9Sžsk/1/2021

1. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca bol v rokoch 2012 a 2013 v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru a bol naposledy zaradený v diaľničnom oddelení Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v

Dňa 23. februára 2013, kedy bol stále neschopný služby, žalobca v sprievode manželky vycestoval do Popradu na stretnutie so svojím právnym zástupcom. Tam sa okolo poludnia pri chôdzi pošmykol na chodníku a podvrtol si koleno. Okolo 12:50 bol ošetrený lekárom na centrálnom príjme Nemocnice Poprad, a.s., ktorý však nezakázal jeho návrat späť do Bratislavy a odporučil kontrolu na traumatologickej ambulancii „dľa spádu“.

Všeobecný lekár túto skutočnosť oznámil posudkovej lekárke žalovaného, ktorá upozornila nadriadeného žalobcu, že tým žalobca porušil liečebný režim. 3. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave (po zrušení jeho predošlého rozhodnutia) najskôr rozhodnutím zo 7. januára 2014 priznalo žalobcovi za obdobie od 23. februára do 6. mája 2013 nemocenské len vo výške polovice výšky, ktorá by mu patrila podľa § 8 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov. Žalovaný (Prezídium Policajného zboru ako jeho organizačná súčasť) rozhodnutím z 31. marca 2014 toto rozhodnutie potvrdil. Oba orgány vyšli zo záverov posudkových lekárov, že cestou do Popradu (300 km od svojho trvalého bydliska) žalobca porušil určený liečebný režim a o zmene pobytu včas neinformoval nadriadeného, ani všeobecného lekára.

Zdôraznili, že liečebný režim určuje ošetrujúci (všeobecný) lekár, nie posudkový lekár, a len ošetrujúci lekár môže ustáliť, či tento režim bol porušený. 4. Po zrušení rozhodnutia krajské riaditeľstvo doplnilo dokazovanie výsluchmi všeobecného lekára žalobcu, novým stanoviskom hlavnej posudkovej lekárky žalovaného, ako aj výsluchom samotného žalobcu. Pri poslednom výsluchu žalobca potvrdil, že bol oboznámený so spisovým materiálom a vykonanými úkonmi. Po takomto doplnení dokazovania krajské riaditeľstvo novým rozhodnutím z 10. mája 2017 č. KRPZ-BA-KDI4-136-008/2017 na základe § 12 ods. 10 zákona č. 328/2002 Z. z. opätovne priznalo žalobcovi za obdobie od 23. februára do 6. mája 2013 nemocenské 796,78 €, teda vo výške polovice sumy, ktorá by mu patrila podľa § 8 zákona č. 328/2002 Z. z. Uznalo námietku žalobcu, že mu nebol určený konkrétny liečebný režim a neboli mu zakázané žiadne aktivity, v dôsledku čoho jeho cestu do Popradu nevyhodnotilo ako porušenie liečebného režimu. Zdôraznilo však, že vychádzky boli žalobcovi povolené len do

Napriek tomu v Poprade zotrval nepretržite minimálne do 27. februára 2013. Tým porušil povinnosť zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej neschopnosti podľa § 113 ods. 2 písm. f) zákona č. 328/2002 Z. z., čo podľa § 12 ods. 10 cit. zák. znamená zníženie nároku na nemocenské na jednu polovicu.

jednu polovicu sumy, ktorá by žalobcovi patrila podľa § 8 zákona č. 328/2002 Z. z. Túto sumu však nepresne vypočítalo, preto žalovaný zmenou rozhodnutia túto chybu napravil. 6. Správny súd tu napadnutým rozsudkom č. k. 5 S 131/2018-92 toto rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP. Po obsiahlej rekapitulácii obsahu administratívneho spisu a súdneho spisu v záverečných odsekoch rozsudku vytkol žalovanému, že svoje rozhodnutie opätovne založil na závere posudkového lekára. Tým nerešpektoval právny názor vyslovený v predošlých zrušujúcich rozsudkoch č. k. 1 S 104/2014-62 a sp. zn. 10 Sžso 3/2015, čo samo osebe správny súd považoval za dôvod zrušenia aj tu preskúmavaného rozhodnutia. Žalovaný zrozumiteľne nevysvetlil, prečo žalobca porušil liečebný režim, keď sa nezdržiaval na mieste uvedenom v potvrdení o dočasnej neschopnosti, najmä „v kontexte aj na výpoveď“ všeobecného lekára žalobcu. Obsah stanoviska posudkovej lekárky, z ktorého žalovaný vychádzal, by navyše mohol svedčať o jej zaujatosti voči žalobcovi.

7. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaný domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. V úvodných častiach zopakoval podstatný obsah stanoviska posudkového lekára, výsluchu všeobecného lekára žalobcu, výsluchu samotného žalobcu, ako aj odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia. Zdôraznil, že podľa § 113 ods. 2 písm. f) zákona č. 328/2002 Z. z. a § 48 ods. 3 písm. v) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov musel žalobca dodržiavať liečebný režim okrem iného tým, že sa bude zdržiavať na mieste uvedenom v potvrdení o dočasnej neschopnosti. Žalobca sa na tomto mieste nezdržiaval, ale 23. februára 2013 vycestoval do Popradu, kde sa mu stal úraz a kde následne zostal zrejme až do 4. marca 2013. Pritom bezodkladne nenahlásil nadriadenému zmenu miesta svojho pobytu. Žalovaný zdôraznil, že dôvodom preskúmavaného rozhodnutia nebola okolnosť, že žalobca porušil liečebný režim v čase vychádzok. Jeho dôvodom bola skutočnosť, že sa nezdržiaval na mieste uvedenom v potvrdení najneskôr od 23. februára 2013 od 19:00 hod., teda po skončení povolených vychádzok. Preto sa žalovaný neodchýlil od právneho názoru, ktorý vyslovili súdy v zrušujúcich rozsudkoch. Posudkový lekár v novom stanovisku neurčoval liečebný režim, ale skúmal, aký režim určil všeobecný lekár, a vyjadroval sa k charakteru úrazu, ktorý žalobca utrpel v Poprade. Z jeho záverov žalovaný ustálil, že žalobcovi nič nebránilo vrátiť sa do Popradu už 23. februára 2013 do skončenia povolených vychádzok. V záverečnej časti kasačnej sťažnosti žalovaný podrobne rozpísal spôsob výpočtu nemocenského, ktoré sa žalobcovi priznalo. 8. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Zdôraznil, že zranenie jeho kolena bolo neočakávané a bránilo mu ukončiť jeho cestu do 19:00 hod., teda do konca povolených vychádzok. Ak sa nevrátil do miesta uvedeného na potvrdení o neschopnosti, nezavinil to. Porušenie liečebného režimu nemožno chápať ako objektívnu, ale ako subjektívnu zodpovednosť. Žalobca pripomenul, že žalovaný sa nevyrovnal s jeho námietkou, že posudková lekárka je zaujatá, ani s tým, že ho neupovedomil o vykonávaní dôkazov.

9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), na ktorý od 1. augusta 2021 prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov), preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a v medziach uplatnených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).

Základným predpokladom aplikácie § 6 ods. 8 cit. zákona je zistenie, že poberateľ dávky porušil liečebný režim. Povinnosti poberateľa dávky sociálneho zabezpečenia a pojem liečebného režimu vymedzujú ustanovenia § 113 ods. 2 písm. f), ale aj § 80 ods. 5 cit. zákona v znení účinnom do 30. apríla 2013.

Zákonom č. 732/2004 Z. z. bolo toto ustanovenie s účinnosťou od 1. januára 2005 novelizované tak, že na konci boli doplnené slová „zdržiavať sa na adrese uvedenej na potvrdení o dočasnej neschopnosti“. Tieto slová boli pripojené na koniec § 113 ods. 2 písm. f), teda za pôvodnú čiarku.

12. Tieto dve povinnosti sú navzájom prepojené, no nie totožné. Ako ukazuje aj prípad žalobcu, môžu byť súčasťou liečebného režimu rôzne vyšetrenia, rehabilitácie alebo trebárs aj vychádzky. Pokiaľ sa poberateľ dávky obvykle zdržiava vo svojom byte, potom sa na tomto mieste logicky nezdržiava a nemusí zdržiavať v časoch, kedy je na iných vyšetreniach, kontrolách, rehabilitačných úkonoch mimo svojho bytu. To isté platí aj v čase, kedy sú poberateľovi povolené vychádzky. Mimo týchto časov však poberateľa dávky v zásade bezvýhradne zaťažuje druhá povinnosť uvedená v § 113 ods. 2 písm. f) zákona č. 328/2002 Z. z., a to povinnosť zdržiavať sa na mieste uvedenom v potvrdení o dočasnej neschopnosti. Táto povinnosť je na účely zákona č. 328/2002 Z. z. takisto súčasťou liečebného režimu v širšom slova zmysle, čo možno vyvodiť aj z § 80 ods. 5 citovaného zákona.

stav. Použitie spojky „a to“, ktorá má vysvetľovací a zdôrazňujúci význam, totiž naznačuje, že písmená a) až c) sú len podrobnejším vysvetlením pojmu „dodržiavanie liečebného režimu“. 13. Práve rozlíšenie jednotlivých čiastkových povinností, ktoré poberateľovi dávky vyplývajú z § 113 ods. 2 písm. f) zákona č. 328/2002 Z. z., je podstatné pre správne porozumenie prerokúvanej veci. V nej nie je sporné, že žalobca sa mal počas svojej neschopnosti na výkon služby zdržiavať na adrese svojho trvalého pobytu v Bratislave. Zároveň však mal povolené vychádzky medzi 7:00 a 19:00 hod., pričom konkrétne ohraničenie miesta týchto vychádzok nebolo určené. Žalovaný svoje predošlé rozhodnutie z 31. marca 2014 založil za závere, že žalobca porušil liečebný režim už tým, že v čase vychádzok cestoval do Popradu, teda do miesta približne 300 km vzdialeného. Súdy žalovanému vo svojich zrušujúcich rozsudkoch vytkli, že dostatočne nevysvetlil, prečo by takáto cesta mala byť porušením liečebného režimu, ak bola vykonaná v čase vychádzok a ak tieto vychádzky neboli bližšie vymedzené.

Tu preskúmavaným rozhodnutím však žalovaný nevytkol žalobcovi porušenie liečebného režimu v čase vychádzok, ale jeho porušenie tým, že sa ani po skončení vychádzok nevrátil do miesta, kde sa mal zdržiavať. V čase medzi 19:00 až 7:00 hod. žalobcu vždy zaťažovala povinnosť zdržiavať sa v mieste, ktoré je uvedené na potvrdení o dočasnej neschopnosti v zmysle § 113 ods. 2 písm. f) zákona č. 328/2002 Z. z., a to povinnosť.

15. Za daných okolností tak žalovaný nemusel vykonávať dokazovania na zistenie, aký konkrétny liečebný režim bol žalobcovi určený v čase vychádzok, teda medzi 7:00 a 19:00 hod. V čase medzi 19:00 a 7:00 hod. totiž žalobca porušoval povinnosť podľa § 113 ods. 2 písm. f) zákona č. 328/2002 Z. z. už tým, že sa nezdržiaval na adrese, ktorá bola uvedená v potvrdení o dočasnej neschopnosti. Podľa skutkového stavu, ktorý žalovaný zistil, sa žalobca na tento adrese nezdržiaval minimálne štyri noci od 23. novembra 2013. Argumentácia žalovaného, že svoju neprítomnosť v Bratislave nezavinil, lebo mu v návrate z Popradu bránil úraz, odporuje obsahu dokazovania, ktoré vykonali orgány verejnej správy, ale pôsobí tiež účelovo. Žalobca totiž na jednej strane neustále zdôrazňuje, že mu lekári neurčili žiaden osobitný liečebný režim v čase jeho práceneschopnosti, ktorý by mu bránil cestovať do Popradu.

pokiaľ napadnutý rozsudok vytýka žalovanému, že neoboznámil žalobcu s podkladmi rozhodnutia, odporuje to zápisnici o výsluchu žalobcu pred prvostupňovým správnym orgánom z 21. októbra 2016, v ktorej žalobca vyhlásil a aj vlastnoručným podpisom potvrdil opak. Pokiaľ vytýkané porušenie má spočívať v žalobcom opakovane namietanej nemožnosti klásť otázky svedkov, potom v napadnutom rozsudku chýba vyrovnanie sa s § 33 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), podľa ktorého táto možnosť účastníkovi správneho konania patrí len pri ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke.