9Sk/1/2021

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 13. októbra 2020, č. k. 4Sa/ 19/2019-54 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného vo veci zamietnutia žiadosti o starobný dôchodok. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) vo veci starobného dôchodku, odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03. mája 2019, zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.

3. Krajský súd mal z obsahu spisov a vyjadrení účastníkov konania za preukázané, že žiadosťou spísanou dňa 22.03.2019 žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať ku dňu XX.XX.XXXX.

Pre nárok na výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 30.09.1971 do 05.10.1973 a doba trvania služobného pomeru príslušníka železničnej polície od 01.12.1978 do 30.09.2004. Zamestnanie, funkcia príslušníka železničnej polície nebolo v uvedenom období zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií.

Zamestnanie v služobnom pomere Železničnej polície nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií, preto nebolo možné na danú vec aplikovať ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. 5. S poukazom na uvedené krajský súd vyhodnotil námietku žalobcu týkajúcu sa zhodnotenia obdobia služobného pomeru pre nárok na starobný dôchodok podľa článku 33 Dohovoru za nedôvodnú. Krajský súd dôvodil tým, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok od 01.10.2004 a výkon zamestnania železničného policajta nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií. Doba výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby železničného policajta nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme. Vychádzal z právneho

Z uvedeného dôvodu žalobca ani v dobe od 29.05.1992 do 31.12.1999 nespĺňal podmienku zaradenia do I. alebo II. kategórie funkcií podľa § 130 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. a preto nesplnil ani podmienku ustanovenú pre zníženie dôchodkového veku podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.

II.

10. Uviedol, že nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom spočíva v tom, že absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných

11. Za diskriminačnú považoval argumentáciu žalovaného, že ku dňu XX.XX.XXXX, kedy dovŕšil dôchodkový vek v zmysle § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, čo je jednou z podmienok nároku na priznanie starobného dôchodku (k uvedenému dňu získal 4433 dní obdobia dôchodkového poistenia). Výsluhový

Priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len v prípadoch priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku podľa § 40 až § 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z.z. žalovaná pri rozhodovaní o žiadosti o starobný dôchodok zohľadnila len prvú časť z citovaných ustanovení § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. a neprihliadla na to, že žalobcovi nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok.

dôchodku. Na záver poukázal aj na právoplatné rozhodnutie súdov v obdobných veciach, konkrétne Krajského súdu v Žiline sp. zn. 24Sa/34/2017 zo dňa 29.01.2018, kde krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovanej i prvostupňového orgánu zrušil, keďže vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správny za základ napadnutého rozhodnutia, nemal oporu v administratívnom spise a v súlade so žalobným návrhom vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. V rozsudku krajského súdu sa uvádza, že obdobie výkonu služobného pomeru železničnej polície má byť zhodnotené podľa zákona o

III.

14. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril písomne 28. decembra 2020. Kasačnú sťažnosť žalobcu považoval za bezdôvodnú a navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol podľa § 461 SSP.

IV.

15. Vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi doručené na vedomie 30. decembra 2020.

V.

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná. 17. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. 18. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu. 19. Z vyššie citovaného odseku 2 vyplýva, že zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé“ veci v agende správneho súdnictva, ktoré následne aj dokončí. 20. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 22. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 23. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

25. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu mal preukázané, že - žalobca na predpísanom tlačive dňa 22.03.2019 požiadal o starobný dôchodok; - starobný dôchodok žiadal priznať od XX.XX.XXXX, od dovŕšenia 62 rokov veku, - Generálne riaditeľstvo Železničnej polície dňa 25.10.2004 rozhodlo podľa § 38 a nasl. zákona č. 328/2002 Z.z. o priznaní výsluhového dôchodku od 01.10.2004, - na výpočet výsluhového dôchodku bola podľa § 58 zákona č. 328/2002 Z.z. zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 30.09.1971 do 05.10.1973 a doba služobného pomeru príslušníka železničnej polície od 01.12.1978 do 30.09.2004, v ktorej je započítaná aj doba pracovného pomeru k zboru ozbrojenej ochrany Železníc od 01.12.1978 do 28.05.1992, ktorá sa podľa § 44 zák. č. 230/1992 Zb. považuje za služobný pomer v ozbrojenom bezpečnostnom zbore Českej a Slovenskej federatívnej republiky pred 01.01.1993, - započítateľná doba služobného pomeru je 27 skončených rokov v III. kategórii,

26. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 27. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

29. Podľa § 60 ods. 2 citovaného zákona obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

32. Podľa § 255 ods. 1 citovaného zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.

34. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok; pre výpočet výsluhového dôchodku (priznaný od 01.10.2004 podľa zák. č. 328/2002 Z.z.) bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 30.09.1971 do 05.10.1973 a doba služobného pomeru príslušníka železničnej polície od 01.12.1978 do 30.09.2004, v ktorej je započítaná aj doba pracovného pomeru k zboru ozbrojenej ochrany železníc od 01.12.1978 do 28.05.1992, ktorá sa na základe § 44 zák. č. 230/1992 Zb. považuje za služobný pomer v ozbrojenom bezpečnostnom zbore ČSFR pred 01.01.1993. Žalobcovi tak bola pre výpočet výsluhového dôchodku započítaná doba 27 skončených rokov.

Správne orgány a zhodne aj krajský súd preto nesprávne posudzovali zákonné podmienky na zníženie dôchodkového veku žiadateľa (poberateľa výsluhového dôchodku), ktorého služobný pomer u železničnej polícii nebol zaradený do zvýhodnenej I. ani II. kategórie funkcií. Na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia bola žalobcovi zhodnotená doba služobného pomeru 27 rokov a 318 dní. Na výpočet výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. bola menovanému zhodnotená len doba 27 skončených rokov.

profesionálna služba, ak túto službu vykonávali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nadobudol účinnosť 1. januára 2004. Z dôvodovej správy k zákonu č. 222/2003 Z.z. vyplýva záver, že zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) výsluhový dôchodok i dávky výsluhového zabezpečenia považované za výsluhový dôchodok podľa § 124 zákona č. 328/2002 Z.z. plnili funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru ako dávka sociálneho zabezpečenia existujúca či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení).

39. Podľa čl. 33 ods. 1 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba súčasne nárok na rôzne invalidné, starobné alebo pozostalostné dávky, môžu sa tieto dávky krátiť za určených podmienok a v určenom rozsahu; chránená osoba dostane spolu aspoň toľko, koľko sú najvýhodnejšie dávky.

41. Pretože žalobca je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, ktorá od dovŕšenia dôchodkového veku (v prípade žalobcu od XX.XX.XXXX, kedy dovŕšil 62 rokov veku) podľa zákona o sociálnom poistení plní funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v sume primeranej dobe trvania služobného pomeru (v prípade žalobcu 27 skončených rokov), na určenie sumy starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. má žalobca zákonný nárok, aby mu bola do doby zamestnania započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy už zohľadnené v dávke z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov.

Kasačný súd poukazuje na to, že postup krátenia starobného dôchodku v prípade súbehu s výsluhovým dôchodkom bol predmetom právneho posudzovania vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Napríklad v rozsudku sp. zn. 9So/151/2016 z 27. júna 2018, ktorý bol napadnutý sťažnosťou na Ústavnom súde SR, ktorý sťažnosť odmietol uznesením sp. zn. IV. ÚS 624/2018-17 zo 16. novembra 2018, ústavný súd uviedol: „Treba prisvedčiť navrhovateľovi, že zákonodarca doteraz na vykonanie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 neustanovil možnosť a postup krátenia starobného dôchodku v prípade jeho súbehu s výsluhovým dôchodkom z osobitného systému sociálneho zabezpečenia.

Bez tejto judikatúry by odporkyňa pre nárok na starobný dôchodok v zmysle vyššie uvedených ustanovení §60 ods. 2 a §255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení vôbec nemohla pre nárok a výšku starobného dôchodku započítať navrhovateľovi dobu služby v Policajnom zbore. Súčasne je potrebné skonštatovať, že napriek už ustálenej judikatúre najvyššieho súdu ohľadom nároku poberateľov výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zákonodarca doteraz v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 legislatívne neupravil osobitný spôsob výpočtu a krátenia starobného dôchodku. Pri absencii takej úpravy (rovnako ako pri pretrvávajúcej absencii zohľadnenia doterajšej judikatúry zákonnou úpravou nároku poberateľov výsluhových dôchodkov na zohľadnenie obdobia služby zakladajúcej nárok na výsluhový dôchodok aj na účely nároku a výšky starobného dôchodku) je potom úlohou súdu vysporiadať sa s touto „dierou v zákone“ tak, aby bolo zachované ústavou garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe“. Citované rozhodnutie ústavného súdu nie je ojedinelým rozhodnutím.

43. Najvyšší správny súd tak dospel k názoru, že sociálna poisťovňa nepostupovala správne, keď na základe žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku nerozhodla o priznaní kráteného starobného dôchodku od 62 rokov veku žiadateľa (za primeraného použitia ustanovenia § 112 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.) tak, že by z celkovej poistnej doby získanej vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia vrátane zvyškovej doby odpočítala celých 27 rokov trvania služby. Pri posudzovaní spornej doby dôchodkového poistenia žalobcu 4433 dní (12 rokov a 53 dní) treba tiež vychádzať zo všeobecnej zásady, že ak niektoré obdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo zhodnotené pre výšku dôchodku z osobitného systému, potom také obdobie musí byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Uvedený výklad je podľa názoru kasačného súdu konformný s čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

44. Vzhľadom na uvedené dôvody považoval kasačný súd kasačnú sťažnosť za dôvodnú. Dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom, preto rozhodol podľa § 462 ods. 2 SSP tak, že rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 45. Úlohou žalovaného bude o žiadosti žalobcu o starobný dôchodok rozhodnúť novým rozhodnutím. Žalovaný posúdiť právny nárok žalobcu na priznanie starobného dôchodku ku dňu, ku ktorému si tento právny nárok v písomnej žiadosti na predpísanom tlačive na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne uplatnil a nové rozhodnutie odôvodniť podľa zákonných ustanovení, na základe ktorých pri rozhodovaní bude postupovať. Žalovaná v novom rozhodnutí určí aj dátum, od ktorého vznikne žiadateľovi o dávku starobného dôchodku zákonný nárok.

47. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.