9Sk/8/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:3019200366.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trenčíne
- Sp. zn. 1. inštancie
- 18Sa/37/2019
- IČS
- 3019200366
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a z členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: L.. M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Č.. XXX/XX, A. N., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ulica 29. augusta 8-10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.06.2019, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 18Sa/37/2019-65 zo dňa 14.01.2021 takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 18Sa/37/2019-65 zo dňa 14.01.2021 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. 18Sa/37/2019-65 zo dňa 14.01.2021 (ďalej ako „krajský súd“, resp. „správny súd“) zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.06.2019 (ďalej ako „preskúmavané rozhodnutie“) a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.02.2019 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“). V konaní plne úspešnému žalobcovi súd priznal plnú náhradu trov konania. 2.
Prvostupňovým rozhodnutím bol znížený invalidný dôchodok žalobcu od 24.01.2019 na sumu 757,30 eur mesačne, pretože podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica zo dňa 27.09.2018 je žalobca naďalej invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“, resp. „zákon o sociálnom zabezpečení“), lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie a zároveň je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 1. októbra 2006, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má žalobca pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou. 3. Preskúmavaným rozhodnutím bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie vo veci vo veci zníženia jeho invalidného dôchodku. 4. Krajský súd z administratívneho a súdneho spisu zistil, že žalobcovi bol priznaný invalidný dôchodok rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 01.10.2018 podľa § 70, § 82 a § 114 ods. 1 zákona o zákona o sociálnom poistení od 26.02.2011 v sume 740,00 eur mesačne a po jednotlivých zvýšeniach, valorizáciách počítaných od roku 2012 bola suma invalidného dôchodku žalobcu od 01.01.2018 zvýšená na 803,00 eur mesačne. Súčasne správny orgán rozhodol o zániku nároku na invalidný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Z.z. vyplácaný v sume 393,40 eur. Nakoľko o zvýšenie sumy invalidného dôchodku podľa žalovaného žalobca požiadal žiadosťou dňa 26.02.2014, invalidný dôchodok mu bol priznaný podľa vyššie uvedeného právneho ustanovenia tri roky spätne, od 26.02.2011. Prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 06.11.2018 bola žalobcovi znížená suma invalidného dôchodku od 24.01.2019 na sumu
738,10 eur mesačne z dôvodu, že pri kontrole jeho dôchodkových nárokov bolo zistené, že na určenie sumy invalidného dôchodku k 26.02.2011 mu neboli zhodnotené hrubé zárobky učňa počas doby učňovského pomeru od 01.09.1981 do 31.12.1983.
Rozhodnutím zo dňa 31.01.2019 bola ešte pôvodná suma invalidného dôchodku 803,00 eur zvýšená, valorizovaná o 20,90 eur na 823,90 eur od 01.01.2019. 5. Prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 01.02.2019 bolo zmenené rozhodnutie zo dňa 06.11.2018, ktorým sa opomenula valorizácia žalobcovho invalidného dôchodku o sumu 19,20 eur od 01.01.2019. Preto bola výška zníženého invalidného dôchodku žalobcu od 24.01.2019 rozhodnutím zo dňa 06.11.2018 upravená na sumu 757,30 eur.
6. Správny súd konštatoval, že invalidita žalobcu prvotne vznikla už 11.04.2000 podľa zákona č. 100/1988 Zb. a nikdy mu nebola odňatá. Nie je preto jasné, na akom lekárskom a následne aj právnom základe správne orgány vo vyššie uvedených rozhodnutiach konštatovali neskorší vznik invalidity podľa zákona č. 461/2003 Z. z., navyše zmätočne, keď ustálili dva rôzne nové termíny vzniku invalidity u žalobcu (01.10.2006 a 26.02.2014). V tejto súvislosti správny súd zdôraznil, že pre určenie invalidity je rozhodujúci zdravotný stav žalobcu podmieňujúci pokles jeho zárobkovej schopnosti. Správne orgány preto pri stanovení momentu vzniku invalidity musia prihliadať jedine na komplexnú lekársku dokumentáciu žalobcu.
7. Pokiaľ ide o zápočet obdobia učňovského pomeru, správny súd upozornil, že so započítaním učňovského pomeru je rozhodné obdobie od roku 1981 do roku 2003, čo predstavuje 23 rokov. 8. Za nesúladný so zákonom o sociálnom poistení správny súd považoval postup, pri ktorom Sociálna poisťovňa valorizovala invalidný dôchodok žalobcu až od roku 2012. Prvostupňový správny orgán pokračoval vo výplate vyššieho invalidného dôchodku, ktorý bol priznaný podľa zákona o sociálnom poistení z titulu invalidity zistenej ešte pred 01.01.2004.
Nakoľko menovaný zákon nadobudol účinnosť od 01.01.2004, môže sa vzťahovať a uplatňovať len na právne vzťahy, ktoré vznikli od 01.01.2004. Za takúto právnu skutočnosť sa s odkazom na ustanovenie § 263 ods. 1 veta prvá zákona o sociálnom poistení hodnotí aj invalidný dôchodok priznaný podľa zákona o sociálnom zabezpečení, ktorý sa po 31.12.2003 považuje za invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení. Nový zákon tak vytvoril právnu fikciu priznania invalidného dôchodku od 01.01.2004, ktorá sa vzťahuje aj na prejednávaný prípad.
Preto ak Sociálna poisťovňa dospela k záveru o potrebe vyplácania invalidného dôchodku priznaného podľa zákona o sociálnom poistení (na ktorý nárok však vznikol ešte pred 01.01.2004), bola povinná od dátumu 01.01.2004 súčasne vykonať aj valorizáciu žalobcovho invalidného dôchodku. Z tohto dôvodu postup Sociálnej poisťovne, ktorá vykonala valorizáciu žalobcovho invalidného dôchodku až od roku 2012, je v rozpore so zákonom o sociálnom poistení.
9. Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil, že Sociálna poisťovňa zaťažila preskúmavané rozhodnutia vadou nepreskúmateľnosti podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ale predovšetkým vadou nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, pre ktoré správny súd zrušil obe preskúmavané rozhodnutia ako nezákonné.
10. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu včas podala kasačnú sťažnosť žalovaná (ďalej aj ako „sťažovateľka“) z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a žiadala, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
11. Sťažovateľka sa s právnym posúdením a odôvodnením krajského súdu nestotožnila. Poukázala na obsah administratívneho spisu a dôvody, na základe ktorých bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok právoplatným rozhodnutím žalovanej, ústredie zo dňa 01.10.2018 v sume 740 eur mesačne od 26.02.2011 v sume eur 740,00 mesačne a zároveň mu zanikol nárok na doteraz vyplácaný invalidný dôchodok v nižšej sume 393,40 eur mesačne. Po jednotlivých zvýšeniach bola suma invalidného dôchodku zvyšovaná na celkovú sumu 803,00 eur mesačne od 01.01.2018. Dátum vzniku nároku na výplatu invalidného dôchodku bol určený v súlade s § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého sa nárok na výplatu dávky premlčí uplynutím 3 rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.
O zvýšenie sumy invalidného dôchodku žalobca požiadal žiadosťou zo dňa 26.02.2014, invalidný dôchodok mu bol priznaný podľa vyššie uvedeného právneho ustanovenia 26.02.2011. Rozhodnutím žalovanej zo dňa 06.11.2018 bola žalobcovi znížená suma invalidného dôchodku od 24.01.2019 na sumu 738,10 eur mesačne z dôvodu, že pri kontrole dôchodkových nárokov žalobcu bolo zistené, že na určenie sumy invalidného dôchodku k 26.02.2011 mu neboli zhodnotené hrubé zárobky učňa počas doby učňovského pomeru. Nakoľko k zníženiu invalidného dôchodku došlo až od 24.01.2019, rozhodnutím žalovanej zo dňa 31.01.2019 bola pôvodná suma invalidného dôchodku žalobcu podľa rozhodnutia z 01.10.2018 803,00 eur mesačne, ktorá sa vyplácala k 31.12.2018 valorizovaná na sumu 823,90 eur mesačne.
Týmto rozhodnutím bola zvýšená suma invalidného dôchodku, ktorej výplata trvala do 23.01.2019. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 01.02.2019 bolo zmenené rozhodnutie zo dňa 06.11.2018. Suma zníženého invalidného dôchodku 738,10 eur mesačne, ktorá bola vypočítaná už po zhodnotení hrubých zárobkov učňa a ktorej výplata bola zmenená až od 24.01.2019, nebola v rozhodnutí zo dňa 06.11.2018 valorizovaná podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č 266/2017 Z.z. od 01.01.2019 o sumu 19,20 eur mesačne, preto bolo uvedené rozhodnutie zmenené rozhodnutím žalovanej zo dňa 01.02.2019.
12. Sťažovateľka namietala, že keďže žalobcovi vznikol nárok na výplatu invalidného dôchodku v súlade s § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., tak v prípade, ak by valorizovala invalidný dôchodok žalobcu od roku 2004, postupovala by v rozpore s ust. § 112 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. Žalovaná je toho názoru že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 13. Žalobca sa v ustanovenej lehote k obsahu kasačnej sťažnosti nevyjadril.
14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačnú sťažnosť podala oprávnená osoba, včas a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) po oboznámení sa súdnym a administratívnym spisom a obsahom kasačnej sťažnosti zistil, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej je vecne správne a preto nebol dôvod na zrušenie tohto rozhodnutia zo strany správneho súdu.
15. Predmetom súdneho prieskumu bolo prvostupňové rozhodnutie žalovanej zo dňa 01.02.2019, ktorým podľa § 70 ods.1, § 82 ,§ 293dx a § 112 ods. 3 a 6 zákona č. 461/ 2003 Z. z., žalobcovi od 24. januára 2019 znížila invalidný dôchodok na sumu 757,30 Eur
mesačne. Týmto rozhodnutím zmenila rozhodnutie zo dňa 06. novembra 2018 o znížení sumy invalidného dôchodku, ktorým podľa tých istých ustanovení od rovnakého dátumu znížila žalobcovi invalidný dôchodok na sumu 738,10 Eur mesačne.
Jedinou zmenou v preskúmavanom rozhodnutí zo dňa 01.02.2019 oproti rozhodnutiu zo dňa 06.11.2018 bolo to, že znížený invalidný dôchodok podľa rozhodnutia zo dňa 06.11.2018 valorizovala od 01. januára 2019 o 2,6 % mesačnej sumy dôchodku, čo je 19,20 Eur mesačne na 757,30 Eur
mesačne. 16. Správny súd zrušil toto rozhodnutie v spojení s odvolacím rozhodnutím žalovanej zo dňa 20.06.2019, ktorým prvostupňové rozhodnutie zo dňa 01. februára 2019 potvrdila a zamietla odvolanie žalobcu. Dôvodom na zrušenie bolo podľa názoru správneho súdu nesprávne určenie neskoršieho vzniku invalidity podľa zákona o sociálnom poistení, ako bolo prvotne určené podľa zákona o sociálnom zabezpečení, nesprávny zápočet obdobia učňovského pomeru a najmä postup, pri ktorom Sociálna poisťovňa valorizovala invalidný dôchodok žalobcu až od roku 2012. Podľa správneho súdu keďže invalidný dôchodok priznaný podľa zákona o sociálnom zabezpečení sa po 31.12.2003 považuje za invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení, bola žalovaná povinná od dátumu 01.01.2004 súčasne vykonať aj valorizáciu žalobcovho invalidného dôchodku.
17. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobcovi bol rozhodnutím č. XX XX XX XXXX zo dňa 11.04.2000 podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Z. z. priznaný od 10.04.2000 tzv. „plný“ invalidný dôchodok. V dôsledku prijatia zákona č. 461/2003 Z.z. bolo trvanie jeho invalidity preskúmané dňa 14.03.2005 podľa § 263 ods. 2 citovaného zákona. Na základe tejto lekárskej prehliadky bol uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75 %, pričom mu bol v súlade s § 263 ods. 1 citovaného zákona vyplácaný invalidný dôchodok aj naďalej v doterajšej sume.
Následne dňa 3. júla 2008 bolo trvanie jeho invalidity opätovne preskúmané v zmysle § 263a ods. 1 písm. c) citovaného zákona so záverom, že žalobca je naďalej invalidný podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení a bol mu vyplácaný invalidný dôchodok v doterajšej sume. Dňa 24.01.2011 absolvoval kontrolnú lekársku prehliadku, výsledkom ktorej bol záver, že je naďalej invalidný podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Dňa 26.02.2014 absolvoval ďalšiu kontrolnú prehliadku, na ktorej žiadal aj o posúdenie zdravotného stavu podľa zákona o
sociálnom poistení. Na základe tejto žiadosti mu bol vypočítaný invalidný dôchodok podľa oboch zákonov s tým, že rozhodnutím zo dňa 20.05.2014 mu bol invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení priznaný od 26.02.2014 a invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení mu zanikol, keďže bol v nižšej sume. Na ďalšej kontrolnej lekárskej prehliadke dňa 27. 09.2018 posudkový lekár sociálneho zabezpečenia poistenia určil, že mu invalidita vznikla už od 1. októbra 2006 a na podklade tohto záveru žalovaná vydala dňa 01.10.2018 nové rozhodnutie, ktorým mu priznala invalidný dôchodok v sume podľa zákona o sociálnom poistení už od 26.02.2011, t. j. 3 roky spätne v zmysle § 112 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení. Súčasťou rozhodnutia bol osobný list dôchodkového poistenia, z ktorého vyplýva, že za obdobie dôchodkového poistenia rozhodujúce na výpočet dôchodku bolo brané obdobie od 01.09.1981 do 31.12.1981, avšak nebolo brané obdobie od 01.01.1982 do 31.12.1983. Rozhodnutím zo dňa 06.11.2018 žalovaná znížila žalobcovi invalidný
dôchodok od 24.01.2019 na sumu 738,10 Eur mesačne na základe zistenia, že na určenie sumy dôchodku mu neboli zhodnotené hrubé zárobky učňa počas doby učňovského pomeru od 01.09.1981 do 31.12.1983. Suma invalidného dôchodku sa znovu určila a po zhodnotení hrubých zárobkov učňa v rozhodujúcom období sa suma jeho dôchodku znížila.
Táto nižšia suma dôchodku bola týmto rozhodnutím valorizovaná od 01.01.2012 do 01.01.2018. 18. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 24.06.2019 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
19. Podľa § 82 citovaného zákona dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
20. Podľa § 114 ods. 1 citovaného zákona nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili. 21. Podľa § 263 ods. 1, prvá veta citovaného zákona invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 263a ods. 5 citovaného zákona ak poistenec uvedený v odsekoch 1 a 2 má nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 a súčasne má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší.
Pri rovnakej sume týchto dôchodkov vypláca sa dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca. 23. Kasačný súd poukazuje na to, že rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.11.2018 v spojení s jeho potvrdzujúcim rozhodnutím zo dňa 18.01.2019 bolo predmetom súdneho prieskumu v konaní pred Krajským súdom v Trenčíne č.k. 14Sa/9/2019, ktorý rozsudkom zo dňa 21.07.2020 zamietol žalobu na jeho preskúmanie. Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 23. februára 2022 sp. zn. 7Sk/34/2020 zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu proti tomuto rozsudku. V tomto rozsudku sa kasačný súd zaoberal zákonnosťou uvedeného rozhodnutia žalovanej a nezistil dôvod na jeho zrušenie.
24. V bode 21 uvedeného rozsudku najvyšší správny súd konštatoval, že právoplatným rozhodnutím z 01.10.2018 bol ustálený dátum vzniku invalidity žalobcu podľa zákona o sociálnom poistení, ktorým je 01.10.2006. Kasačný súd sa stotožnil s výpočtom priemerného osobného bodu v zmysle § 63 citovaného zákona tak, ako je uvedený v preskúmavanom rozhodnutí žalovanej. Keďže poistenec v čase nároku na invalidný dôchodok mal viac ako 28 rokov, bolo potrebných 5 rokov obdobia dôchodkového poistenia, zisťovaných z posledných
10 rokov pred vznikom invalidity v zmysle § 72 ods. 1 písm. f/, ods. 2 cit. zákona. Keďže posledných 10 rokoch pred vznikom invalidity mal žalobca získaných 3652 dní obdobia dôchodkového poistenia, túto podmienku na nárok na invalidný dôchodok splnil.
Keďže splnil aj medicínsku podmienku stanovenú v § 71 ods. 1 citovaného zákona (o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 75 % medzi účastníkmi nebol spor), a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, vznikol mu nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
25. Vo vzťahu k započítaniu doby učňovského pomeru žalobcu do rozhodujúceho obdobia dôchodkového poistenia v tom istom rozsudku najvyšší správny súd uviedol doby učňovského pomeru boli zaradené do tohto obdobia oprávnene.
26. V tu preskúmavanom rozhodnutí žalovaná valorizovala znížený invalidný dôchodok žalobcu, pôvodne priznaný a valorizovaný rozhodnutím zo dňa 01.10.2018 a následne znížený a valorizovaný rozhodnutím zo dňa 06.11.2018 tak, že oproti rozhodnutiu zo dňa 06.11.2018 invalidný dôchodok valorizovala aj od 1. januára 2019 podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení, a to z dôvodu, že v rozhodnutí zo dňa 06.11.2018 túto valorizáciu neuviedla, hoci invalidný dôchodok bol žalobcovi znížený až od 24. januára 2019.
Do tohto dátumu bolo potrebné prihliadnuť na všetky valorizácie odo dňa vzniku nároku na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení. 27. Kasačný súd konštatuje, že otázka vzniku nároku žalobcu na invalidný dôchodok a jeho výšky podľa zákona o sociálnom poistení, vrátane dátumu priznania invalidného dôchodku, dátumu vzniku invalidity, výpočtu priemerného osobného bodu či rozhodujúceho obdobia pre zistenie priemerného osobného bodu sú otázky, ktoré boli právoplatne vyriešené v rozhodnutí žalovanej zo dňa 01.10.2018 a v rozhodnutí zo dňa 06.11.2018, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu Krajského súdu v Trenčíne, ktorý rozsudkom č.k. 14Sa/9/2019-80 zo dňa 21.07.2020 žalobu zamietol, v spojení s rozsudkom Najvyššieho správneho súdu sp.zn. 7Sk/ 34/2012 zo dňa 23.02.2022. Kasačný súd pri preskúmavaní rozhodnutia o valorizácii dôchodku podľa týchto rozhodnutí určeného preto z nich vychádza.
28. Rozhodnutie zo dňa 01.02.2019 len doplnilo valorizáciu dôchodku zníženého rozhodnutím zo dňa 06.11.2018, a to za obdobie od 1. januára 2019. Čo sa týka samotnej tejto valorizácie, táto bola správne použitá na invalidný dôchodok žalobcu, keďže suma zníženého invalidného dôchodku a ktorej výplata bola zmenená až od 24.01.2019, nebola v rozhodnutí žalovanej zo dňa 06.11.2018 valorizovaná za obdobie od 01.01.2019, ale len od 01.01.2018.
29. Správny súd si neujasnil dostatočne predmet súdneho prieskumu, keď v bode 31 svojho rozsudku uviedol, že nie je jasné, na akom lekárskom a právnom základe správne orgány vo vyššie uvedených rozhodnutiach konštatovali neskorší vznik invalidity podľa zákona o sociálnom poistení.
Predmetom súdneho prieskumu neboli rozhodnutia zo dňa 06.11.2018 ani 01.10.2018, teda rozhodnutia, ktoré predchádzali vydaniu tu preskúmavaného rozhodnutia zo dňa 01.02.2019. Pritom rozhodnutie zo dňa 06.11.2018 bolo samostatne predmetom súdneho prieskumu, a preto vzhľadom na záver správneho a kasačného súdu o zákonnosti tohto rozhodnutia je potrebné z tohto záveru vychádzať aj v ďalších súdnych a správnym konaniach. Rovnako je takto tomu aj pri posudzovaní zápočtu učňovského pomeru žalobcu do rozhodujúceho obdobia dôchodkového poistenia. 30. Čo sa týka správnym súdom vytýkaného postupu žalovanej pri valorizácii invalidného dôchodku, keď podľa názoru správneho súdu malo dôjsť k valorizácii už od dátumu 01.01.2004, kasačný súd sa stotožnil so sťažnostnou námietkou žalovanej, ktorá namietala toto právne posúdenie správneho súdu, pričom argumentovala, že žalobcovi vznikol nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení určeného v súlade s § 114 ods. 1 tohto zákona od 26. februára 2011, t. j. tri roky spätne od jeho žiadosti o zvýšenie
invalidného dôchodku zo dňa 26.02.2014. Preto nie je možné valorizovať invalidný dôchodok žalobcu už od roku 2004, teda od skoršieho dátumu, ako bol invalidný dôchodok podľa zákona účinného od 01.01.2004 rozhodnutím zo dňa 01.10.2018 priznaný. Ani ustanovenie § 263 ods. 1 zákona o sociálnom poistení takýto postup neumožňuje.
Podľa tohto ustanovenia sa invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov účinných do 31.03.2003 síce považuje za invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení, avšak vypláca sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003.
Týmto zákonom je zákon o sociálnom zabezpečení, ktorý žiadny osobitný mechanizmus valorizácie neobsahoval. 31. Vzhľadom na to, že kasačný súd nevzhliadol dôvody na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia žalovanej a sťažnostnú námietku žalovanej o správnej aplikácii valorizácie invalidného dôchodku žalobcu považuje za dôvodnú, nebol dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia správnym súdom a kasačná sťažnosť žalovanej je dôvodná. Preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu vysloveným v tomto rozsudku.
32. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a to v rámci rozhodovania o celých trovách konania. 33. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 24. augusta 2022