9Sžsk/122/2020
ECLI:SK:NSSSR:2022:5018200213.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Žiline
- Sp. zn. 1. inštancie
- 26Sa/21/2018
- IČS
- 5018200213
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: I. L., nar. XX. L. XXXX, bytom R.. B. XXX/X, B.Š. U. S., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 43943-3/ 2018-BA zo dňa 18. mája 2018, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 26Sa/21/2018-47 zo dňa 09. septembra 2020, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 26Sa/21/2018-47 zo dňa 09. septembra 2020 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I.
1. Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 26Sa/21/2018-47 zo dňa 09. septembra 2020 rozhodnutie žalovaného č. 43943-3/2018-BA zo dňa 18. mája 2018 podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
2. Napadnutým rozhodnutím č. 43943-3/2018-BA zo dňa 18. mája 2018 žalovaný ako príslušný orgán verejnej správy podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Martin č. 1477/2018-MT-DvN zo dňa 15. marca
2018. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodol o povinnosti žalobcu vrátiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia dávku (časť dávky) v nezamestnanosti za obdobie od 16. septembra 2015 do 15. marca 2016, v celkovej sume 3.502,30 eur.
3. Krajský súd konštatoval, že v konaní správnych orgánov sa vyskytla vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Mal za to, že hoci žalobca v správnej žalobe nenamietal výšku neprávom vyplatenej dávky sumy 3.502,30 eur, túto skutočnosť nie je možné preskúmať z dôvodu, že v prvostupňovom, a ani v druhostupňovom rozhodnutí správnych orgánov nie je uvedené, akým spôsobom správne orgány dospeli k tejto sume.
4. K námietke žalobcu, že podal trestné oznámenie na Okresnú prokuratúru v Žiline, a z uvedeného dôvodu je potrebné konanie prerušiť, správny súd uviedol, že listom zo dňa 12. decembra 2019 požiadal Okresnú prokuratúru v Žiline o podanie správy, v akom štádiu konania sa nachádza prešetrovanie podaného trestného oznámenia. Okresná prokuratúra Žilina listom zo dňa 18. decembra 2019 oznámila súdu, že v predmetnej veci bolo trestné stíhanie zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku s poukazom na § 9 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku a rozhodnutie je právoplatné. Zároveň súdu bola doručená fotokópia predmetného
uznesenia. Z uznesenia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Žiline správny súd zistil, že trestné stíhanie vo veci prečinu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie bolo zastavené z dôvodu, že trestné stíhanie je neprípustné podľa § 9 ods. 1 písm. a/ Trestného
poriadku. Z vykonaných úkonov pred začatím trestného stíhania vyplynula potreba vypočutia osoby I.. T. D. a I.. D., pričom tento v podanom vysvetlení uviedol, že nemá vedomosť o tom, že I. L. bol členom dozornej rady spoločnosti ROONAMID, a.s. a nikdy s ním nebol v osobnom kontakte. Za účelom vykonania výsluchu osoby I.. T. D., boli vykonané previerky z dôvodu jeho zabezpečenia výsluchu, taktiež bol daný do pátrania Okresného riaditeľstva policajného zboru v Žiline. Previerky, ako aj pátranie po I.. T. D. skončili s negatívnym výsledkom. Avšak hoci by aj bol výsluch I.. D. vykonaný, bolo by trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že k protiprávnemu konaniu malo dôjsť dňa 21. februára 2000, prípadne dňa 28. decembra 2004.
Na základe vyššie uvedených skutočností by prípadné trestné stíhanie vo veci prečinu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie, z ktorého by mal byť podozrivý I.. D., bolo neprípustné, nakoľko je premlčané. Preto pokladal za zrejmé, že orgánom činným v trestnom konaní sa nepodarilo zistiť, či žalobca dobrovoľne podpísal listiny, ktoré sa týkali obchodnej spoločnosti ROONAMID, a.s.
5. Rovnako tak vyslovil, že žalovaný sa nedostatočne a nesprávne vysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu vo vzťahu k vyhláseniu osobného bankrotu. Z odôvodnenia nie je možné zistiť, kedy bol konkurz vyhlásený a kedy vznikla vymáhaná pohľadávka v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“).
6. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
II.
7. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 8. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP), a tiež, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP).
9. Namietal nesprávnosť záveru krajského súdu, že výšku neprávom vyplatenej dávky v nezamestnanosti v sume 3.502,30 eur nie je možné preskúmať z dôvodu, že v prvostupňovom a ani v odvolacom rozhodnutí správnych orgánov nie je uvedené, akým spôsobom správne orgány dospeli k tejto sume. V tejto súvislosti zdôraznil, že žalobca žiadnym spôsobom nespochybňoval a ani nenamietal (v odvolaní, ani v žalobe) proti stanovenej výške dávky v nezamestnanosti, ktorá mu bola vyplatená neprávom. Uviedol, že žalobca nepochybne vedel určiť sumu neprávom vyplatenej dávky v nezamestnanosti, nakoľko táto mu bola vyplácaná mesačne pozadu na adresu trvalého pobytu a na určenie celkovej sumy neprávom vyplatenej dávky v nezamestnanosti postačovalo jednoduché spočítanie jednotlivých vyplatených
mesačných súm. Nakoľko žalobca uvedené žiadnym spôsobom nespochybňoval a voči sume dávky v nezamestnanosti, ktorú je povinný žalovanému vrátiť nenamietal, mal žalovaný za to, že presné nešpecifikovanie postupu, akým bola táto suma určená, nemôže byť považované za vadu, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
10. Vo vzťahu k záveru krajského súdu, že orgánom činným v trestnom konaní sa nepodarilo zistiť, či žalobca dobrovoľne podpísal listiny, ktoré sa týkali obchodnej spoločnosti ROONAMID, a.s., uviedol, že žalobca bol z evidencie uchádzačov o zamestnanie spätne vyradený rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin č. MT1/RSK/ZAM/ 2018/1335/Sg zo dňa 09. januára 2018 z dôvodu, že bolo zistené, že v čase podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol členom dozornej rady spoločnosti ROONAMID, a.s., čo je skutočnosť, ktorá vylučuje zaradenie takejto osoby do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Zdôraznil, že voči tomuto rozhodnutiu žalobca nenamietal a odvolanie nepodal. 11. Ďalej dal do pozornosti, že skutočnosť, že žalobca vedel, že bol členom dozornej rady v spoločnosti ROONAMID, a.s. potvrdzujú viaceré dokumenty, a to Zápisnica zo zasadnutia dozornej rady ROONAMID, a.s. zo dňa 21. februára 2000, podpísaná žalobcom ako členom dozornej rady uvedenej spoločnosti, ako aj Vyjadrenie súhlasu dozornej rady akciovej spoločnosti k zamýšľanému zlúčeniu so spoločnosťou Runeko Chémia, a.s. zo dňa 28.
decembra 2004, taktiež podpísané žalobcom ako členom dozornej rady spoločnosti ROONAMID, a.s., a rovnako aj e-mail I.. T. D.Q_, niekdajšieho člena predstavenstva spoločnosti ROONAMID, a.s., ktorý bol Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin predložený dňa 06. októbra 2017 a Sociálnej poisťovni, pobočka Martin dňa 14. februára 2018, pričom podľa tohto žalobca bol členom dozornej rady a bol viackrát prítomný na zasadnutí dozornej rady menovanej spoločnosti. Doplnil, že v trestnom konaní sa nepodarilo zistiť, či žalobca tieto dokumenty podpísal dobrovoľne, avšak nebolo ani zistené, že by ich ani nepodpísal on osobne, príp. nevedomky alebo nedobrovoľne. Taktiež poukázal na skutočnosť,
že voči rozhodnutiu o spätnom vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že v čase zaradenia do tejto evidencie bol členom dozornej rady spoločnosti ROONAMID, a.s., žalobca nenamietal, a jeho členstvo v tejto dozornej rade potvrdzujú aj viaceré písomnosti, preto mal žalovaný za preukázané, že žalobca o tomto členstve vedel, a preto musel vedieť, resp. prípadne musel z okolností predpokladať, že v zmysle § 34 ods. 14 písm. i/ zákona č. 5/ 2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 5/2004 Z.z.“) v nadväznosti na § 6 ods. 1 písm. c/ a § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 5/2004 Z.z. do evidencie uchádzačov o zamestnanie nemal byť zaradený. Tvrdil teda, že žalobca vedel alebo musel z okolností predpokladať, že dávka v nezamestnanosti sa mu vyplatila neprávom, na základe čoho bol zaviazaný vrátiť túto dávku podľa § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/ 2003 Z.z. 12.
K záveru krajského súdu, že žalovaný pochybil, keď nezisťoval žalobcom namietané skutočnosti súvisiace s vyhlásením jeho osobného bankrotu, uviedol, že žalovaný sa k tejto otázke podrobne vyjadril v napadnutom rozhodnutí. Tvrdil, že skutočnosť, že na majetok žalobcu bol vyhlásený konkurz, bola v konaní o jeho povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú dávku v nezamestnanosti právne irelevantná.
Vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka neznamená, že je automaticky oslobodený od plnenia všetkých (aj neskôr vzniknutých) pohľadávok. Žalobca bol z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyradený dňom 16. septembra 2015, ktorým dňom mu teda podľa § 105 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. nárok na dávku v nezamestnanosti zanikol a dávka v nezamestnanosti, ktorá mu bola vyplatená, sa stala dávkou vyplatenou neprávom.
Vyhlásenie konkurzu na majetok žalobcu nemá žiadny vplyv na jeho povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú dávku. Uvedená informácia môže byť relevantná len v procese neskoršieho vymáhania uloženej povinnosti (napr. prihlásením pohľadávky do konkurzu podľa § 28 zákona č. 7/2005 Z.z.). Mal za to, že nevysporiadanie sa s námietkou žalobcu vo vzťahu k vyhláseniu osobného bankrotu v zmysle, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný neuviedol, kedy bol konkurz vyhlásený, a kedy vznikla vymáhaná pohľadávka, t.j. právne irelevantné skutočnosti pri ukladaní povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú dávku v nezamestnanosti, nie je vadou konania majúcou vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
13. Vyššie uvedené skutočnosti podľa žalovaného predstavujú naplnenie vady nesprávneho právneho posúdenia, ktorá nastala v rozhodnutí krajského súdu. Podľa žalovaného bolo v konaní o povinnosti žalobcu vrátiť neprávom vyplatenú dávku v nezamestnanosti bez pochybností preukázané, že dávka v nezamestnanosti bola žalobcovi v období od 16. septembra 2015 do 15. marca 2016 vyplatená neprávom, a že podľa § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. mu vznikla povinnosť takto vyplatenú dávku vrátiť.
14. Súčasne namietal, že krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu a poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky s obdobným skutkovým stavom ako v prípade žalobcu, v ktorých sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožnil s právnym názorom a postupom žalovaného, a to rozsudky sp. zn. 10Sžso/2/2015 zo dňa 03. februára 2016, sp. zn. 9Sžso/7/2015 zo dňa 25. januára 2017, sp. zn. 9Sžso/12/2015 zo dňa 26. apríla 2017, sp. zn. 7Sžsk/4/2016 zo dňa 28. marca 2018, ako aj sp. zn. 9Sžsk/18/2019 zo dňa
27. júla 2020. 15. Navrhoval, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
III.
16. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril v podaní zo dňa 26. novembra 2020, v ktorom uviedol, že rozsudok krajského súdu považuje za správny a zákonný. Ohľadom jeho členstva v dozornej rade spoločnosti ROONAMID, a.s. uviedol, že takmer 20 rokov bolo bez jeho vedomia a súhlasu zneužívané jeho meno a z tohto dôvodu sa jednalo o podvod. Taktiež dal do pozornosti, že Sociálna poisťovňa mala možnosť kontaktovať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, či je a bolo všetko z ich strany v poriadku a nedošlo k ich pochybeniu, a to na základe komunikácie so žalobcom a informácií žalobcom priebežne poskytnutých, dodávajúc, že rovnako tak mohla relevantné skutočnosti zistiť prostredníctvom prokuratúry, na ktorú sa mohla obrátiť so žiadosťou o vyjadrenie k veci.
IV.
17. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti bolo žalovanému doručené dňa 02. decembra 2020 na vedomie.
V.
18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1, 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 19.
Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. 20. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.
21. Z vyššie citovaného odseku 2 vyplýva, že zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé“ veci v agende správneho súdnictva, ktoré následne aj dokončí.
22. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ SSP rozhodnutie žalovaného č. 43943-3/2018-BA zo dňa 18. mája 2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
23. Kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania o kasačnej sťažnosti skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či krajský súd správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.
24. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu č. 43943-3/2018-BA zo dňa 18. mája 2018, ktorým žalovaný podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Martin č. 1477/2018-MT-DvN zo dňa 15. marca 2015.
25. Sociálna poisťovňa, pobočka Martin rozhodnutím č. 1477/2018-MT-DvN zo dňa 15. marca 2015 podľa § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. zaviazala žalobcu k povinnosti v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia vrátiť dávku v nezamestnanosti za obdobie od 16. septembra 2015 do 15. marca 2016 v celkovej sume 3.502,30 eur.
26. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku krajského súdu najvyšší správny súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal už krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, z ktorých dôvodov ich neopakuje a súčasne na ne poukazuje.
27. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej časti Správneho súdneho poriadku (§ 177 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
28. Podmienkou preskúmania rozhodnutia správneho orgánu na základe žaloby je aj to, že musí ísť o také rozhodnutie, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená na svojich právach, nakoľko v správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia
a postupu. Z ustanovení Správneho súdneho poriadku taktiež vyplýva skutočnosť, že aby sa mohla fyzická osoba, resp. právnická osoba úspešne domáhať ochrany svojich práv v zmysle príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku, je potrebné splniť aj zákonné procesné podmienky v zmysle § 7 písm. a/ SSP, teda že žalobou možno napadnúť len také rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú osobitným predpisom, nadobudlo právoplatnosť. Uvedená podmienka však platí len v prípade, že použitie riadnych opravných prostriedkov umožňuje osobitný predpis.
Z uvedeného je zrejmé, že správne súdy preskúmavajú aj rozhodnutia či opatrenia orgánov verejnej správy, ktoré neprešli dvojstupňovým administratívnym konaním, a to v prípadoch, ak relevantná právna norma riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu nepripúšťa.
29. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.
30. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci (§ 119 SSP).
31. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). 32. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, - či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
33. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa zásadne obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné najmä s ohľadom na prameň, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.
Zákonnosť postupu správny súd skúma na základe rovnakých kritérií ako zákonnosť rozhodnutí.
VI.
34. Podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 35. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
36. V zmysle čl. 1 ods. 1 prvá veta ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základnou premisou materiálneho právneho štátu prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd Slovenskej republiky princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej
úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS 17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne I.ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra
1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382, I.ÚS 10/98)“. (I.ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750). 37.
Z uvedeného vyplýva, že pre zabezpečenie materiálneho právneho štátu je povinnosťou mocenských orgánov štátu konať a rozhodovať v súlade so zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy. 38. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
39. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu.
Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 ústavy) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej
únie. 40. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu, ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.
41. Podľa § 236 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak je vyššia ako 5 eur a a/ nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom, b/ prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, alebo c/ vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume,
ako patrila. 42. Podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 6/ zákona č. 461/2003 Z.z. do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o povinnosti poberateľa nemocenskej dávky, dávky garančného poistenia, dávky v nezamestnanosti a úrazovej dávky okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty vrátiť dávku alebo jej časť vyplatené neprávom alebo vo vyššej sume, ako
patrili. 43. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že zákonodarca zveril do právomoci pobočky sociálnej poisťovne ako verejnoprávnej inštitúcii zriadenej na výkon sociálneho poistenia rozhodovať v prvom stupni o povinnosti poberateľa dávky (nemocenskej, dávky garančného poistenia, v nezamestnanosti a úrazovej dávky, okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty) vrátiť dávku alebo jej časť vyplatené neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili. Zákonodarca v zákone č. 461/2003 Z.z. neprávom vyplatenú dávku definuje negatórne tak, že ide o dávku, vyplatenú príjemcovi, ktorá mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak si príjemca nesplnil povinnosť uloženú zákonom o sociálnom poistení, príjemca prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa mu vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako mu patrila, alebo inak vedome príjemca dávky spôsobil, že dávka alebo jej časť sa mu vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako mu patrila.
44. V zmysle právnej úpravy zákona č. 461/2003 Z.z. pobočka sociálnej poisťovne je orgán verejnoprávnej inštitúcie na úseku sociálneho poistenia a je v jej kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na vydanie rozhodnutia o povinnosti príjemcu vrátiť dávku alebo jej časť, ktorá mu bola vyplatená neprávom alebo mu bola poskytnutá vo vyššej sume, ktorá
mu patrila. Za tým účelom je jej povinnosťou si zaobstarať dostatok skutkových poznatkov preukazujúcich, že príjemca bol poberateľom dávky, ktorá mu v zmysle právnej úpravy cit. zákona nepatrila. Preukázanie neprávom vyplácanej dávky alebo jej časti jej príjemcovi, zaťažuje sociálnu poisťovňu.
45. Vychádzajúc zo skutkových zistení daného prípadu vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného a právnej úpravy zákona č. 461/2003 Z.z. ustanovujúcej podmienky povinnosti príjemcu vrátiť dávku, vyplatenú mu neprávom, kasačný súd dospel k inému záveru ako správny súd.
46. Skutkové zistenia potvrdzujú, že prvostupňové správne rozhodnutie vychádzalo z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin č. MT1/RSK/ZAM/2018/1335/Sg zo dňa 09. januára 2018, z ktorého vyplývalo, že žalobca bol v zmysle § 36 ods. 1 písm. r/ bod 2 zákona č. 5/2004 Z.z. vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 16. septembra 2015. Žalobca proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie nepodal. Uvedené rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 29. januára 2018. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa vyraďuje z evidencie uchádzačov o zamestnanie zmysle § 36 ods. 1 písm. r/ bod 2 zákona č. 5/2004 Z.z. z dôvodu, že ku dňu vydania predmetného rozhodnutia nepreukázal skutočnosti, že v čase podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 16. septembra 2015 už nebol členom dozornej rady v spoločnosti ROONAMID, a.s.
47. Podľa § 36 ods. 1 písm. r/ bod 2 zákona č. 5/2004 Z. z. úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak boli zistené nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na posúdenie žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a na zaradenie do evidencie uchádzačov o
zamestnanie. 48. Z uvedeného vyplýva, že skutkovým podkladom, na základe ktorého správny orgán prvého stupňa ustálil svoj právny záver, následne potvrdený žalovaným, o neprávom vyplatenej dávke žalobcovi ako príjemcovi dávky, je preukázanie skutočnosti, že na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin č. MT1/RSK/ZAM/2018/1335/ Sg zo dňa 09. januára 2018, bol žalobca vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie v zmysle § 36 ods. 1 písm. r/ bod 2 zákona č. 5/2004 Z.z. z dôvodu, že ku dňu vydania predmetného rozhodnutia nepreukázal skutočnosti, že v čase podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 16. septembra 2015 už nebol členom dozornej rady v spoločnosti ROONAMID, a.s. Z tejto skutkovej okolnosti potom plynie záver, že pokiaľ žalobca ako príjemca dávky v nezamestnanosti tieto dávky poberal, poberal ich bez právneho základu, teda neoprávnene, majúce za následok splnenie zákonných podmienok pre povinnosť ich vrátenia. 49.
Krajský súd uvedenú skutkovú okolnosť pri ustálení svojho právneho záveru vyhodnotil jedine z pohľadu argumentov prednesených žalobcom, ktorý poukázal na podané trestné oznámenie, založené na tvrdení žalobcu o zneužití jeho mena na podvodné konanie, nakoľko nikdy nebol členom dozornej rady spoločnosti ROONAMID, a.s.
Trestné stíhanie vo veci prečinu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie však bolo zastavené ako neprípustné podľa § 9 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku. Správny súd však v plnej miere opomenul skutkové zistenia správnych orgánov, plynúce z dokazovania vykonaného v administratívnom konaní.
Okrem skutočnosti vyplývajúcej z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica obchodnej spoločnosti GRADARA a.s. (predtým ROONAMID, a.s.), v zmysle ktorého bol I. L. (žalobca) členom dozornej rady tejto spoločnosti od 05. októbra 2005 do 13. septembra 2017, spisový materiál ďalej obsahuje viaceré dokumenty vyvracajúce tvrdenie žalobcu, že o svojom členstve v dozornej rade spoločnosti ROONAMID, a.s. nevedel, a to Zápisnicu zo zasadnutia dozornej rady ROONAMID, a.s. zo dňa 21. februára 2000, ktorú žalobca ako člen dozornej rady vlastnoručne podpísal, ako aj Vyjadrenie súhlasu dozornej rady akciovej spoločnosti k zamýšľanému zlúčeniu so spoločnosťou Runeko Chémia, a.s. zo dňa 28. decembra 2004, taktiež podpísané žalobcom ako členom dozornej rady spoločnosti ROONAMID, a.s., a rovnako aj e-mail I.. T. D., niekdajšieho člena predstavenstva spoločnosti ROONAMID, a.s., ktorý bol Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin predložený dňa 06. októbra 2017 a Sociálnej poisťovni, pobočka Martin dňa 14. februára 2018, pričom podľa tohto žalobca bol členom dozornej rady a bol viackrát prítomný
na zasadnutí dozornej rady menovanej spoločnosti. 50. Kasačný súd však upriamuje pozornosť najmä na samotnú skutočnosť, že správnemu konaniu vo veci vrátenia neoprávnene vyplatenej dávky v nezamestnanosti prechádzalo správne konanie, v ktorom bola posudzovaná otázka podľa § 36 ods. 1 písm. r/ bod 2 zákona č. 5/2004 Z.z., pričom výsledkom konania bolo vydanie rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin č. MT1/RSK/ZAM/2018/1335/Sg zo dňa 09. januára 2018 o vyradení žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie (právoplatné dňa 29. januára 2018). Vychádzajúc z uvedeného kasačný súd považuje za potrebné poukázať na účinky, ktoré vyvoláva právoplatnosť vydaného rozhodnutia. Formálnym dôsledkom právoplatného rozhodnutia je nemožnosť pokračovať v konaní a zaoberať sa vecnou stránkou rozhodnutia. Materiálna stránka účinkov právoplatného rozhodnutia spočíva v jeho záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že na právoplatné rozhodnutie o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol správny súd povinný pri
preskúmaní rozhodnutia vo veci vrátenia neoprávnene vyplatenej dávky v nezamestnanosti prihliadnuť. 51. Navyše z odôvodnenia tohto rozhodnutia plynú aj zistenia kľúčové pre rozhodnutie v prejednávanej veci. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin oslovil dňa 04. októbra 2017 spoločnosť ROONAMID, a.s. za účelom zaslania podkladov, ktoré viedli k zapísaniu účastníka konania do dozornej rady spoločnosti. V ten istý deň požiadal o súčinnosť aj Okresný súd
Žilina. Napokon žalobca dňa 04. októbra 2017 zaslal e-mailovú komunikáciu so spoločnosťou ROONAMID, a.s., na základe ktorej bola zaslaná žiadosť o poskytnutie súčinnosti akciovej spoločnosti GRADARA a.s., nakoľko celá dokumentácia o spoločnosti ROONAMID, a.s. bola odovzdaná novému akcionárovi. Dňa 06. októbra 2017 bola zo spoločnosti ROONAMID, a.s. doručená Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin dokumentácia - Zápisnica zo zasadnutia dozornej rady ROONAMID, a.s. zo dňa 21. februára 2000, ako aj e-mail, zaslaný žalobcom I.. T. D., členovi predstavenstva, a taktiež aj Vyjadrenie súhlasu dozornej rady akciovej spoločnosti zo dňa 28. decembra 2004. Následne dňa 10. októbra 2017 bol Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin zaslaný z Okresného súdu Žilina - Návrh na zápis do obchodného registra zo dňa 13. marca 2000, Živnostenský list zo dňa 13. marca 2000, Potvrdenie z Tatra Banky, a.s., Žilina zo dňa 07. marca 2000, Vyhlásenie správcu vkladov podľa § 60 Obchodného zákonníka o splatení vkladov zo dňa 13. marca 2000, Zápisnica
zo zasadnutia predstavenstva ROONAMID, a.s. zo dňa 21. februára 2000, Zápisnica zo zasadnutia dozornej rady ROONAMID, a.s. zo dňa 21. februára 2000, Uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 27. marca 2000, Notárska zápisnica zo dňa 22. februára 2000, Zakladateľská zmluva akciovej spoločnosti ROONAMID, a.s., a tiež Stanovy akciovej spoločnosti.
Na základe preskúmania uvedených dokumentov Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin zistil, že žalobca bol zvolený za člena dozornej rady, pričom v zmysle stanov spoločnosti členovia dozornej rady sú volení valným zhromaždením na obdobie 3 rokov. Funkčné obdobie
sa však nekončí skôr, ako je za predchádzajúceho člena zvolený nový člen. 52. S ohľadom na uvedené kasačný súd konštatuje, že nakoľko správny súd vyššie uvedené skutočnosti vo svojom rozhodnutí opomenul, najmä pri vydaní svojho rozhodnutia nerešpektoval záväzný charakter právoplatného rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin č. MT1/RSK/ZAM/2018/1335/Sg zo dňa 09. januára 2018, takýto postup má za následok vykonanie súdneho prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v rozpore s právnou úpravou správneho súdnictva.
53. Zároveň kasačný súd konštatuje, že nie je možné prisvedčiť správnosti ani záveru krajského súdu, ktorý vyslovil, že v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, ako aj v odvolacom správnom rozhodnutí absentuje uvedenie, akým spôsobom správne orgány dospeli k určeniu výšky neprávom vyplatenej dávky, teda konkrétne k sume 3.502,30 eur.
Kasačný súd dáva do pozornosti, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že žalobcovi bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Martin č. 4904/2015-MT-DvN zo dňa 30. septembra 2015 priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 38,4838 eur od 16. septembra 2015 na obdobie šiestich mesiacov pri splnení ustanovených zákonných podmienok. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že vo výroku prvostupňového správneho rozhodnutia Sociálna poisťovňa, pobočka Martin vyslovila, že „žalobca je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia vrátiť dávku (časť dávky) v nezamestnanosti za obdobie od 16. septembra 2015 do 15. marca 2016 v celkovej sume 3.502,30 eur“. Vo výroku tohto rozhodnutia je teda presne špecifikované obdobie, za ktoré je žalobca povinný vyplatenú dávku v nezamestnanosti vrátiť, pričom z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného vyplýva aj spôsob určenia výšky tejto sumy. Rovnako tak dáva do pozornosti, že dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni (§ 107 zákona č. 461/2003 Z.z.).
54. Najvyšší správny súd sa preto nestotožňuje s názorom krajského súdu, že nie je zrejmé, ako správne orgány k tejto sume dospeli, a z čoho vychádzali pri výpočte neoprávnene vyplatenej dávky v nezamestnanosti. 55. Napokon kasačný súd dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného nevzhliadol ani v ďalšom vytýkanom pochybení, keď krajský súd žalovanému vyčítal, že sa nedostatočne a nesprávne vysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu vo vzťahu k vyhláseniu osobného bankrotu, keď žalobca mal za to, že predmetná vec mala byť riešená so správcom, nakoľko žalobca právne záležitosti počas trvania osobného bankrotu vybavovať nemôže. Kasačný súd v tomto smere dáva do pozornosti, že zo spisového materiálu vyplýva, že na majetok žalobcu bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 2K/16/ 2014 zo dňa 28. júla 2014. Vo vzťahu k uvedenému považuje za správny záver žalovaného, ktorý na odvolaciu námietku žalobcu reagoval poukazom na § 173 ods. 1 zákona č. 461/ 2003 Z.z., podľa ktorého účastníkom konania vo veciach sociálneho poistenia a starobného
dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom (teda aj v konaní o povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú dávku v nezamestnanosti) je právnická osoba alebo fyzická osoba, o ktorej právach alebo povinnostiach ustanovených týmto zákonom sa má konať alebo ktorej práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, alebo ktorá tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutá, a to až do času, kým sa preukáže opak.
56. Rovnako tak je potrebné zdôrazniť, že z ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z., obsahujúcich úpravu tzv. malého konkurzu vyplýva, že postavenie správcu je v tomto druhu konania do určitej miery odlišné, nakoľko v priebehu malého konkurzu na správcu neprejdú všetky funkcie štatutárneho orgánu (ako je to v prípade „štandardného konkurzu“), ale prejdú na neho iba tie funkcie, ktoré sú potrebné na postup v konaní. Z dikcie ustanovenia § 106f zákona č. 7/2005 Z.z. vyplýva, že počas malého konkurzu nie je úlohou správcu konať za úpadcu voči finančnej správe, Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam, ako ani iným orgánom verejnej moci, pričom úpadca samotný naďalej zabezpečuje plnenie uvedených úloh.
57. Najvyšší správny súd preto z dôvodov uvedených vyššie považoval námietky žalovaného vznesené v kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu správneho súdu za relevantné na vyhovenie jeho kasačnému návrhu, a preto pokiaľ správny súd žalobe vyhovel, keď rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. g/ SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 58. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude postupovať v intenciách názoru najvyššieho správneho súdu uvedeného vyššie a opätovne posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím o povinnosti žalobcu vrátiť neprávom vyplatenú dávku poskytnutú mu v nezamestnanosti vyhodnotiac všetky skutkové zistenia k veci sa viažuce.
59. V danej súvislosti kasačný súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 103/2011, v zmysle ktorého je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech.
60. Najvyšší správny súd záverom poukazuje na to, že napriek kasačnému opravnému systému, ktorý sa v správnom súdnictve v Slovenskej republike v zmysle príslušnej právnej úpravy v zásade uplatňoval i uplatňuje, primárne preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu krajský súd. Úlohou najvyššieho správneho súdu ako súdu kasačného je preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutí krajských súdov a nie nahrádzať ich prieskumnú činnosť.
61. V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne krajský súd aj o náhrade trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 62. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 24. mája 2022