9Sžsk/14/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:5018200358.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Žiline
- Sp. zn. 1. inštancie
- 26Sa/33/2018
- IČS
- 5018200358
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobkyne: J.. K. H., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. Č.. X, XXX XX Ž., právne zastúpená JUDr. Sabínou Hodoňovou, PhD., advokátkou so sídlom Mariánske námestie č. 31, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska č. 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2018/8648-3Zv zo dňa 26.6.2018, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 26Sa/33/2018-67 zo dňa 9.9.2020, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . Žalovanému náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Žiline (ďalej ako „krajský súd“, resp. „správny súd“) rozsudkom č. k. 26Sa/ 33/2018-67 zo dňa 9.9.2020 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2018/8648-3Zv zo dňa 26.6.2018 (ďalej ako „preskúmavané rozhodnutie“) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal. 2.
Preskúmavaným rozhodnutím bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina (ďalej ako „prvostupňový správny orgán“) č. ZAl/OHNNVaŠSD/HN/SOC/2018/62935-44 zo dňa 6.4.2018 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“). Týmto rozhodnutím prvostupňový správny orgán odňal žalobkyni pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 Eur mesačne od 1.3.2018. V odôvodnení uviedol, že na základe ponuky zo dňa 22.1.2018 bolo žalobkyni ponúknuté vykonávanie pracovných činností v rozsahu 32 hodín mesačne podľa pokynov organizátora, ktorým je Mesto Žilina na obdobie od 1.3.2018 do 31.12.2018. Žalobkyňa dňa 5.2.2018 svojím podpisom Ponuku na vykonávanie pracovných činností v rozsahu 32 hodín mesačne odmietla. Prvostupňový správny orgán rozhodol o odňatí pomoci v hmotnej núdzi, nakoľko poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 Eur bola v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon č.
417/2013 Z. z., resp. „zákon o pomoci v hmotnej núdzi) znížená o sumu 61,60 Eur z dôvodu odmietnutia ponuky na vykonávame pracovnej činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný poukázal na ust. § 10 ods. 3 a 5 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorým je ustanovený výkon činností v rozsahu 32 hodín mesačne, ktorého sa musí zúčastňovať každý plnoletý člen domácnosti, ak mu bol takýto výkon ponúknutý, alebo ho musí vykonávať na základe právneho vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti. Žalobkyni bol výkon činností ponúknutý, avšak táto ho dňa 5.2.2018 odmietla a na základe Ponuky v mesiaci marec 2018 tieto činnosti nevykonávala. Žalobkyňa mala v mesiaci marec uzatvorenú dohodu o vykonaní práce so zamestnávateľom IN Operation s. r. o., Bratislava na obdobie od 1.3.2018 do 2.3.2018 a od 5.3.2018 do 6.3.2018, teda vykonávala činnosti na základe právneho vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti. Podľa potvrdenia zamestnávateľa, ktoré bolo úradu doručené dňa 7.3.2018, žalobkyňa v mesiaci marec 2018 vykonávala činnosti v rozsahu 30 hodín.
Z predloženého potvrdenia a nevykonávania činností na základe ponuky (odmietnutej dňa 5.2.2018) mal žalovaný za preukázané, že žalobkyňa nevykonávala činnosti v zákonom stanovenom rozsahu v zmysle § 10 ods. 5 cit. zákona, a preto úrad rozhodol správne, keď znížil v mesiaci marec 2018 dávku o sumu 61,60 Eur. Keďže uvedená suma pomoci v hmotnej núdzi po znížení dávky o sumu 61,60 Eur je 0,00 Eur, správne rozhodol o odňatí pomoci v hmotnej núdzi.
K odvolacej námietke, že termíny v ponuke jej znemožnili výkon práce so zamestnávateľom na dohodu o vykonaní práce, žalovaný uviedol, že žalobkyňa ponuku odmietla dňa 5.2.2018, t. j. v čase, keď žiadnu dohodu so žiadnym zamestnávateľom nemala uzatvorenú.
Vo vzťahu k odvolacej námietke, že žalobkyňa mala uzatvorenú dohodu o poskytnutí príspevkov súvisiacich s realizáciou Kompetenčného kurzu č. 18/25/54K+/120 zo dňa 16.04.2018 na obdobie od 23.4.2018 do 1.6.2018, o ktoré požiadala dňa 28.03.2018, preto nemohla práce na základe Ponuky vykonávať, žalovaný uviedol, že dohoda o poskytnutí príspevkov súvisiacich s realizáciou kompetenčného kurzu na obdobie od 23.04.2018 do 01.06.2018 nemá žiadny vplyv na nedodržaný zákonom stanovený rozsah hodín vykonávania činností v mesiaci marec
2018. V závere rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobkyňa opakovanie odmieta Ponuky na vykonávanie činností v rozsahu 32 hodín mesačne a nerešpektuje znenie zákona, keď nepredkladá úradu z právneho vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, taký doklad (pracovnú zmluvu, dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti), ktorý preukazuje presne dohodnutý mesačný rozsah hodín, na ktorý bol právny vzťah uzatvorený.
4. Krajský súd po preskúmaní správnou žalobou napadnutého rozhodnutia zistil, že preskúmavané rozhodnutie je v celom rozsahu zákonné, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú. 5. Správny súd sa stotožnil s právnym názorom žalobkyne, že v danom prípade je potrebné, aby štát motivoval ľudí, ktorí sa ocitnú v hmotnej núdzi, a to takým spôsobom, že ponechá v prvom rade aktivitu na samotných poberateľov dávky, ktorí sa budú snažiť uplatniť na trhu práce. Závislá činnosť a príjem z tejto činnosti, vrátane významného dôsledku tejto činnosti, t. j. zvýšenie šancí na uzatvorenie riadneho pracovného pomeru, má a musí mať prednosť pred výkonom činností v rozsahu 32 hodín na základe predloženej ponuky. Správny orgán v tomto konaní vyhodnotil žalobkyňou predložené potvrdenie o rozsahu odpracovaných hodín u zamestnávateľa IN OPERATION s.r.o.
. Dávka v hmotnej núdzi bola znížená z dôvodu, že žalobkyňa nesplnila podmienku odpracovať mesačne 32 hodín, a nie z dôvodu odmietnutia ponuky. Žalovaný v konaní postupoval v súlade so zákonom č. 417/2013 Z. z.. Žalobou napadnuté rozhodnutie odôvodnil v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní. Dostatočne zistil skutkový stav a vysporiadal sa s námietkou žalobkyne. Vzhľadom na to, že správny súd ani ex offo žiadne ďalšie dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 203 ods. 2 SSP nezistil, žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
6. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu včas podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa (ďalej aj ako „sťažovateľka“) z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. 7. Sťažovateľka namietala, že odmietnutie ponuky nie je zákonným dôvodom pre odňatie dávky v hmotnej núdzi.
Až v priebehu súdneho konania založil žalovaný do súdneho spisu písomné vyjadrenie, z ktorého bolo možné vyvodiť, že žalobkyňa v zmysle § 10 ods. 5 zákona o pomoci v hmotnej núdzi mala povinnosť na základe ponuky odpracovať rozdiel medzi počtom hodín 32 a počtom hodín dohodnutých v právnom vzťahu na zakladajúcom jej nárok na príjem zo závislej činnosti. Z rozhodnutí správnych orgánov však nie je zrejmé, z akých dôvodov žalobkyňa mala takú povinnosť.
8. Sťažovateľka tiež namietala, že zákon žiadnym spôsobom neupravuje riešenie v situáciách, ak sa predložená ponuka vzťahuje na nižší počet hodín alebo ak sú hodiny v mesiaci rozvrhnuté iba na časť mesiaca. Sťažovateľka poukázala na to, že v mesiaci marec 2018 sa ponuka vzťahovala iba na 30 hodín. Formálne síce ponúkala odpracovanie 32 hodín, avšak stretnutie na Mestskom úrade v Žiline sa malo uskutočniť až o 10:00 hod a práca mala začať už o 8:00
hod. Fakticky sa tak mesiaci marec 2018 ponuka obmedzovala iba na 30 hodín, pretože ani pri výkone práce v celom rozsahu žalobkyňa nemohla podľa ponuky vykonávať viac ako 30 hodín. Rozdiel medzi počtom hodín v ponuke a počtom hodín, ktoré žalobkyňa odpracovala sa
rovná nule. Sťažovateľka tak mesiaci marec 2018 nemala povinnosť odpracovať žiadne ďalšie hodiny v zmysle ponuky. 9. Sťažovateľka je toho názoru, že zákon obdobie jedného mesiaca bližšie nešpecifikuje a je potrebné ho vnímať ako obdobie od 1. do posledného dňa v mesiaci a z tohto pohľadu je potrebné posúdiť aj ponuku, t. j. či sa vzťahuje na celý mesiac alebo len na jeho časť a v prípade, ak sa vzťahuje iba na časť mesiaca, je z tohto pohľadu potrebné alikvotne znižovať požiadavku na počet odpracovaných hodín ponúkanej činnosti. Ponuka sa obmedzovala na obdobie od 6. do 15.3.2018, t. j. iba na prvú polovicu mesiaca. Alikvotná časť z 32 hodín mesačne s ohľadom na možnosť vykonávať činnosti najviac do 15. marca 2018 predstavuje iba
16 hodín. Počet hodín 32 je nevyhnutné rozložiť na obdobie celého mesiaca, pretože inak môže dôjsť k zneužitiu tohto inštitútu v tom smere, že žalovaný by bol oprávnený predložiť ponuku na 32 hodín mesačne iba v štyroch po sebe nasledujúcich dňoch.
10. Sťažovateľka uviedla, že s termínmi vykonávania prác podľa ponuky boli v kolízii hodiny, ktoré žalobkyňa odpracovala v právnom vzťahu, ktorý jej zakladal nárok na príjem zo závislej činnosti. Výkon prác mala konkrétne dohodnutý deň 6. marca 2018.
11. Sťažovateľka vyjadrila názor, že stanovenie konkrétnych termínov vykonávania činnosti jej ako uchádzačke o zamestnanie priamo bráni v uzatváraní dohôd o vykonaní práce. Predložená ponuka jej priamo bránila vo výkone závislej činnosti, túto ponuku tak nemohla uprednostniť pred výkonom práce na základe dohody o vykonaní práce.
12. Žalovaný sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 12.1.2021. Žalovaný uviedol, že správny súd vo veci riadne, dostatočne a spoľahlivo zistil skutkový stav a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil, postup a rozhodnutie krajského súdu považuje za správne a v súlade so zákonom. Žalovaný navrhol, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.
13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), po oboznámení sa so súdnym a administratívnom spisom a dôvodmi kasačnej sťažnosti dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.
14. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného zo dňa 26.6.2018, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 6.4.20198, ktorým tento úrad podľa zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi v znení neskorších predpisov odňal žalobkyni pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur mesačne od 1.3.2018. Stotožnil sa s dôvodom odňatia pomoci v hmotnej núdzi a to z dôvodu, že v mesiaci marec 2018 žalobkyňa síce vykonávala činnosť podľa potvrdenia svojich zamestnávateľov v rozsahu 30 hodín mesačne, avšak nevykonala ju v rozsahu stanovenom v § 10 ods. 3 cit. zákona t.j. v rozsahu 32 hodín mesačne , pričom ponuku na práce podľa § 10 ods. 3 cit. zákona dňa 5.2.2018 odmietla. Žalobkyňa teda nevykonávala činnosti v zákonom stanovenom rozsahu, a preto úrad rozhodol správne, keď znížil v mesiaci marec 2018 jej dávku o sumu 61,60 eur, teda správne rozhodol o odňatí o pomoci v hmotnej
núdzi. 15. Správny súd sa stotožnil s právnym posúdením veci zo strany žalovaného a žalobu zamietol. Poukázal na to, že dávka v hmotnej núdzi bola znížená z dôvodu, že žalobkyňa nesplnila podmienku odpracovať mesačne 32 hodín, a nie z dôvodu odmietnutia ponuky. 16. Žalobkyňa v kasačnej sťažnosti namietala toto právne posúdenie s tým, že samotná ponuka sa vzťahovala iba na 30 hodín a tento počet hodín splnila v právnom vzťahu zakladajúcom jej nárok na príjem zo závislej činnosti. V mesiaci marec tak nemala povinnosť odpracovať žiadne ďalšie hodiny v zmysle ponuky. Ďalej namietala, že ponuka nebola rozložená na celý mesiac marec, ale len na prvú časť mesiaca a z toho dôvodu je podľa jej názoru potrebné alikvótne znížiť požiadavku na počet odpracovaných hodín ponúkanej
činnosti. 17. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (6.7.2018) ak v odsekoch 6 a 7 nie je ustanovené inak, dávka podľa odseku 2 sa znižuje o sumu 61,60 eura za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti,12) a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje alebo sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech (ďalej len "organizátor dobrovoľníckej činnosti") v rozsahu 32 hodín mesačne na vykonávaní a) menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, b) dobrovoľníckej činnosti,33) alebo c) prác na predchádzanie mimoriadnej situácii,29) počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie.
18. Podľa § 10 ods. 5 cit. zákona ak je člen domácnosti v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti,12) mesačný rozsah menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c) sa určí ako rozdiel medzi 32 hodinami a rozsahom dohodnutým v tomto právnom vzťahu. Ak v odsekoch 6 a 7 nie je ustanovené inak, dávka podľa odseku 2 sa znižuje o sumu 61,60 eura za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý v príslušnom kalendárnom mesiaci nevykoná činnosť v rozsahu a) najmenej 32 hodín mesačne, ak rozsah činností v tomto právnom vzťahu je dohodnutý na najmenej 32 hodín mesačne, b) dohodnutom v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti,12) ak rozsah činností v tomto právnom vzťahu je dohodnutý na menej ako 32 hodín mesačne alebo sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo organizátorom dobrovoľníckej činnosti nezúčastní menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c) v rozsahu určenom podľa
prvej vety. 12) § 5 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. 19. Podľa § 25 ods. 2 cit. zákona pomoc v hmotnej núdzi sa odníme, zvýši alebo zníži a vyplatí sa vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Osobitný príspevok sa odníme, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na osobitný príspevok.
20. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobkyni bola predložená ponuka č. 1/2018 zo dňa 22.1.2018 prvostupňového správneho orgánu na vykonávanie činností v rozsahu 32 hodín mesačne u organizátora činností, ktorým je Mesto Žilina, v rozpise, ako je uvedené v tejto ponuke a to na obdobie od marca do decembra 2018. Čo sa týka marca, ponuka na vykonávanie činnosti bola stanovená na dni 6.,7.,8.,9.,12,.13.,14. a 15. marca, vždy s časom začatia výkonu od 8:00 hod. a ukončením o 12:00. hod. Túto ponuku žalobkyňa dňa 5.2.2018 osobne odmietla, čo potvrdila podpisom na ponuke.
21. Dňa 7.3.2018 žalobkyňa doručila prvostupňovému orgánu potvrdenia zamestnávateľa In operation s.r.o., so sídlom v Bratislave, podľa ktorého v mesiaci marec 2018 odpracovala 30 hodín na základe dohôd o vykonaní práce v dňoch 1.3 a 2.3.2018 a 5.3. a 6.3 2018, ktoré boli
jeho prílohou. 22. Žalobkyňa bola poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, ktorá je v zmysle zákona o pomoci v hmotnej núdzi jednou z foriem pomoci v hmotnej núdzi. Podmienkou poberania dávky v hmotnej núdzi je účasť poberateľa na menších obecných službách pre obec alebo na dobrovoľníckej činnosti alebo na prácach na predchádzanie mimoriadnej situácii, počas vyhlásenia mimoriadnej situácie, pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie (§ 10 ods. 3 zákon o pomoci v hmotnej núdzi), ktoré mu boli ponúknuté, a to v rozsahu 32 hodín
mesačne. Pokiaľ táto osoba má príjem zo závislej činnosti, ktorá bola dohodnutá na menej ako 32 hodín mesačne, mesačný rozsah vyššie citovaných obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti a prác na predchádzanie mimoriadnej situácii sa určí ako rozdiel medzi 32 hodinami a rozsahom dohodnutým v tomto pracovnom vzťahu. Podstatným na účely ďalšieho trvania dávky v hmotnej núdzi teda bola samotná účasť žalobkyne ako poberateľky dávky v hmotnej núdzi na jednej z činnosti vymenovaných v § 10 ods. 3 cit. zákona v rozsahu rozdielu medzi 32 hodinami a rozsahom jej pracovnej činnosti na základe pracovnoprávneho vzťahu, ak bol dohodnutý na menej ako 32 hodín mesačne.
23. V tomto prípade vo februári 2018 žalobkyňa odmietla ponuku na vykonávanie prác podľa § 10 ods. 3 cit. zákona a je nesporne preukázané, že žiadne práce na základe ponuky v marci
2018 nevykonávala. V marci 2018 pracovala na základe jej pracovnoprávneho vzťahu 30 hodín a to v dňoch 1.,2.,5. a 6. marca. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa nesplnila podmienku stanovenú v § 10 ods. 5 cit. zákona, pretože sa nezúčastnila prác podľa § 10 ods. 3 v tom rozsahu, aby bol celkový počet odpracovaných hodín (spolu s jej odpracovanými hodinami podľa dohôd o vykonávaní práce) za marec 2018 tridsaťdva. Bolo preto namieste aplikovať § 10 ods. 5 tohto zákona a znížiť dávku o 61,60 eur, čo v danom prípade predstavuje odňatie tejto dávky, keďže dávku poberala práve v tejto výške. 24. Žalovaný tak rozhodol zákonne, keď potvrdil prvostupňové rozhodnutie o odňatí pomoci v hmotnej núdzi žalobkyni od 1.3.2018. 25. Čo sa týka sťažnostnej námietky, že z rozhodnutí správnych orgánov nie je zrejmé, z akých dôvodov žalobkyňa mala povinnosť odpracovať rozdiel hodín medzi počtom 32 a počtom hodín dohodnutých v právnom vzťahu zakladajúcom nárok na príjem zo závislej činnosti, súd uvádza, že právne posúdenie tejto otázky zo strany žalovaného je zreteľne
uvedené v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Okrem citácie na tento prípad aplikovaných právnych predpisov (§ 10 ods. 3, § 10 ods. 5 zákona o pomoci v hmotnej núdzi) uviedol aj svoje právne posúdenie, že hoci účastníčka za marec 2018 vykonávala činnosti pre svojho zamestnávateľa v rozsahu 30 hodín, nevykonávala činnosti v zákonom stanovenom rozsahu, pričom poukazoval na rozsah stanovený zákonnou úpravou § 10 ods. 3 a § 10 ods. 5 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia neuvádzal, že by zákonným dôvodom pre odňatie dávky bolo odmietnutie ponuky zo strany žalobkyne, ale nevykonávanie činností v zákonom stanovenom rozsahu, ako to explicitne vyplýva z jeho odôvodnenia. 26. Čo sa týka námietky, že v predloženej ponuke bol nižší počet hodín, ako predpokladá zákon, s týmto tvrdením sa kasačný súd nestotožnil. Podľa ponuky zo dňa 22.1.2018 v ôsmich dňoch mesiaca marec s časom vykonávania činnosti od 8 do 12 hodiny je rozsah činnosti v tomto mesiaci určený na 32 hodín. Samotné organizovanie výkonu pracovnej činnosti v rámci tohto ohraničenia je vecou organizátora činností, vrátane prihliadania na skutočné vykonávanie
týchto činností v tomto ohraničenom rozsahu. Zákon o pomoci hmotnej núdzi v § 10 ods. 5 prvá veta určuje mesačný rozsah prác uvedených v § 10 ods. 3 ako rozdiel medzi 32 hodinami a rozsahom dohodnutým v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti. V tom istom ustanovení je ďalej zakotvené, že ak sa poberateľ dávky prác uvedených v § 10 ods. 3 v stanovenom rozsahu nezúčastní, má to za následok zníženie dávky o 61,60 eura.
Zákon vždy vyžaduje vykonávanie činností minimálne v rozsahu 32 hodín mesačne, a to buď prác podľa § 10 ods. 3 cit. zákona alebo prác na základe individuálneho pracovnoprávneho vzťahu alebo kombináciu týchto prác. Žalobkyňa preukázateľne v marci 2018 túto hranicu nesplnila.
27. Aj požiadavka žalobkyne, aby v prípade, ak sa ponuka vzťahuje iba na časť mesiaca, sa alikvotne znížila požiadavka na počet odpracovaných hodín, je nedôvodná. Zákon ako podmienku nestanovuje, že by organizátor činností mal povinnosť činnosti uvedené v § 10 ods. 3 zákona v rámci mesiaca pravidelne rozvrhnúť na všetky dni mesiaca. Pri rozsahu 32 hodín mesačne ani nie je dobre možné, aby bola táto činnosť rozvrhnutá na všetky dni mesiaca; pri prácach na predchádzanie mimoriadnych situácii, počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie to ani nie je možné. Z obsahu zákona nie je možné vyvodiť právny záver žalobkyne, že pokiaľ sa ponuka obmedzovala iba na prvú polovicu mesiaca, mala povinnosť vykonávať činnosti iba 16 hodín.
28. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že s termínmi vykonávania prác podľa ponuky boli v kolízii hodiny, ktoré žalobkyňa odpracovala podľa dohôd o vykonaní práce, konkrétne dňa 6.3.2018, táto námietka je zavádzajúca a účelová. Bolo jednoznačne preukázané, že ponuku organizátora činností Mesta Žilina žalobkyňa odmietla 5.2.2018. V tom čase nemala uzavretý žiadny pracovný pomer, ani dohodu mimo pracovného pomeru. Preto táto ponuka nebola zo strany organizátora činností nijako upravovaná, neboli jej ponúkané náhradné termíny.
Samotná dohoda o vykonaní práce, na ktorú poukazuje žalobkyňa a podľa ktorej vykonávala prácu dňa 6.3.2018 (čo je zároveň deň, na ktorý jej bola ponúkaná aj činnosť organizátora Mesta Žilina) bola uzavretá 4.3.2018, teda po odmietnutí tejto ponuky. Žalobkyňa tak namieta termíny uvedené v ponuke, hoci pri uzatváraní dohody o vykonaní práce dňa 4.3.2018 vedela, že túto ponuku ako celok predtým odmietla a do činností podľa ponuky vedome nenastúpila.
29. Aj všeobecné tvrdenie žalobkyne, že stanovenie konkrétnych termínov vykonávania činností bráni žalobkyni v uzatváraní dohôd o vykonaní práce, je nedôvodná. Táto námietka je čisto hypotetická a nesúvisí s preskúmavaným rozhodnutím žalovaného. Kasačný súd k nej len dodáva, že pri riadnej spolupráci poberateľa dávky s úradom je vykonávanie činností na základe ponuky nastavené tak, aby mal možnosť pracovať aj na základe vlastnej aktivity, ktorú úrad práce akceptuje a prispôsobí jej aj ponuku. Predpokladá to však komunikáciu poberateľa dávky s úradom a jeho priebežné oboznamovanie s jeho aktivitami v rámci pracovného trhu. Samotný rozsah činnosti ustanovený zákonom o pomoci v hmotnej núdzi na 32 hodín mesačne nie je zaťažujúci a ponecháva dostatočný priestor na hľadanie si vhodného a primeraného zamestnania aj na základe individuálne uzatváraných pracovných vzťahov.
30. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že ponuka jej priamo bránila vo výkone závislej činnosti a preto ju nemohla uprednostniť pred výkonom práce na základe dohôd o vykonaní práce, kasačný súd opätovne konštatuje, že k odmietnutiu ponuky došlo v čase, keď žalobkyňa nemala uzavretú žiadnu dohodu o vykonaní práce a preto jej nič nebránilo ponuku ako celok prijať.
Pokiaľ následne mala v marci 2018 záujem uzavrieť dohodu o vykonaní práce, po oznámení tejto skutočnosti prvostupňovému orgánu by aktivačné centrum tohto orgánu poskytlo náhradné termíny vykonávania činností, ako to vyplýva z jeho vyjadrenia na č.l. 60 správneho spisu.
31. Kasačný súd teda konštatuje, že žalobkyňa s poukazom na § 10 ods. 5 písm. b/ zákona o pomoci v hmotnej núdzi nevykonávala činnosti v zákonom stanovenom rozsahu, t. j. 32 hodín mesačne. Stotožnil sa tak právnym názorom správneho súdu, že správne orgány podľa § 25 ods. 2 cit. zákona správne rozhodli, keď zistili, že žalobkyňa nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Sťažnostné námietky žalobkyne vyhodnotil ako v plnom rozsahu nedôvodné a preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol.
32. O trovách kasačného konania vo vzťahu k žalovanému bolo rozhodnuté podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP a contrario. Žalovaný bol v konaní úspešný a má právo na náhradu trov konania. Náhradu mu však súd nepriznal, pretože neboli splnené podmienky § 168 SSP. Žalobkyňa ako neúspešná účastníčka kasačného konania nemá právo na jeho náhradu ( § 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).
33. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 24. augusta 2022