9Sk/6/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: Z. J., narodený XX. J. XXXX, bytom vo T. Z. Č.. XXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej z 21. mája 2019, Číslo: 50034-2/2019-BA, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 24. novembra 2020, č.k. 5Sa/38/2020-31, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 8 ods. 1 písm. a/, § 17 ods. 1, § 85, § 109 ods. 1,2, § 110 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., § 4 zákona č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 462/2003 Z.z.“), § 14, § 195 ods. 1,2 zákona č. 311/2001 Z.z. - Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“), § 316 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti

Tomu, že predmetný úraz nie je pracovným úrazom nasvedčovali aj dôkazy, ktoré boli vykonané v priebehu súdneho konania, vedeného na Okresnom súde Košice-okolie pod sp. zn. 16Cpr/4/2013, predmetom ktorého bolo okrem nároku na bolestné aj určenie, že predmetný úraz je úrazom pracovným. Išlo predovšetkým o znalecký posudok z 28. januára 2017, č. 6/2017, vypracovaný MUDr. Ľ. W., R.., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, z ktorého vyplývalo, že žalobcom tvrdené zranenie bolo stanovené iba na základe subjektívne udávaných ťažkostí bez jednoznačného objektívneho nálezu, pričom objektívnymi vyšetrovacími zobrazovacími metódami realizovanými následne po pomliaždení chrbtice dňa 29. januára 2013 neboli u žalobcu zistené žiadne známky poranenia krčnej chrbtice a nervov a krčnej miechy. Zistené boli iba degeneratívne zmeny krčnej chrbtice, ktoré boli na krčnej chrbtici prítomné už dlhodobo pred predmetným tvrdeným úrazom, tieto nemali žiadnu súvislosť a neboli ani následkom predmetného úrazu.

zn. 16Cpr/4/2013 boli vypočutí aj svedkovia, z výpovedí ktorých vyplynuli závery zhodné so závermi v rámci vykonanej inšpekcie práce. 4. Krajský súd sa tiež stotožnil s konštatovaním žalovaného, že v prípade sporu jedinou inštitúciou, oprávnenou na určenie, či ide o pracovný úraz alebo nie, je všeobecný súd, ktorý koná a rozhoduje na základe určovacej žaloby, podanej podľa okolností, či už zamestnancom alebo zamestnávateľom. Žalobca určovaciu žalobu podal a v konaní, vedenom na Okresnom súde Košice-okolie pod sp. zn. 16Cpr/4/2013 sa domáhal okrem bolestného aj určenia, že úraz, ktorý utrpel dňa 29. januára 2013 u svojho zamestnávateľa Obec Veľká Ida, na pracovisku dočasného zamestnávateľa U. S. Steel Košice, s.r.o., Košice, je úrazom pracovným.

5. Uzavrel, že dôkazy, z ktorých vo veci konajúce správne orgány pri posudzovaní predmetného nároku žalobcu vychádzali svedčia o tom, že úraz, ktorý žalobca utrpel dňa 29. januára 2013 nebol pracovným úrazom, pretože jeho zdravotné poškodenia, dokumentované odbornými lekárskymi nálezmi nemohli vzniknúť a ani nevznikli pri uvedenej udalosti 29. januára 2013 žalobcom opísaným spôsobom a s touto nemali ani žiadnu súvislosť, pretože boli dôsledkom degeneratívneho poškodenia krčnej chrbtice žalobcu dávno pred touto udalosťou, pričom objektívnymi vyšetrovacími zobrazovacími metódami realizovanými po údajnom pomliaždení chrbtice dňa 29. januára 2013 (RTG, CT, MR vyšetreniami) neboli u žalobcu zistené žiadne známky poranenia krčnej chrbtice a nervov a krčnej miechy. Žalobca v konaní nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť záverov, obsiahnutých v napadnutých rozhodnutiach vo veci konajúcich správnych orgánov, ani stanovisko jeho zamestnávateľa, že predmetný úraz nie je pracovným, ktoré bolo jedným z podkladov pre vydanie administratívneho rozhodnutia o žalobcom uplatnenom nároku.

II.

8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 9. S rozsudkom krajského súdu vyjadril nesúhlas, pričom aj s odkazom na znalecký posudok zotrval na názore, že dňa 29. januára 2013 utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu.

III.

10. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním zo 17. marca 2021. 11. V plnom rozsahu sa stotožnila so závermi, ku ktorým dospel krajský súd a navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

IV.

12. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobcovi na vedomie dňa 26. marca 2021.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP, pričom jej dôvodmi nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

16. Z vyššie citovaného odseku 2 vyplýva, že zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé“ veci v agende správneho súdnictva, ktoré následne aj dokončí.

18. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

20. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 21. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol podľa § 85 zákona č. 461/2003 Z.z. tak, že žalobca nemá nárok na úrazový príplatok počas pracovnej neschopnosti od 30. januára 2013 do 12. apríla 201 v dôsledku poškodenia zdravia z 29. januára 2013.

24. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré a/ zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi, 26) [odkaz na § 194 Zákonníka práce] b/ fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.

26. Podľa § 83 zákona č. 461/2003 Z.z., poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

28. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. 29.

30. Podľa § 195 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

32. Podľa § 196 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz použiť výpoveď svedkov, ktorých pred výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej výpovede.

stavu veci. 34. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.

oznámila žalobcovi, že v prípade nesúhlasu s rozhodnutím zamestnávateľa, má možnosť sa žalobca obrátiť na civilný súd vo veci určenia úrazu ako pracovného, - dňa 26. júna 2013 právna zástupkyňa žalobcu Sociálnej poisťovni, pobočka Košice oznámila formou zaslaného potvrdenia o prijatí návrhu na začatie konania na Okresnom súde Košice - okolie, že dňa 19. júna 2013 začalo na menovanom okresnom súde konanie vo veci určenia úrazu ako pracovného, - Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím z 28. júna 2013, číslo 49227-11/ 2013-KEM prerušila konanie z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke - konanie vedené na okresnom súde, - Okresný súd Košice - okolie rozsudkom z 22. februára 2018, č.k. 16Cpr/4/2013-245 žalobu v časti bolestného zamietol a v časti určenia pracovného úrazu konanie zastavil v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby, na ktorom žalobca trval aj na pojednávaní konanom dňa 25. januára 2018,

s odkazom na vyššie menované rozhodnutia okresného a krajského súdu listom zo 17. januára 2019 neuznal úraz žalobcu z 29. januára 2013 ako pracovný, - Sociálna poisťovňa, pobočka Košice ako prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím z 22. marca 2019, číslo 43040-37/2019-KEM žalobcovi nárok na úrazový príplatok počas dočasnej pracovnej neschopnosti od 30. januára 2013 do 12. apríla 2013 v dôsledku poškodenia zdravia z 29. januára 2013 nepriznal [dôvod, pre ktorý prvostupňový správny orgán žalobcovi nepriznal nárok na náhradu za bolesť spočíval jednak v právoplatnosti rozsudku okresného súdu o zastavení konania v časti o určenie pracovného úrazu z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti, a jednak v absencii objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za poškodenie zdravia žalobcu - nedošlo ku vzniku pracovného úrazu], - žalovaná na odvolanie žalobcu rozhodnutím z 21. mája 2019, Číslo: 50034-2/2019-BA postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. odvolanie žalobcu zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie z 22. marca 2019.

37. Najvyšší správny súd na úvod poukazuje na to, že nároky zamestnanca plynúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania vychádzali z pracovného (teda súkromnoprávneho) vzťahu upraveného Zákonníkom práce a pokiaľ boli tieto nároky medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu sporné, prejednávali a rozhodovali o nich súdy. Podľa § 198 ods. 1 písm. a/ až d/ Zákonníka práce v znení účinnom do 31. decembra 2003 išlo o nároky na náhradu za stratu na zárobku alebo stratu na dôchodku (počas práceneschopnosti a po skončení práceneschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity), za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, účelne vynaložené náklady spojené s liečením a vecnú škodu. K zásadnej zmene došlo prijatím zákona č. 461/2003 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01. januára 2004, ktorý vo svojej podstate zasiahol aj do právomoci súdu v týchto veciach. Týmto zákonom [bod 27 ustanovenia § 294 zákona č. 461/2003 Z.z. (Zrušovacie ustanovenia)] bolo (okrem iného) zrušené ustanovenie

ako verejnoprávna inštitúcia vykonávateľom sociálneho poistenia a v rámci neho úrazového poistenia. Súčasná právna úprava už nemá charakter odškodnenia spočívajúceho v náhrade škody, ale je koncipovaná ako poistný systém prevažne kompenzačného charakteru.

95 - § 96 zákona), rekvalifikácia a rekvalifikačné (§ 97 - § 98 zákona), náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 99 zákona s tým, že tento typ úrazovej dávky je samostatne upravený v zákone č. 437/2004 Z.z.), náhrada nákladov spojených s liečením (§ 100 zákona), náhrada nákladov spojených s pohrebom (§ 101 zákona).

39. V tomto smere najvyšší správny súd ďalej uvádza, že nakoľko súčasná právna úprava už nemá charakter odškodnenia spočívajúceho v náhrade škody, ale je koncipovaná ako poistný systém prevažne kompenzačného charakteru, Sociálna poisťovňa, ako orgán aplikácie práva v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. rozhoduje o jednotlivých nárokoch plynúcich z tohto zákona.

úrazu teda Sociálna poisťovňa posudzuje ako otázku predbežnú (§ 198 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.), ale nerozhoduje o tom, nakoľko to, či došlo, alebo nedošlo k pracovnému úrazu je otázkou dotýkajúcou sa výlučne zamestnávateľa a zamestnanca, a teda má stále

40. Vo vzťahu k primárnej otázke, teda či žalovaná správne na základe vykonaného dokazovania dospela k záveru, že k pracovnému úrazu nedošlo, najvyšší správny súd po preskúmaní veci vyhodnotil, že napadnuté rozhodnutie žalovanej má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle zákona, napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne

41. Najvyšší správny súd bez toho, aby opakoval závery oboch správnych orgánov, ako aj krajského súdu, len pre zdôraznenie ich správnosti uvádza, že dôkazné bremeno na preukázanie skutočností rozhodujúcich pre vznik nároku na dávku je na poistencovi, v danom prípade žalobcovi, ktorý si ju uplatnil (§ 196 ods. 6 v spojení s § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.). Pokiaľ si žalobca teda uplatnil nárok na úrazový príplatok, bolo jeho povinnosťou preukázať všetky relevantné skutočnosti na jeho priznanie. V prvom rade mal preukázať, že dňa 29. januára 2013 došlo k pracovnému úrazu a v tejto súvislosti doložiť do dávkového konania všetky relevantné listiny podporujúce ním tvrdený záver. Z obsahu administratívneho spisu a jednotlivých listín v ňom založených však táto skutočnosť nevyplýva.

Okresný súd rozsudkom z 22. februára 2018, č.k. 16Cpr/4/2013-245 žalobu v časti bolestného zamietol a v časti určenia pracovného úrazu konanie zastavil v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby ako dispozičného úkonu závislého výlučne od vôle účastníka konania, navyše na ktorom žalobca trval aj na pojednávaní konanom dňa 25. januára 2018. Následne krajský súd ako súd odvolací uznesením z 21. augusta 2018, sp. zn. 2CoPr/6/2018 rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v časti bolestného a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania zrušil a konanie v zrušenom rozsahu o nároku na bolestné zastavil; zároveň po právoplatnosti rozhodnutia v zrušenom rozsahu o návrhu žalobcu na bolestné postúpil Sociálnej poisťovni, pobočka Košice. Nakoľko výrok o zastavení konania v časti určenia pracovného úrazu nebol odvolaním napadnutý, v tejto časti rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť, konkrétne dňa 10. marca 2018.

vyplýva, že pomliaždenie krčnej chrbtice je ľahkým zranením, ktoré nezanecháva trvalé následky ani dlhodobo pretrvávajúce ťažkosti. Pokiaľ by došlo k pádu železnej rudy na oblasť chrbta žalobcu, možno pripustiť, že táto mohla zasiahnuť aj oblasť krku vľavo a nárazom mohlo dôjsť k pomliaždeniu chrbtice. Pri jeho prvotnom vyšetrení však objektívne bola na krku prítomná iba pohmatová bolestivosť na jeho ľavej strane a obmedzenie jeho pohybu, ktoré možno aj účelovo imitovať, nebol na ňom prítomný žiadny opuch ani krvná podliatina ani porušenie kožného krytu (lekárska správa z 30. januára 2013; pozn. súdu). Žalobcom tvrdené zranenie bolo stanovené na základe subjektívne udávaných ťažkostí bez jednoznačného objektívneho nálezu. Objektívnymi vyšetrovacími zobrazovacími metódami

Zistené boli iba degeneratívne zmeny krčnej chrbtice s deformitami a výrastkami na stavcoch a poškodením medzistavcových platničiek, spôsobené opotrebovaním krčnej chrbtice jej používaním, zaťažovaním v bežnom živote žalobcu s tým, že degeneratívne zmeny boli na krčnej chrbtici prítomné už dlhodobo pred predmetným tvrdeným úrazom, s ktorým nemajú žiadnu súvislosť a nie sú ani jeho následkom. Závažnosť žalobcom subjektívne udávaných ťažkostí v uvedenom smere nezodpovedalo objektívnym lekárskym nálezom a vyšetreniam. Poranenia driekovej chrbtice u žalobcu pri ním tvrdenom úraze žiadnym objektívnym vyšetrením zistené neboli a ťažkosti v tomto smere s ním nemali žiadnu súvislosť. Prvotné zranenie z 29. januára 2013 nemalo súčasne za následok zhoršujúci sa zdravotný stav žalobcu, rovnako nemalo povahu výlučnej príčiny vzniku následku v podobe zhoršujúceho sa zdravotného stavu. Za zmienku tiež stojí stanovisko menovaného znalca v časti „II. 3 - Posudok - vyšetrenie žalobcu znalcom“, podľa ktorého žalobca prišiel na vyšetrenie na invalidnom vozíku v sprievode dvoch mužov, pričom v ruke držal jednu francúzsku barlu, a ktorí mu

Len pre úplnosť najvyšší správny súd uvádza, že dňa 25. februára 2013 u zamestnávateľa a v dňoch 01. marca 2013, 05. marca 2013 a 11. marca 2013 mimo zamestnávateľa bola vykonaná inšpekcia zameraná na evidenciu a registráciu udalostí a na kontrolu ustanovení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V rámci inšpekcie bolo vykonané šetrenie vo veci registrácie úrazu zamestnanca - žalobcu a bolo zistené aj na základe výpovede p. E., ktorého žalobca označil za priameho svedka, ktorý videl, ako žalobcu pri čistení vagóna trochu zasiahlo trochu prilepenej železnej rudy do oblasti krku, chrbta a ruky. Svedok potvrdil, že upozornil žalobcu, ak má problémy, aby to nahlásil u zmenového majstra rudiska p. Y.. Žalobca nič neohlásil (čo potvrdil aj ďalší vypočutý svedok Y.) a pokračoval ďalej v práci a nejavil žiadne známky poranenia. Uvedené potvrdil svedok p. E. aj v civilnom konaní počas výsluchu konanom dňa 09. októbra 2015, keď uviedol, že žalobca cit.: „ (.

. .).“ 45. Krajský súd primerane rozumným a v okolnostiach veci (dajúc zreteľ na charakter súdneho prieskumného konania v rámci správneho súdnictva) postačujúcim spôsobom objasnil prejednávanú vec, správne objasnil predmet sporu, na prerokúvaný prípad aplikoval relevantné hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov a svoje rozhodnutie, ktorým správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, presvedčivo a náležite odôvodnil. V tomto smere žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej súčasne odkazujúce na relevantné závery plynúce zo znaleckého posudku možno považovať za týchto okolností za spĺňajúce základné zákonné kritériá kladené na odôvodnenie správneho rozhodnutia.

47. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP). 48. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. apríla 2022