aby v tomto smere zaťažoval iné subjekty, ani účastníkov konania (podobne pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 8Sžr/17/2014, z 19. novembra 2015). Navyše, pokiaľ sa žalovaný v súvislosti s vyžadovaním výpisu z registra pozemkových spoločenstiev a zmluvy o založení pozemkového spoločenstva odvoláva na usmernenie Úradu geodézie, kartografie a katastra zo dňa 3. februára 2021 č. ÚSM-ÚGKK- SR-2/2012, z formulácie, akú úrad zvolil „je potrebné, aby si správa katastra zabezpečila“, nevyplýva, že by mal kataster prenášať povinnosť predkladať ďalšie podklady výlučne na účastníkov konania, resp. priamo na žalobcu.
22. Totiž, hoci v čase, kedy prvostupňový orgán verejnej správy vyzval žalobcu na odstránenie vád návrhu na vklad a jeho príloh, tento verejne dostupný nebol (a kasačný súd musí dať za pravdu žalovanému, že s účinnosťou od 01.09.2018 bol prvostupňový orgán verejnej správy povinný riadiť sa ustanoveniami zákona č. 177/2018 Z. z., avšak ten mu ukladal iba povinnosť a zároveň oprávnenie vychádzať z informačných systémov verejnej správy, ktorým bol v tom čase register právnických osôb vedený Štatistickým úradom SR, pričom v tomto registri sa relevantné informácie týkajúce sa rozsahu spoločnej nehnuteľnosti, uvedením čísiel listov vlastníctva, nenachádzali) no počas prerušeného konania, ku dňu 01.07.2018, došlo na základe úpravy podľa § 23 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 110/2018 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/2013 Z. z. k zverejneniu registra pozemkových spoločenstiev a údajov v ňom nachádzajúcich sa a teda v čase rozhodovania mal konajúci orgán na túto skutočnosť reflektovať, údaje z výpisu si zabezpečiť sám a v konaní ďalej pokračovať.
Povinnosť žalobcu teda v priebehu konania dodatočne odpadla a nepredložením výpisu nebol daný dôvod na zastavenie konania. 23. Kasačný súd jedným dychom dodáva, že si je vedomý, že sťažovateľ sa v podanej kasačnej sťažnosti zameriava výlučne na nesprávne právne posúdenie otázky možnosti zohľadnenia dodatočne predloženého výpisu z registra pozemkových spoločenstiev spolu s odvolaním, pokiaľ žalobca v lehote, ktorá mu bola stanovená na predloženie tohto výpisu,
nereagoval. Právne posúdenie ostatných námietok krajským súdom necháva nedotknuté. Kasačný súd je toho názoru, že nemohol izolovane posúdiť správnosť právneho posúdenia iba jednej spornej otázky (hoci je v rámci dispozičnej zásady vyjadrenej v § 453 ods. 2 SSP viazaný sťažnostnými bodmi), ku ktorej krajský súd zaujal právny názor a ktorá je podľa jeho názoru iba doplnkovou, nemajúcou skutočný vplyv na zákonnosť celého napadnutého rozsudku, či by už konštatoval jej dôvodnosť alebo nedôvodnosť. V ďalšom výklade sa však kasačný súd zameria práve na ňu.
24. Kasačný súd v prvom rade uvádza, že rozumie námietkam sťažovateľa, ktorý, hoci to výslovne v podanej kasačnej sťažnosti neuviedol, badá odlišnosti odvolacieho konania vo vzťahu k preskúmavaniu procesného rozhodnutia, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy konanie skončil jeho zastavením v dôsledku vyskytnutia sa prekážky, pre ktorú nie je možné trvalo pokračovať ďalej v konaní a teda bez toho, aby sa vôbec vecne zaoberal posúdením návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a medzi meritórnym rozhodnutím, ktorým by o takomto návrhu rozhodol buď tak, že vklad povolí alebo návrh
zamietne. V prípade skončenia konania zastavením by mal svoje preskúmanie sústrediť iba na naplnenie podmienok predpokladaných v § 31b ods. 1 katastrálneho zákona už v čase konania a rozhodovania pred prvostupňovým orgánom verejnej správy, pričom na prípadnú následnú zmenu podstatných skutočností v priebehu odvolacieho konania by už prihliadať
nemal. Výslovne to vyjadril, keď uviedol, že odvolacie konanie by nemalo slúžiť pre účastníkov administratívneho konania na predlžovanie lehoty na odstránenie nedostatkov podania. Takéto nahliadanie na odvolacie konanie však nemá oporu v ustanoveniach Správneho poriadku.
25. Krajský súd v odseku 10 napadnutého rozsudku správne poukázal a odcitoval komentár k § 59 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého je odvolací orgán povinný, ak je to nevyhnutné pre náležité objasnenie skutočného stavu veci, vykonať ďalšie dokazovanie alebo zistené nedostatky odstrániť. Tým mal zákonodarca na mysli aj prípadné odstránenie nedostatkov v podobe dodatočného predloženia podkladov, ktoré sa nepodarilo zabezpečiť v konaní pred orgánom verejnej správy prvého stupňa. Správny poriadok pri úprave odvolacieho konania nerobí rozdiely v spôsobe preskúmavania rozhodnutia v závislosti od jeho povahy (teda, či ide o procesné rozhodnutie alebo meritórne), keď odvolaciemu orgánu ukladá povinnosť preskúmať ho v celom rozsahu. Treba mať pritom na zreteli, že účastníci konania sú oprávnení navrhovať dôkazy a žiadať doplnenie podkladov aj v priebehu odvolacieho konania.
Ak by odvolací orgán žiadosti účastníkov konania o vykonanie dokazovania nevyhovel, bol by povinný riadne to odôvodniť v rozhodnutí o odvolaní. 26. Inými slovami, ak je účastník konania schopný vytýkané vady odstrániť v rámci administratívneho konania iniciovaného na jeho návrh, a to hoci až v jeho odvolacej etape, bolo by príliš prísne zastavením konania ho donútiť iniciovať ďalšie návrhové konanie na podklade tých istých dokumentov, akými už orgán verejnej správy v čase podaného odvolania disponuje.
V. Záver
27. Kasačný súd uzatvára, že síce krajský súd zvolil ako hlavný dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného neprihliadnutie na odstránenie vád podania a príloh návrhu na vklad do katastra nehnuteľností v priebehu odvolacieho konania (voči ktorému smerovala celá kasačná sťažnosť, no krajský súd sa po právnej stránke s touto otázkou vysporiadal správne) a arbitrárnosť vyžadovania výpisu z registra pozemkových spoločenstiev iba ako doplnkový dôvod, s ktorým sa vysporiadal striedmejšie, nebol daný dôvod na vyhovenie kasačnej sťažnosti a zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu iba za tým účelom, aby v podstate skonštatoval tie isté závery, iba s inou prioritou zistených pochybení. 28. Najvyšší správny súd preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 Správneho súdneho poriadku ako nedôvodnú zamietol. 29. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 a 2 SSP a § 467 ods. 1 SSP tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu. Ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 169 SSP, keďže mu žiadne trovy v súvislosti s plnením povinnosti nevznikli. 30. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 28. februára 2023