9Sk/40/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: Y. Č., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXXX/XXX, XXX XX T. F., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07. 10. 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 25Sa/45/2019-60 zo dňa 3. septembra 2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 25Sa/45/2019-60 zo dňa 3. septembra 2020 zamieta. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

2. Predmetnému súdnemu konaniu predchádzalo rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 9So/25/2017 zo dňa 24. 04. 2019, v rámci ktorého najvyšší súd zmenil výrok rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 12Sd/93/2016-53 zo dňa 24. 11. 2016 tak, že zrušil rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04. 05. 2016 v spojení so zmenovým rozhodnutím žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. 08. 2016 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd v dotknutom rozhodnutí konštatoval správnosť určenia miery poklesu a posúdenia zdravotného stavu žalobcu žalovanou, nesúhlasil však s aplikovaním § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 100/1988 Z.z.“) žalovanou a zaviazal ju v ďalšom konaní rozhodnúť v súlade s použitím § 263b ods. 1 zákona o sociálnom poistení a § 37 ods. 5 zákona č. 100/1988.

3. Správny súd po preskúmaní obsahu súdneho a administratívneho spisu uviedol, že preskúmavané napadnuté rozhodnutie GR a správneho orgánu I. stupňa, vrátane postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu sú v súlade s platnou právnou úpravou, a teda sú vecne správne a zákonné. Ďalej uviedol, že skutkové okolnosti, týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi žalovanej, ktorí vo svojich posudkoch vyhodnotili všetky zdravotné postihnutia na základe objektívnych záverov odborných lekárskych vyšetrení, ktorým sa žalobca podrobil.

poistení účinného do 18. 07. 2006, a preto bolo potrebné postupovať podľa § 263 ods. 1 a 2 (účinného do 18. 07. 2006) a § 263a ods. 1 písm. c) a ods. 5 zákona o sociálnom poistení. 5. Podľa názoru správneho súdu žalovaná správne skúmala splnenie podmienok nároku na výplatu čiastočného invalidného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 a zároveň invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení, s tým, že žalobca bude mať nárok len na jeden invalidný dôchodok, a to na ten, ktorý bude vo vyššej sume a nárok na dôchodok v nižšej sume

rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 01. 07. 2019 a č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 01. 07. 2019 6. Záverom správny súd konštatoval, že námietky žalobcu vychádzajú len zo subjektívneho presvedčenia o nesprávnom posudzovaní žalobcu žalovanou, avšak tieto námietky objektívne nevyvolávajú pochybnosti o náležitom odbornom posúdení jeho zdravotného stavu, ani o správnej aplikácii príslušných zákonných ustanovení. Žalobca zároveň nepreukázal, že jeho zdravotný stav sa od posledného prehodnotenia zmenil, jeho námietky nesmerovali ani voči správnosti odborných posudkov o invalidite alebo iných lekárskych posudkov, ale žiadal len navýšenie sumy invalidného dôchodku z čias pred tým, ako boli uskutočnené jeho operácie, teda pred zmenou jeho invalidity, pretože správne orgány postupovali správne, ak nanovo posúdili jeho nárok na dávku a vypočítali výšku dôchodku k dátumu zmeny. Žalobca tak už nie je invalidný podľa § 29 zákona č. 100/1988 v znení neskorších predpisov a zároveň žalobcovi podľa § 112 ods. 6 zákona o sociálnom poistení odňali invalidný dôchodok.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu proti rozsudku správneho súdu

8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) podaním zo dňa 19. 10. 2020. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že nesúhlasí s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne, nakoľko je presvedčený, že žalovaná ho riešila nespravodlivo. 9. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol obdobné námietky ako v podanej žalobe týkajúce sa najmä nesúhlasu s určením sumy čiastočného invalidného dôchodku po prehodnotení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť po druhej operácii a zhodnotení zdravotného stavu posudkovým lekárom žalovanej na 45 %. Sťažovateľ ďalej namieta, že žalovaná mu mala vyhovieť a invalidný dôchodok mu mali len upraviť a nie vypočítať nanovo, ako by mu invalidný dôchodok zanikol. Žalovanú tak žiadal o vyplácanie invalidného dôchodku v sume 147.07 eur, ktorý poberal v takej výške do roku 2011. Uvedenú sumu žiadal vyplácať od 04. 05. 2016 spolu s valorizáciou za dané obdobie do súčasnosti.

III. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti žalobcu

10. Žalovaná využila svoje právo a na základe zaslanej výzvy správneho súdu sa vyjadrila ku kasačnej sťažnosti podaním zo dňa 01. 12. 2020. 11. Vo svojom vyjadrení uviedla, že dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľa nepovažuje za opodstatnené a vo vzťahu k predmetu konania, ako aj k námietkam sťažovateľa uvedených v žalobe sa písomne vyjadrila už vo svojom vyjadrení zo dňa 03. 12. 2019, a týchto skutkových a právnych dôvodov sa pridržiava v celom rozsahu. 12. Záverom žalovaná navrhla kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú a sťažovateľovi nepriznal nárok na náhradu trov konania na kasačnom súde.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava SR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dňa 1. januára 2021 a na základe zákona č. 423/ 2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva.

15. Najvyšší správny súd ako súd kasačný (§ 11 písm. h) v spojení s § 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačnú sťažnosť prejednal v rozsahu námietok sťažovateľa bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s § 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.

17. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07. 10. 2019, ktorým generálny riaditeľ žalovanej podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X -I. zo dňa 01_ 07_

18. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach.

V. Právne posúdenie kasačným súdom

20. Predmetom preskúmania je rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ktorým bolo zamietnuté odvolanie sťažovateľa a v celom rozsahu potvrdené rozhodnutie žalovanej o priznaní čiastočného invalidného dôchodku vo výške 88, 90 eur od 18. 06. 2016 a zároveň odňatie invalidného dôchodku od 18. 06. 2016, ktorého nezákonnosť sťažovateľ namietal z dôvodu ním tvrdeného nesprávneho výpočtu výšky čiastočného invalidného dôchodku a nezákonného opätovného posúdenia nároku sťažovateľa na čiastočný invalidný dôchodok. Sporným medzi účastníkmi ostal výpočet výšky dôchodkovej dávky a opätovné posúdenie nároku na dôchodkovú dávku. Kasačný súd túto spornú otázku považoval za zásadnú, a preto predovšetkým na ňu zameral svoju pozornosť.

Zb. . Dňa 01. 06. 2011 na základe sťažovateľovej žiadosti o prehodnotenie zdravotného stavu sťažovateľa bola prehodnotená MPSVZČ a od 04. 02. 2011 bol čiastočne invalidného uznaný za invalidného podľa zákona č. 100/1988 Zb., a zároveň jeho zdravotný stav bol posúdený aj podľa zákona o sociálnom poistení a bol uznaný za invalidného aj v zmysle tohto zákona (MPSVZČ - 75 %). Dňa 29. 01. 2014 pri kontrolnej lekárskej prehliadke bolo zistené, že invalidita naďalej trvá (MPSVZČ - 75 %) podľa zákona č. 100/1988 Zb. a zákona o sociálnom poistení.

22. V poslednom lekárskom posudku zo dňa 06. 06. 2019 (v znení opravnej lekárskej správy zo dňa 27. 06. 2019) bolo skonštatované, že sťažovateľ je od narodenia sledovaný kardiológom pre vrodenú srdcovú vadu, dňa 11. 03. 2013 operáciou náhrada pulmonálnej chlopne biologickou protézou pre závažnú pulmonálnu regurgitáciu. Po operácii stav zlepšený a naďalej sledovaný kardiológom, s dobrou funkciou ľavej komory EF 60 %, bez známok pľúcnej hypertenzie. Je v sledovaní neurológa pre bolesti driekovej chrbtice s radikulárnym syndrómom L/S1 vľavo. V marci 2018 bol hospitalizovaný na neurologickom oddelení pre ťažkosti s chrbticou. V auguste 2018 bol na ozóno terapii s pozitívnym efektom.

%. 23. V zmysle § 7 písm. a) zákona č. 100/1988 z dôchodkového zabezpečenia sa poskytujú dávky. . .invalidný, čiastočný invalidný dôchodok. 24. V zmysle prechodného ustanovenia § 263 <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=pj5f6mrqgazv6nbwgexhaylsmftxeylgfuzdmmy> ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 18. 07. 2006, invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004, sa považujú po 31. 12. 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. 12. 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. 12. 2003.

účinného od 1. januára 2004. 26. Podľa § 263b ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistencovi, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, tento dôchodok sa mu vypláca k 1. októbru 2006 a v období od 1. januára 2004 do 30. septembra 2006 nebolo mu preskúmané trvanie invalidity podľa § 263 ods. 2 <https://www.aspi.sk/products/lawText/1/56345/1/ASPI%253A/461/ 2003%20Z.z.%2523263.2> účinného do 18. júla 2006, Sociálna poisťovňa po 30. septembri 2006 preskúmava trvanie invalidity alebo čiastočnej invalidity podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a rozhoduje o nároku na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. To platí aj vtedy, ak dôjde k zmene invalidity poistenca na čiastočnú invaliditu alebo k zmene čiastočnej invalidity poistenca na invaliditu.

poistení. Naopak zákon o sociálnom poistení pozná len invalidný dôchodok. V priebehu obdobia od roku 1996 do 2019, sťažovateľ absolvoval niekoľko kontrolných lekárskych prehliadok, na ktorých sa posudzoval jeho zdravotný stav a s tým súvisiaca MPSVZČ.

poistení. Kasačný súd konštatuje, že v sťažovateľovom prípade, došlo k zániku nároku na invalidný dôchodok, ale nárok na čiastočný invalidný dôchodok mu po odňatí invalidného dôchodku vznikol v zmysle zákona č. 100/1988 Zb., z ktorého dôvodu žalovaná správne opätovne prehodnotila nárok sťažovateľa na čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. a invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení.

poistení je 105,70 eur mesačne, preto patrila sťažovateľovi dôchodková dávka vo vyššej sume, t. j. výška invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení. Na základe vyššie uvedeného, kasačný súd konštatuje, že vzhľadom na to, že nárok sťažovateľa na dôchodkovú dávku sa posudzoval v rôznych obdobiach a vždy so zohľadnením aktuálnych podkladov pre výpočet konkrétnej dôchodkovej dávky, nie je možné sťažovateľovi priznať takú sumu dôchodkovej dávky, ktorá mu bola priznaná v roku 2011 a skôr, ak sa posudzovanie nového nároku vykonalo v roku 2016, prípadne 2019, keďže v predmetnom období bola iná výška jednotlivých dôchodkových dávok a pri výpočte predmetného nároku boli zohľadnené iné právne a skutkové skutočnosti, ako pri výpočte nového nároku v roku 2016 a v roku 2019.

30. Kasačný súd mal tak za preukázané, že v dotknutom období došlo k preskúmaniu trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 zákona o sociálnom poistení účinnom do 18. 07. 2006 a § 263a ods. 1 písm. c) a ods. 5 zákona o sociálnom poistení.

32. Vychádzajúc z uvedeného vyššie kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku.

33. O nároku na náhradu trov kasačného konania kasačný súd rozhodol podľa ust. § 467 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 167 ods.1 a ust. § 168 ods.1 SSP tak, že účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov kasačného konania, keďže žalobca v tomto konaní nebol úspešný a u žalovanej nezistil splnenie zákonnej podmienky pre priznanie nároku na náhradu trov konania v zmysle § 168 ods.1 SSP.

V Bratislave dňa 27. apríla 2022