9Sk/3/2021
ECLI:SK:NSSSR:2021:2019200007.2
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 23Sa/2/2019
- IČS
- 2019200007
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.Violy Takáčovej, PhD., (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD., a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: A. K., bytom N. C., M. XXX, t.č. Ú. B. Ú., O. XX/XXX, F., zastúpeného advokátkou JUDr. Evu Koleničovou z Trnavy, Paulínska 20, korešpondenčná adresa Dolné Dubové 249, Dolné Dubové, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 27. decembra 2018, číslo: XXX XXX XXXX X, o invalidný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 18. júna 2020, č. k. 23Sa/2/2019-109, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I.
1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 18. júna 2020, č. k. 23Sa/2/2019-109 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 27. decembra 2018, číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 12. septembra 2018, číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a podľa článku 46 nariadenia (ES)
Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok. 2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 71 ods. 1-9 zákona č. 461/2003 Z.z. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa Prvej hlavy Tretej časti SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby. 3. Krajský súd má za preukázané, že žiadosťou z 12. septembra 2018 žalobca požiadal o invalidný dôchodok. Po podaní žiadosti bol posúdený jeho zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava dňa 11. septembra 2018. so záverom, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok podal žalobca odvolanie. Zdravotný stav žiadateľa bol preto opakovane posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie s rovnakým posudkovým záverom, že nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav ( kapitola XV, oddiel E, doložka 3 písm. b/ prílohy č 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. ) nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zdravotný stav žiadateľa o invalidný dôchodok bol posúdený aj na základe lekárskych správ z odborných vyšetrení neurológom pre bolesti v driekovo-krížnej časti chrbtice . Zobrazovacími metódami boli verifikované minimálne degeneratívne zmeny chrbtice a medzistavcových platničiek s maximom v oblasti L5/S1, kde príslušná medzistavcová platnička bola ľahko posunutá plocho dorzálne (3mm) a ľahko naliehala na durálny vak. Poškodenie miechy nebolo preukázané. Posudkový lekár sociálneho poistenia pre mierne funkčné postihnutie chrbtice určil 30% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pre iné zdravotné postihnutie túto o zo zákona možných 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z nezvýšil. 4. Uzavrel, že žalobca s posúdením zdravotného stavu posudkovým lekárom nesúhlasil. Svoju argumentáciu neoprel o skutočnosti, ktoré by bolo možné správnu úvahu orgánu verejnej správy považovať za nesprávnu. Žalobca svoj zdravotný stav posudzuje subjektívne. Jeho tvrdenia žiadne vyšetrenie objektivizujúce zdravotné ťažkosti nepreukázalo. Tvrdenie že je v zlej finančnej situácii , resp. že nie je schopný si zabezpečiť adekvátne zdravotné podmienky, resp. lieky, nemali vplyv na jeho zdravotný stav. 5. Krajský súd po tom, čo vykonaným dokazovaním nezistil žiaden relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť rozhodnutie žalovaného orgánu zrušené, žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 6. O trovách konania rozhodol podľa § 167 SSP tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, lebo nemal v konaní úspech.
II.
7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 8. Namietal, že krajský súd nesprávnym procesným postupom a rozhodnutím znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).
9. Konkrétne namietal, že nebol dobre posúdený jeho zdravotný stav. Od roku 1995 má veľké bolesti chrbtice, pre ktoré už má problémy so sedením a ležaním. Musí užívať lieky , na kúpu ktorých nemá dostatok finančných prostriedkov. Ďalej uviedol, že v roku 2016 mal pracovný úraz, pri ktorom mal zlomené rebrá. Pre psychické zdravotné ťažkosti bol niekoľko krát hospitalizovaný v Nemocnici pre odsúdených v Trenčíne. 10. V doplnení kasačnej sťažnosti žiadal rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok zrušiť. Dôvodil tým, že posudkový lekár sociálneho poistenia sa k zdravotnému stavu vyjadril neodborne. Nevysporiadal sa s diagnózami , ktoré má dlhodobo, a to: zhoršený zrak, trvalé následky po zlomenine rebier, a psychiatrické ťažkosti, pre ktoré bol hospitalizovaný. Vo výkone trestu odňatia slobody vykonáva sedavú prácu po dobu 8 hodín. Pre zdravotné ťažkosti s chrbticou nemôže túto prácu vykonávať kvalitne. Záverom uviedol, že žiada rozsudok krajského súdu zrušiť a uložiť posudkovému lekárovi povinnosť dôkladne vyšetriť zdravotný stav.
III.
11. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadrila podaním z 29. októbra 2020. 12. Napadnuté rozhodnutie považovala za vecne správne, krajský súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite právne vec posúdil, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Uviedla, že žalobca v odvolacom konaní, ani v súdnom konaní neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia. Posudkoví lekári nemajú záujem poškodiť žalobcu. Sú povinní posúdiť zdravotný stav objektívne, komplexne a vo vzájomných súvislostiach. Pri posudzovaní objasňujú rovnako dôsledne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech žalobcu . Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej sa vysporiadali so všetkými lekárskymi nálezmi, ktoré boli predložené žalobcom a zdravotný stav bol posúdený ku dňu vydania rozhodnutia žalovanej. 13. Navrhla kasačnú sťažnosť postupom podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietnuť.
IV.
14. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcovi doručené dňa 2. decembra 2020.
V.
15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 16.
Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
17. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde. 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 20.
Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 21. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 27. decembra 2018, číslo:
XXX XXX XXXX X ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 11. septembra 2018, číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok. Invalidný dôchodok žiadal žalobca priznať od 1. mája 2017.
22. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 23.
Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 24. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
25. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)
26. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.2730. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
27. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
28. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 29. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
30. Podľa § 153 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom 87) a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.
31. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. 32.
Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. 33. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho ako aj pripojeného dávkového a posudkového spisu mal preukázané, že žiadosťou spísanou dňa 11. septembra 2018 žalobca žiadal priznať invalidný dôchodok. Dôchodok žiadal priznať od 1. mája 2017 . V prílohe č. 1 k žiadosti o dôchodok XXXXXXXXXX potvrdil doby zamestnania, poistenia a iných činností počnúc od 1. decembra 1983 do spísania žiadosti. Zdravotný stav žiadateľa dňa 11. septembra 2018 posúdila posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava.
Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určila chorobu zaradenú do kapitoly XV, oddiel E, doložka 3písm. B/ prílohy č.4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. Mala za preukázané, že za posledné 2 roky bol žiadateľ o invalidný dôchodok vyšetrený lekárom útvaru a neurológom pre bolesti v driekovo- krížovej oblasti. Zobrazovacími metódami verifikované minimálne degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s maximom v oblasti L5/S1. Porucha svalového korzetu ani ťažká porucha statodynamiky chrbtice zistená nebola. Bola zistená mierne obmedzená pohyblivosť LS chrbtice, periférne bez známok parézy. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená v rozsahu 30 %. Žalobca preto nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. Zhodný posudkový záver bol prijatý posudkovou lekárkou v odvolacom správnom konaní posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 29. novembra 2018. Rovnako ako v prvostupňovom správnom konaní, tak aj v odvolacom sa posudkoví lekári sociálneho poistenia oboznámili s lekárskymi správami: RTG TH L S chrbtice , MRI LS chrbtice, správami z neurologických vyšetrení, správami z ambulancie
úrazovej chirurgie a sériou vyšetrení všeobecného lekára v ÚVTOS Leopoldov. Žiadateľ o dávku bol vyšetrený aj osobne posudkovou lekárkou, ktorá vykonávala lekársku posudkovú činnosť v Sociálnej poisťovni. Z posudku vyplýva, že nebola zistená výrazná porucha svalového korzetu, ani statodynamiky chrbtice. Pretrvávala mierne obmedzená pohyblivosť driekovo-krížovej chrbtice, bez zisteného motorického alebo senzitívneho deficitu v neurologickom náleze. Ochorenie chrbtice je rozhodujúcim zdravotným postihnutím s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, čo je stredná hodnôt zákonom predpísaného rozpätia , nakoľko išlo o mierne funkčné postihnutie chrbtice.
Z posudku tiež vyplynulo, že stavy po utrpených úrazoch neboli z posudkového hľadiska významné a nemali vplyv na výkon miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 34. Na základe uvedeného záveru generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací správny orgán podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnutím vydaným dňa 27. decembra 2018, pod číslom XXX XXX XXXX X zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie zo 11. septembra 2018.
35. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojených administratívnych spisov konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.
36. Najvyšší správny súd konštatuje, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že zdravotný stav žalobkyne neodôvodňuje zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti už stanovenej. Medzi závermi posudkov posudkových lekárov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať. Posudky sú logické a presvedčivo objasňujú závery o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Najvyšší správny súd dospel k záveru, že u žalobu zatiaľ nie sú splnené podmienky pre priznane právneho nároku na invalidný dôchodok d 1. mája 2017, od ktorého dňa dávku invalidného dôchodku žiadal priznať. V tejto súvislosti najvyšší správny súd zdôrazňuje, že ani samotná hospitalizácia v Nemocnici pre odsúdených v Trenčíne pre psychiatrické zdravotné ťažkosti samo o sebe nie je dôvodom na postu podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. Na tento účel sa vyhodnocujú prejavy ochorenia vo vzťahu k zachovaniu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie a vykonávané zamestnanie. V tomto smere posudkoví lekári zohľadnili žalobcom uvádzané ťažkosti a pri posudzovaní vzniku invalidity a miery poklesu vychádzali z odborných lekárskych nálezov, svoje závery odôvodnili presvedčivo a objektívne. Bolo tiež riadne preukázané, že invalidita u žalobcu od 1. mája 2017 nevznikla. Stanovená 30% miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená v súlade so zákonnými kritériami. 37.
K námietke, že odborný posudok o invalidite, nie je možné považovať za preskúmateľný z bližšie nekonkretizovaných dôchodcov, najvyšší správny súd uvádza, že žalobcovi bol spolu s rozhodnutím doručený lekársky posudok v časti - „Odborný posudok o invalidite“ obsahujúci skutočnosti podstatné pre posúdenie oprávnenosti požiadavky žalobcu na vznik invalidného dôchodku vo vzťahu k miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako aj stanovenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Najvyšší správny súd ďalej uvádza, že žalobca sa osobne zúčastnil lekárskej prehliadky, výstupy z ktorej boli zaznamenané práve v zmieňovanej Lekárskej správe z 11. septembra 2018, a preto mal vedomosť kto príslušnú lekársku správu vyhotovil.
38. V súvislosti s namietaným § 209 zákona č. 461/2003 Z. z. najvyšší správny súd uvádza, že rozhodnutie žalovanej je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci; obsahuje tiež predpísané náležitosti. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu; v odôvodnení rozhodnutia je opísaný priebeh konania, ako aj vyhodnotené skutočnosti, ktoré boli zásadné pre výrok rozhodnutia aj s použitím právnych predpisov, na ktorých základe bolo rozhodnuté.
39. Záverom najvyšší správny súd zdôrazňuje, že uvedeným rozhodnutím žalovanej a súdu nie je dotknuté právo žalobcu podať si novú žiadosť o invalidný dôchodku, a to na základe nových lekárskych správ o vyšetrení jeho zdravotného stavu.
40. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobcu za dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 41. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP).
42. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 15. decembra 2021