9Sk/5/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: S. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.O., B.. X. K. XX/XX, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 46, IČO: 36837857, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, generálny riaditeľ, Bratislava, ul. 29. augusta 8 a 10, IČO: 30807484, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. októbra 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 14Sa/48/2019-58 zo dňa 25. januára 2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 14Sa/48/2019-58 zo dňa 25. januára 2021 zamieta. Účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

z., na sumu 645,60 eur mesačne od 01.01.2013 podľa § 82, § 293ce zák. č. 461/2003 Z. z. a § 1 opatrenia MPSVR SR č. 329/2012 Z. z., na sumu 654,40 eur mesačne od 01.01.2014 podľa § 82 zák. č. 461/2003 Z. z. a § 1 opatrenia MPSVR SR č. 329/2012 Z. z. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 4. júna 2019 bolo rozhodnuté o zvýšení starobného dôchodku od 01.01.2015 na sumu 667,10 eur mesačne podľa § 293di ods. 1 a § 82 zák. č. 461/2003 Z. z. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 4. júna 2019 bolo rozhodnuté o zvýšení starobného dôchodku od 01.01.2016 na sumu 672,20 eur mesačne podľa § 66 ods. 3 a § 82 zák. č. 461/2003 Z. z. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - III. zo dňa 4. júna 2019 bolo rozhodnuté o zvýšení starobného dôchodku od 01.01.2017 na sumu 683,30 eur mesačne podľa § 66 ods. 3, § 82, § 293dq, § 293dr zák. č. 461/

2. Krajský súd z predloženého administratívneho spisu zistil, že dňa 14.12.1993 podal žalobca žiadosť o čiastočný invalidný dôchodok. Žalobcovi bol dňom 24.08.1993 priznaný čiastočný invalidný dôchodok. Dňa 21.05.1998 podal žalobca žiadosť o čiastočný invalidný úrazový dôchodok.

Sociálna poisťovňa rozhodla, že je žalobca naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 2 písm. b) zák. č. 100/1988 Zb., ale v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 19.02.1992. 3. Dňa 24.06.2015 žalobca podal žiadosť o starobný dôchodok, pričom žiadal jeho priznania počnúc dňom 02.09.2012. Žiadosť bola zamietnutá rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.08.2015. Žalobca podal voči tomuto rozhodnutiu odvolanie a následne Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp. zn. 12Sd/177/2015 zo dňa 31.03.2016 potvrdil rozhodnutie správneho orgánu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.08.2015. Na základe odvolania žalobcu voči vyššie uvedenému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal rozsudok sp. zn. 9So/196/2016 zo dňa 26.09.2018, ktorým zmenil vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu v Trenčíne tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na

02.09.2012. 4. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. mája 2019 sa započítala žalobcovi náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti patriacej za pracovný úraz v období kalendárnych rokov 1993-1996. Pretože žalobca získal zároveň najmenej 25 rokov obdobia dôchodkového poistenia, splnil podmienky nároku na starobný dôchodok.

614,10 eur. Podľa § 82 zák. č. 461/2003 Z. z. bol starobný dôchodok zvýšený na sumu 634,40 eur od 02.09.2012. Následne podľa § 82 a § 293ce zák. č. 461/2003 Z. z. bol zvýšený na 645,60 eur od 01.01.2013, a podľa § 82 zák. č. 461/2003 Z. z. bol zvýšený na 654,40 eur od 01.01.2014. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 4. júna 2019 bolo rozhodnuté o zvýšení starobného dôchodku od 01.01.2015 na sumu 667,10 eur mesačne podľa § 293di ods. 1 a § 82 zák. č. 461/2003 Z. z. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 4. júna 2019 bolo rozhodnuté o zvýšení starobného dôchodku od 01.01.2016 na sumu 672,20 eur mesačne podľa § 66 ods. 3 a § 82 zák. č. 461/2003 Z. z. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - III. zo dňa 4. júna 2019 bolo rozhodnuté o zvýšení starobného dôchodku od 01.01.2017 na sumu 683,30 eur mesačne podľa § 66 ods. 3, § 82, § 293dq, § 293dr zák. č. 461/2003 Z.

5. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. októbra 2019 bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené vyššie uvedené rozhodnutia žalovanej. Generálny riaditeľ žalovanej v rozhodnutí uviedol, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce ďalšie obdobie dôchodkového poistenia, resp. doklad o inej sume vymeriavacích základov, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho nároku na starobný dôchodok alebo dôvod na vykonanie zmeny výpočtu sumy starobného dôchodku.

7. Krajský súd úvodom zdôraznil, že žalobca v podanej správnej žalobe namietal de facto nesprávnosť výpočtu jeho invalidného dôchodku, pri ktorom nebol správne určený priemerný osobný mzdový bod. Uvedené malo mať podľa jeho názoru za následok aj vecnú nesprávnosť žalobou napadnutého rozhodnutia vydaného vo veci jeho starobného dôchodku, nakoľko pri jeho výpočte bol použitý práve nesprávne určený mzdový bod z konania o jeho invalidnom dôchodku. Žiadal preto, aby bol tento mzdový bod určený znova, správne, v súlade so

Inak povedané, ak nebol správne určený osobný mzdový bod a v nadväznosti naň aj výška invalidného dôchodku, mal žalobca rozhodnutie, ktoré bolo v tejto veci vydané napadnúť opravným prostriedkom. Pokiaľ s rozhodnutím z akéhokoľvek dôvodu nesúhlasil, považoval ho za vecne nesprávne, nezákonné mal využiť opravný prostriedok. Práve podanie opravného prostriedku slúži k oprave vadných rozhodnutí. Ak však účastník nepodá riadny opravný prostriedok, potom rozhodnutie nadobúda právoplatnosť a nemalo by byť do neho zo strany správnych orgánov viac zasahované. Rozhodnutia správnych orgánov vo veci jeho invalidného dôchodku sú v súčasnosti právoplatné.

Existuje však aj materiálna právoplatnosť, ktorá sa vzťahuje na obsah rozhodnutia a znamená jeho nezrušiteľnosť a nezmeniteľnosť. Právoplatnosť, ako vlastnosť rozhodnutia, teda vo svojej podstate znamená, že obsah rozhodnutia je právne záväzný pre adresátov rozhodnutia ako aj pre správny orgán. Adresát rozhodnutia bude oprávnený (prípadne povinný) konať tak, ako je vymedzené vo výroku rozhodnutia. Všetky ostatné subjekty sú povinné túto skutočnosť rešpektovať. 9.

Otázka výšky tohto bodu bola totiž už určená v právoplatne skončenom administratívnom konaní a následne z nej správny organ v konaní o starobný dôchodok za zákonom stanovených podmienok vychádza, bez toho, aby mal možnosť ju meniť. V právnom štáte, pri zachovaní právnej istoty, nie je možné nanovo riešiť niečo, čo už bolo de facto v inom administratívnom konaní právoplatne vyriešené. Nie je teda možné za situácie, keď zákon počíta s tým, že sa pri stanovení výšky starobného dôchodku za určitých podmienok použije osobný mzdový bod použitý pri určení invalidného dôchodku, tento mzdový bod určovať nanovo.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu

12. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie zo strany krajského súdu a zároveň jeho rozhodnutie považoval za arbitrárne, keď sa nijakým konkrétnym spôsobom nevysporiadal s právnou situáciou, ktorá bola ťažiskovou pre rozhodnutie vo veci a to správny výpočet osobného mzdového bodu pri určení invalidného dôchodku žalobcu v kontexte s výpočtom jeho starobného dôchodku s použitím správneho výpočtu osobného mzdového bodu invalidného dôchodku. Uviedol, že krajský súd sa síce zaoberal rôznymi teoretickými definíciami právoplatnosti rozhodnutia vydaného v správnom konaní, ktoré aplikoval na právoplatné rozhodnutie žalovaného zo dňa 22.03.1994 na priznanie invalidného dôchodku žalobcovi.

nemusí vysporiadať a odpovedať na každú námietku tak v súhrne by jeho dôvody k rezultátu mali dať odpovede na najpodstatnejšie otázky, z ktorých sa žalobca dozvie prečo neuspel. 14. Žalobca mal za to, že v tejto veci bol inštitút dôkaznej povinnosti na žalovaného utilitárne zneužitý a súd sa riadil výslovne len kontextom z vyjadrení žalovaného čo je zjavne nesprávne a nezákonné. Vyčítal krajskému súdu jeho nesprávne a povrchné hodnotenie dôkazov zo spisu žalovaného hodnotiac vykonané dôkazy celkom voluntaristicky. Nesúhlasil s tým ako

V tomto kontexte poukázal žalobca na rozhodnutie žalovaného zo dňa 11.10.2019, ktoré bolo predmetom prieskumu. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že pre výpočet starobného dôchodku bol použitý výhodnejší priemerný osobný mzdový bod a to 1,6047. Čiže pokiaľ sa dal osobný mzdový bod použitý na výpočet starobného dôchodku z rozhodnutia žalovaného zo dňa 11.10.2019 navýšiť na veličinu 1,6047 oproti mzdovému bodu 1,0378 použitému v rozhodnutí žalovaného vydaného pred 7 - mesiacmi toho istého roku, tak odôvodnenie súdu o nemennosti osobného mzdového bodu v napadnutom rozsudku považuje za absolútne nedôvodné a nepreskúmateľné, nepodložené žiadnym zákonným ustanovením.

Taktiež nebol zo strany súdu, podľa názoru žalobcu, riadne zistený skutkový stav, keď v podstate vychádzal len z tvrdení žalovaného. Žalobca sa domnieva, že súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov.

16. Napadnutý rozsudok nemožno podľa názoru žalobcu považovať za správny a zákonný, nakoľko postráca akékoľvek náležité zdôvodnenie v súlade s princípmi zákazu a svojvôle v rozhodovaní. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Na podporu poukázal na rozhodnutie ústavného súdu II. ÚS 383/06, I.ÚS 243/07, I. ÚS 154/05.

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dňa 1. januára 2021 a na základe zák. č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva. 19. Podľa ust. § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. 20. Podľa ust. § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu. 21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ v spojení s § 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 S.s.p.) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je nedôvodná. 22. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 14Sa/48/2019-58 zo dňa 25. januára 2021, ktorým krajský súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.10.2019. 23. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril dávkový spis žalovaného správneho orgánu. 24. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.10.2019, ktorým podľa § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a potvrdil napadnuté rozhodnutia žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. mája 2019, č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 4. júna 2019, č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 4. júna 2019, č. XXX XXX XXXX X - III. zo dňa 4. júna 2019, č. XXX XXX XXXX X - IV. zo dňa 4. júna 2019 vo veci zvýšenie starobného dôchodku.

Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej

Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 S.s.p.). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 S.s.p.). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 S.s.p.).

orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení a na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.

28. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej v spojení s prvostupňovými správnymi rozhodnutiami a konaní im predchádzajúcich pri aplikácii zákonnej úpravy uvedených právnych predpisov postupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel k zhodnému záveru ako krajský súd. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami žalobcu uvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 S.s.p. dospel k záveru, že v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutej právnej normy obsiahnutej v dôvodoch napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvára dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku.

29. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 30. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne treba vychádzať najprv z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú

35. Sporným i naďalej zostalo, či bol zo strany správnych orgánov pri rozhodovaní o starobnom dôchodku žalobcu použitý správne určený osobný mzdový bod. 36. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobcovi bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X-I. zo dňa 12.03.2019 priznaný starobný dôchodok od 2. septembra 2012 podľa ust. § 65, § 274 a § 82 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení dovŕšením 55 rokov veku.

37. Krajský súd pri posúdení zisteného skutkového stavu vychádzal a aplikoval ust. § 79a zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 555/2007 Z.z., ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia aj citoval. Z uvedeného ustanovenia § 79a zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 555/2007 Z. z. vyplýva, že suma starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý poberá alebo poberal invalidný dôchodok, sa nesmie určiť z nižšieho priemerného osobného mzdového bodu, než z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku.

podľa § 37 ods. 2 písm. b) zák. č. 100/1988 Zb., ale v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 19.02.1992. Pokiaľ sa teda žalobca v danom konaní domáhal prepočítania priemerného osobného mzdového bodu, z ktorého mu bol vypočítaný invalidný dôchodok postupoval krajský súd súladne so zákonom, keď konštatoval nemennosť tohto osobného mzdového bodu a to poukazom na znenie ust. § 79a zák. č. 461/2003 Z. z. v znení zák. č. 555/2007 Z. z. spolu s odôvodnením, že ak bol v právoplatne skončenom konaní určený a použitý osobný mzdový bod v určitej výške a iný predpis potom odkazuje na jeho použitie pri výpočte inej dôchodkovej dávky, tak nie je možné tento mzdový bod prepočítavať resp. nanovo určovať.

40. Krajský súd vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu, ktorý aj náležite zistil, z dávkového spisu žalovanej, ktorý je súčasťou súdneho spisu, preto nie je dôvodná námietka žalobcu, že krajský súd vychádzal len z vyjadrení žalovanej v konaní.

42. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi (sťažovateľovi), ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p.) a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 168 S.s.p.).

V Bratislave dňa 25. mája 2022