9Sžsk/22/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej , členky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a člena senátu Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobkyne: S.. X.. N. Š., nar. XX. I. XXXX, bytom H. Č.. XX, R. U., zastúpenej: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., IČO: 36813401, so sídlom Podzámska č. 32, Nové Zámky, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 11. februára 2019 č. 26265-3/2019-BA, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/30/2019-104 z 10. augusta 2020 takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Žalobkyňa má právo voči žalovanej na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania v celom rozsahu.

Odôvodnenie

I.

Najskôr zopakoval, že pohľadávka na penále vznikla až jeho predpísaním, a tak si ju žalovaná nemohla prihlásiť do konkurzu. Za ďalšiu „rozhodujúcu skutočnosť“ považoval to, že Okresný súd Nitra ďalším uznesením sp. zn. 31NcKR/3/2010 z 5. septembra 2012 povolil oddlženie dlžníka, čím sa všetky pohľadávky voči nemu stali nevymáhateľné. Konečne uzavrel, že žalovaná nemohla na zaplatenie penále zaviazať správkyňu, lebo tá bola z funkcie správcu odvolaná a podľa § 44 zákona č. 7/2005 Z. z. nekonala vo vlastnom mene.

Tá pri výkone svojej funkcie neodviedla za dlžníka poistné na sociálne poistenie za mesiace október 2009 až apríl 2010. Napriek tomu Okresný súd Nitra uznesením, ktoré bolo uverejnené v čiastke Obchodného vestníka vydanej 15. novembra 2011, zrušil vyhlásený konkurz po splnení rozvrhu výťažku. Po jeho právoplatnosti ďalším uznesením, uverejneným v čiastke vydanej 2. marca 2012, odvolal žalobkyňu z funkcie správcu.

podľa § 87 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov musí poistné počas konkurzu odvádzať správca, nie dlžník. Pretože dlžník nebol osobou povinnou odvádzať poistné, nebolo mu podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov možné predpísať ani penále. Žalovaná nepodala proti tomuto rozsudku kasačnú sťažnosť.

rozhodnutia. Na odôvodnenie stručne uviedla, že penále predpísala, pretože neboli včas odvedené poistné a príspevky za tieto mesiace, ktoré „samostatne zárobkovo činná osoba“ mala odviesť. Napriek odvolaniu žalobkyne žalovaná tu preskúmavaným rozhodnutím z 11. februára 2019 toto rozhodnutie potvrdila. Zdôraznila, že pohľadávky na poistné na sociálne poistenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, sú podľa § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. pohľadávkami proti podstate. Pohľadávka na penále vzniká až jeho predpísaním, preto nemusela byť proti dlžníkovi uplatnená v konkurze. Žalovaná odkázala na právny názor, ktorý vyslovil správny súd v rozsudku č. k. 26S/24/2015-54, a z neho uzavrela, že penále z obdobie konkurzu malo byť predpísané správkyni podstaty. Predpísanie penále je povinnosťou, a nie možnosťou žalovanej.

Správnemu súdu vytkol, že v tu prerokúvanej veci dospel k opačnému právnemu názoru. Podľa § 87 ods. 2 a § 44 zákona č. 7/2005 Z. z. však mohol s majetkom dlžníka disponovať len správca a dlžník nemohol odviesť poistné, ani keby tak chcel urobiť. Na základe citovaných ustanovení je správca aj osobou povinnou odvádzať poistné, žalobkyňa ho však za október 2009 až apríl 2010 neodviedla. Záverom žalovaná vytkla správnemu súdu nesprávne posúdenie účinkov oddlženia dlžníka, ktoré sa nemohlo týkať pohľadávky na penále, ktorá vznikla až v roku 2018. Pritom žalobkyňa sa týmto spôsobom nebránila v odvolaní proti rozhodnutiu pobočky. 6. Žalobkyňa navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť. V rozsudku č. k. 26/ 24/2015-43 súd riešil to, kto odvádza poistné, nie to, kto zodpovedá za penále. Penále je sankciou, ktorá je podľa § 100 ods. 2 písm. c) zákona č. 7/2005 Z. z. vylúčená z uspokojenia v konkurze.

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), na ktorý od 1. augusta 2021 prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobu a je prípustná, preskúmal napadnutý rozsudok a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).

Pre riešenie tejto otázky je dôležité objasniť si rozdiely medzi správcom podstaty a osobou, ktorá túto funkciu zastáva. Podľa § 206a ods. 1 z. č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov konania začaté pred 1. januárom 2012 sa dokončia podľa doterajších predpisov, ak odsek 2 neustanovuje inak. Podľa § 44 ods. 1 cit. zákona v znení účinnom do 31.12.2011 oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu. Podľa § 102 ods. 4 cit. zákona v znení účinnom do 31.12.2011 právoplatnosť uznesenia o zrušení konkurzu súd oznámi v Obchodnom vestníku. Zverejnením oznámenia zanikajú účinky

fyzická osoba alebo právnická osoba zapísaná do zoznamu správcov. Citované ustanovenie však definuje správcu len na účely posudzovania osobných a ďalších predpokladov, ktoré sú potrebné na výkon tejto funkcie, ako aj zodpovednosti osoby, ktorá je v tomto zozname

10. Vychádzajúc z citovaných ustanovení judikatúra už skôr vyslovila, že správca konkurznej podstaty je osobitný procesný subjekt zúčastnený na konkurznom konaní, ktorý má samostatné postavenie ako voči úpadcovi, tak voči veriteľom. Správcu konkurznej podstaty konkrétneho úpadcu nie je možné automaticky stotožňovať s fyzickou osobou, ktorá túto funkciu vykonáva (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obo 10/2014, jeho uznesenie sp. zn. 3 Obdo 59/2016, R 61/2017, ako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 417/2020 a ďalšie). Správca (konkurznej) podstaty ako osobitný procesný subjekt existuje len počas konkurzného konania, resp. na základe § 102 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. v citovanom znení ešte určitý čas po jeho skončení.

11. Od tohto pojmu správcu však treba odlišovať samotnú fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá v danom konkurznom konaní funkciu správcu vykonáva. Táto fyzická osoba alebo právnická osoba len vykonáva funkciu správcu, teda plní tie úlohy a oprávnenia, ktoré zákon s touto funkciou spája. Tieto úlohy a oprávnenia sa však nestávajú jej osobnými úlohami a oprávneniami, ale zostávajú úlohami a oprávneniami správcu ako osobitného procesného

12. Vychádzajúc z uvedených úvah tak možno uzavrieť, že bez ohľadu na to, či v konkurze na majetok dlžníka Z. T. povinnosť odvádzať poistné zaťažovala správcu podstaty alebo samotného dlžníka, bolo možné povinnosti, ktoré by z výkonu funkcie správcu v danom konkurze vznikali, ukladať správcovi podstaty len do okamihu zániku jeho funkcie podľa § 102 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. v cit. znení. Podľa zisteného skutkového stavu bola žalobkyňa z funkcie správcu podstaty odvolaná uznesením okresného súdu, u ktorého účinky doručenia podľa § 199 ods. 9 cit. zák. nastali 3. marca 2012. Najneskôr právoplatnosťou tohto uznesenia (20. marec 2012) tak v tomto konkurznom konaní zanikol osobitný procesný subjekt - správca podstaty a najneskôr od tohto dátumu tak správcovi podstaty nemohli vzniknúť žiadne nové práva alebo povinnosti v súvislosti s týmto konkurzom. Nič na tom nemení okolnosť, že túto funkciu vykonávala žalobkyňa, ktorá ako fyzická osoba stále žije a tak má právnu subjektivitu (porov. § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Povinnosti, ktoré zaťažovali osobitný procesný

13. Len v záujme úplnosti podaného výkladu kasačný súd dopĺňa, že od úloh, oprávnení, práv a povinností správcu podstaty ako osobitného procesného subjektu je potrebné odlišovať zodpovednosť správcu za škodu v zmysle § 12 zákona č. 8/2015 Z. z. Ako už bolo uvedené, pojem správcu podľa citovaného zákona je odlišný od pojmu správcu podstaty v konkrétnom konkurze. Zodpovednosť správcu za škodu podľa citovaného ustanovenia je tak zodpovednosťou konkrétnej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá bola ustanovená na výkon úloh a oprávnení správcu v konkrétnom konaní, za škodu, ktorú pri výkone týchto oprávnení a úloh spôsobila. Takáto zodpovednosť za škodu sa však podľa citovaného ustanovenia spravuje Občianskym zákonníkom a nerozhoduje o ňom žalovaná v nedávkovom konaní. 14.

SSP zamietol. 15. Žalobkyňa mala v kasačnom konaní úspech a preto má právo na náhradu týchto trov. Preto jej kasačný súd podľa § 167ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP právo na ich náhradu proti neúspešnej žalovanej priznal. 16. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 25. mája 2022