9Sk/4/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: U. A., narodený XX. A. XXXX, bytom K. K. U. Č.. XXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 16. mája 2019, Číslo: 45500-2/2019-BA, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 24. novembra 2020 č.k. 5Sa/37/2020-35, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta . Žalovanej náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 8 ods. 1 písm. a/, § 17 ods. 1, § 88 ods. 1, § 109 ods. 1, 2, § 110 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., § 14, § 195 ods. 1, 2 zákona č. 311/2001 Z.z. - Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“), § 316 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej

uvedenom pracovisku. Tomu, že predmetný úraz nie je pracovným úrazom nasvedčovali aj dôkazy, ktoré boli vykonané v priebehu súdneho konania, vedeného na Okresnom súde Košice-okolie pod sp. zn. 16Cpr/4/2013, predmetom ktorého bolo okrem nároku na bolestné aj určenie, že predmetný úraz je úrazom pracovným. Išlo predovšetkým o znalecký posudok z 28. januára 2017 č. 6/2017, vypracovaný A. J. J., Z.., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, z ktorého vyplývalo, že žalobcom tvrdené zranenie bolo stanovené iba na základe subjektívne udávaných ťažkostí bez jednoznačného objektívneho nálezu, pričom objektívnymi vyšetrovacími zobrazovacími metódami realizovanými následne po pomliaždení chrbtice dňa 29. januára 2013 neboli u žalobcu zistené žiadne známky poranenia krčnej chrbtice a nervov a krčnej miechy. Zistené boli iba degeneratívne zmeny krčnej chrbtice, ktoré boli na krčnej chrbtici prítomné už dlhodobo pred predmetným tvrdeným úrazom, tieto nemali žiadnu súvislosť a neboli ani následkom predmetného úrazu.

zn. 16Cpr/4/2013 boli vypočutí aj svedkovia, z výpovedí ktorých vyplynuli závery zhodné so závermi v rámci vykonanej inšpekcie práce. 4. Krajský súd sa tiež stotožnil s konštatovaním žalovaného, že v prípade sporu jedinou inštitúciou, oprávnenou na určenie, či ide o pracovný úraz alebo nie, je všeobecný súd, ktorý koná a rozhoduje na základe určovacej žaloby, podanej podľa okolností, či už zamestnancom alebo zamestnávateľom. Žalobca určovaciu žalobu podal a v konaní, vedenom na Okresnom súde Košice-okolie pod sp. zn. 16Cpr/4/2013 sa domáhal okrem bolestného aj určenia, že úraz, ktorý utrpel dňa 29. januára 2013 u svojho zamestnávateľa Obec Veľká Ida, na pracovisku dočasného zamestnávateľa U. S. Steel Košice, s.r.o., Košice, je úrazom pracovným. Túto však v uvedenej časti ešte pred rozhodnutím všeobecného súdu vzal účinne späť, z čoho nebolo možné vyvodiť iné, než že na určení, že ide o pracovný úraz stratil naliehavý právny záujem, čo malo za následok zastavenie konania v tejto časti. Za daných okolností, vychádzajúc z jeho

5. Uzavrel, že dôkazy, z ktorých vo veci konajúce správne orgány pri posudzovaní predmetného nároku žalobcu vychádzali svedčia o tom, že úraz, ktorý žalobca utrpel dňa 29. januára 2013 nebol pracovným úrazom, pretože jeho zdravotné poškodenia, dokumentované odbornými lekárskymi nálezmi nemohli vzniknúť a ani nevznikli pri uvedenej udalosti 29. januára 2013 žalobcom opísaným spôsobom a s touto nemali ani žiadnu súvislosť, pretože boli dôsledkom degeneratívneho poškodenia krčnej chrbtice žalobcu dávno pred touto udalosťou, pričom objektívnymi vyšetrovacími zobrazovacími metódami realizovanými po údajnom pomliaždení chrbtice dňa 29. januára 2013 (RTG, CT, MR vyšetreniami) neboli u žalobcu zistené žiadne známky poranenia krčnej chrbtice a nervov a krčnej miechy. Žalobca v konaní nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť záverov, obsiahnutých v napadnutých rozhodnutiach vo veci konajúcich správnych orgánov, ani stanovisko jeho zamestnávateľa, že predmetný úraz nie je pracovným, ktoré bolo jedným z podkladov pre vydanie administratívneho rozhodnutia o žalobcom uplatnenom nároku.

II.

8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 9. S rozsudkom krajského súdu vyjadril nesúhlas, pričom aj s odkazom na znalecký posudok zotrval na názore, že dňa 29. januára 2013 utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu. Uviedol, že nemá iný príjem ako invalidný dôchodok, ktorý nestačí na výživu jeho deviatich detí.

III.

10. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním zo 15. februára 2021. 11. V plnom rozsahu sa stotožnila so závermi ku ktorým dospel krajský súd a navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

IV.

12. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobcovi na vedomie dňa 17. februára 2021.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, je prípustná a podaná oprávnenou osobou, preskúmal ju postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP, pričom jej dôvodmi nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

15. Z vyššie citovaného odseku 2 vyplýva, že zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé“ veci v agende správneho súdnictva, ktoré následne aj dokončí.

súde. 17. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach; 18. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 19.

20. Podľa § 2 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (28.5.2019), ďalej zákon o sociálnom poistení, sociálne poistenie podľa tohto zákona je úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len "pracovný úraz") a choroby z povolania. 21.

22. Podľa § 17 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

27. Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

29. Podľa § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

preukázané, že - Žalobca bol v rozhodnom období zamestnancom obecného úradu Veľká Ida na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 31. decembra 2010, pričom na základe dohody o dočasnom pridelení z 31. decembra 2010 bol žalobca dočasne pridelený na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi - U. S. Steel Košice, s.r.o. na vykonávanie pomocných a čistiacich prác (napríklad čistenie vagónov a pásovej dopravy) - Dňa 29. januára 2013 podľa tvrdenia žalobcu mal žalobca utrpieť pracovný úraz. - Žalobca požiadal o priznanie úrazovej renty dňa 1.6.2018. - Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím z 12. novembra 2018 prerušila konanie o úrazovej rente do doručenia vyjadrenia zamestnávateľa a ostatných dokladov. - Okresný súd Košice - okolie rozsudkom z 22. februára 2018 č.k. 16Cpr/4/2013-245 žalobu žalobcu v časti bolestného zamietol a v časti určenia pracovného úrazu konanie zastavil v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby, na ktorom žalobca trval aj na pojednávaní konanom dňa 25. januára 2018.

pracovného úrazu z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti, a jednak, že nedošlo ku vzniku pracovného úrazu. - Generálny riaditeľ žalovanej na odvolanie žalobcu tu preskúmavaným druhostupňovým rozhodnutím z 16. mája 2019 postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 25. marca 2019.

33. Podmienkou nároku na úrazovú rentu je, že zamestnanec zamestnávateľa uvedeného v § 16 zákona o sociálnom poistení má určitý (zákon definovaný) pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

V tomto smere aj s odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. septembra 2014, sp. zn. I. ÚS 87/2014-43 najvyšší správny súd uvádza, že Sociálna poisťovňa, ktorá rozhoduje o priznaní úrazovej dávky, čo nepochybne patrí do jej právomoci, sa musí v rámci predbežnej otázky vysporiadať so skutočnosťou, či došlo k pracovnému úrazu, keďže pracovný úraz je v takom prípade rozhodnou právnou skutočnosťou a ako jedna z materiálnych podmienok tvorí imanentnú súčasť zákonnej dávkovej schémy pre priznanie úrazovej dávky.

35. Vo vzťahu k primárnej otázke, teda či žalovaná správne na základe vykonaného dokazovania dospela k záveru, že k pracovnému úrazu nedošlo, najvyšší správny súd po preskúmaní veci vyhodnotil, že napadnuté rozhodnutie žalovanej má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle zákona, napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne

36. Najvyšší správny súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi správneho súdu, na ktoré v podrobnostiach poukazuje. Na zdôraznenie ich správnosti uvádza, že dôkazné bremeno na preukázanie skutočností rozhodujúcich pre vznik nároku na dávku je na poistencovi, v danom prípade žalobcovi, ktorý si ju uplatnil (§ 196 ods. 6 v spojení s § 227 ods. 3 zákona o sociálnom poistení). Pokiaľ si žalobca teda uplatnil nárok na úrazovú rentu, bolo jeho povinnosťou preukázať všetky relevantné skutočnosti na jeho priznanie. V prvom rade mal preukázať, že dňa 29. januára 2013 došlo k pracovnému úrazu a v tejto súvislosti doložiť do dávkového konania všetky relevantné listiny podporujúce ním tvrdený záver. Z obsahu administratívneho spisu a jednotlivých listín v ňom založených však táto skutočnosť nevyplýva.

Nakoľko výrok o zastavení konania v časti určenia pracovného úrazu nebol odvolaním napadnutý, v tejto časti rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť, konkrétne dňa 10. marca 2018. 38. Za tohto stavu bol potom správny postup správnych orgánov, ktorý si zásadnú otázku spočívajúcu v posúdení úrazu žalobcu ako pracovného vyhodnotili samostatne ako otázku predbežnú. V tomto smere bol kľúčovým dôkazom, z ktorého vychádzali aj správne orgány, znalecký posudok vypracovaný znalcom z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie chirurgia, odvetvie traumatológia A. J. J., Z. z 28. januára 2017, číslo 6/2017 na základe uznesenia okresného súdu z 28. októbra 2016 č.k. 16Cpr/4/2013 v priebehu (civilného) konania o určenie pracovného úrazu. Úlohou znalca bolo posúdiť, či mechanizmus vzniku zranenia žalobcu (pád zmrznutej železnej rudy na oblasť chrbta) zodpovedalo zraneniam a následkom, ktoré sa u neho prejavili, či uvedené prvotné zranenie malo za následok zhoršujúci sa zdravotný stav žalobcu popísaný v lekárskych správach, predložených žalobcom a či malo prvotné zranenie

chrbtice počítačovou tomografiou a magnetickou rezonanciou) neboli u žalobcu zistené žiadne známky poranenia krčnej chrbtice a nervov a krčnej miechy. Zistené boli iba degeneratívne zmeny krčnej chrbtice s deformitami a výrastkami na stavcoch a poškodením medzistavcových platničiek, spôsobené opotrebovaním krčnej chrbtice jej používaním, zaťažovaním v bežnom živote žalobcu s tým, že degeneratívne zmeny boli na krčnej chrbtici prítomné už dlhodobo pred predmetným tvrdeným úrazom, s ktorým nemajú žiadnu súvislosť a nie sú ani jeho následkom. Závažnosť žalobcom subjektívne udávaných ťažkostí v uvedenom smere nezodpovedalo objektívnym lekárskym nálezom a vyšetreniam.

Za zmienku tiež stojí stanovisko menovaného znalca v časti „II. 3 - Posudok - vyšetrenie žalobcu znalcom“, podľa ktorého žalobca prišiel na vyšetrenie na invalidnom vozíku v sprievode dvoch mužov, pričom v ruke držal jednu francúzsku barlu, a ktorí mu pomohli prejsť na vyšetrovací stôl, triasol sa, kričal od bolesti, aktívne otáčal krkom len minimálne a bolestivo, pasívne pohyby krkom boli nemožné pre udávanú bolesť. Pri odreagovaní žalobcu pri rozhovore však žalobca aktívne a nebolestivo otáčal krkom do oboch strán prakticky bez obmedzenia, po presune na lôžko kričal od bolesti, triasol sa a nechcel hýbať dolnými končatinami (obdobný záver vyplýval aj z lekárskej správy neurologickej ambulancie z 18. marca 2013; pozn. súdu).

M., ktorého žalobca označil za priameho svedka, ktorý videl, ako žalobcu pri čistení vagóna trochu zasiahlo trochu prilepenej železnej rudy do oblasti krku, chrbta a ruky. Svedok potvrdil, že upozornil žalobcu, ak má problémy, aby to nahlásil u zmenového majstra rudiska U.. Z. S.. Žalobca nič neohlásil (čo potvrdil aj ďalší vypočutý svedok S.) a pokračoval ďalej v práci a nejavil žiadne známky poranenia. Uvedené potvrdil svedok p. M. aj v civilnom konaní počas výsluchu konanom dňa 09. októbra 2015, keď uviedol, že žalobca cit.: „ (.

Ja som videl, že sa žalobcovi uvoľnený kus rudy šuchol po chrbte niekde v oblasti lopatky, všetci sme boli prekvapení, aké následky údajne toto zranenie vyvolalo (. . .).“ 40. Kasačný súd sa stotožnil so správnym súdom vo vyhodnotení základnej podmienky pre priznanie úrazovej dávky, a to existencie pracovného úrazu, keď správny súd konštatoval, že dôkazy, z ktorých správne orgány vychádzali, svedčia o tom, že úraz, ktorý žalobca utrpel dňa 29.1.2013, nie je pracovným úrazom. Správny súd primerane rozumným a v okolnostiach veci (dajúc zreteľ na charakter súdneho prieskumného konania v rámci správneho súdnictva) postačujúcim spôsobom objasnil prejednávanú vec, správne objasnil predmet sporu, na prerokúvaný prípad aplikoval relevantné hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov a svoje rozhodnutie, ktorým správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, presvedčivo a náležite odôvodnil.

43. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.