9Sžsk/122/2019

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a z členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: O.. O. Z., D. XX. O. XXXX, N. H. A. XX, S. H., zastúpený: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., IČO: 47238232, Dobšinského 12, Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej z 31. júla 2018, číslo 38881-2/2018-BA, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 2. apríla 2019, č.k. 4Sa/21/2018-47, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

Odôvodnenie

2018, číslo: 700-3010400618-GC04/2018 (ďalej len „prvostupňové správne rozhodnutie“) vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistného

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal najmä v intenciách § 14 ods. 1 písm. b), § 15 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1 až 3, § 129, § 130 písm. c), § 131, § 132 písm. c), § 137 písm. b), § 138 a § 144 zákona č. 461/2003 Z. z. v rozhodnom znení a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení Prvej hlavy Tretej časti SSP upravujúcej všeobecnú správnu žalobu dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. 3.

Neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového správneho rozhodnutia bola príloha, v ktorej boli rozpísané dlžné poistné a príspevky po príslušných mesiacoch. Vydaniu prvostupňového správneho rozhodnutia predchádzalo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 700-3080028416-GC06/16 z 2. septembra 2016, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol, že účastníkovi konania (žalobcovi) ako samostatne zárobkovo činnej osobe, zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2008, a nie 31. decembra 2006 (ďalej len „rozhodnutie o zániku poistenia“). Rozhodnutie o zániku poistenia nadobudlo právoplatnosť

(Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky) príjem žalobcu z podnikania za rok 2005 presiahol zákonom ustanovenú sumu 82.800 Sk a príjem žalobcu z podnikania za rok 2006 presiahol zákonom ustanovenú sumu 91.200 Sk. Na základe týchto skutočností a na základe licencie č. L1A/PO/1040/06 bol podľa žalovanej žalobca v relevantnom období (za ktoré mu boli odvolaním napadnutým rozhodnutím predpísané poistné a príspevky) povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. Žalovaná v odôvodnení druhostupňového správneho rozhodnutia ďalej konštatovala, že hoci prvostupňový správny orgán pôvodne prijal od žalobcu dňa 5. júna 2007 registračný list FO - odhlášku s dátumom zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia dňa 31. decembra 2006, následne však prvostupňový správny orgán na základe údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou zistil, že žalobca je držiteľom licencie č. L1A/ PO/1040/06 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár.

4. Za relevantnú pre rozhodnutie o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal súdneho prieskumu druhostupňového správneho rozhodnutia, krajský súd považoval skutočnosť, že žalobca v žalobe nenamietal žiadne skutkové ani právne okolnosti týkajúce sa sumy predpísaného poistného a príspevkov, ani nesprávnu aplikáciu právneho predpisu správnym orgánom pri rozhodovaní vo veci. Krajský súd v tejto súvislosti uviedol, že hoci žalobca správnou žalobou žiadal preskúmať rozhodnutie žalovanej vo veci predpísania poistného, svoje námietky žalobca smeroval proti rozhodnutiu o zániku poistenia.

. . Proti tomuto rozhodnutiu pobočky Sociálnej poisťovne žalobca nepodal odvolanie, preto nadobudlo právoplatnosť dňa 15.10.2016.“. Vychádzajúc z toho, že právoplatné rozhodnutia sú právne záväzné, nezmeniteľné a spôsobujú právne účinky krajský súd uzavrel, že sa v predmetnom súdnom konaní mohol zaoberať iba preskúmavaním správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej, nie však otázkou zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, ktoré „ .

7. Konštatujúc, že ako prvostupňové správne rozhodnutie tak druhostupňové správne rozhodnutie spĺňajú všetky formálne a obsahové náležitosti uvedené v § 209 zákona č. 461/ 2003 Z. z. a že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, je dostatočne skutkovo a právne zdôvodnené a medzi skutkovým a právnym zdôvodnením je logický vzťah, dospel krajský súd k záveru, že správna žaloba je nedôvodná a preto ju podľa § 190 SSP v celom rozsahu zamietol.

9. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť. Žalobca vymedzil kasačný dôvod v úvode kasačnej sťažnosti slovami „Sťažovateľ má za to, že Krajský súd v Prešove predmetným rozsudkom rozhodol nesprávne a nezákonne, nakoľko rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.“.

11. Žalobca poukázal na nedostatok právnej úpravy zákona č. 461/2003 Z. z., ktorá neupravuje možnosť zmiernenia tvrdosti zákona. Uviedol, že si nebol vedomý toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekára je oprávnením zakladajúcim status SZČO. Extrémne negatívny dopad správnou žalobou napadnutého rozhodnutia videl v tom, že „ .

. . v zmysle § 120 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa. Podľa § 120 ods. 2 predmetného zákona Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia.

13. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobcovi dňa 14. augusta 2019 na vedomie.

14. Na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov od 1. augusta 2021 prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu. Podľa § 11 písm. h) SSP rozhoduje najvyšší správny súd o kasačných sťažnostiach. Najvyšší správny súd teda ako súd kasačný (§ 11 písm. h) SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. 15. Napadnutý rozsudok krajského súdu vychádza z právneho názoru, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia, ktorým bolo predpísané poistné za určité obdobie podľa zákona č. 461/2003 Z. z., musia žalovaná a aj krajský súd vychádzať z predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia, ktorým bolo ustálené (resp. určené), že poistenie za toto obdobie trvalo. Žalobca s týmto právnym názorom nesúhlasí v zásade preto, že podľa § 198 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je žalovaná viazaná len rozhodnutiami iných orgánov, nie svojimi vlastnými. Taký záver však nie je správny. 16. V prerokúvanej veci žalovaná, ako verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia podľa § 120 zákona č. 461/2003 Z. z., konala a rozhodovala v rámci svojej právomoci o predpísaní poistného podľa § 144 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Toto rozhodovanie je podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. predmetom nedávkového konania, ktoré sa spravuje treťou časťou zákona č. 461/2003 Z. z.. 17. Podľa § 213 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je doručené rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať, právoplatné. Zákon č. 461/2003 Z. z. neupravuje osobitne účinky právoplatnosti, podľa kasačného súdu však jeho účinky možno vyvodiť nepriamo najmä z § 221 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý upravuje podmienky obnovy konania. Z ustanovenia § 221 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. totiž vyplýva, že konanie ukončené právoplatným rozhodnutím možno obnoviť len za určitých presne vymedzených podmienok, pričom obnoviť konanie a novo rozhodnúť možno podľa § 222 a § 223 zákona č. 461/2003 Z. z. len za predpokladu, že sú tieto podmienky splnené. A contrario tak z citovaných ustanovení možno vyvodiť, že právoplatné rozhodnutie zostáva záväzné a nemožno ho nijako meniť, pokiaľ tieto osobitné podmienky nie sú splnené. Inštitút obnovy konania za prísne stanovených podmienok (a navyše aj s prísne ustanovenými subjektívnymi a objektívnymi lehotami podľa § 222 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.) by nemal svoj zmysel, ak by právoplatné rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne nemalo záväzné účinky a ak by ho samy organizačné zložky mohli v inom konaní ignorovať. Okrem toho, už samotný pojem „právoplatnosť“ je pojmom tradične označujúcim konečnosť, nemennosť a záväznosť právnych aktov, a to aj bez toho, aby boli tieto účinky výslovne normované. 18. Z uvedených dôvodov sa kasačný súd nestotožňuje s výkladom ustanovenia § 198 ods.

zákonom. Ak teda orgán verejnej správy pri vydávaní svojho rozhodnutia bol podľa zákona povinný rešpektovať svoje predchádzajúce právoplatné rozhodnutie, správny súd môže a musí preskúmať, či ho rešpektoval. Mieru viazanosti správneho súdu týmito skoršími rozhodnutiami upravuje § 27 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia, z ktorého preskúmavané rozhodnutie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom.

20. Z obsahu administratívneho spisu (ktorého podstatná rekapitulácia je uvedená v bode 3 tohto rozsudku vyššie) je zrejmé, že žalobca, napriek riadnemu poučeniu, nepodal odvolanie proti rozhodnutiu o zániku poistenia a toto nadobudlo právoplatnosť 15. októbra 2016.

Dôsledkom právoplatnosti rozhodnutia žalovanej o tom, že žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie k 31. decembru 2006 (ale zaniklo dňa 30. júna 2008), bolo, že organizačné zložky žalovanej museli v ďalšom konaní vychádzať z toho, že tieto poistenia žalobcovi trvali naďalej až do 30. júna 2008. Kým poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby trvali, bol podľa zákona č. 461/2003 Z. z. povinný platiť poistné v zákonom ustanovenej výške. Ak ho neodviedol vôbec, bola žalovaná [jej pobočka podľa § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu zákona č. 461/2003 Z. z.] podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. povinná poistné predpísať.

23. Pokiaľ žalobca odkazoval na rozsudok veľkého senátu sp. zn. 1 Vs 1/2019, potom najvyšší správny súd považuje za potrebné uviesť, že jeho závery boli prekonané neskorším rozsudkom sp. zn. 1 Vs 3/2019 z 24. novembra 2019. Bez ohľadu na to však treba zdôrazniť, že pre senáty najvyššieho správneho súdu je podľa § 466 ods. 3 SSP záväzný právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu. Logickým predpokladom záväznosti právneho názoru je však to, aby sa vo veci, o ktorej koná senát, vôbec riešila resp. mohla riešiť otázka, pre ktorú je tento právny názor rozhodný. V prerokúvanej veci však bolo vysvetlené, že otázka, či držba licencie L1A zakladala žalobcovi postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a či v dôsledku toho trvalo jeho povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, už bola právoplatne vyriešená skorším rozhodnutím žalovanej. Ani krajský súd, ani kasačný súd neboli oprávnené túto otázku riešiť a nemohli teda ani byť viazané právnym názorom veľkého senátu na túto právnu otázku.

Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 25. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP).

V Bratislave dňa 9. februára 2022