← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·21. 9. 2022

9Sžsk/106/2020

ECLI:SK:NSSSR:2022:8020200047.1

ZamietaZrušujeZastavuje konaniePotvrdzujeMeníVracia na ďalšie konaniePriznáva
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Prešove
Sp. zn. 1. inštancie
1Sa/1/2020
IČS
8020200047
Citované
1× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci žalobcu: S. G., bytom K. Q. č. XXX/ XX, Z., právne zast.: JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Sibírska ulica č. 4, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ulica Kutuzovova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-4-59-5/2016-OdSP zo dňa 14.10.2016, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove 02. júna 2020, č. k. 1Sa/1/2020-86, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1Sa/1/2020-86 zo dňa 02. júna 2020 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I.

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 02. júna 2020, č. k. 1Sa/1/2020-84 podľa § 191 ods. 1 písm. d/, e/ , f/ a g/ SSP zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. SEĽUZ-4-59-5/2016-OdSP zo dňa 14.10.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Sekcia ľudských zdrojov (ďalej len „žalovaný“) ako odvolací orgán v konaní o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia podľa § 84 ods. 4 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.

z.“) v spojení s § 59 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov na základe písomného odvolania, ktoré v zákonnej lehote podal účastník konania S. G. v odvolacom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia (ďalej len „VÚSZ“) č. VÚSZ-65406002865008-29/2016 z 28.07.2016, ktorým VÚSZ podľa § 30 ods. 1 písm. i/ zákona č. 71/1967 Zb. zastavil konanie o prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov, lebo v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil, zamietol a napadnuté rozhodnutie VÚSZ č. VÚSZ-65406002865008-29/ 2016 z 28.07.2016 o zastavení konania o prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov potvrdil. 3. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách ustanovenia § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v tretej hlave tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa Prvej hlavy tretej časti SSP dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby. 4. Správny súd mal za preukázané, že žalobca podal niekoľko žiadostí o prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov. VÚSZ rozhodnutím z 28.07.2016 č. VÚSZ-65406002865008-29/ 2016 rozhodol o žiadosti o prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov tak, že podľa § 30 ods. 1 písm. i/ zákona č. 71/1967 Zb. konanie zastavil, pretože v tejto sveci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Z odôvodnenia rozhodnutia podľa názoru správneho súdu nevyplýva, ktorým rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava v tej istej veci už bolo právoplatne rozhodnuté, teda ktorým rozhodnutím bolo rozhodnuté o žiadosti žalobcu na prepočet dôchodku za výsluhu rokov a skutkový stav uvádzaný v žiadosti žalobcu z 31.05.2016 sa v porovnaní so žiadosťou, o ktorej malo byť právoplatne rozhodnuté sa nezmenil. Ani žalovaný, ktorý rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil, neoznačil právoplatné rozhodnutie, ktorým VÚSZ v tej istej veci už právoplatne rozhodol na tom istom skutkovom základe, ako uviedol žalobca v žiadosti z 31.05.2016. 5. Správny súd poukázal na čl. 12 ods. 1 - 4 a čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a poukázal na podstatu správneho súdnictva, ktorým je ochrana práv občanov a právnických osôb o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Konštatoval, že zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/32/2014). Žalobné námietky týkajúce sa prepočtu zhodnoteného obdobia považoval správny súd v konaní o preskúmaní predmetného rozhodnutia za nedôvodné. Správnemu súdu sa javilo za potrebné vysporiadať sa s dôvodnosťou zastavenia konania a až následne posúdiť nárok žalobcu. 6. Správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a g/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 7. O trovách konania rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania.

II.

8. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 9. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a nerešpektoval tiež záväzný právny názor vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti (§440 ods. 1 písm. i/ SSP).

10. Sťažovateľ v rozsiahlej kasačnej sťažnosti v prvom rade poukázal na žiadosť žalobcu zo dňa 23.10.2014 o nové prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov, ktoré VÚSZ vybavil formou odpovede z 24.11.2014, v ktorej uviedol, že žalobcovi bol rozhodnutím VÚSZ Praha č. 28650/2 z 29.04.1992 priznaný od 01.01.1992 dôchodok za výsluhu rokov a následne mu bolo odpovedané na všetky otázky, resp. námietky uvedené v jeho žiadosti.

Dňa 30.01.2015 bola VÚSZ doručená žiadosť o nové prepočítanie už priznaného dôchodku za výsluhu rokov (výsluhového dôchodku), na ktoré VÚS reagoval formou odpovede z 24.02.2015, v ktorej sa vyjadril ku všetkým bodom podania. Dňa 02.03.2015 bola VÚSZ opäť doručená žiadosť o prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov (výsluhového dôchodku), v ktorom žalobca uviedol, že VÚSZ na jeho žiadosť z 30.01.2015 nereagoval tak, ako mal, pretože odpoveď VÚSZ nekorešponduje s tým, čo žalobca žiadal. Následne opakovane žiadal o vydanie presného rozhodnutia, a to napriek tomu, že na jeho predchádzajúce žiadosti bola kvalifikovaným spôsobom odpovedané, aj keď len formou odpovede. V uvedených odpovediach sa VÚSZ zaoberal všetkými bodmi a námietkami uvedenými v podaniach žalobcu. Na podanie žalobcu

z 02.03.2015 VÚSZ reagoval vydaním rozhodnutia č. VÚSZ65406002865008/2015 zo 14.04.2015, ktorým správne konanie podľa § 30 ods. 1 písm. i/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zastavil, pretože „ v tejto istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil“. Na základe žiadosti účastníka konania VÚSZ Praha rozhodnutím č. 28650/2 z 29.04.1992 priznal podľa § 40 až 43 zákona č. 100/1988 Zb. od 01.01.1992 účastníkovi konania dôchodok za výsluhu rokov. Žalobca sa proti rozhodnutiu VÚSZ neúspešne bránil podaním žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, čo preukazuje rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/114/2015-46 z 05.04.2016, ktorým bolo konanie vo tejto veci zastavené z dôvodu, že žaloba smerovala proti prvostupňovému rozhodnutiu, voči ktorému bolo prípustné podanie odvolania.

Dňa 31.05.2016 bola VÚSZ doručená ďalšia žiadosť o nové prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov (výsluhového dôchodku), o ktorej VÚSZ rozhodol rozhodnutím č. VÚSZ 65406002865008-29/2016 z 28.07.2016 a to tak, že správne konanie zastavil podľa §30 ods. 1 písm. i/ zákona č. 71/1967 Zb. pretože „v tejto veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil“, pričom svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. VÚSZ v odôvodnení uviedol, že na základe podanej žiadosti VÚSZ Praha rozhodnutím č. 28650/2 z 29.04.1992 priznal podľa § 40 až § 43 zákona č. 100/1988 Zb. účastníkovi konania od 01.01.1992 dôchodok za výsluhu rokov. V tejto žiadosti žalobca opäť neuviedol žiadne nové skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že skutkový stav sa podstatne zmenil oproti skutkovému stavu pred vydaním rozhodnutia, ktorým bol žalobcovi priznaný dôchodok za výsluhu rokov (výsluhový dôchodok). Proti tomuto rozhodnutiu (z 28.07.2016) podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodlo Ministerstvo obrany SR, Sekcia ľudských zdrojov ako druhostupňový správny orgán

rozhodnutím SEĽUZ-4-59-5/2016-OdSP zo 14.10.2016 tak, že odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie č. VÚSZ 65406002865008-29/2016 z 28.07.2016 o zastavení konania o prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov potvrdilo. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že: „Na vymeranie a výpočet výšky dávok sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 100/1988 Zb. (napr. starobný dôchodok, invalidný dôchodok, dôchodok za výsluhu rokov) sa započítava len doba zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov.

Táto doba zamestnania sa odvolateľovi preukázateľne započítala dvojnásobkom t. j. 62 rokov, čo je uvedené aj v právoplatnom rozhodnutí Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Praha č. 28650/2 z 29.04.1992, ktorým bol odvolateľovi od 01.01.1992 priznaný dôchodok za výsluhu rokov.

S prvým predpokladom zastavenia konania podľa § 30 ods. 1 písm. i/ zákona č. 71/1967 Zb. t. j. preskúmaním, či sa v tej istej veci právoplatne rozhodlo, sa Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia v napadnutom rozhodnutí vysporiadal a podľa názoru odvolacieho orgánu ho aj v postavujúcej miere náležite odôvodnil, pričom s takýmto právnym záverom sa odvolací orgán stotožňuje“. Sťažovateľ nesúhlasil so záverom krajského súdu, že z odôvodnenia rozhodnutia však nevyplýva, ktorým rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava v tej istej veci už bolo právoplatne rozhodnuté a skutkový stav uvádzaný v žiadosti žalobcu z 31.05.2016 sa v porovnaní so žiadosťou, o ktorej malo by právoplatne rozhodnuté nezmenil. Tiež nesúhlasí so záverom správneho súdu, že ani žalovaný neoznačil právoplatné rozhodnutie, ktorým Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia Bratislava v tej istej veci už právoplatne rozhodol na tom istom skutkovom základe ako uviedol žalobca v žiadosti z 31.05.2016.

12. Sťažovateľ poukázal na kasačnú sťažnosť zo 16.08.2017, o ktorej rozhodol NS SR rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/118/2017 z 25.09.201 tak, že rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1Sa/19/2016-1 z 29.06.2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V bode 15 rozsudku

NS SR konštatoval, že pokiaľ krajský súd zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci odôvodnil tým, že žalovaný sa nedostatočne zaoberal otázkou existencie právoplatného rozhodnutia VÚSZ Bratislava, ktorým bolo rozhodnuté o žiadosti o prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov na základe žiadosti z tých istých dôvodov, pričom sám existenciu takéhoto rozhodnutia v administratívnom spise nezistil, tento jeho záver nie je podložený, ani správny, žalovaný dôvodne namietal, že tak prvostupňový orgán, ako aj žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí poukázal na existenciu právoplatného rozhodnutia o nároku na dôchodok za výsluhu rokov a jeho výške, a to rozhodnutia VÚSZ Praha č. 28650/2 zo dňa 29.04.1992. Kasačný súd zdôraznil, že pre rozhodnutie o zákonnosti rozhodnutia o zastavení konania o žiadosti zo dňa 31.05.2016 vo vzťahu k zápočtu dôb činnosti výkonného letca pre nárok na dôchodok za výsluhu rokov v požadovanom rozsahu je podľa § 30 ods. 1 písm. i/ zákona č. 71/1967 Zb. rozhodujúce, či boli preukázané nové skutočnosti na hodnotenie takej doby na účely dôchodku

za výsluhu rokov vo vyššej miere ako 62 skončených rokov, zhodnotených v právoplatnom rozhodnutí VÚSZ Praha č. 28650/2 zo dňa 29.04.1992. Z vyššie uvedeného vyplýva, že Najvyšší súd SR sa stotožnil s názorom žalovaného o existencii právoplatného rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o nároku žalobcu na dôchodok za výsluhu rokov (výsluhový dôchodok), t. j. že v tej istej veci (o tom istom nároku toho istého žiadateľa) už bolo právoplatne rozhodnuté a skutkový stav sa nezmenil. V nadväznosti na ustanovenie § 469 SSP žalovaný poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 10Sžak/3/2017 z 29.03.2019, podľa ktorého Správny súdny poriadok v § 469 ustanovuje povinnosť súdu prvého stupňa rešpektovať právny názor kasačného súdu a to ako pri posudzovaní otázok hmotného práva ako aj pri aplikácii procesných predpisov, pretože právny názor kasačného súdu je záväzný. Sťažovateľ mal za to, že v novom konaní vedenom na Krajskom súde v Prešove sp. zn. 1Sa/1/2020 ustanovenie § 469 SSP krajský súd nerešpektoval.

13. S tvrdeniami krajského súdu prezentovanými v rozsudku z 02.06.2020 sťažovateľ nesúhlasil. Z dávkového spisu VÚSZ č. 28650 je zrejmé, že VÚSZ Praha rozhodnutím o priznaní dôchodku za výsluhu rokov č. 28650/2 z 29.04.1992 priznal žalobcovi dôchodok za výsluhu rokov podľa § 40 až § 43 zákona č. 100/1988 Zb. a to od 01.01.1992.

Toto konštatovali vo svojich rozhodnutiach správne orgány prvého aj druhého stupňa. Sťažovateľ preto mal za to, že tak v administratívnom, ako aj v súdnom konaní bolo náležite preukázané, že VÚSZ rozhodol o nároku žalobcu na dávku výsluhového zabezpečenia (o nároku na dôchodok za výsluhu rokov) Rozhodnutím VÚSZ Praha o priznaní dôchodku za výsluhu rokov č. 28650/2 z 29.04.1992. Z rozsudku z 02.06.2020 sťažovateľovi vyvstáva, že konajúci súd rozlišoval dve navzájom (podľa neho) nezávislé a nenadväzujúce konania, a to a/ konanie o (priznanie, nepriznanie) nároku na dávku výsluhového zabezpečenia (dôchodku za výsluhu rokov, neskôr výsluhového dôchodku), b/ konanie o prepočítanie dávky výsluhového zabezpečenia.

Prepočítať dávku výsluhového zabezpečenia (a teda začať konanie o prepočítanie dávky výsluhového zabezpečenia) je možné len vtedy, ak dávka už bola predtým účastníkovi konania priznaná. Ak návrh na začatie konania (v tomto prípade návrh na prepočet dávky výsluhového zabezpečenia) smeruje k priznaniu rovnakého nároku, ktorý však už vydaným rozhodnutím správneho orgánu bol priznaný, je to dôvod na zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. i/ Zákona č. 71/1967 Zb.

O nároku žalobcu na dávku výsluhového zabezpečenia (teda o nároku žalobcu na dôchodok za výsluhu rokov) už bolo rozhodnuté, a to rozhodnutím VÚSZ Praha o priznaní dôchodku za výsluhu rokov č. 28650/2 z 29.04.1992.

Proti tomuto rozhodnutiu bolo možné v zmysle poučenia podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, avšak žalobca toto odvolanie nepodal, v dôsledku čoho sa rozhodnutie stalo právoplatným. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase rozhodovania VÚSZ o žiadosti žalobcu o prepočet dávky výsluhového zabezpečenia „Na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak“. Procesným predpisom upravujúcim správne konanie, v ktorom VÚSZ rozhoduje o priznaní (prepočte) dávky výsluhového zabezpečenia, je Správny poriadok. Správne konanie, ktoré sa začalo, môže v zmysle Správneho poriadku skončiť buď vydaním rozhodnutia vo veci samej alebo vydaním rozhodnutia o zastavení konania.

Správny poriadok ktorý upravuje správne konanie, teda konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb výslovne neukladá správnemu orgánu povinnosť o každej žiadosti účastníka správneho konania rozhodnúť vydaním samostatného rozhodnutia vo veci samej. Žalobca mal možnosť vyjadriť nesúhlas s rozhodnutím o dôchodku za výsluhu rokov, namietať spôsob jeho výpočtu, ako aj samotnú výšku prostredníctvom odvolania, ktoré však v zákonnej lehote nepodal, na základe čoho sa uvedené rozhodnutie považuje za právoplatné a zákonné. Ak by o jeho žiadosti o prepočet dôchodku za výsluhu rokov (výsluhového dôchodku) musel správny orgán opäť rozhodnúť vydaním rozhodnutia vo veci samej napriek tomu, že také právoplatné rozhodnutie o dôchodku za výsluhu rokov už existuje, pričom skutkový stav sa nezmenil vôbec, bolo by to v rozpore so zásadou res iudicata, ktorá by v tomto prípade stratila právny význam. Správny orgán by v tomto prípade rozhodol o takom nároku, o ktorom už bolo prv rozhodnuté rozhodnutím, ktoré nebolo zrušené a naďalej existuje.

Na druhej strane, ak by aj po vydaní rozhodnutia v správnom konaní, ktoré nadobudlo právoplatnosť, mal správny orgán povinnosť opätovne rozhodovať o každej žiadosti týkajúcej sa toho istého nároku toho istého účastníka konania za toho istého skutkového stavu, potom by bol inštitút opravných prostriedkov bezvýznamný, pretože nepodanie odvolania v zákonnej lehote by bolo možné zhojiť týmto spôsobom, teda podaním novej žiadosti a vydaním nového rozhodnutia. To však nie je účelom zákona. Rovnako by sa zmaril aj účel inštitútu preskúmania zákonnosti rozhodnutia, ktorým by bolo možné napadnúť rozhodnutie správneho orgánu, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov nadobudlo právoplatnosť. Ak by proti rozhodnutiu o dôchodku za výsluhu rokov nebol podaný opravný prostriedok, nebolo by možné toto rozhodnutie preskúmať súdom. Túto prekážku, ktorá bráni vecnému prejednaniu žaloby o preskúmanie takéhoto rozhodnutia, nie je možné odstrániť podaním novej žiadosti o prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov a vydaním nového rozhodnutia.

S použitím gramatického výkladu bol žalovaný zároveň toho názoru, že v prípade, ak správny orgán počas konania zistí splnenie niektorej podmienky pre zastavenie konania uvedenej v § 30 ods. 1 Správneho poriadku pod písmenom a/ až j/, toto konanie musí zastaviť a nie je tu ponechaný priestor na uplatnenie voľnej úvahy správneho orgánu, či konanie zastaví alebo

nie. Správne konanie sa môže skončiť buď vydaním rozhodnutia vo veci samej alebo vydaním rozhodnutia o zastavení konania. Správny orgán je však povinný v priebehu celého konania skúmať podmienky konania. Ak sa v priebehu konania vyskytne neodstrániteľná prekážka, ktorá natrvalo znemožňuje pokračovať v konaní, je to dôvod pre zastavenie konania v zmysle § 30 ods. 1 Správneho poriadku. Keďže dôvody na zastavenie konania sú vymedzené taxatívne, ak sú splnené zákonné podmienky, správny orgán nemá inú možnosť ako konanie zastaviť. Voľná úvaha je v podstate vylúčená.

Zákon č. 527/2003 Z. z., ktorým sa menil dopĺňal zákon č. 71/1967 Zb. Správny poriadok v znení zákona č. 215/2002 Z. z. vychádzal z potreby jednoznačne upraviť procesné postupy správneho konania. Jedným zo zákonných dôvodov po prijatí zákona č. 527/2003 Z. z. na vydanie rozhodnutia o zastavení konania je preukážka veci už raz právoplatne rozhodnutej. Pre zastavenie konania kvôli prekážke veci už raz právoplatne rozhodnutej je dôležité, aby už právoplatným rozhodnutím bolo rozhodnuté o práve (právom chránenom záujme) alebo povinnosti účastníka konania vyplývajúcich z hmotnoprávneho predpisu. 14.

Sťažovateľ v neposlednom rade poukázal aj na dikciu ustanovenia § 3 ods. 1 Správneho poriadku. Mal za to, že prvostupňový správny orgán ako aj druhostupňový správny orgán postupovali v intenciách zákonnej dikcie a tento postup náležite odôvodnili.

Zákonné limity určené zákonodarcom určujú mantinely aj v rámci rozhodovacej pôsobnosti správnych orgánov. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ÚS 127/07-21 zo 06.06.2007 a sp. zn. III. ÚS 357/2016 zo 07.06.2016.

15. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.

16. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti z 10.09.2020 poukázal na zrejmú nesprávnosť v písaní, keď správny súd nesprávne uviedol dátum narodenia žalobcu, ktorý má byť 01.11.1941. 17. Vo vyjadrení upozornil na predmet konania, ktorým nie je právoplatné rozhodnutie VÚSZ Praha o priznaní dôchodku za výsluhu rokov podľa § 40 a § 41 zákona č. 100/1988 Zb. na tento dôchodok bola zohľadnená doba výkonu vojenskej činnosti vojaka z povolania v L. - pilot v I. kategórii funkcií od 01.09.1959 do 31.05.1974 a obdobie od 01.06.1974 do 31.12.1991, kedy nepretržite pracoval ako pilot - inšpektor v I. pracovnej kategórii u podniku S.. 18. Predmetom správneho konania bola žiadosť o prepočítanie (zvýšenie -valorizácia) dôchodku za výsluhu rokov so správnym dvojnásobkom zápočtom rokov k 01.12.2006 a k 01.12.2007 a nasledujúcich rokov, v ktorých bola valorizácia dôchodkov priamo závislá od dĺžky trvania služobného pomeru. Pri valorizácii - zvyšovaní dôchodkov u žalobcu už nie sú započítané spolu všetky reálne odslúžené a odpracované roky v civilnom sektore, ktoré boli podkladom pre výpočet dôchodku za výsluhu rokov k 01.01.1992. 19. Žalobca svoje vyjadrenie z 10.09.2020 opravil vyjadrením z 11.09.2020. Oprava sa týkala označenia rozhodnutia správneho orgánu.

IV.

20. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti bolo sťažovateľovi doručené 22.09.2020 na vedomie.

V.

21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1, 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 22.

Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z. najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. 23. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

24. Z vyššie citovaného odseku 2 vyplýva, že zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé“ veci v agende správneho súdnictva, ktoré následne aj dokončí.

25. Predmetom preskúmavacieho súdneho rozhodnutia v danej veci bolo rozhodnutie Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Sekcie ľudských zdrojov, ktoré ako odvolací orgán na základe odvolania žalobcu preskúmal napadnuté rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia (ďalej len „VÚSZ“) č. VÚSZ-65406002865008-29/2016 z 28.07.2016, ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 30 ods. 1 písm. i/ zákona č. 71/1967 Zb. zastavil konanie o prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov, lebo v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil, odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie o zastavení konania o prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov potvrdil.

26. Podľa § 40 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení platnom do 30.06.1999 občan má nárok na dôchodok za výsluhu rokov, ak bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok ako veliteľ lietadla, pilot, navigátor, palubný technik-inžinier, palubný mechanik, rádiotelegrafista, rádiotelefonista, palubný sprievodca a ak bol zamestnaný vo Zväze pre spoluprácu s armádou, aj výsadkár-inštruktor (ďalej len „výkonný letec“).

27. Podľa § 41 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. doba zamestnania potrebná pre nárok na dôchodok za výsluhu rokov je 25 rokov zamestnania výkonného letca. 28. Podľa § 41 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. doba zamestnania výkonného letca sa započítava do doby zamestnania potrebnej pre nárok na dôchodok za výsluhu rokov podľa počtu nalietaných hodín v tomto zamestnaní ustanoveného vykonávacím predpisom jedenapolnásobne alebo dvojnásobne.

29. Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. dôchodok za výsluhu rokov tvorí 50% priemerného mesačného zárobku. 30. Podľa § 55 zákona č. 100/1988 Zb. ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých dôchodkov toho istého druhu alebo ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku a dôchodku za výsluhu rokov, vypláca sa iba jeden dôchodok, a to vyšší (najvyšší). Pri súčasnom splnení podmienok

nároku na výplatu starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku a dôchodku za výsluhu rokov, ale rovnakej výšky, vypláca sa dôchodok, ktorý si oprávnený zvolil. Dňom úpravy výplaty dôchodkov pre súbeh zanikajú nároky na dôchodky, ktoré sa nevyplácajú.

31. Podľa § 94 zákona č. 114/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení vojakov, účinného od 01.05.1998, dôchodky za výsluhu rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajšieho predpisu, tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona a na ktorých výplatu sú príslušné orgány sociálneho zabezpečenia vojakov, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a zvyšujú sa od tohto dňa o 12%.

32. Podľa § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výsluhové dôchodky priznané a vyplácané podľa § 89 ods. 2 a 3, § 91, § 92 ods. 2 a § 94 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a od tohto dňa sa zvyšujú o 10%. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu.

33. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že dôchodok za výsluhu rokov nie je výsluhovým dôchodkom podľa zákona č. 114/1998 Zb., resp. podľa zákona č. 328/2002 Z. z., iba sa za výsluhový dôchodok považuje, a to na účely jeho ďalšej výplaty a valorizácie z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov, keďže zákon č. 328/ 2002 Z. z. už neupravuje podmienky vzniku nároku na dôchodok za výsluhu rokov. Súčasne je potrebné konštatovať, že dôchodok za výsluhu rokov žalobcu, považovaný za výsluhový dôchodok, má od dovŕšenia dôchodkového veku jeho poberateľa charakter dávky v

starobe. 34. Kasačný súd ustálil, že správny súd v procese súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite nepostupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, keď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, napadnutého žalobou, nevykonal v súlade s § 469 SSP a právnou úpravou zákona č. 71/1967 Zb.

Správny poriadok, dospejúc k záveru, že rozhodnutia žalovaného je nepreskúmateľné. 28. V skoršom rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/118/2017 z 25.09.2019 v bodoch 17 - 30 citoval ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. v znení platnom do 30.06.1999, zákona č. 114/988 Zb. a zákona č. 328/2002 Z. z. z dôvodu, že žalobcovi bol priznaný dôchodok za výsluhu. Tiež v bode 15 rozhodnutia uviedol: „Pokiaľ krajský súd zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci odôvodnil tým, že žalovaný sa nedostatočne zaoberal otázkou existencie právoplatného rozhodnutia VÚSZ Bratislava, ktorým bolo rozhodnuté o žiadosti o prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov na základe žiadosti z tých istých dôvodov, pričom sám existenciu takéhoto rozhodnutia v administratívnom spise nezistil, tento jeho záver nie je podložený, ani správny. Žalovaný dôvodne namietal, že tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí poukázal na existenciu právoplatného rozhodnutia o nároku na dôchodok za výsluhu rokov a jeho výške, a to rozhodnutia VÚSZ Praha č. 28650/2 zo dňa 29.04.1992.

Kasačný súd zdôrazňuje, že pre rozhodnutie o zákonnosti rozhodnutia o zastavení konania o žiadosti zo dňa 31.05.2016 vo vzťahu k zápočtu dôb činnosti výkonného letca pre nárok na dôchodok za výsluhu rokov v požadovanom rozsahu je podľa §30 ods. 1 písm. i/ zákona č. 71/1967 Zb. rozhodujúce, či boli preukázané nové skutočnosti na hodnotenie takej doby na účely dôchodku za výsluhu rokov vo vyššej miere ako 62 skončených rokov, zhodnotených v právoplatnom rozhodnutí VÚSZ Praha č. 28650/2 zo dňa 29.04.1992“.

29. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a taktiež pripojených administratívnych spisov konštatuje, že krajský súd bol v novom konaní vedenom pod sp. zn. 1Sa/1/2020 viazaný právnym názorom kasačného súdu, vysloveným v rozhodnutí sp. zn. 9Sžsk/118/2017 zo dňa 25.09.2019; z bodu 17 rozhodnutia vyplynula krajskému súdu povinnosť zaoberať sa otázkou zhodnotenia doby štúdia žalobcu na vojenskej leteckej škole aj v období od 01.09.1959 do 07.03.1960, keďže v I. kategórii funkcií mal zhodnotenú až dobu služby od 08.03.1960. Zo Správy o prepustení vojaka z povolania do zálohy Vojenského útvaru 1105 Z. č. 0763 z 03.06.1974 kasačný súd zistil, že vojenský útvar u D.. S. G. evidoval základnú službu od 01.09.1959 do 30.09.1961 a činnú službu vojaka z povolania od 01.10.1961 do 31.05.1974. Pre výsluhový dôchodok bola zhodnotená doba služby / zamestnania výkonného letca od 08.03.1960 do 31.12.1991. Do tejto doby nebola zhodnotená pre nárok

ani pre výpočet vojenská základná služba od 01.09.1959 do 7.3.1960 ani doba štúdia od 01.09.1956 do 31.08.1959 čo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia odôvodnil tým, že táto doba sa pre dôchodok za výsluhu rokov nezapočítava.

30. Preto kasačný súd zdôrazňuje, že nemá dôvod upustiť od právnych záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky už skôr vysloveného v rozsudku sp. zn. 9Sžsk/118/2017 z 25.09.2019, hlavne v bode 17, a teda zhodnotenia doby štúdia Vojenskej leteckej škole D..

31. Kasačný súd samozrejme neupiera krajskému súdu vlastný pohľad na riešenie prejednávaných otázok a právo nesúhlasiť so záväzným názorom kasačného súdu vyjadreným v zrušujúcom rozsudku. To však pri novom rozhodovaní nemôže viesť k jeho nerešpektovaniu. Krajský súd je totiž viazaný práve názorom kasačného súdu vysloveným v prejednávanej veci a je povinný v ďalšom konaní postupovať v jeho intenciách. S ohľadom na vyššie uvedené kasačnému súdu neostáva iné len konštatovať, že rozsudok krajského súdu je zjavne svojvoľným nezákonným rozhodnutím, ktoré podkopáva ústavné princípy právnej istoty a garancie vymožiteľnosti práva.

32. S poukazom na uvedené môže kasačný súd len znovu uviesť, že nakoľko krajský súd pri prejednaní veci nerešpektoval právny názor kasačného súdu obsiahnutý v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, bolo potrebné napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 SSP, z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. i/ SSP znovu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom sa bude spravovať právnym názorom kasačného súdu.

33. V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne krajský súd aj o náhrade trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 34. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 21. septembra 2022

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 9Sžsk/106/2020 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik