9Sžsk/100/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: C. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XX, XXX XX S. Y., právne zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova č. 2, 811 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM- OLVS-265/2017/OPK zo dňa 22. 08. 2017, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/60/2018-62 zo dňa 12. februára 2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 7S/60/2018-62 zo dňa 12. februára 2020 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

ďalšie konanie. Zároveň žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania. 2. Správny súd mal preukázané, že žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. KRPZ-KE-VO2-199-030/ 2015-PS zo dňa 01. 08. 2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“), ktorým žalobcovi nebola priznaná náhrada za bolesť vo výške 858 eur, tak, že zmenil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu v jeho výrokovej časti v znení: „Podľa § 20 ods. 1 písm. b), písm. c), § 22 a § 23 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) v súlade s § 3 a § 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných,

3. Správny súd uviedol, že úraz, ktorý mal žalobca utrpieť dňa 05. 02. 2015, a to poškodenie sluchu hluchom - akutrauma a následnou poruchou sluchu vľavo - tinitus, v rámci výkonu služby ako člen zásahovej jednotky služobného zákroku, ktorého cieľom bolo zadržanie osoby, nebol uznaný za služobný úraz, a teda bol kvalifikovaný ako úraz mimo služobný, za ktorý úrad nenesie zodpovednosť, čo bolo odôvodnené tým, že žalobca si riadne a včas nesplnil ohlasovaciu povinnosť, čím vytvoril prekážku a zmaril tak riadne a objektívne vyšetrenie

4. Správny súd zdôraznil, že tak ako bolo skonštatované aj v rozhodnutí žalovaného, v konaní o nároku žalobcu, ktorý si uplatňuje náhradu škody v súvislosti so služobným úrazom je potrebné procesne postupovať v právnom režime správneho poriadku. Je teda na úvahe správneho orgánu, či za účelom zistenia skutkového stavu veci nariadi pojednávanie, na ktorom by sa prípadne doplnilo dokazovanie ohľadom skutkového stavu, ktorý má tvoriť podklad pre jeho rozhodnutie. Podľa názoru správneho súdu, však skutkový stav zistený žalovaným a prvostupňovým orgánom nebol zistený dostatočne, preto bolo potrebné v rámci ústneho pojednávania odstraňovať zásadné rozpory v tvrdeniach, či žalobca si splnil svoju ohlasovaciu povinnosť a včas oznámil vznik služobného úrazu, a teda či postupoval podľa platnej metodiky, ktorá je premietnutá v nariadení žalovaného č. 27/2008.

Správny súd nevylučuje, že v prípade ďalšieho dokazovania bude namieste potreba nariadiť znalecké dokazovanie, ktorým by sa mohlo zistiť, či poškodenie sluchu nastalo následkom úrazového deja, prípadne, či následkom streľby v uzavretej miestnosti nedošlo k zhoršeniu prípadného predchádzajúceho poškodenia sluchu.

7. Na základe vyššie uvedených dôvodov, správny súd dospel k záveru, že námietky žalobcu sú dôvodné, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu v zmysle § 191 ods. 1 písm. e) a g) SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

II. Kasačná sťažnosť žalovaného proti rozsudku správneho súdu

8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalovaný (ďalej len „sťažovateľ“) podaním zo dňa 07. 04. 2020. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že správny súd vec nesprávne právne posúdil v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP. 9. Sťažovateľ nesúhlasil s konštatovaním správneho súdu, že záver o tom, že v prípade žalobcu nešlo o služobný úraz bol prijatý predčasne na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a v procese dokazovania malo dôjsť k zásadným pochybeniam v procesnom postupe žalovaného, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia správneho orgánu. Správnemu súdu sťažovateľ vytýkal, že nesprávne jednostranne posúdil vec a trval na skutočnosti, že v oboch napadnutých rozhodnutiach bolo konkrétne uvedené ako postupoval v žalobcovom prípade. Pochybenie súdu žalovaný videl v tom, že zle vyhodnotil jeho postup, keď skonštatoval, že skutkový stav, z ktorého vychádzal nebol zistený dostatočne a neboli odstránené rozpory v tvrdeniach vzniknuté medzi žalobcom a žalovaným. 10. Žalovaný trval na tom, že vo veci mal jednoznačne preukázané, že žalobca si nesplnil povinnosť, ktorú mu ukladá zákon, a nesplnením si povinnosti na strane policajta dochádza k tomu, že policajt zmarí objektívne vyšetrenie príčiny a okolnosti vzniku úrazu zo strany služobného úradu, a to úmyselne (napr. aby sa vyhol zisťovaniu, či v čase úrazu nejavil známky požitia alkoholu, či neporušil predpisy upravujúce vykonávanú služobnú činnosť a pod.) alebo z ľahkomyseľnosti.

13. Žalobca sa na základe zaslanej výzvy správneho súdu vyjadril ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 20. 08. 2020. 14. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobca uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojej argumentácie obsiahnutej v správnej žalobe a svojich ďalších vyjadreniach. Trval na tom, že služobnému úradu oznámil všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o priznaní jednotlivých náhrad úrazového zabezpečenia a doložil potrebné lekárske správy. Poukázal na to, že žiadne ustanovenie zákona o sociálnom zabezpečení policajtov neustanovuje lehotu na oznámenie úrazu, ktorá by znamenala stratu nároku. 15. Žalobca tvrdil, že pracovný úraz je potrebné posudzovať ad hoc, teda vzhľadom na okolnosti prípadu. S poukazom na úraz žalobcu - pískanie v ušiach - je podľa žalobcu absurdné požadovať v prípade policajta, aby si následky tohto úrazu uvedomil hneď. Žalobca uviedol, že od začiatku správneho konania až do jeho skončenia bol zjavný úmysel správnych orgánov nepriznať žalobcovi nárok a vykonávať všetky úkony k tomu, aby to bolo právne možné. 16. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že žalobca nepoužil chránič sluchu, žalobca uviedol, že nikto z príslušníkov pri zásahu chránič sluchu nasadený nemal a to z jasného a logického dôvodu, keďže pri obdobných zásahoch musí policajt predovšetkým počuť a vidieť. Je teda nelogické, ak by mal policajt pri takom zásahu chránič sluchu, ak sa členovia jednotky dorozumievajú vysielačkami. 17. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že sa žalobca nepodrobil skúške na prítomnosť alkoholu, uviedol, že táto požiadavka žalovaného je absurdná, pretože požitie alkoholu pred policajným zásahom je vylúčené, keďže žalobca viedol zásahové vozidlo a s poškodením sluchu nemôže mať žiaden súvis. Z pohľadu žalobcu ide o šikanózny výkon úradnej moci a šikanózny výklad zákona. 18. Žalobca ďalej tvrdil, že je absurdné požadovať od policajta, ktorému píska v ušiach, po tak náročnom zásahu, pri ktorom bol navyše postrelený iný policajt, aby spísal úradný záznam podľa „akýchsi metodických usmernení, vyhodnotil objektívne svoj zdravotný stav, išiel ešte v ten deň na lekárske vyšetrenie a predložil dôkaz o tom, čo sa mu stalo“. 19. Záverom žalobca navrhol kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

21. Podľa § 101e ods. 1 a 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. Výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

23. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 7S/60/2018-62 zo dňa 12. februára 2020, ktorým správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. e) a g) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/ 2003 Z. z.“).“ nahradil textom: „Podľa § 20 ods. 1 písm. b) a § 22 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) v súlade s § 3 a § 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z.“) v spojení s § 99 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/ 2003 Z. z.“).

Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej

Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP).

orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení a na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.

27. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 28. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva,Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

V napadnutom rozhodnutí žalovaný rozhodol tak, že zmenil časť výrokovej vety v texte (bližšie pozri bod 1 a 24) rozhodnutia prvostupňového orgánu, pričom bolo potvrdené, že žalobcovi sa nepriznáva dávka úrazového zabezpečenia. Kasačný súd zistil, že medzi účastníkmi konania ostal predovšetkým sporný spôsob oznámenia úrazu zo strany žalobcu, z ktorého dôvodu upriamil svoju pozornosť najmä na túto otázku.

33. Podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002“) za služobný úraz sa na účely tohto zákona považuje poškodenie zdravia alebo smrť policajta alebo profesionálneho vojaka spôsobené nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri výkone služobných činností vyplývajúcich zo služobného zaradenia policajta alebo profesionálneho vojaka, pri činnosti vykonávanej na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného alebo pri činnosti, ktorá je obvyklá pri plnení služobných úloh vrátane obvyklej činnosti v čase prestávok v službe.

35. Podľa § 48 ods. 3 písm. n) zákona č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov. 36. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ak pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním došlo k poškodeniu zdravia policajta alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len „služobný úraz“), zodpovedá za škodu tým vzniknutú služobný úrad. Služobným úrazom nie je úraz, ktorý sa policajtovi prihodil na ceste do služby a späť, s výnimkou, ak bol mimoriadne povolaný na miesto výkonu štátnej služby alebo iné dohodnuté miesto nadriadeným.

38. Podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 124/2006“), zamestnanec je povinný bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu alebo služobného úrazu, ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav.

Právna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru odráža osobitný charakter zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci, potreba pevného začlenenia policajta do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone. Ide teda o špecifický štátnozamestnanecký pomer verejného práva, ktorého právna úprava má formu kódexu. Aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej rozhodovacej praxi formuloval, že z pôsobnosti čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv sú vylúčené spory zamestnancov štátu, ktorých pracovná náplň pozostáva zo špecifických činností verejnej správy v miere, v akej táto správa koná ako držiteľka verejnej moci poverená ochranou všeobecných záujmov štátu alebo orgánov verejnej

Teda štát právnou úpravou kladie na policajta ako príslušníka ozbrojených zložiek väčšie nároky nielen pri výkone jeho služobných povinností, ale aj pri uplatňovaní nárokov z nich plynúcich.

I.. I. a následne aj na chodbe v budove mužstva zástupcovi veliteľa PPÚ I.. V.. X., čím si splnil svoju ohlasovaciu povinnosť. Nasledujúci deň, t. j. 06. 02. 2015 vzhľadom na pretrvávajúce dýchacie ťažkosti navštívil I.. U., ktorý rozhodol o žalobcovej práceneschopnosti, a žalobca ho zároveň informoval aj o svojich ťažkostiach so sluchom a požiadal ho o vypísanie výmenného lístka za účelom odborného vyšetrenia sluchu. Odborné vyšetrenie sluchu žalobca absolvoval až dňa 10. 02. 2015, v rámci ktorého bola doporučená hospitalizácia a začatie liečby pre poškodenie sluchu. Pri prešetrovaní udalosti škodovou komisiou prvostupňového orgánu boli súčasťou vyšetrovania aj úradné záznamy spísané Y.. V.. C. zo dňa 13. 02. 2015, C.. I.. I. zo dňa 13. 02. 2015, záznam zo školenia pracovníkov o ochrane pred požiarmi a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, žalobcova evidenčná karta materiálu, doplnenie úradného záznamu C.. I.. I. zo dňa 04. 09. 2015, fotodokumentácia zobrazujúca upevnenie prilby a chráničov sluchu, úradný záznam I.. V..

Následne potom v ten istý deň obdržal e-mail, v ktorom sa nachádzal úradný záznam žalobcu, v ktorom bolo uvedené, že po ukončení akcie na vyhodnotení v zasadačke PPÚ osobne a priamo veliteľovi útvaru oznámil, že utrpel úraz.

. . .vznik úrazu poškodenia sluchu je prinajmenšom pochybný, lebo poškodenie sluchu u ostatných policajtov, ktorí sa nachádzali v prvej línii, bezprostredne pri výstreloch nebol zaznamenaný. . . .žalobca nepoužil osobné ochranné prostriedky na ochranu sluchu“.

senátu škodovej komisie k škodovej udalosti bolo konštatovanie, že na základe výsledkov vyšetrenia úrazu, ktorý bol kvalifikovaný ako úraz mimoslužobný, služobný úrad nenesie zodpovednosť za poškodenie zdravia žalobcu. 41.

žalovaného. Prvostupňový správny orgán listom zo dňa 04. 02. 2016 zaslal správu na oboznámenie sa s výsledkami šetrenia škodovej komisie, ktorého súčasťou bola správa o prerokovaní poškodenia zdravia v súvislosti s úrazom alebo chorobou z povolania spolu s oboznámením s výsledkami vyšetrenia úrazu a záverom nadriadeného a výzvou, aby po oboznámení sa s podkladmi, tieto žalobca podpísal a zaslal späť prvostupňovému orgánu.

Kasačnému súdu neuniklo pozornosti, že žalobca sa domáhal ochrany proti nečinnosti orgánu verejnej správy - prvostupňového orgánu. Z rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Sa/18/2016 zo dňa 05. 05. 2017 (právoplatné 07. 06. 2017), vyplýva, že ten nezistil nečinnosť prvostupňového orgánu v správnom konaní, keď konštatoval, že žalobca a jeho právny zástupca boli viackrát prvostupňovým orgánom poučení o postupe, podľa akých právnych predpisov a akým spôsobom má žalobca postupovať pri uplatnení nároku úrazového zabezpečenia, preto nemožno konštatovať pasivitu prvostupňového orgánu.

44. Na zdôraznenie kasačný súd konštatuje, že v preskúmavanej veci považoval za nesporné, že žalobca porušil zákonnú povinnosť ustanovenú v § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z.z., v zmysle ktorej právnej úpravy zamestnanec je povinný bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik služobného úrazu, ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav (obdobne rozsudok NS SR, sp. zn. 10Sžso/75/2014 zo dňa 28. 10. 2015), keď skutkové okolnosti v danej veci potvrdili, že žalobca napriek tomu, že mu v tom nebránila žiadna prekážka, si svoju ohlasovaciu povinnosť nesplnil bezodkladne a úraz nahlásil až niekoľko dní po jeho vzniku, preto nemožno s určitosťou vylúčiť, že u žalobcu v čase od vzniku úrazu dňa 05. 02. 2015 do jeho ohlásenia 13. 02. 2015 nedošlo k poškodeniu jeho zdravia z iných dôvodov mimo výkonu štátnej služby. Porušením zákonnej povinnosti žalobca zmaril možnosť riadneho prešetrenia úrazu, čím znemožnil služobnému úradu bezprostredne a v krátkom časovom úseku prešetriť všetky skutočnosti dôležité pre vyhodnotenie, či úrazový dej sa stal, a

Táto povinnosť sa ukladá aj zamestnancovi alebo fyzickej osobe, ktorá bola svedkom danej udalosti. V prípade, že zamestnancovi jeho zdravotný stav nedovoľuje oznámiť pracovný úraz, oznamovacia povinnosť sa potom vzťahuje na iného zamestnanca. Z administratívneho spisu mal kasačný súd preukázané, že žalovaný má spôsob ohlasovania úrazov upravený nariadením žalovaného o postupe nadriadených pri rozhodovaní a určovaní dávok úrazového zabezpečenia a náhrad pozostalých v súvislosti so služobným úrazom a chorobou z povolania č. 27/2008, z ktorého vyplýva, že policajt, ktorý utrpel úraz pri výkone štátnej služby alebo v súvislosti s výkonom štátnej služby alebo pre výkon štátnej služby, bezodkladne po úraze, ak je toho schopný, ohlási úraz svojmu priamemu nadriadenému osobne, telefonicky alebo iným vhodným spôsobom. Nemožno súhlasiť s názorom správneho súdu, že „vykonávací predpis nižšej právnej sily podstatu tohto zákonného ustanovenia nemôže zmeniť“ (bod 33 napadnutého rozsudku). Samotný právny predpis oprávňuje zamestnávateľa bližšie interne upraviť spôsob ohlasovacej povinnosti.

46. Vo svetle vyššie uvedenom kasačný súd podrobil prieskumu kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok správneho súdu. Dospel k záveru, že z odôvodnenia správneho súdu nie je zjavné, v akom rozsahu podrobil súdnemu prieskumu napadnuté rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu, ako aj jeho vlastné posúdenie, keď z dôvodov uvádzaných správnym súdom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevyplýva, na základe akých skutkových zistení ustálil svoj právny záver o nedostatočne zistenom skutkovom stave a zásadných pochybeniam v procesnom postupe správneho orgánu, keď nechal bez povšimnutia namietanú argumentáciu žalovaného. Správny súd sa s argumentáciou žalovaného náležite nezaoberal a bez ďalšieho zdôvodnenia sa stotožnil s argumentáciou žalobcu.

48. Vzhľadom k vyššie uvedenému, najvyšší správny súd námietky žalovaného vznesené v kasačnej sťažnosti, ktorými namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP vyhodnotil ako dôvodné, keďže tieto námietky spochybnili vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu. 49. Z uvedených dôvodov kasačný súd podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. f) SSP rozhodnutie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 50. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, ustáliť zásadné otázky nastolené v konaní, vzťahujúce sa na prejednávanú vec, v ich intenciách posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného v spojení s rozhodnutím a postupom prvostupňového orgánu, a to v súlade s názorom kasačného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí a vo veci opätovne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť. V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne správny súd opätovne o nároku na náhradu trov konania vrátane o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 51. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 25. mája 2022