9Sžsk/14/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobkyne: J.. K. H., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. Č.. X, XXX XX Ž., právne zastúpená JUDr. Sabínou Hodoňovou, PhD., advokátkou so sídlom Mariánske námestie č. 31, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska č. 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2018/8648-3Zv zo dňa 26.6.2018, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 26Sa/33/2018-67 zo dňa 9.9.2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . Žalovanému náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

Preskúmavaným rozhodnutím bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina (ďalej ako „prvostupňový správny orgán“) č. ZAl/OHNNVaŠSD/HN/SOC/2018/62935-44 zo dňa 6.4.2018 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“). Týmto rozhodnutím prvostupňový správny orgán odňal žalobkyni pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 Eur mesačne od 1.3.2018. V odôvodnení uviedol, že na základe ponuky zo dňa 22.1.2018 bolo žalobkyni ponúknuté vykonávanie pracovných činností v rozsahu 32 hodín mesačne podľa pokynov organizátora, ktorým je Mesto Žilina na obdobie od 1.3.2018 do 31.12.2018. Žalobkyňa dňa 5.2.2018 svojím podpisom Ponuku na vykonávanie pracovných činností v rozsahu 32 hodín mesačne odmietla. Prvostupňový správny orgán rozhodol o odňatí pomoci v hmotnej núdzi, nakoľko poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 Eur bola v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon č.

3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný poukázal na ust. § 10 ods. 3 a 5 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorým je ustanovený výkon činností v rozsahu 32 hodín mesačne, ktorého sa musí zúčastňovať každý plnoletý člen domácnosti, ak mu bol takýto výkon ponúknutý, alebo ho musí vykonávať na základe právneho vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti. Žalobkyni bol výkon činností ponúknutý, avšak táto ho dňa 5.2.2018 odmietla a na základe Ponuky v mesiaci marec 2018 tieto činnosti nevykonávala. Žalobkyňa mala v mesiaci marec uzatvorenú dohodu o vykonaní práce so zamestnávateľom IN Operation s. r. o., Bratislava na obdobie od 1.3.2018 do 2.3.2018 a od 5.3.2018 do 6.3.2018, teda vykonávala činnosti na základe právneho vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti. Podľa potvrdenia zamestnávateľa, ktoré bolo úradu doručené dňa 7.3.2018, žalobkyňa v mesiaci marec 2018 vykonávala činnosti v rozsahu 30 hodín.

K odvolacej námietke, že termíny v ponuke jej znemožnili výkon práce so zamestnávateľom na dohodu o vykonaní práce, žalovaný uviedol, že žalobkyňa ponuku odmietla dňa 5.2.2018, t. j. v čase, keď žiadnu dohodu so žiadnym zamestnávateľom nemala uzatvorenú.

2018. V závere rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobkyňa opakovanie odmieta Ponuky na vykonávanie činností v rozsahu 32 hodín mesačne a nerešpektuje znenie zákona, keď nepredkladá úradu z právneho vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, taký doklad (pracovnú zmluvu, dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti), ktorý preukazuje presne dohodnutý mesačný rozsah hodín, na ktorý bol právny vzťah uzatvorený.

. Dávka v hmotnej núdzi bola znížená z dôvodu, že žalobkyňa nesplnila podmienku odpracovať mesačne 32 hodín, a nie z dôvodu odmietnutia ponuky. Žalovaný v konaní postupoval v súlade so zákonom č. 417/2013 Z. z.. Žalobou napadnuté rozhodnutie odôvodnil v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom

6. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu včas podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa (ďalej aj ako „sťažovateľka“) z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. 7. Sťažovateľka namietala, že odmietnutie ponuky nie je zákonným dôvodom pre odňatie dávky v hmotnej núdzi.

8. Sťažovateľka tiež namietala, že zákon žiadnym spôsobom neupravuje riešenie v situáciách, ak sa predložená ponuka vzťahuje na nižší počet hodín alebo ak sú hodiny v mesiaci rozvrhnuté iba na časť mesiaca. Sťažovateľka poukázala na to, že v mesiaci marec 2018 sa ponuka vzťahovala iba na 30 hodín. Formálne síce ponúkala odpracovanie 32 hodín, avšak stretnutie na Mestskom úrade v Žiline sa malo uskutočniť až o 10:00 hod a práca mala začať už o 8:00

rovná nule. Sťažovateľka tak mesiaci marec 2018 nemala povinnosť odpracovať žiadne ďalšie hodiny v zmysle ponuky. 9. Sťažovateľka je toho názoru, že zákon obdobie jedného mesiaca bližšie nešpecifikuje a je potrebné ho vnímať ako obdobie od 1. do posledného dňa v mesiaci a z tohto pohľadu je potrebné posúdiť aj ponuku, t. j. či sa vzťahuje na celý mesiac alebo len na jeho časť a v prípade, ak sa vzťahuje iba na časť mesiaca, je z tohto pohľadu potrebné alikvotne znižovať požiadavku na počet odpracovaných hodín ponúkanej činnosti. Ponuka sa obmedzovala na obdobie od 6. do 15.3.2018, t. j. iba na prvú polovicu mesiaca. Alikvotná časť z 32 hodín mesačne s ohľadom na možnosť vykonávať činnosti najviac do 15. marca 2018 predstavuje iba

10. Sťažovateľka uviedla, že s termínmi vykonávania prác podľa ponuky boli v kolízii hodiny, ktoré žalobkyňa odpracovala v právnom vzťahu, ktorý jej zakladal nárok na príjem zo závislej činnosti. Výkon prác mala konkrétne dohodnutý deň 6. marca 2018.

12. Žalovaný sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 12.1.2021. Žalovaný uviedol, že správny súd vo veci riadne, dostatočne a spoľahlivo zistil skutkový stav a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil, postup a rozhodnutie krajského súdu považuje za správne a v súlade so zákonom. Žalovaný navrhol, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.

14. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného zo dňa 26.6.2018, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 6.4.20198, ktorým tento úrad podľa zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi v znení neskorších predpisov odňal žalobkyni pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur mesačne od 1.3.2018. Stotožnil sa s dôvodom odňatia pomoci v hmotnej núdzi a to z dôvodu, že v mesiaci marec 2018 žalobkyňa síce vykonávala činnosť podľa potvrdenia svojich zamestnávateľov v rozsahu 30 hodín mesačne, avšak nevykonala ju v rozsahu stanovenom v § 10 ods. 3 cit. zákona t.j. v rozsahu 32 hodín mesačne , pričom ponuku na práce podľa § 10 ods. 3 cit. zákona dňa 5.2.2018 odmietla. Žalobkyňa teda nevykonávala činnosti v zákonom stanovenom rozsahu, a preto úrad rozhodol správne, keď znížil v mesiaci marec 2018 jej dávku o sumu 61,60 eur, teda správne rozhodol o odňatí o pomoci v hmotnej

činnosti. 17. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (6.7.2018) ak v odsekoch 6 a 7 nie je ustanovené inak, dávka podľa odseku 2 sa znižuje o sumu 61,60 eura za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti,12) a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje alebo sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech (ďalej len "organizátor dobrovoľníckej činnosti") v rozsahu 32 hodín mesačne na vykonávaní a) menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, b) dobrovoľníckej činnosti,33) alebo c) prác na predchádzanie mimoriadnej situácii,29) počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie.

prvej vety. 12) § 5 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. 19. Podľa § 25 ods. 2 cit. zákona pomoc v hmotnej núdzi sa odníme, zvýši alebo zníži a vyplatí sa vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Osobitný príspevok sa odníme, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na osobitný príspevok.

21. Dňa 7.3.2018 žalobkyňa doručila prvostupňovému orgánu potvrdenia zamestnávateľa In operation s.r.o., so sídlom v Bratislave, podľa ktorého v mesiaci marec 2018 odpracovala 30 hodín na základe dohôd o vykonaní práce v dňoch 1.3 a 2.3.2018 a 5.3. a 6.3 2018, ktoré boli

mesačne. Pokiaľ táto osoba má príjem zo závislej činnosti, ktorá bola dohodnutá na menej ako 32 hodín mesačne, mesačný rozsah vyššie citovaných obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti a prác na predchádzanie mimoriadnej situácii sa určí ako rozdiel medzi 32 hodinami a rozsahom dohodnutým v tomto pracovnom vzťahu. Podstatným na účely ďalšieho trvania dávky v hmotnej núdzi teda bola samotná účasť žalobkyne ako poberateľky dávky v hmotnej núdzi na jednej z činnosti vymenovaných v § 10 ods. 3 cit. zákona v rozsahu rozdielu medzi 32 hodinami a rozsahom jej pracovnej činnosti na základe pracovnoprávneho vzťahu, ak bol dohodnutý na menej ako 32 hodín mesačne.

2018 nevykonávala. V marci 2018 pracovala na základe jej pracovnoprávneho vzťahu 30 hodín a to v dňoch 1.,2.,5. a 6. marca. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa nesplnila podmienku stanovenú v § 10 ods. 5 cit. zákona, pretože sa nezúčastnila prác podľa § 10 ods. 3 v tom rozsahu, aby bol celkový počet odpracovaných hodín (spolu s jej odpracovanými hodinami podľa dohôd o vykonávaní práce) za marec 2018 tridsaťdva. Bolo preto namieste aplikovať § 10 ods. 5 tohto zákona a znížiť dávku o 61,60 eur, čo v danom prípade predstavuje odňatie tejto dávky, keďže dávku poberala práve v tejto výške. 24. Žalovaný tak rozhodol zákonne, keď potvrdil prvostupňové rozhodnutie o odňatí pomoci v hmotnej núdzi žalobkyni od 1.3.2018. 25. Čo sa týka sťažnostnej námietky, že z rozhodnutí správnych orgánov nie je zrejmé, z akých dôvodov žalobkyňa mala povinnosť odpracovať rozdiel hodín medzi počtom 32 a počtom hodín dohodnutých v právnom vzťahu zakladajúcom nárok na príjem zo závislej činnosti, súd uvádza, že právne posúdenie tejto otázky zo strany žalovaného je zreteľne

týchto činností v tomto ohraničenom rozsahu. Zákon o pomoci hmotnej núdzi v § 10 ods. 5 prvá veta určuje mesačný rozsah prác uvedených v § 10 ods. 3 ako rozdiel medzi 32 hodinami a rozsahom dohodnutým v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti. V tom istom ustanovení je ďalej zakotvené, že ak sa poberateľ dávky prác uvedených v § 10 ods. 3 v stanovenom rozsahu nezúčastní, má to za následok zníženie dávky o 61,60 eura.

27. Aj požiadavka žalobkyne, aby v prípade, ak sa ponuka vzťahuje iba na časť mesiaca, sa alikvotne znížila požiadavka na počet odpracovaných hodín, je nedôvodná. Zákon ako podmienku nestanovuje, že by organizátor činností mal povinnosť činnosti uvedené v § 10 ods. 3 zákona v rámci mesiaca pravidelne rozvrhnúť na všetky dni mesiaca. Pri rozsahu 32 hodín mesačne ani nie je dobre možné, aby bola táto činnosť rozvrhnutá na všetky dni mesiaca; pri prácach na predchádzanie mimoriadnych situácii, počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie to ani nie je možné. Z obsahu zákona nie je možné vyvodiť právny záver žalobkyne, že pokiaľ sa ponuka obmedzovala iba na prvú polovicu mesiaca, mala povinnosť vykonávať činnosti iba 16 hodín.

Samotná dohoda o vykonaní práce, na ktorú poukazuje žalobkyňa a podľa ktorej vykonávala prácu dňa 6.3.2018 (čo je zároveň deň, na ktorý jej bola ponúkaná aj činnosť organizátora Mesta Žilina) bola uzavretá 4.3.2018, teda po odmietnutí tejto ponuky. Žalobkyňa tak namieta termíny uvedené v ponuke, hoci pri uzatváraní dohody o vykonaní práce dňa 4.3.2018 vedela, že túto ponuku ako celok predtým odmietla a do činností podľa ponuky vedome nenastúpila.

30. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že ponuka jej priamo bránila vo výkone závislej činnosti a preto ju nemohla uprednostniť pred výkonom práce na základe dohôd o vykonaní práce, kasačný súd opätovne konštatuje, že k odmietnutiu ponuky došlo v čase, keď žalobkyňa nemala uzavretú žiadnu dohodu o vykonaní práce a preto jej nič nebránilo ponuku ako celok prijať.

31. Kasačný súd teda konštatuje, že žalobkyňa s poukazom na § 10 ods. 5 písm. b/ zákona o pomoci v hmotnej núdzi nevykonávala činnosti v zákonom stanovenom rozsahu, t. j. 32 hodín mesačne. Stotožnil sa tak právnym názorom správneho súdu, že správne orgány podľa § 25 ods. 2 cit. zákona správne rozhodli, keď zistili, že žalobkyňa nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Sťažnostné námietky žalobkyne vyhodnotil ako v plnom rozsahu nedôvodné a preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol.

33. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.