9Sk/34/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobkyne: Y. M., nar. XX.X.XXXX, bytom B., zastúpená procesným opatrovníkom: C. D., nar. XX.X.XXXX., bytom P., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 15.4.2019, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 5Sa/ 5/2019-74 zo dňa 3.6.2020 takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Žalovanej náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

XXX XXX XXXX X zo dňa 15.4.2019 (ďalej aj ako „preskúmavané rozhodnutie“). Náhradu trov konania krajský súd žiadnemu z účastníkov konania nepriznal. 2. Preskúmavaným rozhodnutím bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9.11.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím žalovaná podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok s odôvodnením, že potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia a vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov je najmenej 5 rokov a zisťuje sa z posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity. V posledných desiatich rokoch pred vznikom invalidity, t. j. pred 20.septembrom 2004, žalobkyňa nezískala žiadny deň obdobia dôchodkového poistenia.

3. Rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.01.2018 napadla žalobkyňa žalobou na Krajskom súde v Prešove, ktorý vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 8Sa/17/2018-39 zo dňa 18.12.2018 tak, že zrušil rozhodnutie žalovanej a vrátil jej vec na ďalšie konanie.

Zároveň uložil žalovanej povinnosť sa vysporiadať so skutočnosťou, že v rámci školskej dochádzky žalobkyňa ukončila iba 5 tried osobitnej školy. 4. Na základe rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 8Sa/17/2018-39 zo dňa 18.12.2018 bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove, výsledkom ktorého bola Lekárska správa

vykonávať zárobkovú činnosť posudkový lekár určil v rozsahu 45 % (zrejmá nesprávnosť, správne je 60 %, pozn. kasačného súdu). Posudkový lekár určil ako rozhodujúce zdravotné postihnutie duševné choroby a poruchy správania (kapitola V.), organické duševné poruchy, poruchy intelektu, emotivity, afektivity, ťažké formy (položka č. 1, písm. b/), kde stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % v dolnej hranici určeného rozpätia od 50 - 80 %. Pre iné zdravotné postihnutie ľahkú duševnú zaostalosť - stredné pásmo (kapitoly V., položka 6, písm. a/) zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. Dátum vzniku invalidity určil od 01.01.2004.

V odôvodnení rozhodnutia žalovaná popísala priebeh administratívneho konania a konštatovala, že zdravotný stav žalobkyne bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove dňa 28. marca 2019. Ďalej uviedla, že na základe predložených odborných vyšetrení od roku 2004 zmenil posudkový lekár pôvodný posudok po dôkladnom preštudovaní odvolania žalobkyne a všetkých dostupných vyšetrení na celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % od 01.01.2004. Žalovaná konštatovala, že podľa predložených zákonov by žalobkyňa splnila podmienky na čiastočnú invaliditu, ak by bola zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení podľa § 3 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení (napr. v pracovnom pomere ako učnica, ako členka výrobného družstva a pod.). Vo vzťahu k dátumu vzniku invalidity posudkový lekár uviedol, že pred rokom 2004 nie sú v zdravotnej dokumentácii žiadne záznamy o zdravotnom stave žalobkyne. Uznanie invalidity z mladosti v zmysle predošlých zákonov bolo vždy uznanie úplnej invalidity.

vyšetrenie) nepodmieňovali ani čiastočnú invaliditu pre značne sťažené všeobecné životné podmienky podľa prílohy č. 2 písm. c) vyhlášky č. 149/1988 Zb., ktorá bola vykonávacou vyhláškou k zákonu č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Žalovaná ďalej uviedla, že celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne stanovil posudkový lekár od 01.01.2004 na 60 %, pričom vychádzal z lekárskych nálezov predložených v konaní a to na základe rozhodujúceho zdravotného postihnutia: duševné choroby a poruchy správania, organické duševné poruchy, poruchy intelektu, emotivity, afektivity, ťažké formy podľa kapitoly V., položky 1, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % (z percentuálneho rozpätia od 50 - 80 %) a za iné zdravotné postihnutie: ľahká duševná zaostalosť, stredne pásmo, epilepsia v anamnéze (sporadický výskyt), choroba vysokého krvného tlaku s počínajúcimi orgánovými zmenami, kombinovaná refrakčná zraková porucha korigovaná okuliarmi, posudkový lekár určil

pred vznikom invalidity. Z uvedeného podľa žalovanej vyplýva, že obdobie dôchodkového poistenia žalobkyne sa hodnotí len z obdobia pred vznikom invalidity, t. j. do 01. januára 2004 a na obdobie dôchodkového poistenia po tomto dátume sa na vznik nároku na invalidný dôchodok neprihliada.

6. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. Správny súd, vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu žalovanej konštatoval, že žalobkyňa v danom prípade splnila tzv. medicínsku podmienku a to na základe záverov posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Prešov, ktorý v Lekárskej správe zo dňa 28. marca 2019 konštatoval, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím u žalobkyne sú duševné choroby a poruchy správania, organické duševné poruchy, poruchy intelektu, emotivity, afektivity, ťažké formy, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % a pre iné zdravotné postihnutia ľahká duševná zaostalosť - stredne pásmo je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 10 %, s určením dátumu vzniku invalidity k 01.01.2004.

7. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že nárok na invalidný dôchodok jej vznikol už pred rokom 2004, v období keď bola nezaopatrený dieťaťom, správny súd, s poukazom na ust. § 184 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, vyhodnotil, že žalobkyňa nepreukázala, že by si pred 01.01.2004 podala žiadosť o invalidný dôchodok.

zmenenou pracovnou schopnosťou sú osoby, ktoré majú pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav podstatne obmedzený výber zamestnania; sú nimi aj požívatelia dôchodkov podmienených nepriaznivým zdravotným stavom, pokiaľ im ich zachovaná pracovná schopnosť dovoľuje pracovné uplatnenie a tento zákon nepriznával invaliditu v mladosti (účinný do 01.01.1976). Krajský súd v tejto súvislosti ďalej konštatoval, že v čase, keď žalobkyňa dovŕšila vek 18 rokov, t. j. v roku 1977, platil zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý v § 32 upravoval invalidný dôchodok v mimoriadnych prípadoch, a to občanovi, ktorý sa stal úplne invalidný pred dovŕšením veku rozhodujúceho pre skončenie povinnej školskej dochádzky (invalidita z mladosti), nemohol byť preto zamestnaný vôbec alebo po dobu potrebnú na nárok na dôchodok a dosiahol vek 26 rokov. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by v čase účinnosti tohto zákona splnila podmienky uvedené v citovanom ustanovení § 32 a stala

Podľa názoru krajského súdu sa posudkový lekár sociálneho poistenia dostatočne vysporiadal s podstatnou námietkou žalobkyne, ktorá požadovala určiť dátum vzniku invalidity v období, kedy bola nezaopatreným dieťaťom. S poukazom na § 72 ods. 1 písm. e), ods. 2 zákona o sociálnom poistení zákona v znení účinnom do 31.12.2004 správny súd vyhodnotil, že žalobkyňa pred vznikom invalidity, t. j. pred 01.01.2004 nezískala žiadny deň obdobia dôchodkového poistenia a nesplnila tým zákonnú podmienku pre vznik nároku na invalidný dôchodok.

8. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu včas podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa (ďalej aj ako „sťažovateľka“) z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) zákona č. 162/2015

ďalšie konanie. 9. Sťažovateľka namietala, že krajský súd akceptoval postup žalovanej, ktorá nerešpektovala právny názor vyjadrený v predchádzajúcom zrušujúcom rozsudku Krajského súdu Prešov, a je presvedčená, že táto skutočnosť sama o sebe zakladá dôvody pre zrušenie napadnutého

to, aby na základe záverov lekárskej vedy, resp. v prípade pochybností znaleckým posudkom, posúdila, či druh jej mentálnej retardácie je vrodený alebo získaný potom, čo prestala byť nezaopatreným dieťaťom. Podľa názoru sťažovateľky tým, že správny súd takéto dokazovanie neuskutočnil, „realizoval nepreskúmateľné a nesprávne závery vo vzťahu k určeniu dňa vzniku invalidity“.

Sťažovateľka kasačnému súdu navrhla, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie alebo zmenil tak, že zruší preskúmavané rozhodnutie, prípadne i prvostupňové rozhodnutie žalovanej a vec vráti správnemu orgánu na ďalšie konanie. 10. Žalovaná vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že dôvody uvádzané sťažovateľkou v kasačnej sťažnosti nepovažuje za opodstatnené a navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

12. Predmetom prieskumu pred správnym súdom bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 15.4.2019, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9.11.2017, ktorým sociálna poisťovňa zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 6.9.2017.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách tak bola určená na 60% od 1.1.2004. Žalobkyňa však ku dňu vzniku invalidity nesplnila ďalšiu zákonnú podmienku a to získanie potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 zák. č. 461/2003 Z.z. Žalovaná s prihliadnutím na určenie vzniku nároku na invalidný dôchodok k 1.1.2004 posudzovala potrebný počet rokov podľa zákona o sociálnom poistení, t.j. podľa § 72 ods. 1 písm. e/ a ods. 2 citovaného zákona. Keďže žalobkyňa pred 1.1.2004 nezískala žiadny deň obdobia dôchodkového poistenia, nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. 13. Žalovaná sa v rozhodnutí zároveň zaoberala aj právne záväznými závermi vyslovenými v rozsudku správneho súdu č.k. 8Sa/17/2018-39 zo dňa 18.12.2018, ktorým bolo zrušené v poradí prvé rozhodnutie žalovanej o odvolaní žalobkyne, a to, že v ďalšom konaní bude potrebné riadne určiť dátum vzniku invalidity, ktorý nie je možné zamieňať s dátumom, kedy došlo k zdokumentovaniu zdravotného stavu o invalidite.

a vzťahoval by sa na ňu § 32 ods. 2 zák. č. 121/1975 Zb., hoci by podľa týchto zákonov splnila podmienky na čiastočnú invaliditu, ak by bola zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení podľa uvedeného zákona. Pri tomto posúdení vychádzal tiež z toho, že v roku 2004 jej bola diagnostikovaná ľahká mentálna retardácia a preto nemohla mať horší zdravotný stav v detstve a mladosti. 14.

16. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom 24.4.2019 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 17.

19. Podľa § 71 ods. 3 cit. zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

21. Podľa § 71 ods. 6 cit. zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných

23. Podľa § 32 ods. 2, prvá veta zák. č. 121/1975 Zb. v znení účinnom do 31.1.1982 občanovi, ktorý sa stal úplne invalidným pred dovŕšením veku rozhodujúceho pre skončenie povinnej školskej dochádzky (invalidita z mladosti), nemohol byť preto zamestnaný vôbec alebo po dobu potrebnú na nárok na dôchodok a dosiahol vek 26 rokov, patrí invalidný dôchodok vo výške 650 Kčs mesačne.

25. Podľa § 25 ods. 3 cit. zákona v znení účinnom do 30.9.1988 pracujúci je úplne invalidný, ak pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav c) je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, alebo d) výkon takého zamestnania by vážne zhoršil jeho zdravotný stav, alebo e) je síce schopný vykonávať sústavné zamestnanie, ale iba celkom neprimerané jeho predošlým schopnostiam a spoločenskému významu doterajšieho povolania alebo f) môže vykonávať sústavné zamestnanie len za celkom mimoriadnych podmienok (nevidomí občania, občania s veľmi ťažkými ortopedickými chybami a pod.).

27. Podľa § 29 ods. 3 cit. zákona občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav g) je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, h) je schopný vykonávať sústavné zamestnanie iba za celkom mimoriadnych podmienok (nevidomí občania, občania s veľmi ťažkými ortopedickými chybami a pod.).

V uvedenom ustanovení bola stanovená výnimka zo splnenia podmienky získania potrebnej doby zamestnania, a to preto, lebo občan nemohol byť zamestnaný vôbec alebo po zákonom potrebnú dobu. Z dôkazov zhromaždených v administratívnom konaní však takáto skutočnosť nevyplýva. Dôkaz, na ktorý poukazovala žalobkyňa a ktorý podľa nej túto skutočnosť preukazuje, rozhodnutie Okresnej posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia v Prešove zo dňa 29.1.1975 uvádza, že žalobkyňa je mladistvou občiankou so zmenenou pracovnou schopnosťou podľa § 67 zákona č. 101/1964 Zb., lebo má podstatne obmedzený výber povolania s tým, že komisia jej odporučila záučný pomer v Odevných závodoch kpt. Nálepku Prešov. Z uvedeného vyplýva, že nebola splnená u nej podmienka, že by nemohla byť zamestnaná vôbec. Naopak, z uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že hoci mala obmedzený výber povolania, bola schopná vykonávať prácu v pracovnom pomere. Z pohľadu splnenia tejto podmienky rovnako invaliditu z mladosti posudzoval zákon č. 121/1975 Zb. aj v jeho znení účinnom od 1.2.1982. Rovnako zákon č.

Záver, že žalobkyňa pred 01.01.2004 nesplnila podmienku nemožnosti zamestnať sa vôbec a preto nezískala výnimku zo získania potrebnej doby pre nárok na invalidný dôchodok, vplýva z predložených lekárskych správ. V lekárskom náleze z psychiatrického vyšetrenia C. R. E. zo dňa 16.9.2004, kedy bola prvý krát vyšetrená s konkrétnou diagnózou mentálna retardácia, bolo uvedené, že od narodenia mentálne zaostávala, v popredí je defekt intelektu do pásma stredne ťažkej mentálnej retardácie. Následné psychologické vyšetrenie G. V. z 20.9.2004 ustálilo intelektové schopnosti žalobkyne v pásme ľahkej mentálnej retardácie. Pretože žalobkyňa mala zistený pokles intelektu do pásma ľahkej mentálnej retardácie v roku 2004, nemohla mať horší zdravotný stav pred týmto posudzovaním, t.j. v detstve a mladosti. Nemohla teda byť v období pred rokom 2004 úplne invalidná. Aby žalobkyni vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa právnych predpisov účinných pred 01.01.2004, žalobkyňa by musela byť výhradne úplne invalidná, aby nebolo potrebné splnenie podmienky doby poistenia (ktorú žalobkyňa nesplnila). Keďže úplne invalidná v tomto období nebola, správne posudkový

30. Pokiaľ teda posudkový lekár sociálneho zabezpečenia v odbornom lekárskom posudku zo dňa 3.4.2019 stanovil dátum vzniku invalidity na 1.1.2004 s tým, že podrobne uviedol, prečo nie je možné u žalobkyne skonštatovať vznik invalidity pred 1.1.2004, tento názor je možné považovať za dostatočne odôvodnený a vychádzajúci zo zisteného skutkového stavu veci.

K zrušeniu teda nedošlo z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP) a preto nie je dôvodná námietka sťažovateľky, že žalovaná sa v preskúmavanom rozhodnutí odklonila od záväzného právneho názoru vysloveného v rozsudku krajského súdu. Nedôvodná je i ďalšia námietka, ktorú žalobkyňa subsumovala pod § 440 ods. 1 písm. f/ SSP, a to, že napadnutý rozsudok krajského súdu neobsahoval odôvodnenie vo vzťahu k žalobným bodom týkajúcim sa určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Krajský súd sa s týmito žalobnými bodmi riadne zaoberal a riadne ich aj vyhodnotil s použitím relevantnej právnej úpravy. V tomto smere kasačný súd poukazuje na body 47 až 54 napadnutého rozsudku, kde správny súd veľmi podrobne a obsiahlo uviedol právne posúdenie tejto otázky.

34. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že z napadnutého rozhodnutia ani posudku posudkového lekára nevyplýva, z akých dôvodov bol dátum vzniku invalidity určený na deň 1.1.2004, kasačný súd poukazuje na svoje odôvodnenie vyššie. Dodáva, že keďže žalobkyňa predložila dôkaz o tom, že v roku 2004 preukázateľne trpela rozhodujúcim zdravotným postihnutím do pásma stredne ťažkej mentálnej retardácie a zároveň bolo preukázané, že pred rokom 2004 bola schopná určitej pracovnej činnosti, správne žalovaná vyhodnotila, že úplná invalidita nenastala za účinnosti zákonov platných pred rokom 2004. V tom prípade invalidita mohla vzniknúť len podľa zákona o sociálnom poistení, a to najskôr od účinnosti zákona o sociálnom poistení, teda od 1.1.2004.

V danom prípade posudkový lekár zohľadnil všetky zdravotné postihnutia navrhovateľky a ňou predkladané odborné lekárske nálezy, ktoré v posudku riadne vyhodnotil. Posudok nie je v rozpore ani s lekárskymi správami ohľadne obdobia vzniku rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne. Pokiaľ sa v lekárskych správach (C. E., C. Y.) uvádza: ,,.

Bolo teda preukázané, že mentálna retardácia žalobkyne je vrodená, preto na túto otázku nebolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie. To však neznamená, ako sa mylne domnieva žalobkyňa, že uvedené postihnutie odôvodňuje invaliditu vzniknutú v mladosti, pretože ako bolo uvedené vyššie, muselo by sa jednať o plnú invaliditu v zmysle zákona č. 121/1975 Zb. alebo zák. č. 100/ 1988 Zb. .

36. V tejto súvislosti tiež kasačný súd poukazuje na to, že aj samotná účastníčka administratívneho konania má povinnosť predkladať dôkazy na svoje tvrdenia v zmysle § 196 ods. 6 zák. o soc. poistení. Sociálna poisťovňa je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Pokiaľ boli predložené všetky dôkazy zo strany žalobkyne, ktorá mala k dispozícii, avšak tieto dôkazy nenapĺňajú jej očakávania o úspešnom ukončení dávkového konania priznaním konkrétneho dôchodku, nie je to dôvodom na to, aby súd zaviazal Sociálnu poisťovňu zhromažďovať dôkazy v jej prospech.

38. Keďže sťažnostné námietky žalobkyne boli vyhodnotené ako nedôvodné a kasačný súd sám nezistil dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku správneho súdu ani preskúmavaného rozhodnutia žalovanej, kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol ako nedôvodnú. 39.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.