9Sžsk/121/2018

1. Krajský súd v Trnave napadnutým rozsudkom č.k. 45Sa/13/2017-166 zo 17. mája 2018 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d/, e/ a g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej č. 64485-72/2016-TT zo dňa 17. augusta 2016 a vec žalovanej vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol tak, že v zmysle § 170 písm. c/ SSP žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania nepriznal.

V podnete namietala porušenie § 195, § 196, § 209 zákona č. 461/2003 Z.z. a s tým súvisiacu nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Následne žalobkyňa podala proti rozhodnutiu žalovanej č. 64485-72/2016-TT zo dňa 17. augusta 2016 protest prokurátora podľa § 23 ods. 1 a § 24 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov pod zn. Pd 194/16/2207-5 zo dňa 23. novembra 2016 a navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť ako nezákonné a následne postupovať v súlade so zákonom. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla rozhodnutím č. 65045-2/2016-BA zo dňa 04. januára 2017 o proteste prokurátora tak, že protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava č. Pd 194/16/2207-5 zo dňa 23. novembra 2016 smerujúceho proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 64485-72/ 2016-TT zo dňa 17. augusta 2016 nevyhovuje s poučením, že proti tomuto rozhodnutiu možno Sociálnej poisťovni, ústredie podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

S. T. zo dňa 25. januára 2017 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 65045-2/2016-BA zo dňa 04. januára 2017 potvrdil. 3. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách zákona č. 461/2003 Z. z. citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 5, § 14 ods. 1 písm. b/, § 21 ods. 1, § 21 ods. 4 písm. a/, b/ v znení účinnom do 31. decembra 2013 a § 15 ods. 1 písm. b/ v znení zákona č. 555/2007 Z. z. (účinného od 01. januára 2008), ako i § 178 ods. 1 písm. a/ prvý bod, § 184 ods. 8, § 185 ods. 4, § 195 ods. 1, 2, 3, § 209 ods. 1, § 209 ods. 4 v platnom znení v spojení s právnou úpravou ustanovenou v zákone č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách, v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z.z.“) citujúc právnu normu § 10 ods. 1, 2, 3, § 68 ods. 1, postupom v zmysle právnej

4. Krajský súd považoval za sporné určenie dňa zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia účastníčky preskúmavaného administratívneho konania W.. S. T.T_, v nadväznosti na právnu otázku zániku postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby v povolaní lekár, ktorý je držiteľom licencie vydanej Slovenskou lekárskou komorou podľa § 68 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z. z. na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v príslušnom odbore.

Okresným úradom Trnava č. 95/02363-345/LEK zo dňa 31. mája 1995 v odbore všeobecné lekárstvo a súčasne týmto rozhodnutím sa jej na základe licencie č. L1B/TT/0731/06 zo dňa 25. apríla 2006 povolilo prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v ambulancii - kategórii lekár v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo so začiatkom činnosti prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia dňom 01. januára 2007.

2013 skončila prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v ambulancii v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo ako fyzická osoba, vykonávané na základe licencie L1B. Na základe rozhodnutia Trnavského samosprávneho kraja č. TA/00766/2013/OZaHF-006 zo dňa 16. októbra 2013, počnúc dňom 01. januára 2014 začala MUDr. S. T. prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti - všeobecnej ambulancie v odbore všeobecné lekárstvo pre dospelých obchodnou spoločnosťou W.. S. T., M..L..T.., so sídlom XXX XX V. Z. XXX. Uvedené povolenie príslušného samosprávneho orgánu bolo vydané na základe licencie L1C. Ďalej sa v administratívnom spise nachádza Registračný list FO, vyplnený 17. decembra 2013 a Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava doručený dňa 08. januára 2014, ktorým účastníčka konania W.. S. T., DIČ XXXXXXXXXX, IČO XXXXXXXX, Sociálnej poisťovni oznamovala dátum zániku poistenia dňom 31. decembra

S. T., DIČ XXXXXXXXXX, IČO XXXXXXXX, V.K_ XXX, XXX XX Y., ruší registráciu pre daň z príjmov fyzických osôb a závislej činnosti k 31. decembru 2013. 6. Ďalej uviedol, že odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia obsahuje citáciu ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. upravujúcich status SZČO a zánik povinného sociálneho a povinného dôchodkového poistenia SZČO, ďalej sú v odôvodnení konštatované informácie o zániku o prevádzkovaní zdravotníckeho zariadenia všeobecnej ambulancie v odbore všeobecné lekárstvo pre dospelých W.. S. T.Š_ na základe vyššie uvedeného rozhodnutia Trnavského samosprávneho kraja, o podaní odhlášky z povinného sociálneho poistenia uvedenou účastníčkou administratívneho konania ku dňu 31. decembra 2013, ako aj informácie o zisteniach žalovanej, že dotknutá účastníčka je držiteľkou licencie L1A. Zároveň na základe

7. Rozhodnutie žalovanej, odôvodnené vyššie uvedeným spôsobom, správny súd vyhodnotil ako nepreskúmateľné, ktorému zároveň z pohľadu dotknutej účastníčky konania chýba presvedčivosť, a teda je v rozpore s ustanoveniami § 209 ods. 1 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Hoci žalovaná v rozhodnutí uvádza podklady rozhodnutia a cituje v ňom relevantné ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z., na základe ktorých rozhodla, v jeho odôvodnení absentuje vyhodnotenie predmetných dôkazov a podkladov, ako aj úvaha žalovanej, aké závery v kontexte použitých právnych predpisov z nich vyvodila, ako vyhodnotila zistený skutočný stav veci, a ako na jeho základe aplikovala zákonné ustanovenia. V podstate dôvody uvádzané žalovanou vo vyjadrení k podanej správnej žalobe by mali tvoriť obsah preskúmavaného rozhodnutia, bez ohľadu na to, či by bolo nimi potrebné reagovať na vyjadrenie účastníčky správneho konania získané žalovanou pred vydaním prvostupňového rozhodnutia v rámci súčinnosti s účastníčkou konania, alebo nie.

S prihliadnutím na charakter preskúmavaného rozhodnutia a na zákonné dôsledky výroku v určení dňa zániku povinného sociálneho poistenia, neprisvedčil krajský súd argumentom žalovanej, spočívajúcim v poukazoch na zákonnú úpravu administratívneho konania podľa zákona č. 461/2003 Z. z. (§ 185 ods. 4 cit. zákona), podľa ktorého prvým úkonom voči účastníkovi konania v administratívnom konaní začatom na základe podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne

9. V nadväznosti na uvedené podľa názoru krajského súdu neobstojí poukaz žalovanej na právne závery obsiahnuté v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24. februára 2011 dôvodiac ním, že zákon č. 461/ 2003 Z. z. nekonkretizuje prvý úkon v konaní, a preto sa zaň môže považovať aj doručenie rozhodnutia, ak Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi, a rovnako, že Sociálna poisťovňa nemá povinnosť pred vydaním rozhodnutia dať účastníkovi konania možnosť sa vyjadriť k jeho podkladu a spôsobu jeho zistenia.

súd považoval za dostatočné. 10. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na to, že v prejednávanom prípade ide o rozhodnutie vydané vo veci sporného zániku povinného poistenia SZČO, kedy na základe získaných listinných dôkazov bez súčinnosti účastníčky konania, správny orgán po vyše dva a pol roku od podania odhlášky z povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia SZČO (ku dňu 31. decembra 2013, rozhodnutie prvého stupňa vydané 17. augusta 2016), t. j. po vyše dva a pol roku, čo účastníčka preskúmavaného administratívneho konania v dobrej viere mala z dôvodu nečinnosti Sociálnej poisťovne za to, že dátum zániku predmetného sociálneho poistenia nie je sporný. Uvedeným postupom zo strany žalovanej boli vo vzťahu k účastníčke konania porušené jej základné procesné práva, garantované princípmi a zásadami ovládajúcimi výkon dobrej verejnej správy v demokratickej spoločnosti a v právnom štáte. Napriek tomu, že podľa § 172 ods. 1 vety prvej zákona č. 461/2003 Z. z. sa na konanie vo veciach sociálneho poistenia všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje, nemožno v preskúmavanom administratívnom konaní podľa názoru krajského súdu upustiť od

Rovnako, s prihliadnutím na vývoj v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a medzinárodné záväzky vyplývajúce Slovenskej republike z vyššie uvádzaných signovaných rezolúcií (čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky) krajský súd uviedol, že pre orgány verejnej správy platí povinnosť v procese administratívnych konaní priamo aplikovať zásady správneho konania bez ohľadu na to, či sa na ne explicitne vzťahuje použitie zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), alebo nie.

Z uvedeného dôvodu považoval krajský súd za potrebné, aby pobočka Sociálnej poisťovne upovedomila účastníčku konania o začatí konania vo veci sporného zániku sociálneho poistenia, keďže táto nebola nečinná, i keď oneskorene, ale splnila si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni a oprávnene mala za to, že ňou vyznačený deň zániku povinného sociálneho poistenia SZČO nie je sporný. Pokiaľ tento deň zániku povinného sociálneho

Z povahy veci determinovanej predmetom administratívneho konania vyplývala minimálne opodstatnenosť použitia procesného inštitútu ústneho pojednávania podľa § 188 zákona č. 461/ 2003 Z. z. zaznamenaného v zápisnici (§ 189 zákona č. 461/2003 Z. z.), prípadne písomnej korešpondencie s účastníčkou konania za účelom dodržania jej vyššie uvedených procesných

Z dôvodu nedostatočnej súčinnosti správnych orgánov s účastníčkou konania, tieto nemohli dostatočne vyhodnotiť, príp. preveriť skutočnosti, či účastníčka konania v relevantnom období vykonávala samostatnú zdravotnícku prax v povolaní lekár v príslušnom odbore na základe licencie L1A, a či poberala z tejto činnosti príjmy z podnikania podliehajúce povinnému sociálnemu poisteniu SZČO.

III. Posúdenie veci kasačným súdom

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), na ktorý od 1. augusta 2021 prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov), preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).

III. A K prerušeniam konania

16. Návrhom došlým tunajšiemu súdu 21. marca 2022 ďalšia účastníčka konania žiadala, aby sa konanie prerušilo „do času prijatia spoločného právneho záveru na rokovaniach vo veci problematiky spätného predpisovania poistného a penále.

Podľa citovaných ustanovení možno kasačné konanie prerušiť, ak sú tu určité predbežné otázky (otázka, ktorú kasačný súd nie je oprávnený riešiť, návrh na vyslovenie nesúladu právneho predpisu alebo prejudiciálna otázka podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie), ak preskúmavané opatrenie bolo napadnuté protestom prokurátora (čo logicky neprichádza do úvahy v konaní o žalobe prokurátora, ktorá bola podaná po nevyhovení protestu), žalobca nedal súhlas na zastavenie konania, ak bolo napadnuté rozhodnutie zrušené alebo zmenené (čo sa v prerokúvanej veci nestalo), prípadne ak to zhodne navrhnú všetci účastníci (v prerokúvanej veci navrhla prerušenie len ďalšia účastníčka). Spomedzi všetkých dôvodov prerušenia by tak v prerokúvanej veci mohli prichádzať do úvahy len dôvody uvedené v § 100 ods. 1 písm. e/ SSP, teda ak sa vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu začalo správne konania o mimoriadnom opravnom prostriedku, alebo § 100 ods. 2 písm. a/ SSP, teda ak prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie

Kasačnému súdu tak vôbec nie je jasné, aký by mal výsledok tohto rokovania vplyv na tu prejednávanú vec. Treba uviesť, že kasačný súd je podľa § 131 a 132 SSP viazaný určitými rozhodnutiami, nie je však viazaný len neformálne vyjadreným právnym názorom, ktorý by vzišiel z určitej porady predstaviteľov orgánov verejnej moci. To platí o to viac, že otázka vplyvu licencie L1A na trvanie povinného nemocenského a dôchodkového poistenia už bola vyriešená rozsudkom veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1Vs/3/2019, ktorého právne závery sú pre kasačný súd zásadne záväzné (§ 466 ods. 3 SSP). Kvôli prebiehajúcim rokovaniam medzi predstaviteľmi určitých orgánov verejnej moci by tak bolo možné prerušiť kasačné konanie, len ak by výstup z tohto rokovania mohol prelomiť záväznosť právneho názoru veľkého senátu.

III. B K veci samej

20. Podľa § 184 ods. 8 cit. zákona sa nedávkové konanie začína okrem iného z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Také konanie je podľa § 185 ods. 4 cit. zákona začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka urobila voči účastníkovi prvý úkon.

Z citovaných § 184 ods. 8 a § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. tak predovšetkým vyplýva, že okamihom začatia nedávkového konania na podnet organizačnej zložky je deň, kedy bol voči účastníkovi urobený prvý úkon. Inak povedané, konanie je začaté vtedy, keď organizačná zložka voči účastníkovi (navonok) prejavila, že voči nemu vedie určité nedávkové konanie. Žalovaná správne poukazuje na to, že takýmto prvým úkonom môže byť aj samo vydanie písomného rozhodnutia (§ 209 cit. zákona), keďže aj z neho je celkom zrejmé, že sa voči účastníkovi vedie určité konanie s určitým predmetom. Zákon č. 461/2003 Z.z. na rozdiel od napríklad správneho poriadku neobsahuje všeobecné ustanovenie o tom, že účastníkov treba o začatí konania upovedomiť a dať im možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia pred jeho vydaním (§ 33 ods. 2 správneho poriadku). To samozrejme nezbavuje Sociálnu poisťovňu povinnosti zabezpečiť účastníkovi konania ochranu jeho oprávnení, ktoré sú konkretizáciou základného práva na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,

podkladu organizačná zložka pri svojom rozhodovaní vychádzala a čo pri svojom rozhodovaní nezohľadnila. 23. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia č. 64485-72/2016-TT zo 17. augusta 2016 o zániku povinného poistenia ďalšej účastníčky, ktoré jej bolo doručené v rovnaký deň spolu s rozhodnutím č. 64485-73/2016-TT zo dňa 17. augusta 2016 o opätovnom vzniku povinného poistenia vyplýva, že žalovaná pobočka pri ich vydaní vychádzala z informácií poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou, že ďalšia účastníčka je držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/TT/0731/06 z 25. apríla 2006 (s právoplatnosťou od 25. mája). Ďalej žalovaná pobočka vychádzala z obsahu daňového priznania ďalšej účastníčky za zdaňovacie obdobie 2013, podľa ktorého jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol vyšší ako zákonom ustanovená hranica podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Ďalšia účastníčka tento skutkový základ nijako nespochybnila, pretože ani voči jednému rozhodnutiu nepodala odvolanie. Až 12. októbra 2016 podala prostredníctvom svojej

Takisto žalobkyňa ani v proteste, ani v samotnej správnej žalobe žiadne z týchto skutkových východísk preskúmavaného rozhodnutia žiadnym konkrétnym spôsobom nespochybnila. Aj pokiaľ by teda postup žalovanej pobočky, ktorá nedala ďalšej účastníčke možnosť vyjadriť sa k veci pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia, bol porušením ustanovení o nedávkovom konaní, podľa kasačného súdu toto porušenie nemohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a nemohlo zakladať dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP.

Podľa § 228 ods. 1 cit. zákona v znení účinnom do 31. decembra 2014 bola samostatne zárobkovo činná osoba povinná odhlásiť sa z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia do ôsmich dní od jeho zániku.

25. Ak žalovaná považovala údaje v odhláške alebo jej účinky za sporné, mohla v nedávkovom konaní podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnúť o zániku povinného poistenia inak než bolo uvedené v odhláške. Zo žiadneho ustanovenia cit. zákona nevyplýva, že by žalovaná mohla vydať takéto rozhodnutie len do určitého času po podaní odhlášky. Rovnako žiadne ustanovenie tohto zákona neustanovuje, že by vznik či zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia bol závislý od toho, či poistenec bol alebo nebol dobromyseľný o dátume zániku. Ako žalovaná správne zdôraznila v kasačnej sťažnosti, postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 01. júla 2014, ako aj vznik alebo zánik jej povinného poistenia podľa § 21 cit. zákona nastáva vtedy, ak sú splnené príslušné zákonné podmienky. Vedomosť či nevedomosť, prípadne dobromyseľnosť alebo nedobromyseľnosť poistenca o tom, či sú tieto podmienky splnené, nie sú podstatné. Pokiaľ má byť plynutie času na účely sociálneho poistenia podstatné,

26. Kasačný súd nesúhlasí ani s námietkou správneho súdu, že preskúmavané rozhodnutie je nepreskúmateľné. Podľa § 209 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. musí rozhodnutie obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Podľa odseku 4 cit. paragrafu sa v odôvodnení rozhodnutia uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bola organizačná zložka vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Pobočka žalovanej odkázala na § 21 ods. 1 cit. zákona, s tým, že jasne uviedla, že vychádzala z údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky o príjme žalobkyne z podnikania a inej zárobkovej činnosti za rok 2013, ktoré pomerala k hranici uvedenej v § 138 ods. 5 cit. zákona. Odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia je síce stručné, ale podľa kasačného súdu je z neho zrejmé, z akých skutočností pobočka vychádzala a ako použila právne predpisy. S ohľadom na to, že ďalšia účastníčka nepodala odvolanie, v ktorom by uviedla svoje námietky, s ktorými by sa žalovaná musela osobitne vyrovnať.

Táto kľúčová právna otázka bola medzičasom predmetom rozporných rozhodnutí veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1Vs/1/2019 a 1Vs/ 3/2019. Podľa už citovaného § 466 ods. 3 SSP je právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu pre senáty záväzný, no možno sa od neho odchýliť len tým, že sa vec znova postúpi na prejednanie veľkému senátu. Takéto nové rozhodnutie veľkého senátu sa potom znova stáva záväzným pre všetky senáty. To však logicky predpokladá, že vydaním nového rozhodnutia veľkého senátu zanikajú účinky záväznosti právneho názoru vyjadreného v skoršom rozhodnutí veľkého senátu v tom rozsahu, v akom sa právny názor vyjadrený v neskoršom rozhodnutí odchyľuje od skoršieho rozhodnutia veľkého senátu. Podľa kasačného súdu tak v súčasnosti treba pri riešení otázky účinkov licencie L1A vychádzať z neskoršieho rozsudku veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1Vs/3/2019.

poistenia. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa citovaného ustanovenia.

závery nepovažoval za ústavne nesúladné. 29. Najvyšší správny súd je podľa § 466 ods. 3 SSP uvedenými právnymi názormi viazaný a nevidí žiaden dôvod na to, aby sa od nich postupom podľa citovaného ustanovenia odkláňal. Právny názor vyslovený v žalobe, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sama neoprávňuje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, odporuje jasnému zneniu § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z. Podľa tohto ustanovenia totiž možno ako samostatnú zdravotnícku prax poskytovať zdravotnú starostlivosť buď v zariadení iného poskytovateľa alebo na inom mieste ako v zdravotníctvom zariadení. Predpokladom využívania licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe tak nie je existencia zdravotníckeho zariadenia, pretože táto licencia umožňuje poskytovať zdravotnú starostlivosť v zásade na akomkoľvek mieste, a to aj bez povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Lekár, ktorý poskytoval zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, bol dokonca podľa § 119 ods. 1 písm. a/ zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych

30. Z uvedených dôvodov najvyšší správny súd nevidí ani dôvod odkláňať sa od právneho záveru, že držba takejto licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením na vykonávanie činnosti. Tento záver je plne použiteľný aj vo vzťahu k právnej úprave účinnej od 1. januára 2014. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. je totiž zárobkovou činnosťou okrem iného činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v zmysle § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. Takým príjmom je v zmysle § 6 ods. 1 písm. c/ cit. zákona aj príjem z iného podnikania než poľnohospodárska výroba alebo živnosť; právnym vzťahom, ktorý zakladá dosahovanie takýchto príjmov, je tak oprávnenie takéhoto podnikateľa na vykonávanie tohto podnikania. Ako bolo vysvetlené vyššie, lekár, ktorý je držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, je oprávnený na jej základe podnikať, v dôsledku čoho je držba tejto licencie oprávnením, ktoré vytvára právny vzťah, ktorý zakladá dosahovanie

31. Správny súd tak nepostupoval správne, keď dospel k právnemu záveru, že preskúmavané rozhodnutie trpí nedostatkami podľa § 191 ods. 1 písm. d/, e/ a g/ SSP, a preto jeho rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP].

32. Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých podľa § 467 ods. 3 SSP rozhodne správny súd v novom rozhodnutí vo veci samej. 33. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.

V Bratislave dňa 15. júla 2022