9Sžsk/12/2021

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 27. októbra 2020, č. k. 27Sa/16/2019-78, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 14. augusta 2019, Číslo: 49192-3/2019-BA a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Žalovaná ním rozhodla podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) tak, že odvolanie v celom rozsahu zamietla a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica zo dňa 17. januára 2019, Číslo: 700-0910039719-GC04/19 (ďalej len „pobočka žalovanej“ a „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 178 ods. 1 písm. a/, deviaty bod zákona č. 461/2003 Z. z. a § 240 zákona č. 461/2003 Z. z. predpísala žalobkyni za obdobie júl 2004 až december 2004, január 2005 až

Štátnej pokladnici. 2. V preskúmavanej veci podľa názoru krajského súdu nebolo sporné, že žalobkyňa ako samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len „SZČO“) bola povinná v lehote určenej zákonom a v predpísanej výške platiť poistné a príspevky stanovené zákonom č. 461/2003 Z. z. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobkyňa neodviedla poistné a príspevky za rozhodné obdobie (t.j. za mesiace júl, august, september, október, november a december 2004, január, február, marec, apríl 2005 a za obdobie od 01. 05. 2005 do 15. 05. 2005 včas a ani to, že žalobkyňa dlžné poistné za uvedené obdobie uhrádzala v priebehu exekučného konania vedeného súdnou exekútorkou S.. Š. pod č. E. XXX/XXXX v mesačných splátkach (so súhlasom oprávneného).

Ak žalobkyňa namietala, že z rozhodnutia nie je zrejmé a nevyplýva to ani z administratívneho spisu, ako bol určený deň zaplatenia poistného za ten ktorý mesiac, ktorá okolnosť má význam na určenie počtu dní omeškania, je takéto rozhodnutie potrebné považovať za nepreskúmateľné, krajský súd túto námietku považoval za nedôvodnú, pretože nemá oporu v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia pobočky žalovanej, v ktorom je uvedená presná špecifikácia (s určením jednotlivých dní poukázania platieb súdnou exekútorkou a s uvedením konkrétnej sumy priradenej ku konkrétnemu mesiacu a roku), pričom z prílohy, ktorá tvorí nedeliteľnú súčasť prvostupňového rozhodnutia pobočky žalovanej, je zrejmý počet dní omeškania, vypočítané i predpísané penále. Skutočnosť, že pobočka žalovanej pri počítaní obdobia, za ktoré predpísala penále, nesprávne aplikoval § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., nespôsobuje nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia pobočky žalovanej.

možné s poukazom na § 240 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. predpísať rovnakú sumu, ako v prvostupňovom rozhodnutí pobočky žalovanej zo dňa 17. 01. 2019, t.j. sumu 736,24 €. 5. Ak žalobkyňa namietala, že rozhodnutie pobočky žalovanej nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a je nepreskúmateľné, pričom spôsob určenia vymeriavacieho základu pre výpočet dlžnej sumy poistného a odkaz na konkrétne ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. nevyplýva z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, a nie je zrejmé, či a do akej miery sa pobočka žalovanej vysporiadala s otázkou, že v rozhodujúcom období žalobkyňa dosahovala nízky príjem z podnikania, resp. bola posúdená posudkovým lekárom, že je plne invalidná s dátumom vzniku invalidity od 08. 02. 2011, s určenou mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť na 75 %, krajský súd uviedol, že ak sa pobočka žalovanej týmito skutočnosťami v odôvodnení rozhodnutia nezaoberala, táto skutočnosť nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v dôsledku nedostatočne zisteného

Najvyššieho súdu SR. Krajskému súdu bolo známe, že na posúdenie otázky premlčania nárokov na penále existujú rozdielne právne názory jednotlivých senátov Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenie zo dňa 30. 05. 2018, sp. zn. 9Sžso/45/2016), krajský súd sa však riadil právnym názorom vysloveným v skoršom rozsudku zo dňa 25. 01. 2018, sp. zn. 7Sžso/28/ 2016, v odôvodnení ktorého je charakterizovaný inštitút premlčania v predpisoch verejného práva, ako aj záver, že „uplatnením, resp. vykonaním práva v danej veci je potrebné podľa odvolacieho súdu rozumieť rozhodnutie o predpísaní penále, ktoré je právoplatné“.

júl 2004, august 2004, september 2004, október 2004, november 2004, december 2004, január 2005, február 2005, marec 2005, apríl 2005 a za obdobie od 01. 05. 2005 do 15. 05. 2005 penále v sume 736,24 € rozhodnutím zo dňa 17. 01. 2019, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovanej zo dňa 14. 08. 2019, a teda o predpísaní penále rozhodla rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10. 09. 2019, predpísala penále po uplynutí 10 ročnej lehoty stanovenej v § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Pre úplnosť krajský súd uviedol, že vydanie rozhodnutia pobočky žalovanej zo dňa 22. 10. 2013, ktorým bolo predpísané žalobkyni penále za vyššie uvedené obdobia, nemalo vzhľadom na argumentáciu v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. 01. 2018, sp. zn. 7Sžso/28/2016 žiadny vplyv, pretože zákon č. 461/2003 Z. z. nepozná ani spočívanie premlčacej lehoty a navyše predmetné rozhodnutie zo dňa 22. 10. 2013 bolo zrušené rozhodnutím žalovanej zo dňa 08. 10. 2018. Argumentácia žalovanej o tom, že

8. Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím pobočky žalovanej dospel k záveru, že žalovaná postupovala v rozpore so zákonom, ak rozhodnutie pobočky žalovanej potvrdila ako vecne správne. Krajský súd preto rozhodnutie žalovanej s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c/ SSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci zrušil a vec vrátil žalovanej

II.

9. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podaním zo dňa 02. 12. 2020, Číslo: 30274-10/2020-BA. 10. Kasačnú sťažnosť odôvodnila poukazom na § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, pretože nesúhlasila s právnym názorom vysloveným v rozsudku krajského súdu a naďalej zastávala právny názor prezentovaný v napadnutom rozhodnutí, a zároveň postupovala správne, ak žalobkyni predpísala penále za sporné obdobie. Krajský súd vyslovil, že výraz premlčanie fakticky znamená preklúziu práva, ku ktorej má žalovaná podľa krajského súdu prihliadať z úradnej povinnosti, s takýmto tvrdením sa žalovaná nestotožnila. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti sa žalovaná vyjadrila k inštitútu preklúzie a premlčania z pohľadu teórie práva. 11. Právo predpísať poistné, resp. penále nie je prekluzívnym ustanovením. Zároveň mala za to, že na premlčanie sa neprihliada z úradnej povinnosti, ale premlčania práva sa môže povinný subjekt dovolať len vznesením námietky premlčania. Pričom žalobkyňa námietku premlčania vzniesla prvýkrát až v správnej žalobe zo dňa 07. 11. 2019, predmetnú námietku neuplatnila ani v rámci konania pred pobočkou žalovanej, ale ani v rámci odvolacieho konania, preto sa žalovaná k uvedenému nemohla zaoberať. Podľa žalovanej až dôsledkom úspešného uplatnenia námietky premlčania zo strany povinného subjektu, premlčaný nárok Sociálnej poisťovne zaniká. Námietku premlčania je možné vzniesť iba do právoplatného ukončenia konania, čo žalobkyňa neurobila. 12. Záverom navrhla, aby kasačný súd zrušil rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

18. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 19. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 20. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovanej zo dňa 14. augusta 2019, Číslo: 49192-3/2019-BA a vec vrátená žalovanej na ďalšie konanie. Žalovaná napadnutým rozhodnutím rozhodla podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. tak, že odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a potvrdila rozhodnutie pobočky žalovanej zo dňa 17. januára 2019, Číslo: 700-0910039719-GC04/19, ktorým podľa § 178 ods. 1 písm. a/, deviaty bod zákona č. 461/2003 Z. z. a § 240 zákona č. 461/2003 Z. z. bolo predpísané žalobkyni za obdobie júl 2004 až december 2004, január 2005 až 15. 05. 2005 penále vo výške 736,24 eur vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. 21. Podľa § 178 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z., do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni vo veciach vymáhania pohľadávok na dávkach podľa druhého bodu až piateho bodu, sociálnom dôchodku, poistnom, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, pokute, penále a náhradách škody podľa § 238, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok podľa druhého bodu až piateho bodu. 22. Podľa § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutia vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a/ a v § 179 ods. 1 písm. a/ a b/. 23. Podľa § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. 24. Podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 25. Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. 26. Podľa § 240 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 eur. 27. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej mal preukázané, že - žalobkyni bolo rozhodnutím pobočky žalovanej zo dňa 22. 10. 2013, Číslo:

rozhodol Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 20. 01. 2016, č. k. 13S/205/2014-111 tak, že žalobu žalobkyne zamietol ako nedôvodnú; - o podanej kasačnej sťažnosti žalobkyne rozhodol najvyšší súd rozsudkom zo dňa 30. 05. 2018, sp. zn. 9Sžso/45/2016, a to tak, že napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zmenil tak, že rozhodnutie žalovanej zo dňa 10. 06. 2014 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie[z dôvodu opomenutia účinného § 293bl zákona č. 461/2003 Z. z.]; - následne žalovaná zrušila v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR rozhodnutie pobočky žalovanej zo dňa 22. 10. 2013 a vec jej vrátila na nové prejednanie a rozhodnutie; - pobočka žalovanej vydala nové rozhodnutie zo dňa 17. 01. 2019, Číslo: 700-0910039719-GC04/19, ktorým predpísala žalobkyni penále za obdobie január 2004, február 2004, marec 2004, apríl 2004, máj 2004, jún 2004, júl 2004, august 2004, september 2004, október 2004, november 2004, december 2004, január 2005, február 2005, marec 2005,

Štátnej pokladnici; - o podanom odvolaní rozhodla žalovaná tu preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 14. 08. 2019, Číslo: 49192-3/2019-BA, a to tak, že odvolanie žalobkyne zamietla a potvrdila rozhodnutie pobočky žalovanej.

správneho súdu zaoberal prieskumom rozhodnutia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktorými bolo predpísané penále podľa § 240 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom sa jedná o totožný prieskum súdneho rozhodnutia, ako je to v tu prejednávanom prípade. V súvislosti s problematikou penále a inštitútom premlčania preto najvyšší správny súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutí veľkého senátu najvyššieho správneho súdu, v ktorom bolo vyslovené, že: „.

Okrem toho pojem a účinky premlčania sú odlišne upravené aj v rôznych ustanoveniach právnych predpisov, ktoré upravujú verejnoprávne vzťahy. . . . . . Ustanovenie § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. samo výslovne nehovorí, že na premlčanie možno prihliadať len na námietku dlžníka, alebo že by jeho účinky nastávali až tým, že sa ho dlžník dovolá. Zároveň však podľa § 144 ods. 1 cit. zák. žalovaná predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné vždy, ak ho táto osoba neodviedla vôbec alebo v nesprávnej sume. Citované ustanovenie teda nenormuje, že by Sociálna poisťovňa nemala predpísať poistné len preto, že uplynula premlčacia doba podľa § 147, ako to ustanovuje napríklad citovaný § 87 ods. 1 Trestného zákona. To isté platí aj podľa citovaného § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vo vzťahu k predpísaniu penále.

Jeden z prípadov, kedy žalovaná odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť, upravuje § 151 ods. 2 písm. h) cit. zák., v zmysle ktorého tak žalovaná urobí na základe rozhodnutia o uznaní námietky premlčania dlžníka. Práve citované ustanovenie tak dostatočne jednoznačne normuje, že pohľadávka Sociálnej poisťovne na poistnom alebo penále môže zaniknúť až potom, čo dlžník urobí voči nej prejav, z ktorého vyplynie jeho vôľa namietnuť premlčanie.

. . . . . . Citované ustanovenia tak celkom zjavne svedčia nielen v prospech záveru, že premlčanie v zmysle § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. nemá účinky preklúzie, ale aj v prospech záveru, že žalovaná sa ním zaoberá len na základe námietky dlžníka.

poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo.

Ich použiteľnosť však nevyplýva len z tohto odkazu, ale umocňuje ju okolnosť, že aj penále je podľa § 149 ods. 1 cit. zák. pohľadávkou Sociálnej poisťovne, a tak aj naň sa priamo vzťahuje citované ustanovenie § 151 ods. 2 písm. h) uvedeného zákona.“

31. Krajský súd tak dospel k nesprávnemu záveru, keď zrušil rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie, a preto jeho rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Kasačná sťažnosť je tak dôvodná, v dôsledku čoho najvyšší správny súd podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.