9Sk/13/2021
ECLI:SK:NSSSR:2021:3020200405.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trenčíne
- Sp. zn. 1. inštancie
- 14Sa/22/2020
- IČS
- 3020200405
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobkyne: Q. C., bytom v G. M. G. Z., F. B. C. XXXX/XX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, 29. augusta 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 19. novembra 2020, číslo: XXX XXX XXXX X, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 12. apríla 2021, č.k. 14Sa/22/2020-73, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 12. apríla 2021, č.k. 14Sa/22/2020-73 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I.
1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 12. apríla 2021, č.k. 14Sa/22/2020-73 podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 19. novembra 2020, číslo XXX XXX XXXX X, ktorým žalovaný postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/ 2003 Z.z.“) v rozhodnom zmenil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie tak, že „Podľa § 70 a § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. pani Q. C. odníma od 10. augusta 2020 invalidný dôchodok.“ Prílohou rozhodnutia je odborný lekársky posudok zo dňa 24. septembra
2020. 2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách ustanovení § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej
žaloby. 3. Krajský súd po preskúmaní veci mal preukázané, že žalobkyňa bola po liečbe karcinómu prsníka uznaná za invalidnú dôchodkyňu v roku 2003 podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. V roku 2004 bola podľa zákona č. 461/2003 Z.z. od 25. augusta 2004 uznaná za invalidnú so 70 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pri kontrolnej lekárskej prehliadke v roku 2005 bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť znížená na 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Za invalidnú dôchodkyňu bola uznaná pre ochorenie zaradené do kapitoly XIII. položka 2 písm. e/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. Pri kontrolnej lekárskej prehliadke v roku 2020 bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku stabilizácie zdravotného stavu znížená na 30 %. Sociálna poisťovňa, ústredie preto uzavrela, že žalobkyňa viac nie je invalidná. Žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Zdravotný stav žalobkyne bol preto opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ktorý odvolaniu nevyhovel. Konštatoval, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú choroby zaradené do kapitoly XIII. položka 2 písm. e/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., čomu zodpovedá 30 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Tiež uviedol, že porucha štítnej žľazy bola liečbou kompenzovaná, choroba vysokého krvného tlaku bola bez komplikácií, ostatné ochorenia boli bez komplikácií. Poukázal na to, že zlepšenie zdravotného stavu nebolo potrebné dokumentovať, nakoľko zákon vyžaduje stabilizáciu ochorenia, ktorá bola jednoznačne dokázaná v dostatočnom časovom horizonte. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím odvolanie zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie potvrdil.
4. Krajský súd nespochybnil, že ochorenie žalobkyne malo dopad na spoločenský život a aktivity žalobkyne v jej súkromnom živote. V tomto zmysle žalobkyňa pociťuje následky onkologickej liečby aj 18 rokov po jej skončení. Na druhej strane krajský súd zdôraznil, že invalidný dôchodok nepredstavuje peňažnú dávku, ktorá má vo všeobecnosti zmierňovať následky ochorenia, resp. poškodenia zdravia, vrátane tých, ktoré dopadajú na spoločenský, rodinný život chorého a taktiež nemá sanovať ani utrpenú bolesť. Invalidný dôchodok je cielená dávka, ktorej cieľom je zabezpečiť poistencovi príjem v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Žalovaný správny orgán sa dôsledne zaoberal aj ostatnými zdravotnými poruchami žalobkyne, ktoré nepovažoval za posudkovo významné. Pokiaľ išlo o námietku žalobkyne, že nebola posudkovými lekármi vyšetrená, resp. nedala súhlas s tým, aby posudkový lekár posúdil jej zdravotný stav bez jej prítomnosti, správny súd poukázal na to, že posudkový lekár má zo zákona možnosť určiť, že sa vyšetrenie realizuje bez takejto osobnej účasti posudzovanej
osoby. Zdravotný stav žalobkyne bol riadne zdokumentovaný a aj pri osobnej účasti žalobkyne na kontrolnom vyšetrení, boli práve tieto správy základným podkladom pre rozhodovanie. 5. Vzhľadom na uvedené krajský súd žalobu postupom podľa § 190 SSP zamietol ako
nedôvodnú. 6. Žalovanému náhradu trov konania podľa § 168 SSP nepriznal.
II.
7. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 8. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a tiež, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 9. Konkrétne namietala, že nesúhlasí s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V roku 2002 jej bol odstránený karcinóm prsníka vpravo, zhubný nádor. Následne v roku 2003 absolvovala chemoterapiu a rádioterapiu. Nesúhlasí s tým, že je zdravá, keď bola v roku 2015 pre tú istú diagnózu určená 50 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V dôsledku základného ochorenia má zdravotné ťažkosti aj s vysokým krvným tlakom, má búšenie srdca. Každé 3 mesiace chodí na kontroly. Vážny zdravotný problém má aj so štítnou žľazou. 10. V ďalších dôvodoch namietala postup pri posudzovaní zdravotného stavu u posudkového lekára. Zdôraznila, že v čase posudzovania jej zdravotného stavu boli uvoľnené opatrenia krízovej situácie COVID 19, napriek tomu bol jej zdravotný stav posudzovaný v jej neprítomnosti. Na tieto namietané skutočnosti krajský súd neprihliadol. 11. V závere navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil.
III.
12. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadril podaním z 15. júna 2021. 13. V plnom rozsahu sa stotožnil so závermi plynúcimi z rozsudku krajského súdu, kasačnú sťažnosť považoval za nedôvodnú, žalobkyňa v podanej kasačnej sťažnosti neuviedla také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. 14. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamietol.
IV.
15. Vyjadrenie žalovaného bolo zaslané žalobkyni na vedomie dňa 17. júna 2021.
V.
16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 17. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z. najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. 18. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z. výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu. 19. Z dôvodovej správy k zákonu č. 423/2020 Z.z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva, ktorý v článku XX. novelizoval aj zákon č. 757/2004 Z.z.
vyplýva, že zákonodarca vo vyššie citovanom odseku 2 upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé“ veci v agende správneho súdnictva, ktoré aj dokončí.
20. Podľa článku 48 ods. 2 veta druhá Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
21. Podľa článku 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. 22. Správny súdny poriadok upravuje právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve a konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve (§ 1 SSP).
23. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
24. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde. 25. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
26. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 27. Podľa § 107 ods. 1 SSP, predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak a/ o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b/ vykonáva dokazovanie, c/ to vyžaduje verejný záujem, d/ je to na prejednanie veci potrebné alebo e/ tak ustanovuje tento zákon.
28. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 29. Podľa § 199 ods. 2 SSP, v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
30. Podľa § 202 ods. 1 SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a/ označenie druhu žaloby, b/ označenie žalovaného, c/ označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha nápravy, d/ deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia alebo iného oznámenia žalobcovi, e/ opísanie rozhodujúcich skutočností, f/ označenie dôkazov, ak sa žalobca dovoláva, g/ žalobný návrh.
31. Podľa § 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.
32. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu zistil, že krajský súd v predmetnej veci pristúpil k verejnému vyhláseniu rozsudku, čomu zodpovedalo príslušné oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu dňa 22. marca 2021 a tiež zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku vyhotovená dňa 12. apríla 2021. Z obsahu rozsudku
vyplýva, že správny súd rozhodol v predmetnej veci bez nariadenia pojednávania, nakoľko účastníci jeho nariadenie nežiadali (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a súčasne správny súd dospel k záveru, že to nie je na prejednanie veci potrebné (§ 107 ods. 1 písm. d/ SSP), nakoľko sa nevykonáva dokazovanie a súčasne je možné vec riadne posúdiť na základe obsahu súdneho a administratívneho spisu, ktorého obsahom sú objektívne lekárske správy dokumentujúce zdravotný stav žalobkyne.
33. V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že správna žaloba v sociálnych veciach je osobitným typom správnej žaloby s tým, že táto osobitosť je daná práve špecifickou povahou do úvahy prichádzajúcej množiny prejednávaných vecí [predovšetkým rozhodovanie vo veciach týkajúcich sa sociálneho poistenia (dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti), štátnej sociálnej podpory (rodičovský príspevok, prídavok na dieťa, príspevok pri narodení dieťaťa a iné) a sociálnej pomoci (hmotná núdza)] a k tomu zodpovedajúceho špecifického okruhu osôb, ktoré sú oprávnené domáhať sa súdneho prieskumu správnych aktov (primárne rozhodnutí / opatrení) vydávaných vo vyššie uvedených veciach. V tomto type správneho súdneho konania sa domáhajú ochrany primárne fyzické osoby, ktoré je nutné považovať za tzv. slabších účastníkov (pozri § 5 ods. 1 SSP v spojení s článkom 6 Civilného sporového poriadku), ktorej skutočnosti zároveň zodpovedá nielen osobitná poučovacia povinnosť, ale i napríklad oslobodenie od poplatkovej povinnosti, nevyžaduje sa tiež podmienka povinného právneho
zastúpenia, správna žaloba fyzickej osoby sa zo strany správneho súdu posudzuje neformálne, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi; rovnako správny súd (ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva) môže i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy.
Z uvedeného je zrejmé, že účelom takto koncipovanej osobitnej úpravy je predovšetkým zabezpečenie účinnejšej ochrany práv týchto fyzických osôb (hlavne z dôvodu nedostatku ich právneho vedomia) v správnom súdnom konaní. 34.
Vo vzťahu k poučovacej (manudukačnej) povinnosti Správny súdny poriadok rozlišuje jednak všeobecnú poučovaciu povinnosť upravenú v § 26 SSP a jednak osobitnú poučovaciu povinnosť, ktorá je upravená vo viacerých ustanoveniach naprieč celým procesným kódexom (napríklad § 41 ods. 1, § 59 ods. 2, § 77 ods. 1) s tým, že je upravená aj vo vzťahu k správnej žalobe v sociálnych veciach v § 199 ods. 2 SSP, podľa ktorého správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. Osobitná poučovacia povinnosť súdu v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach sa týka najmä tých procesných práv a povinností fyzických osôb, ktorých realizácia alebo rešpektovanie má zásadný význam pre efektívne hájenie, respektíve bránenie ich práv v konaní pred súdom. V rámci tejto poučovacej povinnosti súdu bolo preto podľa názoru najvyššieho správneho súdu potrebné poučiť žalobkyňu, aby sa táto v súdom stanovenej lehote vyjadrila aj k možnosti požiadať o nariadenie pojednávania (o prerokovanie veci na pojednávaní).
Podľa názoru najvyššieho správneho súdu nie je v tomto smere vylúčené ani pripojenie doložky podľa § 103 ods. 2 SSP, že ak sa účastník konania v takto určenej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nebude mať námietky. 35.
V súvislosti s právnou úpravou § 182 ods. 1 písm. g/ SSP, podľa ktorého jednou z obligatórnych náležitostí všeobecnej správnej žaloby je aj vyjadrenie, či žalobca žiada nariadenie pojednávania, pričom na neskoršiu žiadosť žalobcu o nariadenie pojednávania už správny súd neprihliada, najvyšší správny súd uvádza, že právna úprava konania o správnej žalobe v sociálnych veciach aj vzhľadom na svoje osobitné postavenie, za predpokladu, že žalobcom je fyzická osoba, obsahuje v § 202 ods. 1 SSP vlastné náležitosti správnej žaloby, v ktorých povinnosť požiadať o nariadenie pojednávania absentuje.
36. Vzhľadom na to, že krajský súd v zmysle vyššie naznačeného žalobkyňu relevantným spôsobom nepoučil o jej procesných právach a povinnostiach, najvyšší správny súd dospel k záveru, že je daný dôvod na zrušenie rozsudku krajského súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP v spojení s § 440 ods. 1 písm. f/ SSP.
37. V ďalšom konaní krajský súd aj vzhľadom na vyjadrenie žalobkyne obsiahnuté v podanej kasačnej sťažnosti bez ďalšieho nariadi vo veci pojednávanie, pričom sa riadne vysporiada s námietkami žalobkyne, najmä tými, ktoré majú aj s pripojenými dôkazmi zásadný význam pre riadne zistenie skutkového stavu veci a vo veci znovu rozhodne; svoje rozhodnutie zároveň náležite v intenciách § 139 ods. 2 SSP odôvodní.
38. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 39. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. novembra 2021