9Sžsk/106/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci žalobcu: S. G., bytom K. Q. č. XXX/ XX, Z., právne zast.: JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Sibírska ulica č. 4, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ulica Kutuzovova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-4-59-5/2016-OdSP zo dňa 14.10.2016, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove 02. júna 2020, č. k. 1Sa/1/2020-86, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1Sa/1/2020-86 zo dňa 02. júna 2020 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I.

z.“) v spojení s § 59 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov na základe písomného odvolania, ktoré v zákonnej lehote podal účastník konania S. G. v odvolacom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia (ďalej len „VÚSZ“) č. VÚSZ-65406002865008-29/2016 z 28.07.2016, ktorým VÚSZ podľa § 30 ods. 1 písm. i/ zákona č. 71/1967 Zb. zastavil konanie o prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov, lebo v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil, zamietol a napadnuté rozhodnutie VÚSZ č. VÚSZ-65406002865008-29/ 2016 z 28.07.2016 o zastavení konania o prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov potvrdil. 3. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách ustanovenia § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v tretej hlave tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa Prvej hlavy tretej časti SSP dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby. 4. Správny súd mal za preukázané, že žalobca podal niekoľko žiadostí o prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov. VÚSZ rozhodnutím z 28.07.2016 č. VÚSZ-65406002865008-29/ 2016 rozhodol o žiadosti o prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov tak, že podľa § 30 ods. 1 písm. i/ zákona č. 71/1967 Zb. konanie zastavil, pretože v tejto sveci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Z odôvodnenia rozhodnutia podľa názoru správneho súdu nevyplýva, ktorým rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava v tej istej veci už bolo právoplatne rozhodnuté, teda ktorým rozhodnutím bolo rozhodnuté o žiadosti žalobcu na prepočet dôchodku za výsluhu rokov a skutkový stav uvádzaný v žiadosti žalobcu z 31.05.2016 sa v porovnaní so žiadosťou, o ktorej malo byť právoplatne rozhodnuté sa nezmenil. Ani žalovaný, ktorý rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil, neoznačil právoplatné rozhodnutie, ktorým VÚSZ v tej istej veci už právoplatne rozhodol na tom istom skutkovom základe, ako uviedol žalobca v žiadosti z 31.05.2016. 5. Správny súd poukázal na čl. 12 ods. 1 - 4 a čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a poukázal na podstatu správneho súdnictva, ktorým je ochrana práv občanov a právnických osôb o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Konštatoval, že zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/32/2014). Žalobné námietky týkajúce sa prepočtu zhodnoteného obdobia považoval správny súd v konaní o preskúmaní predmetného rozhodnutia za nedôvodné. Správnemu súdu sa javilo za potrebné vysporiadať sa s dôvodnosťou zastavenia konania a až následne posúdiť nárok žalobcu. 6. Správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a g/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 7. O trovách konania rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania.

8. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 9. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a nerešpektoval tiež záväzný právny názor vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti (§440 ods. 1 písm. i/ SSP).

Dňa 30.01.2015 bola VÚSZ doručená žiadosť o nové prepočítanie už priznaného dôchodku za výsluhu rokov (výsluhového dôchodku), na ktoré VÚS reagoval formou odpovede z 24.02.2015, v ktorej sa vyjadril ku všetkým bodom podania. Dňa 02.03.2015 bola VÚSZ opäť doručená žiadosť o prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov (výsluhového dôchodku), v ktorom žalobca uviedol, že VÚSZ na jeho žiadosť z 30.01.2015 nereagoval tak, ako mal, pretože odpoveď VÚSZ nekorešponduje s tým, čo žalobca žiadal. Následne opakovane žiadal o vydanie presného rozhodnutia, a to napriek tomu, že na jeho predchádzajúce žiadosti bola kvalifikovaným spôsobom odpovedané, aj keď len formou odpovede. V uvedených odpovediach sa VÚSZ zaoberal všetkými bodmi a námietkami uvedenými v podaniach žalobcu. Na podanie žalobcu

Dňa 31.05.2016 bola VÚSZ doručená ďalšia žiadosť o nové prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov (výsluhového dôchodku), o ktorej VÚSZ rozhodol rozhodnutím č. VÚSZ 65406002865008-29/2016 z 28.07.2016 a to tak, že správne konanie zastavil podľa §30 ods. 1 písm. i/ zákona č. 71/1967 Zb. pretože „v tejto veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil“, pričom svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. VÚSZ v odôvodnení uviedol, že na základe podanej žiadosti VÚSZ Praha rozhodnutím č. 28650/2 z 29.04.1992 priznal podľa § 40 až § 43 zákona č. 100/1988 Zb. účastníkovi konania od 01.01.1992 dôchodok za výsluhu rokov. V tejto žiadosti žalobca opäť neuviedol žiadne nové skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že skutkový stav sa podstatne zmenil oproti skutkovému stavu pred vydaním rozhodnutia, ktorým bol žalobcovi priznaný dôchodok za výsluhu rokov (výsluhový dôchodok). Proti tomuto rozhodnutiu (z 28.07.2016) podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodlo Ministerstvo obrany SR, Sekcia ľudských zdrojov ako druhostupňový správny orgán

Táto doba zamestnania sa odvolateľovi preukázateľne započítala dvojnásobkom t. j. 62 rokov, čo je uvedené aj v právoplatnom rozhodnutí Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Praha č. 28650/2 z 29.04.1992, ktorým bol odvolateľovi od 01.01.1992 priznaný dôchodok za výsluhu rokov.

12. Sťažovateľ poukázal na kasačnú sťažnosť zo 16.08.2017, o ktorej rozhodol NS SR rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/118/2017 z 25.09.201 tak, že rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1Sa/19/2016-1 z 29.06.2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V bode 15 rozsudku

za výsluhu rokov vo vyššej miere ako 62 skončených rokov, zhodnotených v právoplatnom rozhodnutí VÚSZ Praha č. 28650/2 zo dňa 29.04.1992. Z vyššie uvedeného vyplýva, že Najvyšší súd SR sa stotožnil s názorom žalovaného o existencii právoplatného rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o nároku žalobcu na dôchodok za výsluhu rokov (výsluhový dôchodok), t. j. že v tej istej veci (o tom istom nároku toho istého žiadateľa) už bolo právoplatne rozhodnuté a skutkový stav sa nezmenil. V nadväznosti na ustanovenie § 469 SSP žalovaný poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 10Sžak/3/2017 z 29.03.2019, podľa ktorého Správny súdny poriadok v § 469 ustanovuje povinnosť súdu prvého stupňa rešpektovať právny názor kasačného súdu a to ako pri posudzovaní otázok hmotného práva ako aj pri aplikácii procesných predpisov, pretože právny názor kasačného súdu je záväzný. Sťažovateľ mal za to, že v novom konaní vedenom na Krajskom súde v Prešove sp. zn. 1Sa/1/2020 ustanovenie § 469 SSP krajský súd nerešpektoval.

Toto konštatovali vo svojich rozhodnutiach správne orgány prvého aj druhého stupňa. Sťažovateľ preto mal za to, že tak v administratívnom, ako aj v súdnom konaní bolo náležite preukázané, že VÚSZ rozhodol o nároku žalobcu na dávku výsluhového zabezpečenia (o nároku na dôchodok za výsluhu rokov) Rozhodnutím VÚSZ Praha o priznaní dôchodku za výsluhu rokov č. 28650/2 z 29.04.1992. Z rozsudku z 02.06.2020 sťažovateľovi vyvstáva, že konajúci súd rozlišoval dve navzájom (podľa neho) nezávislé a nenadväzujúce konania, a to a/ konanie o (priznanie, nepriznanie) nároku na dávku výsluhového zabezpečenia (dôchodku za výsluhu rokov, neskôr výsluhového dôchodku), b/ konanie o prepočítanie dávky výsluhového zabezpečenia.

O nároku žalobcu na dávku výsluhového zabezpečenia (teda o nároku žalobcu na dôchodok za výsluhu rokov) už bolo rozhodnuté, a to rozhodnutím VÚSZ Praha o priznaní dôchodku za výsluhu rokov č. 28650/2 z 29.04.1992.

Správny poriadok ktorý upravuje správne konanie, teda konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb výslovne neukladá správnemu orgánu povinnosť o každej žiadosti účastníka správneho konania rozhodnúť vydaním samostatného rozhodnutia vo veci samej. Žalobca mal možnosť vyjadriť nesúhlas s rozhodnutím o dôchodku za výsluhu rokov, namietať spôsob jeho výpočtu, ako aj samotnú výšku prostredníctvom odvolania, ktoré však v zákonnej lehote nepodal, na základe čoho sa uvedené rozhodnutie považuje za právoplatné a zákonné. Ak by o jeho žiadosti o prepočet dôchodku za výsluhu rokov (výsluhového dôchodku) musel správny orgán opäť rozhodnúť vydaním rozhodnutia vo veci samej napriek tomu, že také právoplatné rozhodnutie o dôchodku za výsluhu rokov už existuje, pričom skutkový stav sa nezmenil vôbec, bolo by to v rozpore so zásadou res iudicata, ktorá by v tomto prípade stratila právny význam. Správny orgán by v tomto prípade rozhodol o takom nároku, o ktorom už bolo prv rozhodnuté rozhodnutím, ktoré nebolo zrušené a naďalej existuje.

S použitím gramatického výkladu bol žalovaný zároveň toho názoru, že v prípade, ak správny orgán počas konania zistí splnenie niektorej podmienky pre zastavenie konania uvedenej v § 30 ods. 1 Správneho poriadku pod písmenom a/ až j/, toto konanie musí zastaviť a nie je tu ponechaný priestor na uplatnenie voľnej úvahy správneho orgánu, či konanie zastaví alebo

Zákon č. 527/2003 Z. z., ktorým sa menil dopĺňal zákon č. 71/1967 Zb. Správny poriadok v znení zákona č. 215/2002 Z. z. vychádzal z potreby jednoznačne upraviť procesné postupy správneho konania. Jedným zo zákonných dôvodov po prijatí zákona č. 527/2003 Z. z. na vydanie rozhodnutia o zastavení konania je preukážka veci už raz právoplatne rozhodnutej. Pre zastavenie konania kvôli prekážke veci už raz právoplatne rozhodnutej je dôležité, aby už právoplatným rozhodnutím bolo rozhodnuté o práve (právom chránenom záujme) alebo povinnosti účastníka konania vyplývajúcich z hmotnoprávneho predpisu. 14.

Zákonné limity určené zákonodarcom určujú mantinely aj v rámci rozhodovacej pôsobnosti správnych orgánov. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ÚS 127/07-21 zo 06.06.2007 a sp. zn. III. ÚS 357/2016 zo 07.06.2016.

III.

16. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti z 10.09.2020 poukázal na zrejmú nesprávnosť v písaní, keď správny súd nesprávne uviedol dátum narodenia žalobcu, ktorý má byť 01.11.1941. 17. Vo vyjadrení upozornil na predmet konania, ktorým nie je právoplatné rozhodnutie VÚSZ Praha o priznaní dôchodku za výsluhu rokov podľa § 40 a § 41 zákona č. 100/1988 Zb. na tento dôchodok bola zohľadnená doba výkonu vojenskej činnosti vojaka z povolania v L. - pilot v I. kategórii funkcií od 01.09.1959 do 31.05.1974 a obdobie od 01.06.1974 do 31.12.1991, kedy nepretržite pracoval ako pilot - inšpektor v I. pracovnej kategórii u podniku S.. 18. Predmetom správneho konania bola žiadosť o prepočítanie (zvýšenie -valorizácia) dôchodku za výsluhu rokov so správnym dvojnásobkom zápočtom rokov k 01.12.2006 a k 01.12.2007 a nasledujúcich rokov, v ktorých bola valorizácia dôchodkov priamo závislá od dĺžky trvania služobného pomeru. Pri valorizácii - zvyšovaní dôchodkov u žalobcu už nie sú započítané spolu všetky reálne odslúžené a odpracované roky v civilnom sektore, ktoré boli podkladom pre výpočet dôchodku za výsluhu rokov k 01.01.1992. 19. Žalobca svoje vyjadrenie z 10.09.2020 opravil vyjadrením z 11.09.2020. Oprava sa týkala označenia rozhodnutia správneho orgánu.

IV.

20. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti bolo sťažovateľovi doručené 22.09.2020 na vedomie.

V.

Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z. najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. 23. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

25. Predmetom preskúmavacieho súdneho rozhodnutia v danej veci bolo rozhodnutie Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Sekcie ľudských zdrojov, ktoré ako odvolací orgán na základe odvolania žalobcu preskúmal napadnuté rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia (ďalej len „VÚSZ“) č. VÚSZ-65406002865008-29/2016 z 28.07.2016, ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 30 ods. 1 písm. i/ zákona č. 71/1967 Zb. zastavil konanie o prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov, lebo v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil, odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie o zastavení konania o prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov potvrdil.

27. Podľa § 41 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. doba zamestnania potrebná pre nárok na dôchodok za výsluhu rokov je 25 rokov zamestnania výkonného letca. 28. Podľa § 41 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. doba zamestnania výkonného letca sa započítava do doby zamestnania potrebnej pre nárok na dôchodok za výsluhu rokov podľa počtu nalietaných hodín v tomto zamestnaní ustanoveného vykonávacím predpisom jedenapolnásobne alebo dvojnásobne.

nároku na výplatu starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku a dôchodku za výsluhu rokov, ale rovnakej výšky, vypláca sa dôchodok, ktorý si oprávnený zvolil. Dňom úpravy výplaty dôchodkov pre súbeh zanikajú nároky na dôchodky, ktoré sa nevyplácajú.

32. Podľa § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výsluhové dôchodky priznané a vyplácané podľa § 89 ods. 2 a 3, § 91, § 92 ods. 2 a § 94 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a od tohto dňa sa zvyšujú o 10%. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu.

starobe. 34. Kasačný súd ustálil, že správny súd v procese súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite nepostupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, keď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, napadnutého žalobou, nevykonal v súlade s § 469 SSP a právnou úpravou zákona č. 71/1967 Zb.

Kasačný súd zdôrazňuje, že pre rozhodnutie o zákonnosti rozhodnutia o zastavení konania o žiadosti zo dňa 31.05.2016 vo vzťahu k zápočtu dôb činnosti výkonného letca pre nárok na dôchodok za výsluhu rokov v požadovanom rozsahu je podľa §30 ods. 1 písm. i/ zákona č. 71/1967 Zb. rozhodujúce, či boli preukázané nové skutočnosti na hodnotenie takej doby na účely dôchodku za výsluhu rokov vo vyššej miere ako 62 skončených rokov, zhodnotených v právoplatnom rozhodnutí VÚSZ Praha č. 28650/2 zo dňa 29.04.1992“.

ani pre výpočet vojenská základná služba od 01.09.1959 do 7.3.1960 ani doba štúdia od 01.09.1956 do 31.08.1959 čo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia odôvodnil tým, že táto doba sa pre dôchodok za výsluhu rokov nezapočítava.

31. Kasačný súd samozrejme neupiera krajskému súdu vlastný pohľad na riešenie prejednávaných otázok a právo nesúhlasiť so záväzným názorom kasačného súdu vyjadreným v zrušujúcom rozsudku. To však pri novom rozhodovaní nemôže viesť k jeho nerešpektovaniu. Krajský súd je totiž viazaný práve názorom kasačného súdu vysloveným v prejednávanej veci a je povinný v ďalšom konaní postupovať v jeho intenciách. S ohľadom na vyššie uvedené kasačnému súdu neostáva iné len konštatovať, že rozsudok krajského súdu je zjavne svojvoľným nezákonným rozhodnutím, ktoré podkopáva ústavné princípy právnej istoty a garancie vymožiteľnosti práva.

33. V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne krajský súd aj o náhrade trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 34. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

V Bratislave dňa 21. septembra 2022