9Sžsk/114/2019

1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 47Sa/13/2018-71 zo dňa 13. júna 2019 podľa § 191 ods. 1 písm. e/ a g/ v spojení s § 191 ods. 3 písm. a/ zákona č. 162/ 2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej č. 33473-3/ 2018-BA zo dňa 18. apríla 2018 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Dunajská Streda č. 700-0512102317-GC04/17 zo dňa 19. decembra 2017 a vec vrátil Sociálnej poisťovni, pobočka Dunajská Streda na ďalšie konanie. Zároveň návrh žalobcu na spojenie vecí na spoločné konanie zamietol. 2. Preskúmavaným rozhodnutím č. 33473-3/2018-BA zo dňa 18. apríla 2018 žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým pobočka Dunajská

3. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010 a v zmysle právnej úpravy ustanovenej SSP dospel k záveru o dôvodnosti podanej

5. Konštatoval, že z obsahu preskúmavaného rozhodnutia a vyjadrenia žalovanej vyplýva, že pri posúdení splnenia podmienok na predpis predmetného poistného okrem príjmu žalobcu dosiahnutého z podnikania a zo samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodnom období a okrem posúdenia držby platnej licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe žalobcom, žalovaná vychádzala pri určení obdobia účasti žalobcu na povinnom sociálnom poistení v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj „SZČO“) z opraveného Registračného listu FO - odhlášky zo sociálneho poistenia predloženého žalobcom pobočke žalovanej dňa 12. decembra 2017 na základe výzvy Sociálnej poisťovne, pobočka Dunajská Streda na jej predloženie zo dňa 05. decembra 2017. Hoci žalovaná vo vyjadrení k žalobe pripúšťa, že žalobca síce podal dňa 9. novembra 2007 v pobočke Sociálnej poisťovne Registračný list FO - odhlášku zo sociálneho poistenia dňom 31. augusta 2007, vzápätí dodáva, že na základe výzvy Sociálnej poisťovne, pobočka Dunajská Streda zo dňa 05. decembra 2017, žalobca dňa 12. decembra 2017 opravil registráciu v Sociálnej poisťovni a predložil Registračný list FO

6. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu ďalej vyslovil, že na vyššie uvedený procesný postup určenia predpisu poistného za predmetné obdobie január 2009 až jún 2009 neboli splnené zákonné podmienky, pretože dňa 12. decembra 2017 opravou registrácie na základe výzvy pobočky Sociálnej poisťovne sa zánik, resp. vznik povinnej účasti žalobcu na sociálnom poistení za uvedené obdobie nestal nesporným.

povinného sociálneho poistenia žalobcu ako SZČO na základe Registračného listu - odhlášky podaného dňa 9. novembra 2007 žalobcom, žalobca dňa 12. decembra 2017 podal registračnú odhlášku podľa vyššie uvedenej výzvy pobočky žalovanej, čo malo byť podľa názoru žalovanej dôvodom, pre ktorý nebolo potrebné postupom podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnutím príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne určiť zánik povinného sociálneho poistenia žalobcu ako SZČO odlišne od úkonu žalobcu podaním odhlášky z povinného sociálneho poistenia SZČO dňa 9. novembra 2007, tak tento procesný postup nemožno považovať za výkon právomoci a pôsobnosti pobočky Sociálnej poisťovne realizovaný v súlade s ustanovením § 178 zákona č. 461/2003 Z. z. pri zabezpečovaní plnenia povinností samostatne zárobkovo činných osôb vyplývajúcich im z ustanovenia § 228 zákona č. 461/2003 Z. z.

zákonom ustanovenej lehote, prípadne v zákonom ustanovenej lehote oznámiť príslušnej pobočke skutočnosti rozhodujúce na posúdenie vzniku, prerušenia alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO, ako aj povinnosť oznámiť skutočnosti evidenčného charakteru, pričom skutočnosti potrebné na posúdenie vzniku a zániku povinného sociálneho poistenia SZČO mal povinnosť oznamovať na tlačive predpísanom Sociálnou poisťovňou.

Na základe takto získaných informácií má pobočka žalovanej oprávnenie rozhodnúť o vzniku, prerušení alebo zániku sociálneho poistenia odlišne, ako to na príslušnom tlačive oznámila povinne sociálne poistená samostatne zárobkovo činná osoba, čo vytvára podmienky na postup pobočky Sociálnej poisťovne podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bodu 1 zákona č. 461/2003 Z. z., t. j. na vydanie rozhodnutia o vzniku, prerušení alebo zániku sociálneho poistenia v sporných

z., ktoré ako rozhodnutie vydané v rámci správneho konania podľa zákona č. 461/2003 Z. z. je možné revidovať v rámci riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Až na základe právoplatného rozhodnutia o určení vzniku, prerušení, prípadne zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch je možné z dôvodu nesplnenia si odvodových povinností SZČO predpísať poistné podľa § 144 zákona č. 461/2003 Z. z.

Uvedený účinok však neguje obsah žaloby v tejto veci a nevyplýva ani z obsahu administratívneho spisu, z ktorého nie je zrejmý dôvod podania registračného listu dňa 12. decembra 2017 a nevyplýva z neho ani zámer pobočky žalovanej nezákonným spôsobom opraviť nesprávnosť údajov pôvodne podaného registračného listu dňa 09. novembra 2007.

10. V nadväznosti na uvedené správny súd konštatoval, že existencia na výzvu pobočky žalovanej „opravenej“ odhlášky žalobcu ako SZČO, s rozdielnym dátumom zániku povinného sociálneho poistenia žalobcu ako SZČO, svedčí o spornosti zániku tejto právnej skutočnosti a vydanie rozhodnutia o predpísaní poistného za takto nezákonným spôsobom ustálené poistné obdobie sociálneho poistenia (na základe podania opraveného registračného listu po intervencii správneho orgánu) svedčí o odklone od rozhodovacej praxe orgánu sociálneho poistenia, ktorým došlo k porušeniu princípu predvídateľnosti rozhodovania správnych orgánov (legitímneho očakávania).

12. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 SSP s tým, že o výške trov bude podľa § 175 ods. 2 SSP rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.

14. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 15. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalovaná bližšie uviedla, že organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia vo veci predpísania poistného venovala dostatočnú pozornosť statusu žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby. V čase vydania rozhodnutia o predpísaní poistného status žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby nebol sporný, a preto o ňom Sociálna poisťovňa nebola oprávnená rozhodnúť. Žalobca síce podal dňa 09. novembra 2007 v pobočke Sociálnej poisťovne Registračný list FO - odhlášku zo sociálneho poistenia s dátumom zániku poistenia 31. augusta 2007, ale na základe výzvy Sociálnej poisťovne, pobočka Dunajská Streda zo dňa 05. decembra 2017 žalobca dňa 12. decembra 2017 dobrovoľne opravil registráciu a predložil registračný list FO - odhlášku zo sociálneho poistenia s dátumom zániku poistenia 30. júna 2009, t. j. dňom, kedy mu zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové

Na základe predmetného opraveného Registračného listu FO, v ktorom uvedené údaje korešpondujú s právnou úpravou účinnou do 31. decembra 2010, trvalo žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie do 30. júna 2009. 16. Žalobca pri podaní Registračného listu FO - odhlášky zo sociálneho poistenia dňom 08. decembra 2017 neoznámil pobočke Sociálnej poisťovne, že je držiteľom licencie L1A. Sociálna poisťovňa, pobočka Dunajská Streda nemala reálnu možnosť túto skutočnosť zistiť skôr, ako jej boli relevantné údaje poskytnuté priamo Slovenskou lekárskou komorou o držiteľoch licencie L1A, nemala vedomosť o tom, že žalobca disponuje licenciou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/TT/0013/05. Podľa právneho názoru žalovanej licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 68 ods. 1 písm. a/ vykonávanej podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých

2010. Vychádzajúc zo zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov je držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A oprávnený vykonávať zdravotnícke povolanie a poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení a dosahovať príjmy

neuhradil. 18. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 19. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej písomne nevyjadril.

20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 21. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z. najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. 22. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z. výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu. 23. Z dôvodovej správy k zákonu č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva, ktorý v článku XX. novelizoval aj zákon č. 757/2004 Z. z. vyplýva, že zákonodarca vo vyššie citovanom odseku 2 upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé“ veci v agende správneho súdnictva, ktoré aj dokončí. 24. Správny súdny poriadok upravuje právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve a konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve (§ 1 SSP). 25. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 27. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 29. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

32. Podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. na konanie vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sa nevzťahuje osobitný predpis (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní).

34. Otázkou postavenia (statusu) lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. z dôvodu, že bol držiteľom licencie L1A sa zaoberal a dal na ňu odpoveď Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Vs 3/2019 zo dňa 24. novembra 2020. Ústavná sťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu bola odmietnutá Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. IV. ÚS 610/2021-22 zo dňa 30. novembra 2021.

36. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) právnickej osobe, napr. spoločnosti s ručením obmedzeným [§ 12 ods. 3 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z. z.] je, že právnická osoba má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c/], teda s tzv. licenciou LlC.

38. Pojem „povolenie“, uvedený v § 4 písm. a/ bod 1. a § 11 zákona č. 578/2004 Z. z. je potrebné vykladať v kontexte s ustanovením § 3 ods. 4 písm. b/ tohto zákona, teda tak, že pod povolením sa rozumie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ústavnej zdravotnej starostlivosti).

39. Veľký senát sa stotožnil s názorom, že licencia L1A oprávňuje lekára vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste, a že lekár - držiteľ licencie L1A, je oprávnený bez ďalšieho povolenia alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu poskytovať zdravotnú starostlivosť. Iba na jeho vôli je ponechané, či uvedenú licenciu bude aj využívať, a teda, či bude uzatvárať dohody/zmluvy o výkone zdravotnej starostlivosti s inými prevádzkovateľmi zdravotníckych zariadení, a vybrať si, v ktorom zdravotníckom zariadení, resp. inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom sociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti), bude zdravotnú starostlivosť poskytovať.

nijako nesúvisí. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky pre vydanie tohto druhu licencie.

40. Veľký senát sa stotožnil s názorom senátu 9S, že pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra 2010, je potrebné rozumieť povolenie, súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora po tom, čo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe. Skutočnosť, že lekár na základe tohto povolenia, súhlasu s výkonom činnosti (licencie L1A) môže uzatvárať dohody/zmluvy, od ktorých závisí, kde takúto činnosť bude vykonávať, na existenciu povolenia udeleného lekárskou komorou, vplyv nemá. Po splnení zákonných podmienok je iba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať, pričom zo strany verejnej moci u držiteľa licencie L1A žiadny ďalší úkon (napr. povolenie vykonávať činnosť u konkrétneho poskytovateľa, registráciu a pod.) nie je potrebný. Licenciu L1A nepotrebuje lekár v pracovnom pomere u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na výkon povolania lekára v

kraj. Licencia L1B teda sama o sebe nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra 2010 - takým oprávnením sa stáva len v spojení s povolením lekára - fyzickej osoby na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulancie). Pokiaľ si lekár na účely

právnickou osobou. Je iba na vôli lekára, či popri žiadosti o vydanie licencie L1B, požiada aj o vydanie licencie L1A, a či sa rozhodne využiť obe licencie a poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe oboch licencií. Držba licencie L1B ani vstup jej držiteľa do pracovného pomeru s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia však nemá žiaden vplyv na právo držiteľa licencie L1A naďalej vykonávať samostatnú zdravotnícku prax.

komora dočasne pozastaviť alebo zrušiť z dôvodov a v rozsahu podľa § 73 a § 74 zákona č. 578/2004 Z. z. Veľký senát sa z vyššie uvedených dôvodov stotožnil s názorom senátu 9S, že v prípade držiteľov licencií L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom

41. Z uvedených dôvodov Veľký senát v konaní vedenom pod sp. zn. 1Vs/3/2019 dospel k záveru, že je potrebné sa odchýliť od záveru Veľkého senátu vo veci sp. zn. 1Vs/1/2019. Na prvú otázku, teda „či licencia L1A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2 zákona č. 548/2004 Z. z. má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z.“, uviedol nasledovné: „Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona č. 461/2003 Z. z. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie

42. Veľký senát najvyššieho súdu v rozsudku sp. zn. 1Vs 3/2019 zo dňa 24. novembra 2020 k otázke zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia z titulu oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra 2010, citujúc § 14 ods. 1 písm. b/, § 21 ods. 1, 3, § 227 ods. 2, písm. a/, § 228 ods. 1, 2, 3, 7, § 233 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., konštatoval: „Status samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj „SZČO“) na základe licencie L1A nie je bez ďalšieho dôvodom vzniku, resp. trvania povinného poistenia SZČO, je však predpokladom vzniku, alebo trvania takého poistenia.“ V tejto súvislosti považoval Veľký senát za potrebné zdôrazniť, že ten istý lekár môže byť povinne poistený ako SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., či už na základe licencie L1A alebo/aj ako fyzická osoba - držiteľ licencie L1B na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia; súčasne môže byť

44. Trvanie a zánik poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu (licenciu L1B), osobitne upravuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/ 2003 Z. z.

46. Držiteľovi licencie L1A v zmysle citovaného ustanovenia povinné poistenie môže zaniknúť z troch dôvodov. Prvým dôvodom je príjem v rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.

49. Keďže zákon č. 461/2003 Z. z. výslovne vyžaduje podanie „vyhlásenia“ podľa § 21 ods. 4 písm. b/, za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu - odhlášky, z obsahu ktorého náležitosti vyhlásenia nevyplývajú.

. . . .“ túto činnosť nevykonáva a že toto vyhlásenie podáva ako súčasť Registračného listu FO - odhlášky z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu zániku týchto poistení.

že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c/ tohto zákona.“ 52. Ústavný súd v uznesení č. k. IV. ÚS 610/2021-22 zo dňa 30. novembra 2021, ktorým odmietol ústavnú sťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 1Vs 3/2019 zo dňa 24. novembra 2020, konštatoval: „Podľa názoru ústavného súdu napadnutý rozsudok nie je možné považovať za zjavne neodôvodnený ani za arbitrárny, teda taký, ktorý by bol založený na právnych záveroch nemajúcich oporu v zákone, resp. popierajúcich podstatu, zmysel a účel v predmetnom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov.“

slobôd, keďže zaujatie stanovísk k výkladu zákonov a iných než ústavných predpisov je vo výlučnej kompetencii najvyššieho súdu (m. m. IV. ÚS 426/2018). 55. Zdôraznil, že zjednocovanie rozhodovania senátov najvyššieho súdu je (aj) vecou veľkého senátu príslušného kolégia tohto súdu. Po takom vyriešení určitej právnej otázky je určite z hľadiska právnej istoty nežiaduce, ak sa judikatúrny stav opätovne zmení bez zmeny pre rozhodovanie podstatného právneho predpisu. Zároveň však platí, že pokiaľ zákonodarca s postupom zmeny právneho názoru veľkého senátu o tej istej otázke následným rozhodnutím veľkého senátu v inom zložení výslovne počíta, ide o „poistku omylu“ a vyšší stupeň zjednocovacieho procesu na účel aplikačnej optimalizácie (k tomu pozri body 17, 19, 21 a 23 odôvodnenia). Novo rozhodujúci sudcovia najvyššieho súdu nemôžu v predmetnej situácii svoj odlišný právny názor ignorovať, a naopak, postupujú ex officio, pričom taký ich zákonne súladný postup nemôže byť z hľadiska práva na súdnu ochranu neúspešnej strany v konaní

58. Uvedené je dostačujúce na to, aby ústavný súd túto ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g/ zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako zjavne neopodstatnenú.

60. Rozhodnutie ústavného súdu, ako aj rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu je pre súdy záväzné. 61. Predmetom kasačného konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. e/ a g/ SSP zrušil rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie č. 33473-3/2018-BA zo dňa 18. apríla 2018 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Dunajská Streda č. 700-0512102317-GC04/17 zo dňa 19. decembra 2017 a vec vrátil Sociálnej poisťovni, pobočka Dunajská Streda na ďalšie konanie. Žalovaná preskúmavaným rozhodnutím postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.

poistné na nemocenské poistenie v sume 92,40 eur, poistné na starobné poistenie v sume 378,60 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 126,- eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 70,80 eur, spolu v sume 667,80 eur podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 572/2009 Z. z. Zároveň návrh žalobcu na spojenie vecí na spoločné konanie zamietol.

64. Podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. účinnom od 01. augusta 2006 do 31. decembra 2010, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.

66. Podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. účinnom od 01. januára 2008 povinne dôchodkovo poistená je zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.

68. Podľa § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. účinnom od 01. augusta 2006 do 31. decembra 2010, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b/ a c/ dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c/ odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činností je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c/ zákona.

Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvorí administratívny spis žalovanej, kasačný súd zistil, že Slovenská lekárska komora v Bratislave vydala dňa 21. apríla 2005 žalobcovi A.. P. A. licenciu (L1A) číslo L1A/TT/ 0013/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore všeobecné lekárstvo. Následne Trnavský samosprávny kraj dňa 03. júla 2007 rozhodol o povolení na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia od 01. septembra 2007 v ambulancii - kategórii lekár v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, odborným zástupcom A.. P. A. z dôvodu pretransformácie fyzickej osoby na právnickú osobu po predložení dokladov pre W., so sídlom K., L.. XXX/X zastúpenej konateľom A.. P. A.. Povolenie bolo vydané na dobu neurčitú. Súčasne bolo dňom 31. augusta 2007 zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia A.. P. A., vydané TTSK č. j. TA/2006/2765 zo dňa 05. júna 2006 v odbore všeobecné lekárstvo s miestom výkonu činnosti K., K. č. XX.

súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. V právnej norme § 15 ods. 1 písm. b/, stanoví, že povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. V prípade samostatne zárobkovo činnej osoby táto je účastná na povinnom nemocenskom poistení a povinnom dôchodkovom poistení za splnenia zákonných podmienok ustanovených v § 21 ods. 1 tohto zákona, v zmysle ktorých povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 01. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu (§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom

72. Zákonodarca v právnej úprave zákona č. 461/2003 Z. z. súčasne ustanovuje podmienky, na základe ktorých fyzická osoba môže byť účastná na nemocenskom poistení a dôchodkovom poistení aj dobrovoľne, a to v zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 14 ods. 2 a § 15 ods. 2 tohto zákona.

predpokladaným. 73. Vychádzajúc zo skutkových okolností danej veci a z citovanej úpravy zákona č. 461/ 2003 Z. z., pokiaľ žalobca bol účastný na dobrovoľnom poistení fyzickej osoby na základe prihlášky podanej v sociálnej poisťovni, bol povinný uhrádzať poistné počas celého obdobia dobrovoľného poistenia, teda až do dňa odhlásenia sa z tohto poistenia vo forme odhlášky podanej v sociálnej poisťovni. Po splnení zákonných podmienok samostatne zárobkovo činnej osoby žalobcovi vznikla povinnosť platiť povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a toto poistné Sociálnej poisťovni riadne a včas odvádzať. Žalobca pri platení poistného bol súčasne povinný platbu poistného identifikovať a uviesť k nej variabilný symbol a špecifický symbol. Zmena dátumu zániku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby účastníka konania mala vplyv aj na jeho povinnosť platiť a odvádzať poistné a

Keďže žalobca bol držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t. j. licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A aj po 31. októbri 2009, kedy mu bolo Trnavským samosprávnym krajom zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, nezaniklo žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie (podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010) dňom 31. augusta 2007 tak, ako to žalobca namietal, a teda mu nezanikla ani odvodová povinnosť súvisiaca s povinným poistením. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a s ním spojená odvodová povinnosť zanikli žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. až 30. júna 2009 vzhľadom na to, že v rozhodujúcom období, t. j. v roku 2008, ako to vyplýva z obsahu spisov, nedosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 1. júla 2009. Kasačný súd považoval tiež za potrebné

súbeh poistení. V ustanovení § 138 zákona č. 461/2003 Z. z. súčasne upravuje poradie odvodovej povinnosti u tých poistencov, ktorí podliehajú viacerým sociálnym poisteniam, ako aj vymeriavací základ na platenie poistného, ktorý nemôže byť v úhrne presiahnutý (vymeriavací základ v úhrne).

77. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 78. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie:

V Bratislave dňa 24. augusta 2022