9Sžsk/113/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Senica, so sídlom v Senici, Janka Kráľa č. 735, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, pobočka Senica, so sídlom v Senici, Hollého č. 1219, za účasti ďalšieho účastníka: MUDr. B. Ž., narodený XX. U. XXXX, bytom v K., T. Č.. XXXX/XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo 14. júna 2017, Číslo: 29402-1/2017-SE, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 02. apríla 2020, č.k. 44Sa/7/2019-95, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 02. apríla 2020, č.k. 44Sa/7/2019-95 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I.

5, § 21 ods. 1, § 21 ods. 4 písm. b/, § 184 ods. 8, § 185 ods. 4 a § 195 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa Prvej hlavy Tretej časti SSP a dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby.

od 01. októbra 2004. Dňa 01. júla 2008 bola do obchodného registra zapísaná spoločnosť K., K..Q..X.. Senica, s predmetom podnikania prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia v ambulancii v kategórii lekár, v špecializovanom odbore - gynekológia a pôrodníctvo, ultrazvuk v gynekológii a pôrodníctve. Štatutárnym orgánom tejto spoločnosti sa stal podľa výpisu z obchodného registra ďalší účastník. Rozhodnutím zo 04. septembra 2008, číslo TA/305/ 2008/OZDF-007 Trnavský samosprávny kraj z dôvodu transformácie ďalšieho účastníka ako fyzickej osoby na právnickú osobu K., K..Q..X.., konateľom ktorej bol ďalší účastník, povolil spoločnosti K., K..Q..X.. Senica prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v ambulancii v kategórii lekár v špecializovanom odbore gynekológia a pôrodníctvo, ultrazvuk v gynekológii a pôrodníctve s miestom prevádzkovania v Poliklinike Senica, s dňom začatia prevádzkovania

Rovnako mal preukázané, že Sociálna poisťovňa, pobočka Senica rozhodnutie Slovenskej lekárskej komory na výkon samostatnej zdravotníckej praxe - licenciu L1A z 08. novembra 2005 evidovanú pod č. TT/0436/05 nezrušila, čo Sociálna poisťovňa, pobočka Senica vyhodnotila ako dôvod, ktorý zakladal u ďalšieho účastníka postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby.

4. Za takto preukázaného stavu krajský súd aj s ohľadom na existenciu licencie L1A súbežne s povolením na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (na ktoré sa vyžaduje licencia L1C) uvádzal, že zákon č. 461/2003 Z.z. explicitne neupravoval a ani neupravuje situáciu, keď fyzická osoba disponovala dvomi oprávneniami na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, príjem mala len z činnosti, ktorá bola vykonávaná výlučne na základe jedného z nich a oprávnenie, z ktorého fyzická osoba dosahovala príjem zaniklo, tak ako v posudzovanom

nevykonával zárobkovú činnosť. Inak povedané nemal z neho príjem, ktorý by sa na účely povinného nemocenského a dôchodkového poistenia posudzoval podľa § 21 ods. 1. Preto po zániku povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, z ktorého ako samostatne zárobkovo činná osoba výlučne dosahoval príjem, jeho účasť na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení nemohla na základe iba formálnej existencie tejto licencie pokračovať. Pokiaľ by to tak bolo, priečilo by sa to účelu zákona, ktorý povinné nemocenské a dôchodkové poistenie kumulatívne viaže na dve zákonné podmienky, a to status samostatne zárobkovo činnej osoby a s tým spojený výkon zárobkovej činnosti, ktorý však ďalšiemu účastníkovi z licencie L1A už neplynul (plynul mu už ako právnickej osobe).

činnosti. Mal za to, že ďalší účastník konania dosahoval príjem výlučne na základe povolenia Trnavského samosprávneho kraja zo 04. septembra 2008 a licenciu L1A, na základe ktorej bol tiež oprávnený dosahovať príjem, nevyužíval.

Preto krajský súd ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 461/ 2003 Z.z. vykladal tak, že pokiaľ fyzická osoba disponuje súčasne dvoma oprávneniami, ktoré podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010

10 zaniklo. Uvedený právny názor súd oprel aj o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2011, sp. zn. 7Sžso/20/2011, ktoré bolo publikované aj v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 4/2012 pod č. 72, v ktorom najvyšší súd zastal právny názor, že pri posudzovaní príjmov podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. je potrebné prihliadať len na tie príjmy z podnikania, ktoré vyplynuli z podnikateľskej činnosti posudzovaného statusu samostatne zárobkovo činnej osoby.

j. TA305/2008/OZDF-007. 6. Z vyššie uvedených dôvodov súd zistil, že námietky žalobcu uvedené v žalobe sú dôvodné, a preto predmetné rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a g/ zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

II.

10. Zotrvala na názore, že ďalšiemu účastníkovi konania, ktorý bol v spornom období držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A/TT/0436/05) a dosahoval zákonom stanovený príjem, nezaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby dňa 31. októbra 2008, ale zaniklo dňa 30. júna 2010. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. 1Sžso/ 16/2016, podľa ktorého cit.: „Z citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase vyplýva, že vznik a aj zánik povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby je naviazaný na zákonom predpokladané skutočnosti a to na existenciu oprávnenia na vykonávanie podnikateľskej činnosti a na prekročenie zákonom stanovenej hranice príjmu z podnikania za predchádzajúci kalendárny

Vychádzajúc zo zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 578/ 2004 Z.z.") je držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) oprávnený priamo vykonávať zdravotnícke povolanie (§ 3 ods. 4 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z.z.) a poskytovať zdravotnú starostlivosť (§ 4 písm. b/ zákona č. 578/2004 Z.z.) v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení (§ 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z.) a dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z.z.").

11. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

12. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej vyjadril podaním z 18. júna 2020. 13. Uviedol, že zo systematického výkladu ustanovení § 68 ods. 1 písm. a/ a § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 578/2004 Z.z. nepochybne plynie, že zákonodarca výkon samostatnej zdravotníckej praxe predpokladal a orientoval do sféry poskytovania zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ alebo do sféry iného miesta ako v zdravotníckom zariadení. Zotrval na názore, že samotná držba licencie L1A lekárom jeho status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia nie je spôsobilá

14. Vo vzťahu k príjmu ďalšieho účastníka dosiahnutému v rozhodných rokoch 2007 a 2008 uviedol, že žalovaná nijakým spôsobom neskúmala a nepreukázala, že ňou zistený a uvádzaný príjem pochádza z výkonu licencie L1A. Systematickým a ústavne udržateľným výkladom

väzby oprávnenia na výkon samostatnej zárobkovej činnosti a príjmu z toho plynúceho je v rozpore s princípmi, na ktorých je budovaný zákon č. 461/2003 Z.z., ktorý pri definovaní príjmu v § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. definuje príjem z konkrétneho podnikania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, ktorého výkonom ku generovaniu príjmu skutočne

Pre podporu svojho tvrdenia opätovne žalobca odkázal na záver plynúci z rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. apríla 2019, sp. zn. 1Vs/1/2019, podľa ktorého cit.: „Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. je posudzovať príjmy poistenca - lekára osobitne vo vzťahu k licencii L1A a skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z." 15. Ďalej uviedol, že žalovaná zánik povinného sociálneho poistenia posúdila podľa prvej časti § 24 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z., aj keď správne mala splnenie podmienok pre zánik poistenia posúdiť podľa dikcie upravujúcej zánik povinného sociálneho poistenia

Prípad zániku povinného sociálneho poistenia ďalšieho účastníka konania mohol a mal byť správne a zákonne žalovanou posúdený výhradne podľa lex specialis spôsobu a dôvodu jeho zániku, ktorý však nevyžaduje zánik všetkých oprávnení na výkon činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby, ako je tomu v prípade tzv. lex generalis spôsobu a dôvodu zániku povinného sociálneho poistenia. Žalovaná sa v tomto prípade, de facto požadujúc zánik všetkých oprávnení na výkon samostatnej zárobkovej činnosti od osoby, ktorá sa stala zamestnancom podľa licencie L1C a na základe rozhodnutia Trnavského samosprávneho kraja zo 04. septembra 2008, číslo TA/305/2008/ OZDF-007 začala bezprostredne po doručení odhlášky z povinného sociálneho poistenia realizovať prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia vo forme spoločnosti s ručením obmedzeným, dopustila sa nesprávnej subsumpcie a aplikácie časti zákonnej normy ustanovenej v § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z., čo rovnako robilo napadnuté rozhodnutie meritórne nezákonným a opodstatňovalo dôvodnosť protestu prokurátora a dôvodnosť podanej žaloby prokurátora. Podľa žalobcu ďalší účastník konania postupoval v

Je teda podstatným to, že ďalší účastník konania takúto činnosť nevykonával a je irelevantné, že mal zachovanú licenciu L1A. 16. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovanej ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol.

2020. 18. Uviedol, že nespĺňa podmienku plynúcu z § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., a to dosahovanie príjmu z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Zákonodarca účasť osoby na povinnom sociálnom poistení viaže na kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to je status samostatne zárobkovo činnej osoby a výkon zárobkovej činnosti, ktorý žalobcovi z licencie L1A neplynul. Ďalší účastník licenciu L1A nevyužíval, a teda licencia bez ďalšieho nezakladala účasť na povinnom sociálnom poistení. Žalovaná v konaní nepreukázala, že žalobca (po správnosti ďalší účastník konania; pozn. súdu) dosahoval príjmy ako samostatne zárobkovo činná osoba. V tejto súvislosti odkázal na závery plynúce z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 426/2012, podľa ktorého pri výklade pojmov podľa § 5 a § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. je potrebné uprednostniť materiálny výklad. Ďalej uviedol, že licencia L1A oprávňuje držiteľa na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, avšak licencia nezakladá štatút samostatne zárobkovo činnej osoby. Nikdy nevykonával samostatnú zdravotnícku prax v povolaní lekár na základe licencie Slovenskej lekárskej komory na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, vždy poskytoval zdravotnú starostlivosť na podklade rozhodnutí Trnavského samosprávneho kraja, žalovaná vôbec nevzala do úvahy, že samostatnou zdravotníckou praxou sa rozumie poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia. Ďalší účastník konania podobne ako žalobca poukázal na závery plynúce z rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. apríla 2019, sp. zn. 1Vs/1/2019. Tiež vyjadril súhlas s tým, že prihláška, alebo odhláška zo sociálneho poistenia sama o sebe nemôže zakladať vznik alebo zánik povinnej účasti na sociálnom poistení, nakoľko tie nastávajú na základe zákona. Je povinnosťou žalovanej skúmať, či prihláška alebo odhláška je dôvodná (či je ňou preukázaný skutkový stav, ktorý má za následok zánik poistenia) a rozhodnúť o tom. Ak žalovaná dospeje k záveru, že vyhláška bola dôvodná, rozhodne o zániku poistenia vyznačením v spise. Ak zistí, že nedošlo k zániku povinného sociálneho poistenia, nakoľko odhláška bola podaná nesprávne (predčasne), a teda je sporné, či došlo k zániku povinného poistenia, rozhodne písomným rozhodnutím. O odhláške Sociálna poisťovňa rozhoduje vždy. To znamená, že je nepravdivé tvrdenie žalovanej, že neexistuje rozhodnutie o zániku poistenia k 31. októbru 2008. Na základe podanej odhlášky, po ktorej preskúmaní dospela žalovaná k záveru, že sú naplnené podmienky zániku poistenia, bolo vyznačením v spise rozhodnuté o zániku poistenia k 31. októbru 2008. 19. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovanej ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol.

22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd") ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 23. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. 24. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu. 25. Z vyššie citovaného odseku 2 vyplýva, že zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé" veci v agende správneho súdnictva, ktoré následne aj dokončí. 26. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 28. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 29. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 30. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 31. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a g/ SSP zrušil rozhodnutie žalovanej zo 14. júna 2017, Číslo: 29402-1/2017-SE, ktorým táto postupom podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodla tak, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. októbra 2008, ale zaniklo dňa 30. júna 2010.

33. Podľa § 14 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, povinne nemocensky poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9.

povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.

37. Podľa § 3 ods. 4 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z.z. v znení účinnom v čase vydania licencie, zdravotnícke povolanie sa vykonáva na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10). 38. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení účinnom v čase vydania licencie, samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny pedagóg a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68 ods. 1 písm. a)].

40. Podľa § 11 ods. 2 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z.z. v znení účinnom v čase vydania licencie, samosprávny kraj v rámci preneseného výkonu štátnej správy vydáva povolenie na prevádzkovanie ambulancie . . . 41.

42. Podľa § 69 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení účinnom v čase vydania licencie, komora vydá licenciu zdravotníckemu pracovníkovi, ak má spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu, je zdravotne spôsobilý (§ 32), je odborne spôsobilý (§ 33), je bezúhonný (§ 38), je zapísaný v registri (§ 64).

s predmetom podnikania prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia v ambulancii v kategórii lekár, v špecializovanom odbore - gynekológia a pôrodníctvo, ultrazvuk v gynekológii a pôrodníctve, - rozhodnutím zo 04. septembra 2008, číslo TA/305/2008/OZDF-007 Trnavský samosprávny kraj z dôvodu transformácie ďalšieho účastníka ako fyzickej osoby na právnickú osobu K., K..Q..X.., konateľom ktorej bol ďalší účastník, povolil spoločnosti K., K..Q..X..

45. Rovnako spornou nebola tá skutočnosť, že ďalší účastník konania v zmysle údajov poskytnutých toho času zo strany Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky dosiahol príjem z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti v roku 2007 vo výške 3.339.134,-Sk a v roku 2008 príjem vo výške 3.906.693,-Sk.

47. Krajský súd pri ustaľovaní svojho záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby primárne vychádzal z konštatovania, že žalovaná mala na účely rozhodnutia o povinnej účasti ďalšieho účastníka posudzovať jeho príjmy výlučne vo vzťahu k licencii L1A. Konštatoval, že povinné

48. Najvyšší správny súd mal z obsahu podaní jednotlivých účastníkov, primárne zo strany žalobcu a ďalšieho účastníka preukázané, že títo pri koncipovaní svojich neskorších podaní vychádzali aj zo záverov plynúcich z rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Veľký senát") z 30. apríla 2019, sp. zn. 1Vs/1/2019, ktorý v relevantnej časti týkajúcej sa dosahovania príjmu z licencie L1A dospel k záveru, že cit.: „Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je posudzovať príjmy poistenca - lekára osobitne vo vzťahu k licencii L1A a skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z."

50. Veľký senát v uvedenom rozsudku z 24. novembra 2020, sp. zn. 1Vs 3/2019 sa vyjadril aj k otázke povinnosti Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára skúmať a posudzovať príjmy poistenca - lekára samostatne vo vzťahu k licencii L1A.

činnosťou (§ 6 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov) ide vždy o príjem SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa § 5 písm. c/ alebo aj podľa § 5 písm. a/, príp. písm. b/ alebo d/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010."

52. Odhliadnuc od vyššie uvádzaných skutočností, najvyšší správny súd po preskúmaní predmetnej konkrétnej veci považuje za nevyhnutné dať do pozornosti krajskému súdu aj tú skutočnosť, že zákonodarca zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia upravil v § 21 zákona č. 461/2003 Z.z. s tým, že podľa § 21 ods. 1 menovaného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2010 povinné

na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c/. 53. Z uvedeného je zrejmé, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie držiteľa licencie L1A môže zaniknúť tromi spôsobmi: - podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. dňom 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (ďalej len „príjem z podnikania") nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 tohto zákona, alebo - podľa § 21 ods. 4 prvej časti vety pred spojkou „a" zákona č. 461/2003 Z.z. vždy dňom zániku licencie, alebo - odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak (v súlade s § 227

54. Z podaní žalobcu, primárne z protestu prokurátora z 29. októbra 2018 podaného proti rozhodnutiu zo 14. júna 2017, Číslo: 29402-1/2017-SE a z následne podanej správnej žaloby vyplýva, že ďalší účastník konania v mesiaci november 2008 doručil žalovanej nielen príslušnú odhlášku, ale aj „Vyhlásenie SZČO, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť SZČO, na ktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu." Za tohto stavu potom bude úlohou krajského súdu uvedenú skutočnosť riadne overiť, vyžiadať si zo strany žalovanej príslušné vyhlásenie vrátane pracovnej zmluvy, a pokiaľ príslušné vyhlásenie bude spĺňať základné náležitosti vyhlásenia na účely § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z., bude potrebné, aby krajský súd túto skutočnosť zhodnotil vo svetle § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c/ zaniká vždy odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak

konanie. 56. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP). 57. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).

V Bratislave dňa 24. mája 2022