9Sžsk/20/2021

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 5Sa/19/2018 - 48 zo dňa 06. 10. 2020 zamietol žalobu ako nedôvodnú v zmysle § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny

3. Správny súd poukázal na skutočnosť, že formulár tlačiva - žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie obsahuje čestné vyhlásenie okrem iného aj o tom, či uchádzač o zamestnanie je, resp. nie je samostatne zárobkovo činnou osobou vrátene poučenia, kto sa na účely zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“) za samostatne zárobkovo činnú osobu považuje, okrem iného aj fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách podľa osobitného predpisu, ktorý je v danom prípade zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov (konkrétne § 12a až § 12e, ďalej len „zákon o súkromnom podnikaní občanov“), ktorý definuje poľnohospodársku výrobu vykonávanú podnikateľom - samostatne hospodáriacim roľníkom a zároveň upravuje aj zákonné podmienky zápisu do evidencie a postup príslušného orgánu pri zápise do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka, ako aj vydanie osvedčenia o tom. Žalobca vo svojej žiadosti

4. Rovnako sa správny súd nestotožnil s námietkou žalobcu, že bolo povinnosťou príslušného správneho orgánu pred zaradením žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie ex offo zisťovať, či je žalobca samostatne zárobkovo činnou osobou, t. j. či je evidovaný ako samostatne hospodáriaci roľník, pretože to mal byť práve žalobca, ktorý si uplatnil predmetný nárok a jeho povinnosťou bolo preukázať, že spĺňa všetky podmienky pre jeho priznanie. Pričom sám žalobca čestne vyhlásil, že všetky podmienky pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie spĺňa a že údaje sú pravdivé, preto príslušný prvostupňový orgán žalovaného pri posudzovaní jeho žiadosti nemal dôvod pochybovať o pravdivosti týchto údajov a jeho vyhlásenia, čo bolo dôvodom pre vyhovenie jeho žiadosti.

zákon. V danom prípade však o takýto prípad nešlo, pretože skutkový stav bol dostatočne zistený a podložený špecifikovanými dôkazmi. Nebolo preto ani potrebné doplniť dokazovanie výsluchom žalobcom navrhovaných svedkov za účelom preukázania jeho tvrdenia o tom, že bol pri podávaní žiadosti zamestnancom prvostupňového orgánu žalovaného nesprávne poučený o podmienkach evidencie s tým, že činnosť samostatne hospodáriaceho roľníka pre túto nie je prekážkou, pretože opak vyplýva z už samotného formulára žiadosti, ktorý obsahuje okrem iného aj poučenie v tejto súvislosti.

III. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobcu

10. Žalovaný využil svoje právo na základe zaslanej výzvy správneho súdu a vyjadril sa ku kasačnej sťažnosti písomným podaním č. 2021/6393/36082/OP zo dňa 05. 03. 2021. 11. Vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že z vyjadrení sťažovateľa nevyplynulo, že činnosť samostatne hospodáriaceho roľníka nevykonáva, naopak, sťažovateľ v žiadosti uviedol, že nie je samostatne zárobkovo činnou osobou, napriek tomu, že v danom čase bol podnikateľom - samostatne hospodáriacim roľníkom zapísaným v príslušnej evidencii. Preto žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietnuť ako nedôvodnú.

IV. Konanie pred kasačným súdom

súdnictva. 13. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

15. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 5Sa/19/2018 - 48 zo dňa 06. 10. 2020, ktorým správny súd zamietol žalobu ako nedôvodnú. 16. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného č. 2018/33784/11087/SSZOSK zo dňa 02. 03. 2018, ktorým bolo zamietnuté odvolanie sťažovateľa podané proti prvostupňového orgánu žalovaného č. KE0/RSK/ZAM/2017/23849 zo dňa 06. 11. 2017, ktorým prvostupňový orgán žalovaného rozhodol, že sťažovateľ bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 20. 08. 2016.

zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení a na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.

19. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu a konaní im predchádzajúcich pri aplikácii zákonnej úpravy právnych predpisov postupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel k zhodnému záveru ako správny súd. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami sťažovateľa uvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutej právnej normy obsiahnutej v dôvodoch napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvára dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku.

20. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 21. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

Zároveň sťažovateľ vyhlásil a svojim podpisom potvrdil, že údaje uvedené v žiadosti sú pravdivé a, že bol správnym orgánom upozornený na právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia. Dňa 25. 05. 2017 bolo prvostupňovým orgánom zistené, že sťažovateľ má osvedčenie o zápise do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka (záznamy o kontaktoch uchádzača o zamestnanie), následne si prvostupňový orgán vyžiadal uvedené osvedčenie od Obce Sokoľany, ktorá ho vydala sťažovateľovi. Z uvedeného osvedčenia vyplynulo, že sťažovateľ ako samostatne hospodáriaci roľník (ďalej len „SHR“) bol zaradený do evidencie SHR dňom 09. 12. 2015 a jeho činnosť podnikania bola rastlinná výroba - 01.11.

Z uvedených dôvodov navrhol ústne pojednávanie za jeho účasti a pracovníčok prvostupňového orgánu, na ktorom by bol vykonaný výsluch svedka. Sťažovateľ poukázal na to, že prvostupňový orgán z úradnej moci pri zaradení do evidencie neskúmal, či bol zaradený do evidencie SHR, a preto to vníma ako pochybenie prvostupňového orgánu a nedostatočne zistený skutkový stav

údaje. Druhostupňový orgán zrušil rozhodnutie o vyradení z evidencie z dôvodu, že sťažovateľ sa pred samotným rozhodnutím nevyjadril k podkladom rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 SP a vec vrátil na nové konanie. Sťažovateľ podaním zo dňa 18. 10. 2017 sa vyjadril k podkladom rozhodnutia, pričom zopakoval obdobné tvrdenia ako v pôvodnom odvolaní a opätovne navrhol ústne pojednávanie. Následne prvostupňový orgán opätovne vydal rozhodnutie o vyradení sťažovateľa z evidencie. Proti tomuto rozhodnutiu sa sťažovateľ odvolal, pričom opätovne zopakoval obdobné tvrdenia ako v predchádzajúcich odvolaniach. Žalovaný o odvolaní sťažovateľa rozhodol tak, že ho zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu o vyradení sťažovateľa z evidencie dňom 20. 08. 2016 v zmysle § 36 ods. 1 písm. r) bod 1. zákona o službách zamestnanosti.

26. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

28. Podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti, uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu a ktorý neprevádzkuje alebo nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

30. Podľa § 36 ods. 1 písm. r) bod 1. zákona o službách zamestnanosti, úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak pri podaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie uchádzač o zamestnanie uviedol údaje, ktoré boli následne preukázané ako nepravdivé a ktoré viedli k jeho zaradeniu do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

32. Podľa § 12a ods. 2 zákona o súkromnom podnikaní občanov, samostatne hospodáriaci roľník vykonáva poľnohospodársku výrobu vo vlastnom mene, na vlastný účet a zodpovednosť. 33. Po preskúmaní administratívneho spisu žalovaného a prvostupňového orgánu spolu so súdnym spisom, kasačný súd z predložených spisov zistil, že sťažovateľ bol dňom 20. 08. 2016 vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že bolo neskôr preukázané, že pri podávaní žiadosti, sťažovateľ uviedol nepravdivé údaje a tieto viedli k jeho zaradeniu do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Medzi účastníkmi konania tak bolo sporné, či žalovaný, resp. prvostupňový orgán postupoval správne, ak sťažovateľa vyradil z evidencie uchádzačov o zamestnanie v zmysle zákona o službách zamestnanosti. Vzhľadom na uvedené, kasačný súd zameral svoju pozornosť na túto otázku.

V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Asan/18/2017 zo dňa 24. 07. 2019 (R 68/2019), v ktorom sa rozhodovalo o nevykonaní navrhnutých dôkazov v správnom konaní, pričom bolo ustálené, že ak žalovaný správny orgán nevykonal ďalšie dôkazy navrhované žalobcom, neporušil jeho práva, pretože dokazovanie vykonáva správny orgán, ktorý dôkazy aj hodnotí, pričom tejto skutočnosti korešponduje povinnosť účastníka konania predložiť, resp. poukázať na dôkazy, ktoré navrhuje vykonať. V predmetnej veci bolo nesporné, že prvostupňový orgán nariadil ústne pojednávanie z dôvodu prejednania sťažovateľovho odvolania z dôvodu absencie jeho podpisu na odvolaní, pričom mal možnosť prejednať svoje pripomienky aj ústne do zápisnice. To, že ústne pojednávanie neprebiehalo spôsobom akým si to predstavoval sám sťažovateľ - konfrontáciou s pracovníčkou - samo o sebe neznamená jeho nesprávnosť.

Z uvedeného tak vyplýva, že to bol práve sťažovateľ, ktorý neoznámil existenciu osvedčenia SHR podľa zákona o súkromnom podnikaní občanov. V prípade, ak by došlo zo strany sťažovateľa k uvedeniu týchto informácií do žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, kasačný súd by mal za preukázanú pravdivosť sťažovateľom uvádzaných tvrdení o oznámení - že je SHR - týchto skutočností pracovníčkam prvostupňového orgánu v čase spisovania žiadosti. Zároveň sťažovateľ v žiadosti čestne vyhlásil, že nie je okrem iného samostatne zárobkovo činná osoba a nevykonáva poľnohospodársku výrobu.

36. Konanie vo veci zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie začína výlučne na návrh, a to buď na základe osobného podania písomnej žiadosti alebo na základe žiadosti podanej elektronickými prostriedkami podpísanej kvalifikovaným elektronickým podpisom o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. V takom prípade účastník konania je povinný vyplniť príslušné tlačivo a plne zodpovedá za všetky v príslušnom tlačive uvedené skutočnosti. V danom prípade tak nemožno akceptovať námietky sťažovateľa vo vzťahu k nesprávnemu poučeniu, vzhľadom na to, že len sťažovateľ v čase podávania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, disponoval potrebnými a správnymi informáciami, ktoré mali vplyv na zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že činnosť SHR v konečnom dôsledku ani nevykonával, čo mal v kontakte s pracovníčkou správneho orgánu aj uviesť. Na svoju podporu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 7Sžso/65/2011, v ktorom bolo vyslovené, že za samostatne zárobkovo činnú osobu sa považuje SHR len vtedy, ak táto osoba poľnohospodársku výrobu v skutočnosti vykonáva a nie osobu, ktorá je len formálne zapísaná v evidencii samostatne hospodáriaceho roľníka. Kasačný súd však toto tvrdenie sťažovateľa nemôže považovať za pravdivé, vzhľadom na to, že v predchádzajúcich písomných podaniach sťažovateľa - odvolania a žaloba - ten naopak tvrdil, že sa zapojil do projektu „Mladý farmár“, rozoberal problematiku SHR s pracovníčkami správneho orgánu a na pobočke Sociálnej poisťovne, a zároveň je nutné podotknúť, že predpokladom zapojenia sa do takéhoto typu projektu bolo aj disponovanie osvedčením SHR. Táto námietka sťažovateľa je tak z pohľadu kasačného súdu irelevantná a zbytočne zavádzajúca, pričom si sám sťažovateľ

Prvá zmienka o tom, že činnosť SHR nevykonával bola až v rámci kasačného konania, pričom to nepodložil žiadnymi dôkazmi. Predmetom tohoto konania však bolo preskúmať správnosť postupu prvostupňového orgánu a žalovaného vo veci vyradenia sťažovateľa z evidencie uchádzačov o zamestnanie, odhliadnuc od toho nemožno ospravedlniť, že sťažovateľ v žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie uviedol údaje, ktoré sa neskôr ukázali ako nepravdivé.

39. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výrokov rozsudku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd námietky sťažovateľa proti rozsudku správneho súdu považoval za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.