9Sk/12/2021

3. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 7.3.2018 uvoľnil výplatu invalidného dôchodku od 16.11.2014 v sume 154,30 eur mesačne a zvýšil podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 461/2003 Z.z., resp. „zákon o sociálnom poistení“) od 1.1.2015 o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku 2,70 eur na sumu 157,- eur, od 1.1.2016 o pevnú sumu zvýšenia 1,- eur na sumu 158,- eur a od 1.1.2017 zvýšil o pevnú sumu zvýšenia o 4,- eur na sumu 162,- eur mesačne.

5. Generálny riaditeľ žalovanej preskúmavaným rozhodnutím vykonal rozsudok krajského súdu č.k. 23Sa/91/2018-94 zo dňa 15.4.2019 a po doplnení dokazovania rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutia potvrdil. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia poukázal na to, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený posudkovým lekárom ústredia so sídlom v Nitre dňa 4.9.2019 s nasledovným záverom: Účastník konania utrpel v r. 1992 úraz pravej ruky, otvorenú zlomeninu stredného článku druhého prsta a proximálneho článku III. prsta, ktorý bol dôvodom na uznanie čiastočnej invalidity. Určenú kontrolnú lekársku prehliadku v r. 1998 neabsolvoval a ani nepredložil požadované vyšetrenia a z dôvodu mu bola pozastavená výplata čiastočného invalidného dôchodku. Podľa jeho osobného vyjadrenia nemá žiadne doklady o prípadnom riešení tejto záležitosti. Posudkový lekár sociálneho poistenia, ktorý posudzoval zdravotný stav dňa 28.11.2017, odňal čiastočnú invaliditu, nakoľko zistil, že funkcia prstov pravej ruky je len minimálne obmedzená. Tento dátum označil krajský súd za sporný.

V súčasnosti rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu je stav po úraze ľavého zápästia, ktoré mu prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, čo je horná hranica rozpätia a stav nepodmieňuje uznanie invalidity. Posudkový lekár sociálneho poistenia po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu vyhodnotil jeho zdravotný stav a určil, že žalobca je k 30.9.1998 naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. a/ zákona č. 100/ 1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej aj zákon o sociálnom zabezpečení) a od 1.10.1998 už nie je čiastočne invalidný zákona č. 100/1988 Zb. Žalobca nie je invalidný ani podľa § 71 ods. 1, zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalovaný mal preukázané z informačných systémov Sociálnej poisťovne, že žalobcovi bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok od 1.7.1996. Podľa zápisnice o rokovaní zo dňa 7.12.1998 bola kontrolná lekárska prehliadka určená na október 1998 a žalobca bol

. Výplata čiastočného invalidného dôchodku bola zastavená od 22.1.1999. I keď v rozhodnutí zo dňa 7.3.2018 je nesprávne uvedené, že výplata čiastočného invalidného dôchodku bola zastavená od 22.12.1998. V závere uviedol, že vzhľadom na uvedené skutočnosti a s prihliadnutím na spoľahlivo zistený skutkový stav veci bolo potrebné od 1.10.1998 žalobcovi invalidný dôchodok odňať, nakoľko bolo opakovane potvrdené, že nárok naň zanikol.

že mu dávka naďalej patrí. 8. K námietke, ktorou žiadal žalobca o doplatenie dôchodkovej dávky v plnom rozsahu, t. j. od 22.1.1999, správny súd poukázal na to, že pokiaľ by zdravotný stav žalobcu v roku 1999 odôvodňoval na ďalšiu výplatu čiastočného invalidného dôchodku, mal sa žalobca o uvoľnenie výplaty tejto dávky dožadovať následne v r. 1999, a nie až po 20 rokoch.

9. Vo vzťahu k námietkam žalobcu ohľadne lekárskych správ a nálezov zo dňa 24.9.2019, 15.10.2019, 8.10.2019, 14.11.2019 a 18.11.2019 správny súd konštatoval, že tieto žalovaná nemohla posúdiť v čase vydania rozhodnutia, pretože posudkový lekár posudzoval jeho zdravotný stav žalobcu na základe lekárskych nálezov predložených k 4.9.2019.

11. Sťažovateľ namietal, že žalobca aj žalovaná sa zhodli na skutočnosti, že žalobca bol posudkovým lekárom uznaný za čiastočne invalidného do dňa 27.11.2017. Uviedol, že skutočnosť, že bol invalidným až do 27.11.2017, žiaden z účastníkov konania nikdy nespochybňoval. Krajský súd mal túto skutočnosť za preukázanú v rozsudku zo dňa 15.4.2019, avšak následne v rozsudku zo dňa 21.9.2020 si osvojil domnienku žalovanej, že týmto dňom bol deň 30.9.1998. Krajský súd vec nesprávne právne posúdil. Taktiež došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď sťažovateľ nebol oboznámený so žiadnymi dôkazmi, ktoré súd vykonal, aby si osvojil domnienku žalovanej o ukončení invalidity žalobcu ku dňu 30.9.1998, nakoľko sama žalovaná uviedla, že administratívny spis neexistuje.

13. Sťažovateľ ďalej namietal, že krajský sú vec nesprávne právne posúdil, keď sa nevysporiadal so všetkými predloženými podkladmi a tvrdeniami žalovanej. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na rozdiel v dátume, ku ktorému mu mala byť zastavená výplata čiastočného invalidného dôchodku podľa preskúmavaného rozhodnutia (ku dňu 22.12.1998) a podľa odborného posudku o invalidite (ku dňu 15.1.1999). Sťažovateľ tieto nezrovnalostí považuje za vážne, podľa neho je zrejmé, že žalovaná nemá relevantné informácie, o ktoré by mohla opierať svoje rozhodnutie, keďže ňou uvedené skutočnosti nemajú oporu v administratívnom spise. Spis žalobcu mal byť skartovaný a preto sťažovateľ usudzuje, že nič neobsahoval.

15. Sťažovateľ uviedol, že správny orgán o dávke zjavne nekonal, keďže vo veci nebolo vydané žiadne rozhodnutie napriek tomu, že dávkové konanie nepretržite prebiehalo od roku 1996 a nebolo ukončené, premlčacia lehota neplynula a teda žalobca má nárok na všetky dávky dôchodku, na ktoré mu vznikol nárok v zmysle rozhodnutia zo dňa 30.10.1996, ktorým mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok.

Krajský súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a správne právne posúdil vec, keď nezistil nezákonnosť rozhodnutí žalovanej. Kasačnému súdu navrhla podanú kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú.

19. Z administratívneho spisu kasačný súd zistil, že žalobca bol rozhodnutím Posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne pobočka Nitra zo dňa 16.10.1996 uznaný čiastočne invalidným podľa § 37 ods. 2 písm. a/ zákona o sociálnom zabezpečení od 1.7.1996. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 26.2.1997 mu bola uvoľnená výplata čiastočného invalidného dôchodku od 22.2.1997. Zo zápisnice o rokovaní posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia pobočky Nitra zo dňa 7.12.1998 vyplýva, že jej predmetom bolo posudzovanie zdravotného stavu žalobcu na účely čiastočnej invalidity na základe kontrolnej lekárskej prehliadky určenej na október 1998. Na opakované predvolanie sa žalobca na kontrolnú prehliadku nedostavil, doručenky prevzal, neospravedlnil sa, ani nedoručil vyplnené kontrolné tlačivo. Nakoľko nebolo možné previesť kontrolnú lekársku prehliadku, posudková komisia sociálneho zabezpečenia určila zastavenie výplaty dávky sociálneho zabezpečenia podľa § 106 ods. 3 a 4 zákona o sociálnom zabezpečení.

27.11.2017. Na základe zmeny jeho zdravotného stavu po úraze v januári 2016, odbornými vyšetreniami a vyšetrením posudkovým lekárom bola zistená miera poklesu možnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 30% a invalidita nevznikla.

22. V odôvodnení uviedla, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia nie je od 28.1.2018 čiastočne invalidný podľa § 37 zákona o sociálnom zabezpečení ani podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Ako prílohu pripojila odborný lekársky posudok o invalidite z 28.11.2017.

sociálnom zabezpečení. Výplata jeho čiastočného invalidného dôchodku bola zastavená od 22.12.1998. 24. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán na odvolanie žalobcu preskúmal vyššie uvedené rozhodnutia a tieto potvrdil. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 23Sa/91/2018-94 zo dňa 15.4.2019, ktorým zrušil odvolacie rozhodnutie zo dňa 3.8.2018.

25. Následne bol žalobca opätovne predvolaný a posúdený posudkový lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie a prísediacim odborným lekárom - ortopédom dňa

Podľa jeho osobného vyjadrenia nemá žiadne doklady o prípadnom liečení tejto záležitosti. K otázke dátumu zániku čiastočnej invalidity možno uviesť domnienku, že táto mohla zaniknúť v období plánovanej lekárskej prehliadky, t. j. v októbri 1998, na ktorú sa nedostavil. Túto domnienku podporuje aj ortopedický nález F.. O. z 15.5.1996, v ktorom popisuje stav po zlomenine druhého a tretieho prsta pravej ruky bez funkčného deficitu. Súčasné zdravotné poruchy - stav po úraze ľavého zápästia v roku 2016 je zhojený s miernym obmedzeným hybnosti ľavého zápästia. Stav po artroskopickej operácii ľavého kolena je zhojený s dobrým funkčným nálezom a stabilným kolenom. Ochorenie krčnej chrbtice nie je závažné, MRC chrbtice nepreukázalo žiadnu patológiu na krčných stavcoch ani radikulopathiu. V súčasnosti rozhodujúcim zdravotným postihnutím je stav po úraze ľavého zápästia, ktoré mu prislúcha miera poklesu 30 % čo je horná hranica rozpätia. Určil, že do 30.9.1998 bol naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom zabezpečení a od 1.10.1998 už nie je čiastočne invalidný podľa tohto zákona.

Skonštatovala pritom iný dátum zániku invalidity žalobcu, a to 1.10.1998 v zmysle odborného lekárskeho posudku ústredia zo dňa 4.9.2019. Tiež uviedla, že podľa informačného systému Sociálnej poisťovne bola výplata čiastočného invalidného dôchodku žalobcovi zastavená 22.1.1999, pričom v rozhodnutí zo dňa 7.3.2018 bolo nesprávne uvedené, že bola zastavená od 22.12.1998. 27.

28. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (24.10.2019) poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

31. Podľa § 112 ods. 6 cit. zákona dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila. 32. Podľa § 263 ods. 1 prvá veta zákona o sociálnom poistení invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak.

Nie je podstatné, aký je subjektívny pocit navrhovateľa, ani či narušenie zdravotného stavu môže v budúcnosti viesť k ďalšiemu zhoršovaniu. Na tom základe dospel kasačný súd, v súlade s názorom správneho súdu a žalovanej, k záveru, že zdravotný stav žalobcu zatiaľ nepodmieňuje viac ako 30%

k zmene zdravotného stavu pravej ruky došlo. Je možné súhlasiť s názorom posudkového lekára ústredia v odbornom lekárskom posudku zo dňa 4.9.2019, ktorý ako rozhodný dátum pre zistenie zmeny zdravotného stavu žalobcu určil 1.10.1998, teda začiatok kalendárneho mesiaca, v ktorom sa žalobca mal podrobiť kontrolnej lekárskej prehliadke, avšak na ktorú sa nedostavil. Žalovaná podporne vychádzala z § 106 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého ak sa občan so zmenenou pracovnou schopnosťou nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu, nepovažuje sa odo dňa uvedeného v rozhodnutí orgánu sociálneho zabezpečenia za občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, ak bol na túto možnosť

možnosti poučený. Pokiaľ teda žalobca svojvoľne nepreukázal trvanie svojho nepriaznivého zdravotného stavu už v októbri 1998, vedomý si toho, že žalovaná naňho môže hľadieť ako na zdravú osobu a ani následne žiadnym spôsobom nepreukázal trvanie svojho nepriaznivého zdravotného stavu pravej ruky v ktorýkoľvek moment po októbri 1998, potom treba súhlasiť so záverom žalovanej o dátume zániku čiastočnej invalidity 1.10.1998.

16.11.2017, pobočka rozhodla podľa § 112 ods. 5 zákona o sociálnom poistení tak, že mu výplatu uvoľnila tri roky spätne. V tejto súvislosti je potrebné, rovnako ako pri rozhodnutí z 1.3.2018, uviesť, že pokiaľ žalovaná ako odvolací orgán potvrdila toto rozhodnutie, ktoré vychádzalo z dátumu zániku invalidity 27.11.2017, rozhodla v prospech žalobcu, pretože v odvolacom konaní bolo preukázané, že k zániku invalidity došlo už k 1.10.1998.

nedôvodné. V prvom rade nie je dôvodná námietka, že žalobca aj žalovaná sa zhodli na tom, že žalobca bol uznaný za čiastočne invalidného do dňa 27.11.2017. Je pravda, že v poradí prvým odborným lekárskym posudkom zo dňa 28.11.2017 bol žalobca uznaný čiastočne invalidným do 27.11.2017, avšak rozhodnutie žalovanej, ktorá vychádzala z tohto podkladu, bolo následne zrušené rozsudkom Krajského súdu v Nitre pre nedostatok dôvodov práve ohľadom určenia tohto dátumu. Vzhľadom na dôvod zrušenia (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP) nebol vyslovený záväzný právny názor správneho súdu ohľadne právneho posúdenia veci a preto nie je na mieste toto tvrdenie žalobcu. Preto je nedôvodná aj námietka, že správny súd v novom rozsudku, ktorý je predmetom tohto kasačného konania, sa odklonil od svojho pôvodného právneho záveru bez nových skutočností. V tomto ohľade je poukazovanie na odborný posudok o invalidite zo dňa 28.11.2017 ohľadne dátumu zániku invalidity 27.11.2017 neadekvátne, keďže nový odborný lekársky posudok zo dňa 4.9.2019 túto skutkovú okolnosť vyhodnotil iným spôsobom.

4.9.2019. 39. Pri posúdení zániku čiastočnej invalidity ku dňu 1.10.1998 kasačný súd dodáva, že posudkový lekár a následne aj žalovaná vychádzali zo skutočnosti, že zdravotný stav, pre ktorý bol žalobca v roku 1996 uznaný čiastočne invalidný, bol ku dňu posudzovania 4.9.2019 upravený a žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by dokumentoval jeho čiastočnú invaliditu od októbra 1998, kedy sa mala jeho invalidita na kontrolnej lekárskej prehliadke preskúmať. Samotný ortopedický nález F.. O. zo dňa 15.5.1996 bol len podporným dôkazom, ktorý len podporil domnienku odborného posudkového lekára o zániku čiastočnej invalidity v obdobní plánovanej kontrolnej lekárskej prehliadky v októbri 1998. Kasačnému súdu neprislúcha preskúmavať pôvodne vydané rozhodnutie o priznaní čiastočného invalidného dôchodku z roku 1996, teda ani to, akým spôsobom sa toto rozhodnutie vysporiadalo s týmto lekárskym

40. Posudzovanie zdravotného stavu na účely poskytovania kompenzácií a preukazu podľa zákona č. 447/2008 Z.z. sa riadi inými kritériami a preto nemôže relevantným spôsobom nahradiť posudzovanie zdravotného stavu odbornou posudkovou činnosťou podľa zákona o

možné. 41. Ďalej žalobca namieta nesprávne právne posúdenie, pričom ho vidí v tom, že súd sa nevysporiadal so všetkými tvrdeniami žalovanej. V tomto ohľade žalobca nemá aktívnu legitimáciu na namietanie skutočností, ktoré nezasahujú do jeho práv a oprávnených záujmov. Nie je teda oprávnený namietať prípadné vady, ktoré by mali postihovať druhú stranu sporu, to znamená žalovanú, teda ani nedostatočné vysporiadanie sa súdu s podaniami žalovanej. 42. Čo sa týka námietky nesprávneho dátumu, od kedy bola výplata čiastočného invalidného dôchodku zastavená, keď v odbornom posudku o invalidite sa uvádza, že bola pozastavená 15.1.1999 a v preskúmavanom rozhodnutí sa uvádza dátum 22.12.1998, tieto prípadné nezrovnalosti sú právne irelevantné, keďže je nesporné, že žalobcovi bola výplata dávky zastavená pred viac ako tromi rokmi od roku 2014, odkedy mu bola prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 7.3.2018 výplata následne uvoľnená, ktorá skutočnosť je rozhodná pre uvoľnenie výplaty dávky podľa § 112 ods. 5 zákona o sociálnom poistení. Len na okraj kasačný

Kasačný súd konštatuje, že súčasťou súdneho spisu je administratívny spis žalovanej, ktorý obsahuje jednotlivé podklady pre vydanie prvostupňových a preskúmavané rozhodnutia žalovanej. Ďalej obsahuje aj archívne materiály z konania, ktorým bol žalobcovi priznaný čiastočný invalidný dôchodok. Žalobca sa mohol v rámci nahliadnutia do súdneho spisu oboznámiť aj s pripojeným administratívnym spisom. Správny súd nemá osobitnú povinnosť upozorňovať žalobcu na možnosť nahliadnutia do súdneho spisu ani doručovať žalobcovi kópiu administratívneho spisu. 44. Čo sa týka námietok k verejnému vyhláseniu rozsudku, vzhľadom na to, že žalobca až do verejného vyhlásenia rozsudku správneho súdu nežiadal o nariadenie pojednávania, hoci bol zastúpený advokátkou ako osobou kvalifikovanou a znalou práva, ktorú správny súd nemá povinnosť poučovať o jej procesných právach v zmysle § 26 ods. 1 SSP, a taktiež žalovaná nežiadala o nariadenie pojednávania, správny súd nepochybil, keď pojednávanie nenariadil a rozsudok verejne vyhlásil. Samotnému verejnému vyhláseniu predchádza povinnosť súdu

45. Pokiaľ žalobca namieta nedostatok dôvodov napadnutého rozsudku, avšak zároveň napáda právne posúdenie veci, táto námietka vo svojej podstate nie je námietkou nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku, ale námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca vo svojej podstate žiada také konkrétne odôvodnenie, ktoré by vyhovovalo jeho predstavám o tom, že je stále čiastočne invalidný aj po dátume 27.11.2018. Takýto skutkový záver však žalovaná nemohla prijať vzhľadom na vykonané dokazovanie ohľadne zdravotného stavu žalobcu.

Výplata tejto dávky mu bola zastavená v roku 1999 podľa § 106 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení. Pokiaľ žalobca opätovne chcel, aby sa mu začala dávka vyplácať, musel okrem splnenia podmienok nároku na dávku podať aj žiadosť o jej vyplácanie.

47. Požiadavka žalobcu, aby ustálil rozhodovaciu prax Krajského súdu v Nitre na základe jeho v poradí prvého rozsudku zo dňa 15.4.2019, ktorým zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 3.8.2018 a na základe jeho rozsudku, ktorý je predmetom tohto kasačného konania, nie je námietkou v zmysle § 440 ods. 1 písm. h/ SSP (odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu), na podporu ktorej žalobca citoval rozhodnutie Ústavného súdu SR.

zamietol. 49. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanému bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaná bola v konaní úspešná a preto má právo na náhradu trov kasačného konania. Keďže však neboli splnené podmienky § 168 SSP, súd jej náhradu nepriznal. Žalobca ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).

V Bratislave dňa 24. augusta 2022