9Sk/12/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:4019200650.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Nitre
- Sp. zn. 1. inštancie
- 23Sa/106/2019
- IČS
- 4019200650
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: F. F., nar. XX.X.XXXX, bytom X. Č.. XX, Z., právne zastúpený JUDr. Zuzanou Bartovou advokátkou, so sídlom Farská č. 25, Nitra, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 19.9.2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sa/106/ 2019-111 zo dňa 21.9.2020 takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . Žalovanej náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 23Sa/106/2019-111 zo dňa 21.9.2020 (ďalej ako „krajský súd“, resp. „správny súd“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.9.2019 (ďalej ako „preskúmavané rozhodnutie“). Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) tak, že žalovanej nepriznal náhradu trov konania, pretože jej žiadne trovy nevznikli. 2. Preskúmavaným rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX X - D.. zo dňa 7.3.2018 vo veci uvoľnenia výplaty invalidného dôchodku (ďalej len „rozhodnutie zo dňa 7.3.2018“) a rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X - D.. zo dňa 1.3.2018 vo veci odňatia invalidného dôchodku (ďalej len „rozhodnutie zo dňa 1.3.2018“)
3. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 7.3.2018 uvoľnil výplatu invalidného dôchodku od 16.11.2014 v sume 154,30 eur mesačne a zvýšil podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 461/2003 Z.z., resp. „zákon o sociálnom poistení“) od 1.1.2015 o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku 2,70 eur na sumu 157,- eur, od 1.1.2016 o pevnú sumu zvýšenia 1,- eur na sumu 158,- eur a od 1.1.2017 zvýšil o pevnú sumu zvýšenia o 4,- eur na sumu 162,- eur mesačne.
Rozhodnutím zo dňa 1.3.2018 odňal žalobcovi invalidný dôchodok od 22.12.2017. 4. Proti rozhodnutiam podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací orgán tak, že rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa podal žalobca správnu žalobu, o ktorej rozhodol krajský súd rozsudkom č.k. 23Sa/91/2018-94 zo dňa 15.4.2019 tak, že zrušil rozhodnutie žalovanej a vrátil vec na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia okrem iného bola aj skutočnosť, že v posudkových záveroch posudkových lekárov sociálneho poistenia zo dňa 28.11.2017 a zo dňa 30.5.2018 nie je zdôvodnené, prečo práve deň 28.11.2017 je určený ako dátum zániku čiastočnej invalidity žalobcu.
5. Generálny riaditeľ žalovanej preskúmavaným rozhodnutím vykonal rozsudok krajského súdu č.k. 23Sa/91/2018-94 zo dňa 15.4.2019 a po doplnení dokazovania rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutia potvrdil. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia poukázal na to, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený posudkovým lekárom ústredia so sídlom v Nitre dňa 4.9.2019 s nasledovným záverom: Účastník konania utrpel v r. 1992 úraz pravej ruky, otvorenú zlomeninu stredného článku druhého prsta a proximálneho článku III. prsta, ktorý bol dôvodom na uznanie čiastočnej invalidity. Určenú kontrolnú lekársku prehliadku v r. 1998 neabsolvoval a ani nepredložil požadované vyšetrenia a z dôvodu mu bola pozastavená výplata čiastočného invalidného dôchodku. Podľa jeho osobného vyjadrenia nemá žiadne doklady o prípadnom riešení tejto záležitosti. Posudkový lekár sociálneho poistenia, ktorý posudzoval zdravotný stav dňa 28.11.2017, odňal čiastočnú invaliditu, nakoľko zistil, že funkcia prstov pravej ruky je len minimálne obmedzená. Tento dátum označil krajský súd za sporný.
V otázke dátumu zániku čiastočnej invalidity možno uviesť domnienku, že táto mohla zaniknúť v období plánovanej kontrolnej lekárskej prehliadky, t.j. v októbri 1998, na ktorú sa účastník konania nedostavil. Túto domnienku podporuje aj ortopedický nález F.. O.J. zo dňa 15.5.1996, v ktorom popisuje stav po zlomenine II. a III. prsta pravej ruky bez funkčného deficitu. Súčasné zdravotné poruchy žalobcu - stav po úraze ľavého zápästia v r. 2016, s necrectomiou mesiačkovej kosti, je zhojený s miernym obmedzením hybnosti ľavého zápästia. Stav po artroskopickej operácii ľavého kolena je zhojený s dobrým funkčným nálezom a stabilným kolenom. Ochorenie krčnej chrbtice nie je závažné, MRC vyšetrenie chrbtice nepreukázalo žiadnu patológiu na krčných stavcoch ani radikulopathiu.
V súčasnosti rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu je stav po úraze ľavého zápästia, ktoré mu prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, čo je horná hranica rozpätia a stav nepodmieňuje uznanie invalidity. Posudkový lekár sociálneho poistenia po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu vyhodnotil jeho zdravotný stav a určil, že žalobca je k 30.9.1998 naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. a/ zákona č. 100/ 1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej aj zákon o sociálnom zabezpečení) a od 1.10.1998 už nie je čiastočne invalidný zákona č. 100/1988 Zb. Žalobca nie je invalidný ani podľa § 71 ods. 1, zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalovaný mal preukázané z informačných systémov Sociálnej poisťovne, že žalobcovi bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok od 1.7.1996. Podľa zápisnice o rokovaní zo dňa 7.12.1998 bola kontrolná lekárska prehliadka určená na október 1998 a žalobca bol
opakovane predvolaný doporučene s doručenkou na posúdenie zdravotného stavu. Podľa zápisnice zo dňa 7.12.1998 sa žalobca nedostavil do komisie na posúdenie zdravotného stavu, neospravedlnil svoju neúčasť a ani nedoručil vyplnené tlačivo. Posudkový lekár sociálneho zabezpečenia odporučil zastaviť výplatu čiastočného invalidného dôchodku podľa § 106 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb.
. Výplata čiastočného invalidného dôchodku bola zastavená od 22.1.1999. I keď v rozhodnutí zo dňa 7.3.2018 je nesprávne uvedené, že výplata čiastočného invalidného dôchodku bola zastavená od 22.12.1998. V závere uviedol, že vzhľadom na uvedené skutočnosti a s prihliadnutím na spoľahlivo zistený skutkový stav veci bolo potrebné od 1.10.1998 žalobcovi invalidný dôchodok odňať, nakoľko bolo opakovane potvrdené, že nárok naň zanikol.
6. Krajský súd vo vzťahu k námietkam žalobcu, že posudkový lekár neposúdil lekárske správy, ktoré predložil, a to vyšetrenie F.. O. z 5.2.2019 ako aj zo dňa 15.5.2018, uviedol, že tieto boli posúdené posudkovým lekárom a navyše posudkový lekár si dňa 4.9.2019 prizval na pojednávanie prísediaceho odborného lekára ortopéda F.. B., ktorý vyšetril žalobcu a zistený stav je podrobne popísaný v odbornom lekárskom posudku. 7. Čo sa týka námietky ohľadne nového dátumu zániku čiastočnej invalidity, správny súd mal za to, že tento bol zistený správne na základe dokladov, ktoré sa z toho obdobia zachovali, a to zo zápisnice o rokovaní posudkovej komisie zo dňa 7.12.1998, na ktorú bol žalobca riadne predvolaný, o čom svedčia aj doporučené zásielky o tom, že mu bolo doručené predvolanie na posudkovú komisiu dňa 9.9.1998, 30.10.1998 a 2.12.1998. Žalobca od zastavenia dávky čiastočného invalidného dôchodku od januára 1999, neurobil žiadne podnety voči žalovanej, aby sa mu dávka uvoľnila, resp. ani nepredlžil posudkovej komisii žiadne nové lekárske nálezy,
že mu dávka naďalej patrí. 8. K námietke, ktorou žiadal žalobca o doplatenie dôchodkovej dávky v plnom rozsahu, t. j. od 22.1.1999, správny súd poukázal na to, že pokiaľ by zdravotný stav žalobcu v roku 1999 odôvodňoval na ďalšiu výplatu čiastočného invalidného dôchodku, mal sa žalobca o uvoľnenie výplaty tejto dávky dožadovať následne v r. 1999, a nie až po 20 rokoch.
Výplata čiastočného invalidného dôchodku bola zastavená podľa správneho súdu oprávnene, keďže žalobca posudkovému lekárovi nepredložil žiadané doklady, žalovaný správny orgán mohol podľa § 106 ods. 3 a 4 zákona č. 100/1988 Zb. zastaviť výplatu čiastočného invalidného dôchodku. Keďže žalobca požiadal o uvoľnenie čiastočného invalidného dôchodku až dňa 16.11.2017 v súlade s § 112 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. mu bola uvoľnená výplata dôchodku tri roky spätne od podania žiadosti, t.j. od 16.11.2014.
9. Vo vzťahu k námietkam žalobcu ohľadne lekárskych správ a nálezov zo dňa 24.9.2019, 15.10.2019, 8.10.2019, 14.11.2019 a 18.11.2019 správny súd konštatoval, že tieto žalovaná nemohla posúdiť v čase vydania rozhodnutia, pretože posudkový lekár posudzoval jeho zdravotný stav žalobcu na základe lekárskych nálezov predložených k 4.9.2019.
Keďže tieto nálezy predložené súdu nemohol posúdiť posudkový lekár žalovanej, žalobca má právo požiadať novou žiadosťou o invalidný dôchodok. 10. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu včas podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP a žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, alternatívne aby zrušil preskúmavané rozhodnutie a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a žalobcovi priznal náhradu trov konania a trov kasačného konania.
11. Sťažovateľ namietal, že žalobca aj žalovaná sa zhodli na skutočnosti, že žalobca bol posudkovým lekárom uznaný za čiastočne invalidného do dňa 27.11.2017. Uviedol, že skutočnosť, že bol invalidným až do 27.11.2017, žiaden z účastníkov konania nikdy nespochybňoval. Krajský súd mal túto skutočnosť za preukázanú v rozsudku zo dňa 15.4.2019, avšak následne v rozsudku zo dňa 21.9.2020 si osvojil domnienku žalovanej, že týmto dňom bol deň 30.9.1998. Krajský súd vec nesprávne právne posúdil. Taktiež došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď sťažovateľ nebol oboznámený so žiadnymi dôkazmi, ktoré súd vykonal, aby si osvojil domnienku žalovanej o ukončení invalidity žalobcu ku dňu 30.9.1998, nakoľko sama žalovaná uviedla, že administratívny spis neexistuje.
12. Sťažovateľ mal za to že, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil a porušil jeho právo na spravodlivý proces, keď najskôr v rozsudku zo 15.4.2019 na základe tých istých podkladov rozhodol tak, že čiastočná invalidita zanikla 27.11.2017, na čom sa zhodli všetci účastníci konania a následne v rozsudku uviedol nezmyselnú a nelogickú domnienku o zániku čiastočnej invalidity v októbri 1998. Podľa sťažovateľa je nepochybné, že rozhodovanie súdu nemá oporu v predložených dôkazov ani v administratívnom spise.
13. Sťažovateľ ďalej namietal, že krajský sú vec nesprávne právne posúdil, keď sa nevysporiadal so všetkými predloženými podkladmi a tvrdeniami žalovanej. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na rozdiel v dátume, ku ktorému mu mala byť zastavená výplata čiastočného invalidného dôchodku podľa preskúmavaného rozhodnutia (ku dňu 22.12.1998) a podľa odborného posudku o invalidite (ku dňu 15.1.1999). Sťažovateľ tieto nezrovnalostí považuje za vážne, podľa neho je zrejmé, že žalovaná nemá relevantné informácie, o ktoré by mohla opierať svoje rozhodnutie, keďže ňou uvedené skutočnosti nemajú oporu v administratívnom spise. Spis žalobcu mal byť skartovaný a preto sťažovateľ usudzuje, že nič neobsahoval.
14. Sťažovateľ namietol, že správny súd rozhodol bez toho, aby ho oboznámil o vykonanom dokazovaní, čím malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces. Sťažovateľ sa prostredníctvom internetu dozvedel, že bude iba vyhlásenie rozsudku. Sťažovateľ tiež namietal, že krajský súd náležite neodôvodnil svoje rozhodnutie a vytvoril tak priestor pre dohady a domnienky.
15. Sťažovateľ uviedol, že správny orgán o dávke zjavne nekonal, keďže vo veci nebolo vydané žiadne rozhodnutie napriek tomu, že dávkové konanie nepretržite prebiehalo od roku 1996 a nebolo ukončené, premlčacia lehota neplynula a teda žalobca má nárok na všetky dávky dôchodku, na ktoré mu vznikol nárok v zmysle rozhodnutia zo dňa 30.10.1996, ktorým mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok.
16. Sťažovateľ kasačnému súdu navrhol, aby ustálil rozhodovaciu prax vo veciach preskúmavania zákonnosti rozhodnutí žalovanej a poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 23Sa/91/2018 zo dňa 15.4.2019 a sp. zn. 23Sa/106/2019 zo dňa 21.9.2020. 17. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 15.12.2020. Uviedla, že dôvody uvedené sťažovateľom v kasačnej sťažnosti nepovažuje za opodstatnené.
Krajský súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a správne právne posúdil vec, keď nezistil nezákonnosť rozhodnutí žalovanej. Kasačnému súdu navrhla podanú kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú.
18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou včas a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) po oboznámení sa s administratívnym a súdnym spisom a sťažnostnými námietkami zistil, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je zákonné.
19. Z administratívneho spisu kasačný súd zistil, že žalobca bol rozhodnutím Posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne pobočka Nitra zo dňa 16.10.1996 uznaný čiastočne invalidným podľa § 37 ods. 2 písm. a/ zákona o sociálnom zabezpečení od 1.7.1996. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 26.2.1997 mu bola uvoľnená výplata čiastočného invalidného dôchodku od 22.2.1997. Zo zápisnice o rokovaní posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia pobočky Nitra zo dňa 7.12.1998 vyplýva, že jej predmetom bolo posudzovanie zdravotného stavu žalobcu na účely čiastočnej invalidity na základe kontrolnej lekárskej prehliadky určenej na október 1998. Na opakované predvolanie sa žalobca na kontrolnú prehliadku nedostavil, doručenky prevzal, neospravedlnil sa, ani nedoručil vyplnené kontrolné tlačivo. Nakoľko nebolo možné previesť kontrolnú lekársku prehliadku, posudková komisia sociálneho zabezpečenia určila zastavenie výplaty dávky sociálneho zabezpečenia podľa § 106 ods. 3 a 4 zákona o sociálnom zabezpečení.
Podľa informačného systému Sociálnej poisťovne od 22. januára 1999 bola žalobcovi pozastavená výplata čiastočného invalidného dôchodku. 20. Žalobca podal dňa 16.11.2017 žiadosť o uvoľnenie čiastočného invalidného dôchodku. Na základe toho prvostupňový orgán pobočka Nitra vypracovala lekársku správu a zápisnicu o ústnom pojednávaní, ktorej súčasťou bol odborný posudok o invalidite zo dňa 28.11.2017, podľa ktorého došlo k zániku čiastočnej invalidity týmto dňom a čiastočná invalidita trvala do
27.11.2017. Na základe zmeny jeho zdravotného stavu po úraze v januári 2016, odbornými vyšetreniami a vyšetrením posudkovým lekárom bola zistená miera poklesu možnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 30% a invalidita nevznikla.
21. Na to bolo vydané v poradí prvé prvostupňové rozhodnutie zo dňa 1.3.2018, ktorým Sociálna poisťovňa, ústredie podľa § 37 zákona o sociálnom zabezpečení a § 263 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a § 112 ods. 2 a 6 cit. zákona odňala žalobcovi od 22.12.2017 invalidný dôchodok.
22. V odôvodnení uviedla, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia nie je od 28.1.2018 čiastočne invalidný podľa § 37 zákona o sociálnom zabezpečení ani podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Ako prílohu pripojila odborný lekársky posudok o invalidite z 28.11.2017.
23. V poradí druhým prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 7.3.2018 Sociálna poisťovňa, ústredie podľa § 37 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom zabezpečení, § 112 ods. 5 a § 263 ods. 1 zákona o sociálnom poistení uvoľnila žalobcovi výplatu invalidného dôchodku od 16.11.2014 v sume 154,30 eur mesačne , ktorú ďalej zvyšovala podľa § 82 zákona o sociálnom poistení. Vychádzala pritom opätovne z posudku posudkového lekára pobočky Nitra zo dňa 27.11.2017, podľa ktorého do 27.11.2017 bol žalobca čiastočne invalidný podľa zákona o
sociálnom zabezpečení. Výplata jeho čiastočného invalidného dôchodku bola zastavená od 22.12.1998. 24. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán na odvolanie žalobcu preskúmal vyššie uvedené rozhodnutia a tieto potvrdil. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 23Sa/91/2018-94 zo dňa 15.4.2019, ktorým zrušil odvolacie rozhodnutie zo dňa 3.8.2018.
Dôvodom zrušenia bola okrem iného skutočnosť, že v posudkových záveroch posudkových lekárov zo dňa 28.11.2017 a 30.5.2018 nie je zdôvodnené, prečo je práve deň 28.11.2017 určený ako dátum zániku čiastočnej invalidity žalobcu.
25. Následne bol žalobca opätovne predvolaný a posúdený posudkový lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie a prísediacim odborným lekárom - ortopédom dňa
4.9.2019. Pri posúdení jeho zdravotného stavu boli zohľadnené všetky lekárske nálezy, ktoré predložil do administratívneho konania. V odbornom lekárskom posudku bolo uvedené, že žalobca utrpel v roku 1992 úraz pravej ruky, ktorý bol dôvodom na uznanie čiastočnej invalidity. Určenú kontrolnú lekársku prehliadku v roku 1998 neabsolvoval a nepredložil požadované vyšetrenia, z toho dôvodu mu bola pozastavená výplata čiastočného invalidného dôchodku.
Podľa jeho osobného vyjadrenia nemá žiadne doklady o prípadnom liečení tejto záležitosti. K otázke dátumu zániku čiastočnej invalidity možno uviesť domnienku, že táto mohla zaniknúť v období plánovanej lekárskej prehliadky, t. j. v októbri 1998, na ktorú sa nedostavil. Túto domnienku podporuje aj ortopedický nález F.. O. z 15.5.1996, v ktorom popisuje stav po zlomenine druhého a tretieho prsta pravej ruky bez funkčného deficitu. Súčasné zdravotné poruchy - stav po úraze ľavého zápästia v roku 2016 je zhojený s miernym obmedzeným hybnosti ľavého zápästia. Stav po artroskopickej operácii ľavého kolena je zhojený s dobrým funkčným nálezom a stabilným kolenom. Ochorenie krčnej chrbtice nie je závažné, MRC chrbtice nepreukázalo žiadnu patológiu na krčných stavcoch ani radikulopathiu. V súčasnosti rozhodujúcim zdravotným postihnutím je stav po úraze ľavého zápästia, ktoré mu prislúcha miera poklesu 30 % čo je horná hranica rozpätia. Určil, že do 30.9.1998 bol naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom zabezpečení a od 1.10.1998 už nie je čiastočne invalidný podľa tohto zákona.
Nie je invalidný ani podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. 26. Na základe tohto odborného lekárskeho posudku žalovaná opätovne zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila obe prvostupňové rozhodnutia zo dňa 1.3.2018 a 7.3.2018.
Skonštatovala pritom iný dátum zániku invalidity žalobcu, a to 1.10.1998 v zmysle odborného lekárskeho posudku ústredia zo dňa 4.9.2019. Tiež uviedla, že podľa informačného systému Sociálnej poisťovne bola výplata čiastočného invalidného dôchodku žalobcovi zastavená 22.1.1999, pričom v rozhodnutí zo dňa 7.3.2018 bolo nesprávne uvedené, že bola zastavená od 22.12.1998. 27.
Podľa § 37 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom zabezpečení občan je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jeho telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov.
28. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (24.10.2019) poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
29. Podľa § 112 ods. 2 cit. zákona dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom. 30. Podľa § 112 ods. 5, druhá veta zákona o sociálnom poistení výplata dávky po preukázaní rozhodujúcich skutočností sa uvoľní odo dňa zastavenia jej výplaty, najviac tri roky spätne od preukázania týchto skutočností.
31. Podľa § 112 ods. 6 cit. zákona dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila. 32. Podľa § 263 ods. 1 prvá veta zákona o sociálnom poistení invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak.
33. Predmetom prvostupňových preskúmavaných rozhodnutí bolo odňatie invalidného dôchodku (rozhodnutie zo dňa 1.3.2018) a uvoľnenie jeho výplaty (rozhodnutie zo dňa 7.3.2018) za obdobie tri roky spätne od podania žiadosti o uvoľnenie. 34. Čo sa týka rozhodnutia o odňatí invalidného dôchodku zo dňa 1.3.2018 od 22.12.2017, pri odňatí invalidity je podstatný zdravotný stav v čase predchádzajúcom posudzovaniu, teda, či došlo k zlepšeniu zdravotného stavu, resp. či trvá pôvodný zistený zdravotný stav a v jeho dôsledku určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, resp. zmenená pracovná schopnosť podľa zákona o sociálnom zabezpečení.
Nie je podstatné, aký je subjektívny pocit navrhovateľa, ani či narušenie zdravotného stavu môže v budúcnosti viesť k ďalšiemu zhoršovaniu. Na tom základe dospel kasačný súd, v súlade s názorom správneho súdu a žalovanej, k záveru, že zdravotný stav žalobcu zatiaľ nepodmieňuje viac ako 30%
mieru poklesu. Podľa názoru kasačného súdu sa posudkový lekár vo vyššie uvedenom posudku zo dňa 4.9.2019 dostatočne zaoberal zdravotným stavom žalobcu, posudok možno považovať za úplný, objektívne a presvedčivo odôvodňujúci zlepšenie zdravotného stavu v súlade s § 37 zákona o sociálnom zabezpečení a § 71 zákona o sociálnom poistení. Žalobca nespĺňa podmienku invalidity na trvanie nároku na invalidný dôchodok podľa § 37 zákona o sociálnom zabezpečení, ani podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Žalovaná teda dospela k správnemu záveru, že u žalobcu došlo k zlepšeniu (zmene) zdravotného stavu v porovnaní s rokom 1996, kedy mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok a k zániku invalidity. 35. Čo sa týka dátumu zániku čiastočnej invalidity, už prvostupňový posudkový lekár v lekárskom posudku z 28.11.2017 oduznal čiastočnú invaliditu priznanú práve na základe úrazu pravej ruky z roku 1992, pretože zistil, že funkcia prstov pravej ruky je len minimálne obmedzená, čo potvrdil aj posudkový lekár v posudku zo 4.9.2019. Otázne bolo len to, kedy
k zmene zdravotného stavu pravej ruky došlo. Je možné súhlasiť s názorom posudkového lekára ústredia v odbornom lekárskom posudku zo dňa 4.9.2019, ktorý ako rozhodný dátum pre zistenie zmeny zdravotného stavu žalobcu určil 1.10.1998, teda začiatok kalendárneho mesiaca, v ktorom sa žalobca mal podrobiť kontrolnej lekárskej prehliadke, avšak na ktorú sa nedostavil. Žalovaná podporne vychádzala z § 106 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého ak sa občan so zmenenou pracovnou schopnosťou nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu, nepovažuje sa odo dňa uvedeného v rozhodnutí orgánu sociálneho zabezpečenia za občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, ak bol na túto možnosť
upozornený. Z obsahu administratívneho spisu pritom je preukázané, že žalobca sa na kontrolnú lekársku prehliadku určenú na október 1998 nedostavil, hoci bol viackrát predvolaný a nedoručil ani vyplnené kontrolné tlačivo, ktoré mu bolo zaslané, v ktorom bol o tejto
možnosti poučený. Pokiaľ teda žalobca svojvoľne nepreukázal trvanie svojho nepriaznivého zdravotného stavu už v októbri 1998, vedomý si toho, že žalovaná naňho môže hľadieť ako na zdravú osobu a ani následne žiadnym spôsobom nepreukázal trvanie svojho nepriaznivého zdravotného stavu pravej ruky v ktorýkoľvek moment po októbri 1998, potom treba súhlasiť so záverom žalovanej o dátume zániku čiastočnej invalidity 1.10.1998.
Pokiaľ bolo prvostupňové rozhodnutie z 1.3.2018, ktoré odňalo invalidný dôchodok až od 22.12.2017 (na základe prvostupňového posudku zo dňa 28.11.2018) preskúmavaným rozhodnutím potvrdené (a nie zmenené), uvedené je v prospech žalobcu, pričom tento uvedenú nezrovnalosť nenamietol, preto kasačný súd na uvedené pochybenie neprihliadol. 36. Čo sa týka prvostupňového rozhodnutia zo dňa 7.3.2018 o uvoľnení výplaty invalidného dôchodku od 16.11.2014, žalovaná rozhodla podľa § 37 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom zabezpečení o uvoľnení tejto výplaty preto, že výplata skôr priznaného invalidného dôchodku bola od januára 1999 zastavená. Čo sa týka dátumu uvoľnenia výplaty invalidného dôchodku, prvostupňový správny orgán vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Nitra zo dňa 28.11.2017, podľa ktorého bol žalobca čiastočne invalidný podľa zákona o sociálnom zabezpečení až do 27.11.2017. Vzhľadom na to, že žiadosť o uvoľnenie výplaty podal
16.11.2017, pobočka rozhodla podľa § 112 ods. 5 zákona o sociálnom poistení tak, že mu výplatu uvoľnila tri roky spätne. V tejto súvislosti je potrebné, rovnako ako pri rozhodnutí z 1.3.2018, uviesť, že pokiaľ žalovaná ako odvolací orgán potvrdila toto rozhodnutie, ktoré vychádzalo z dátumu zániku invalidity 27.11.2017, rozhodla v prospech žalobcu, pretože v odvolacom konaní bolo preukázané, že k zániku invalidity došlo už k 1.10.1998.
Keďže však uvedené skutočnosti sú v prospech žalobcu a žalobca túto nezrovnalosť nenamietol, túto vadu kasačný súd nepovažoval za zásadnú pre zrušenie preskúmavaného rozhodnutia žalovanej. 37. Pokiaľ ide o sťažnostné námietky, tieto kasačný súd vyhodnotil ako v plnom rozsahu
nedôvodné. V prvom rade nie je dôvodná námietka, že žalobca aj žalovaná sa zhodli na tom, že žalobca bol uznaný za čiastočne invalidného do dňa 27.11.2017. Je pravda, že v poradí prvým odborným lekárskym posudkom zo dňa 28.11.2017 bol žalobca uznaný čiastočne invalidným do 27.11.2017, avšak rozhodnutie žalovanej, ktorá vychádzala z tohto podkladu, bolo následne zrušené rozsudkom Krajského súdu v Nitre pre nedostatok dôvodov práve ohľadom určenia tohto dátumu. Vzhľadom na dôvod zrušenia (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP) nebol vyslovený záväzný právny názor správneho súdu ohľadne právneho posúdenia veci a preto nie je na mieste toto tvrdenie žalobcu. Preto je nedôvodná aj námietka, že správny súd v novom rozsudku, ktorý je predmetom tohto kasačného konania, sa odklonil od svojho pôvodného právneho záveru bez nových skutočností. V tomto ohľade je poukazovanie na odborný posudok o invalidite zo dňa 28.11.2017 ohľadne dátumu zániku invalidity 27.11.2017 neadekvátne, keďže nový odborný lekársky posudok zo dňa 4.9.2019 túto skutkovú okolnosť vyhodnotil iným spôsobom.
38. Pokiaľ po zrušení v poradí prvého rozhodnutia žalovanej správnym súdom došlo k doplneniu dokazovania a bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobcu posudkovým lekárom a prísediacim odborníkom z odboru ortopédia F.. B., ktorí sa oboznámili so všetkými lekárskymi nálezmi, ktoré predložil žalobca do administratívneho konania a s jeho aktuálnym zdravotným stavom, čoho výsledok je odborný lekársky posudok zo dňa 4.9.2019, potom tento dôkaz je potrebné vziať do úvahy. Práve naopak, odborný lekársky posudok zo dňa 28.11.2017 podľa správneho súdu vykazoval vady nepreskúmateľnosti, keď nebol riadne odôvodnený dátum zániku čiastočnej invalidity, určený pôvodne na 27.11.2017. Je preto aj nedôvodná sťažnostná námietka, že krajský súd na základe tých istých podkladov rozhodol rozdielne. Podklady pre vydanie nového v poradí druhého rozsudku správneho súdu boli doplnené o podstatný podklad a to vyššie uvedený odborný lekársky posudok a lekársku správu zo dňa
4.9.2019. 39. Pri posúdení zániku čiastočnej invalidity ku dňu 1.10.1998 kasačný súd dodáva, že posudkový lekár a následne aj žalovaná vychádzali zo skutočnosti, že zdravotný stav, pre ktorý bol žalobca v roku 1996 uznaný čiastočne invalidný, bol ku dňu posudzovania 4.9.2019 upravený a žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by dokumentoval jeho čiastočnú invaliditu od októbra 1998, kedy sa mala jeho invalidita na kontrolnej lekárskej prehliadke preskúmať. Samotný ortopedický nález F.. O. zo dňa 15.5.1996 bol len podporným dôkazom, ktorý len podporil domnienku odborného posudkového lekára o zániku čiastočnej invalidity v obdobní plánovanej kontrolnej lekárskej prehliadky v októbri 1998. Kasačnému súdu neprislúcha preskúmavať pôvodne vydané rozhodnutie o priznaní čiastočného invalidného dôchodku z roku 1996, teda ani to, akým spôsobom sa toto rozhodnutie vysporiadalo s týmto lekárskym
nálezom.
40. Posudzovanie zdravotného stavu na účely poskytovania kompenzácií a preukazu podľa zákona č. 447/2008 Z.z. sa riadi inými kritériami a preto nemôže relevantným spôsobom nahradiť posudzovanie zdravotného stavu odbornou posudkovou činnosťou podľa zákona o
sociálnom poistení. Rovnako nie je dôvodná námietka, že rozhodnutie súdu nemá oporu v predložených dôkazoch v administratívnom spise. V tejto súvislosti žalobca namietal, že lekár F.. O. už v roku 1994 uviedol, že zlepšenie zdravotného stavu je nepravdepodobné. Súd uvádza, že súčasťou administratívneho spisu je lekárske vyjadrenie Regionálnej národnej poisťovne Nitra F.. A. O. zo dňa 9.11.1994 na účely posúdenia možného výkonu vojenskej služby a náhradne vojenskej služby žalobcu. Súd uvádza, že sa jednalo o lekárske vyjadrenie na iné účely ako posudzovanie invalidity žalobcu, avšak aj v tomto vyjadrení je uvedené, že stav toho času definitívne nemožno uzatvárať a skúmanie zdravotného stavu prichádza do úvahy približne za dva roky a zlepšenie nie je vylúčené. Ďalší lekársky posudok F.. O. zo dňa 10.11.1994 , ktorý bol vyhotovený pre upresnenie a posúdenie zdravotného stavu žalobcu na účely výkonu civilnej služby, uvádza, že u poruchy hybnosti je zlepšenie stavu postupne
možné. 41. Ďalej žalobca namieta nesprávne právne posúdenie, pričom ho vidí v tom, že súd sa nevysporiadal so všetkými tvrdeniami žalovanej. V tomto ohľade žalobca nemá aktívnu legitimáciu na namietanie skutočností, ktoré nezasahujú do jeho práv a oprávnených záujmov. Nie je teda oprávnený namietať prípadné vady, ktoré by mali postihovať druhú stranu sporu, to znamená žalovanú, teda ani nedostatočné vysporiadanie sa súdu s podaniami žalovanej. 42. Čo sa týka námietky nesprávneho dátumu, od kedy bola výplata čiastočného invalidného dôchodku zastavená, keď v odbornom posudku o invalidite sa uvádza, že bola pozastavená 15.1.1999 a v preskúmavanom rozhodnutí sa uvádza dátum 22.12.1998, tieto prípadné nezrovnalosti sú právne irelevantné, keďže je nesporné, že žalobcovi bola výplata dávky zastavená pred viac ako tromi rokmi od roku 2014, odkedy mu bola prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 7.3.2018 výplata následne uvoľnená, ktorá skutočnosť je rozhodná pre uvoľnenie výplaty dávky podľa § 112 ods. 5 zákona o sociálnom poistení. Len na okraj kasačný
súd uvádza, že v preskúmavanom rozhodnutí bol uvedený dátum zastavenia výplaty 22.1.1999. 43. Je tiež nedôvodná námietka, že žalovaná nemá k dispozícii administratívny spis žalobcu, tento mal byť skartovaný a preto žalobca usudzuje, že vlastne nič neobsahoval.
Kasačný súd konštatuje, že súčasťou súdneho spisu je administratívny spis žalovanej, ktorý obsahuje jednotlivé podklady pre vydanie prvostupňových a preskúmavané rozhodnutia žalovanej. Ďalej obsahuje aj archívne materiály z konania, ktorým bol žalobcovi priznaný čiastočný invalidný dôchodok. Žalobca sa mohol v rámci nahliadnutia do súdneho spisu oboznámiť aj s pripojeným administratívnym spisom. Správny súd nemá osobitnú povinnosť upozorňovať žalobcu na možnosť nahliadnutia do súdneho spisu ani doručovať žalobcovi kópiu administratívneho spisu. 44. Čo sa týka námietok k verejnému vyhláseniu rozsudku, vzhľadom na to, že žalobca až do verejného vyhlásenia rozsudku správneho súdu nežiadal o nariadenie pojednávania, hoci bol zastúpený advokátkou ako osobou kvalifikovanou a znalou práva, ktorú správny súd nemá povinnosť poučovať o jej procesných právach v zmysle § 26 ods. 1 SSP, a taktiež žalovaná nežiadala o nariadenie pojednávania, správny súd nepochybil, keď pojednávanie nenariadil a rozsudok verejne vyhlásil. Samotnému verejnému vyhláseniu predchádza povinnosť súdu
zverejniť termín verejného vyhlásenia rozsudku na internetovej stránke súdu a preto nie je v rozpore so zákonom, ale v súlade s ním, keď žalobca zistil termín verejného vyhlásenia na internetovej stránke správneho súdu. Žalobca v kasačnej sťažnosti netvrdil, že by rozsudok nebol zákonnou sudkyňou verejne vyhlásený. Procesným postupom správneho súdu tak nedošlo k žiadnemu porušeniu procesných predpisov a nebol zistený žiaden dôvod v zmysle § 440 ods. 1 písm. f/ SSP.
45. Pokiaľ žalobca namieta nedostatok dôvodov napadnutého rozsudku, avšak zároveň napáda právne posúdenie veci, táto námietka vo svojej podstate nie je námietkou nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku, ale námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca vo svojej podstate žiada také konkrétne odôvodnenie, ktoré by vyhovovalo jeho predstavám o tom, že je stále čiastočne invalidný aj po dátume 27.11.2018. Takýto skutkový záver však žalovaná nemohla prijať vzhľadom na vykonané dokazovanie ohľadne zdravotného stavu žalobcu.
46. Je nedôvodná aj argumentácia premlčania nároku na výplatu dávky podľa § 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Žalovaná pri uvoľnení výplaty invalidného dôchodku neargumentovala premlčaním, ale relevantným pre posúdenie uvoľnenia výplaty invalidného dôchodku je moment podania žiadosti. V tomto ohľade je potrebné odlišovať nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. Nárok na dôchodkovú dávku vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení alebo zákona o sociálnom zabezpečení. Žalobcovi vznikol nárok na dávku čiastočného invalidného dôchodku v roku 1996.
Výplata tejto dávky mu bola zastavená v roku 1999 podľa § 106 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení. Pokiaľ žalobca opätovne chcel, aby sa mu začala dávka vyplácať, musel okrem splnenia podmienok nároku na dávku podať aj žiadosť o jej vyplácanie.
Pokiaľ podal túto žiadosť až v roku 2017, správne prihliadla žalovaná na to, že mu výplatu (keď vychádzala z toho, že splnil aj ostatné podmienky na priznanie nároku na dávku) môže uvoľniť maximálne tri roky spätne od podanej žiadosti podľa § 112 ods. 5 zákona o sociálnom poistení.
47. Požiadavka žalobcu, aby ustálil rozhodovaciu prax Krajského súdu v Nitre na základe jeho v poradí prvého rozsudku zo dňa 15.4.2019, ktorým zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 3.8.2018 a na základe jeho rozsudku, ktorý je predmetom tohto kasačného konania, nie je námietkou v zmysle § 440 ods. 1 písm. h/ SSP (odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu), na podporu ktorej žalobca citoval rozhodnutie Ústavného súdu SR.
Preto ju vyhodnotil ako právne irelevantnú. 48. Keďže všetky sťažnostné námietky týkajúce sa uplatnených dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/SSP kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodné, kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP
zamietol. 49. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanému bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaná bola v konaní úspešná a preto má právo na náhradu trov kasačného konania. Keďže však neboli splnené podmienky § 168 SSP, súd jej náhradu nepriznal. Žalobca ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).
50. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 24. augusta 2022