9Sžsk/136/2018

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica (ďalej len „pobočka žalovanej“) rozhodnutím č. 289-32/2017-PB zo dňa 16. marca 2017 vo veci nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia rozhodla tak, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 06. 2009, ale zaniklo dňa 31. 12. 2010, a to z dôvodu, že aj naďalej spĺňala definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení a bola držiteľkou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Žalovaná rozhodnutím č. 38980-2/2017-BA zo dňa 28. 07. 2017 zamietla odvolanie žalobkyne a v celom rozsahu potvrdila napadnuté rozhodnutie pobočky žalovanej. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) rozsudkom č. k. 15Sa/32/2017-45 zo dňa 26. júla 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol

3. V napadnutom rozsudku správny súd poukázal na právnu úpravu § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“) účinného do 31. 12. 2010, a to z dôvodu, či žalobkyňa v dôsledku zrušenia povolenia na poskytovanie zdravotníckeho povolania Trenčianskym samosprávnym krajom ku dňu 30. 06. 2009 stratila aj postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, napriek tomu, že bola naďalej držiteľkou licencie L1A, ktoré sa považuje za oprávnenie na výkon činnosti podľa osobitného zákona a dosahovala príjmy prevyšujúce zákonnú hranicu 12-násobku vymeriavacieho základu v

trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia bola existencia platnej licencie L1A, ktorej sa zrušenie povolenia žiadnym spôsobom podľa správneho súdu nedotklo. V prejednávanom prípade nie je sporné, že žalobkyňa na základe dvoch rôznych právnych titulov (oprávnení) mala dva rôzne statusy, ako samostatne zárobkovo činná osoba na základe licencie L1A a ako zamestnanec spoločnosti MED DK, s.r.o. na základe licencie L1C v postavení odborného zástupcu. Žalobkyne námietky v tomto smere vyhodnotil správny súd ako nedôvodné.

7. Správny súd uviedol, že napadnuté rozhodnutia žalovanej a pobočky žalovanej vrátane postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu, sú v súlade so zákonom, vzhľadom na to, že majú oporu v dokazovaní a v náležite zistenom skutkovom stave, ktorý bol správne právne posúdený.

8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 14. 09. 2018 (ďalej len „sťažovateľka“). Kasačnú sťažnosť odôvodnila tým, že správny súd nesprávnym procesným postupom jej ako účastníčke konania znemožnil, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. 9. Podľa názoru sťažovateľky, správny súd sa dostatočne nevenoval skutočnosti, že v napadnutých rozhodnutiach žalovanej, resp. pobočky žalovanej absentuje odkaz na relevantné právne predpisy a ani z odôvodnení rozhodnutí nevyplýva, ktoré právne predpisy oprávňujú žalovanú zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o zániku povinného poistenia po viac ako siedmich rokoch, rovnako ani napadnutý rozsudok nemá obsahovať právne zdôvodnenie údajnej nesprávnosti námietok sťažovateľky. 10. Sťažovateľka namieta, že napadnutý rozsudok správneho súdu je nepreskúmateľný, vzhľadom na to, že dostatočným spôsobom riadne nezdôvodnil svoje tvrdenia odkazom na právne normy. 11. Vo vzťahu k informácii, že „Daňové riaditeľstvo SR bolo povinné oznámiť žalovanej údaje o jednotlivých obdobiach výkonu zárobkovej činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby prvýkrát v roku 2011 za rok 2010 v lehote ustanovenej v § 233/6“ a sťažovateľka z dôvodu procesnej hospodárnosti vzniesla námietku premlčania voči potenciálnym nárokom žalovanej. Postup správneho súdu vidí sťažovateľka ako nepreskúmateľný, ak potvrdzuje postup žalovanej, ktorá by takýmto spôsobom mohla konať a zaväzovať dotknuté osoby bez ohľadu na plynutie času. Sťažovateľka namieta, že žalovaná a ani pobočka žalovanej ju neupovedomili o začatí nedávkového konania, a tak jej znemožnili vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť návrhy a dôkazné prostriedky. 12. V závere namieta, že správny súd neakceptoval jej námietku týkajúcu sa vydania/zrušenia licencie zo strany Slovenskej lekárskej komory za nepostačujúcu na začatie/ukončenie výkonu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, a s tým súvisiace rozhodnutie príslušného samosprávneho kraja o vydaní/zrušení povolenia na prevádzkovanie konkrétnej ambulancie. Bez takého rozhodnutia podľa sťažovateľky nie je možné vykonávať podnikateľskú činnosť v zdravotníctve. Kasačnému súdu navrhla, aby jej kasačnej sťažnosti vyhovel, a teda aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutia žalovanej a pobočky žalovanej a vec jej vráti na ďalšie konanie.

IV. Konanie pred kasačným súdom

súdnictva. 19. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. 20.

21. Najvyšší správny súd ako súd kasačný (§ 11 písm. h) v spojení s § 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a po zistení, že bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s § 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľky nie je dôvodná.

24. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovanej č. 38980-2/2017-BA zo dňa 28. júla 2017 a rozhodnutie pobočky žalovanej č. 289-32/2017-PB zo dňa 16. marca 2017, ktorým podľa § 178 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení pobočka žalovanej rozhodlo, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 06. 2009, ale zaniklo dňa 31. 12. 2010. Žalovaná odvolanie žalobkyne voči rozhodnutiu pobočky žalovanej zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie pobočky žalovanej.

zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení a na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.

V. Právne posúdenie kasačným súdom

27. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 28. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 29. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 30. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva,

32. Kasačný súd v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného správneho orgánu postupom v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, v súlade s právnou úpravou zákona o sociálnom poistení, dospel k rovnakému právnemu záveru ako správny súd, a to z nasledovných dôvodov.

34. Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24. novembra 2020 k otázke statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení platnom do 31. 12. 2010 citujúc § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení platnom do 31. 12. 2010, § 3 ods. 1 zákona č. 578/ 2004 Z. z., § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z., § 4 zákona č. 578/2004 Z. z., § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 578/2004 Z. z., § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., konštatoval: .

vykladať v kontexte s ustanovením § 3 ods. 4 písm. b) tohto zákona, teda tak, že pod povolením sa rozumie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ústavnej zdravotnej starostlivosti). Povolenie príslušný orgán vydá fyzickej osobe, ak má licenciu na výkon zdravotníckeho povolania, tzv. licencia L1B [§ 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] a právnickej osobe, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu v tom povolaní, v ktorom má poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť - tzv. licenciu L1C [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.]. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. (ďalej aj „licencia L1A“) nie je podmienkou na vydanie povolenia podľa § 12 zákona č. 578/2004 Z. z. Ide o licenciu, ktorá nie je žiadnym spôsobom viazaná na povinnosť držby licencie L1B alebo L1C, súčasne však držba licencie L1A nevylučuje, aby lekár bol držiteľom aj licencií L1B a L1C.“

Po splnení zákonných podmienok je iba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať, pričom zo strany verejnej moci u držiteľa licencie L1A žiadny ďalší úkon (napr. povolenie vykonávať činnosť u konkrétneho poskytovateľa, registrácia a pod.)

V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o tzv. „návštevnú službu“. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým lekár - držiteľ licencie L1A uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom, medzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A

Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je naviazané na vydanie povolenia prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár - držiteľ licencie L1A uzatvára súkromné zmluvy/dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané povolenie, nemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky na výkon samostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu licencia L1A bola vydaná (pred vydaním licencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára následne, po tom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A. Licenciu L1A nepotrebuje lekár v pracovnom pomere u poskytovateľa zdravotnej

zariadenia touto právnickou osobou. Je iba na vôli lekára, či popri žiadosti o vydanie licencie L1B, požiada aj o vydanie licencie L1A, a či sa rozhodne využiť obe licencie a poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe oboch licencií. Držba licencie L1B ani vstup jej držiteľa do pracovného pomeru s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia však nemá žiaden vplyv na právo držiteľa licencie L1A naďalej vykonávať samostatnú zdravotnícku prax. Ak sa lekár ako fyzická osoba - podnikateľ, uvedená v bode Chyba!

Z uvedených dôvodov Veľký senát v konaní vedenom pod sp. zn. 1Vs/3/2019 dospel k záveru, že je potrebné sa odchýliť od záveru Veľkého senátu vo veci sp. zn. 1S/1/2019. Na prvú otázku, teda „či licencia L1A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2 zákona č. 548/2004 Z. z. má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z.“, uvádza nasledovnú odpoveď: Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je

36. Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 1Vs 3/2019 zo dňa 24. novembra 2020 k otázke zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia z titulu oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení platnom do 31. 12. 2010, citujúc § 14 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1 a 3, § 227 ods. 2, písm. a), § 228 ods.1, 2, 3 a 7, § 233 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, konštatoval:

Z. z. Osobitný spôsob vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (ďalej aj „povinné poistenie“) samostatne zárobkovo činnej osoby upravuje ustanovenie § 21 ods. 2 až 4 zákon č. 461/2003 Z. z. Trvanie a zánik poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu (licenciu L1B), osobitne upravuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z., účinnom od 01.01.2008 do 31.12.2008, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby

dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom lekár musí mať licenciu L1B, môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A zaniknúť iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa § 227 ods. 2 písm. a) a § 228 ods. 3 a 7 v spojení s § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. a pobočke Sociálnej poisťovne predloží vyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c), teda že od uvedeného dňa nevykonáva činnosť na základe licencie L1A (t. j. samostatnú zdravotnícku prax). Keďže zákon č. 461/2003 Z. z. výslovne vyžaduje podanie „vyhlásenia“ podľa § 21 ods. 4 písm. b), za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu - odhlášky, z obsahu ktorého náležitosti vyhlásenia nevyplývajú. Na účely § 21 ods. 4 v spojení s § 228 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. Sociálna poisťovňa vydala a na svojej webovej stránke zverejnila tlačivo „Vyhlásenie samostatne zárobkovo činnej

. . . .“ túto činnosť nevykonáva a že toto vyhlásenie podáva ako súčasť Registračného listu FO - odhlášky z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu zániku týchto poistení.“

11. 2021, ktorým odmietol ústavnú sťažnosť proti uvedenému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 1Vs 3/2019 zo dňa 24. novembra 2020, konštatoval: . . . . . . . „Podľa názoru ústavného súdu napadnutý rozsudok nie je možné považovať za zjavne neodôvodnený ani za arbitrárny, teda taký, ktorý by bol založený na právnych záveroch nemajúcich oporu v zákone, resp. popierajúcich podstatu, zmysel a účel v predmetnom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu zo strany všeobecného súdu je možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam.

Po takom vyriešení určitej právnej otázky je určite z hľadiska právnej istoty nežiaduce, ak sa judikatúrny stav opätovne zmení bez zmeny pre rozhodovanie podstatného právneho predpisu. Zároveň však platí, že pokiaľ zákonodarca s postupom zmeny právneho názoru veľkého senátu o tej istej otázke následným rozhodnutím veľkého senátu v inom zložení výslovne počíta, ide o „poistku omylu“ a vyšší stupeň zjednocovacieho procesu na účel aplikačnej optimalizácie (k tomu pozri body 17, 19, 21 a 23 tohto odôvodnenia). Novo rozhodujúci sudcovia najvyššieho súdu nemôžu v predmetnej situácii svoj odlišný právny názor ignorovať a, naopak, postupujú ex officio, pričom taký ich zákonne súladný postup nemôže byť z hľadiska práva na súdnu ochranu neúspešnej strany v konaní v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy úspešne napadnutý ako ústavne nekonformný. Sťažovateľom avizované (ako možné) neustále preklápanie riešenia dotknutej právnej otázky postupne sa líšiacimi rozhodnutiami veľkého senátu kolégia v inom zložení je eliminované mechanizmom prijímania stanoviska podľa § 21 ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o

38. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je pre súdy záväzné. 39. Vychádzajúc z uvedeného a skutkových zistení, ktoré v danej veci potvrdili, že žalobkyňa aj po zrušení povolenia TSK/2006/03849/zdrav.-2 zo dňa 19.09.2006 rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja č. TSK/2009/01549/zdrav.-2 zo dňa 10. 03. 2009 ku dňu 30. 06. 2009, bola naďalej držiteľkou licencie č.: L1A/TN/0427/05 vydanou Slovenskou lekárskou komorou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe na obdobie od 19. 12. 2005 a za predchádzajúce obdobie vykazovala príjem, Sociálna poisťovňa v oboch stupňoch rozhodla v súlade so zákonom o sociálnom poistení, keď rozhodla tak, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. 12. 2010, keďže v intenciách vyššie uvedeného názoru veľkého senátu najvyššieho súdu v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR žalobca ako držiteľke licencie

Skutočnosť, že žalobkyňa ako držiteľka tejto licencie L1A uvedenú licenciu nevyužívala, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení, by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia. Kasačný súd teda vyhodnotil sťažnostnú námietku nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) ako plne

právnych predpisov. Kasačný súd nezistil ani ďalšie namietané procesné pochybenia žalovanej, v zhode s názorom správneho súdu. Čo sa týka námietky nemožnosti vydania rozhodnutia o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch po uplynutí určitého času, zákon o sociálnom poistení neupravuje lehotu na začatia tohto konkrétneho správneho konania. Čo sa týka námietky neupovedomenia o začatí správneho konania, na konanie podľa tohto zákona sa Správny poriadok (teda ani § 18 ods. 3 o upovedomení účastníkov o začatí konania) nevzťahuje. 41. Čo sa týka námietky premlčania, uplatnenej v administratívnom konaní a tiež v žalobe a opätovne v kasačnej sťažnosti, túto námietku kasačný súd považuje za nedôvodnú, pretože predmetom súdneho prieskumu nebolo rozhodnutie o predpísaní plnenia (poistné, penále, pokuta), na ktoré by sa prípadne premlčanie vzťahovalo.

43. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, žalovanej ako úspešnej účastníčke ich náhradu nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP). Sťažovateľka (žalobkyňa) v tomto konaní nemala úspech, preto nemá právo na náhradu trov (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP).

V Bratislave dňa 27. apríla 2022