9Sžsk/23/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobkyne: Mgr. D. R., narodená XX. U. XXXX, bytom vo H. L., N. Č.. XXX/X, právne zast.: JUDr. Denisou Veselou, advokátkou so sídlom vo Veľkom Krtíši, Mierová č. 1, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom v Bratislave, Špitálska č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 25. novembra 2019, Číslo: UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/2019/473 Ant, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. decembra 2020, č.k. 28Sa/ 4/2020-76, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I.

Číslo: UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/2019/473 Ant, ktorým žalovaný ako odvolací správny orgán postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš zo 17. apríla 2018, Číslo: VK1/OPPnKaPC/SOC/2018/16355-005. Týmto rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných

Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách § 13, § 14 ods. 4, § 15 ods. 1, § 39 ods. 1 a § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa Prvej hlavy Tretej časti SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.

Zistenia posudkového lekára zodpovedali odborným nálezom z psychiatrických vyšetrení z 18. septembra 2019, 08. februára 2018, 23. októbra 2017, psychologického vyšetrenia z 27. marca 2017 a z vyšetrenia všeobecného lekára, keď u posudzovanej osoby bolo potvrdené ochorenie hyperaktívna porucha s hraničným intelektom a stereotypnými pohybmi a obsedantne-kompluzívna porucha, pričom v prípade posudzovanej osoby išlo o ťažké zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy 50 %. Popis psychiatrom - spontánna verbalizácia usmerniteľná, orientovaný správne allo aj autopsychicky, poruchy pozornosti, mierne zvýšená ultrapsychická tenzia pri verbalizácii problémov, streotypné pohyby, nálada euthýmna, afektivita labilná, anxiózne reakcie a zvýšená sugestibilita, emotivita plochá, myslenie je uľpievavé, bez bludných obsahov, vo vnímaní bez porúch, nízka frustračná tolerancia, bez agresivity v správaní, ťažšie usmerniteľný. MMSE test kognitívnych funkcií je s normálnym výsledkom, IMF v pásme priemeru, bez podstatných zmien od roku 2013, vedomosti, duševný obzor a pamäťové schopnosti vykazujú mierne zlepšenie, naďalej veľmi pomalé psychomotorické tempo.

V konaní bolo vykonané aj sociálne šetrenie a následne vypracovaný komplexný posudok v súlade so zisteniami z tohto sociálneho šetrenia, kedy bola zistená odkázanosť syna žalobkyne v súlade s dosiahnutým počtom bodov ako stupeň odkázanosti I. Tieto skutočnosti žalovaný správne právne posúdil, že nenapĺňajú podmienky na priznanie príspevku na opatrovanie syna žalobkyne. K žalobkyňou uvádzanému agresívnemu správaniu syna, respektíve jeho vývoj od detstva, krajský súd uviedol, že žalovaný je viazaný skutočným stavom, ktorý existuje ku dňu vydania jeho rozhodnutia. Podľa lekárskych nálezov z roku 2017 až 2019, ktoré boli predložené správnemu orgánu k žiadosti žalobkyne, respektíve v priebehu konania syn žalobkyne nevykazoval agresívne správanie, a teda celá argumentácia žalobkyne o potrebe celodenného dohľadu nad jej synom z dôvodu jeho agresívneho správania nemala základ v zistenom zdravotnom stave posudzovanej osoby.

pripomienok, a preto jej tvrdenie o tom, že si zápisnicu vopred nemohla prečítať, nemá oporu v obsahu správneho spisu. 5. Z uvedených dôvodov krajský súd považoval námietky žalobkyne za nedôvodné a žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

II.

7. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 8. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 9. Konkrétne namietala, že v predmetnej veci absentovalo presvedčivé odôvodnenie zmeny rozhodujúcich skutočností, porovnanie predchádzajúceho stavu a terajšieho stavu, teda žalovaný nezdôvodnil, v čom spočívala zmena zdravotného stavu syna žalobkyne, ktorou bola zrušená potreba dohľadu pri jeho psychiatrickom ochorení, ktorá odôvodňovala v predchádzajúcom období priznaný opatrovateľský príspevok. S uvedeným sa tiež nevysporiadal krajský súd. Poukázala na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, III. ÚS 36/2010, IV. ÚS 115/ 03, I. ÚS 114/08), ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky [sp. zn. 5Co/200/2014, 4Sžo/ 3/2011, 4Sžo/1/2011, Sžo/23/2012 (bez uvedenia označenia príslušného senátu; pozn. súdu)] kladúce dôraz na riadne zdôvodnenie rozhodnutí orgánov verejnej správy a súdov. 10. Namietala tiež, že miera funkčnej poruchy syna žalobkyne bola stanovená podľa Kapitoly IV., položka č. 2 písm. c/ prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. - Poruchy osobnosti, správania, intelektu, komunikácie, ťažké narušenie sociálnej prispôsobivosti v rozsahu 50 % (z rozpätia 50 % až 60 %) a nie 60 %, ktorú mal syn žalobkyne stanovenú v roku 2018 a inokedy vo výške 70 %; rovnako namietala, že nedošlo k navýšeniu miery funkčnej poruchy o 10 % s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy.

III.

Z.z. 16. Žalovaný pri hodnotení zdravotného stavu syna žalobkyne vychádzal z odborných lekárskych nálezov, ktoré predložila samotná žalobkyňa, a nemal dôvod spochybňovať ich obsah, žalobkyňa tvrdenia o agresivite syna nepreukázala hodnoverným dôkazom, pričom podľa psychiatrických vyšetrení takéto prejavy u syna žalobkyne nie sú, napriek viacerým odporúčaniam a poučeniam žalobkyne permanentne odmietala hospitalizáciu syna, ktorú odporúčal aj psychiater za účelom presnejšej diagnostiky a nasadenia adekvátnej liečby v prípade, že by boli potvrdené prejavy agresivity v správaní. K námietke žalobkyne, že v minulosti jej bol priznaný peňažný príspevok na opatrovanie, pričom nie je zrejmé, v čom spočívala zmena zdravotného stavu, žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe žiadosti žalobkyne z 21. februára 2018, v tom čase žalobkyňa už poberateľkou uvedeného peňažného príspevku nebola. Táto skutočnosť bola predmetom odôvodnenia rozhodnutia, ktorým bol peňažný príspevok na opatrovanie syna žalobkyne odňatý s účinnosťou od 01. novembra 2013. V čase od júla 2016 do júla 2017 bol synovi žalobkyne

Na základe žiadosti syna žalobkyne o priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu bolo v roku 2013 a v roku 2014 vykonané nové posúdenie jeho zdravotného stavu a na základe psychiatrického vyšetrenia žalovaný v komplexnom posudku zo 14. februára 2014 konštatoval, že zdravotný stav posudzovaného sa zlepšil a ako forma kompenzácie bol navrhnutý peňažný príspevok na osobnú asistenciu v rozsahu 426 hodín ročne.

17. K ďalším námietkam žalovaný uviedol, že miera funkčnej poruchy nie je nemenná, vychádza sa z aktuálnych odborných nálezov, ktoré môžu preukazovať aj zmenu zdravotného stavu, pričom pre posúdenie odkázanosti na niektorú z foriem kompenzácie, zvýšenie miery funkčnej poruchy, ktorá dosiahla najmenej 50 %, nie je podstatné, nakoľko neodôvodňuje automaticky nárok na niektorú z foriem kompenzácie. Rovnako uviedol, že komplexný posudok je podkladom pre rozhodnutie, nie jeho prílohou, komplexný posudok bol riadne v súlade s § 55 ods. 6 a ods. 13 zákona č. 447/2008 Z.z. doručený; lekársky posudok a posudkový záver nebol žalovaný povinný doručiť. K namietanému nepredvolaniu syna žalobkyne pred posudkového lekára žalovaný uviedol, že povinnosťou posudkového lekára nie je nahrádzať, alebo modifikovať vyšetrenia odborných lekárov, ktorí liečia klienta niekoľko rokov a nahrádzať ich vlastným vyšetrením. Pre určenie miery funkčnej poruchy nie je dôležitý okamžitý stav posudzovanej osoby, ale nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností fyzickej osoby trvajúci dlhšie ako 12 mesiacov. Okrem toho zákon zveruje

18. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobkyne nie je dôvodná.

23. Z vyššie citovaného odseku 2 vyplýva, že zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé“ veci v agende správneho súdnictva, ktoré následne aj dokončí.

25. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

27. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 28. Podľa § 199 ods. 1 písm. d/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

30. Zákon č. 447/2008 Z.z. upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu.

32. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., posudková činnosť na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť. 33. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu, sociálny pracovník príslušného orgánu a iní prizvaní odborníci, najmä z oblasti stavebníctva, architektúry, ergoterapie a pomôcok.

35. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.

Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z., ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku.

Podľa § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z., posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo odborného lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby.

Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z.z., výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2.

Podľa § 13 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z., výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je posudkový záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia a návrh kompenzácie vo všetkých jej oblastiach. 46.

47. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4, ak tento zákon neustanovuje inak.

49. Podľa § 55 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z.z., ak sa fyzická osoba podľa lekárskeho posudku nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, je lekársky posudok podklad na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu a o parkovacom preukaze.

51. Podľa § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z., podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok. 52. Podľa § 55 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z.z., príslušný orgán doručí účastníkovi konania spolu s rozhodnutím aj komplexný posudok alebo lekársky posudok, ktoré sú podkladom tohto rozhodnutia. Pri peňažnom príspevku na opatrovanie doručí príslušný orgán účastníkovi konania rozhodnutie a fyzickej osobe, na ktorej opatrovanie účastník konania tento príspevok žiada, doručí komplexný posudok alebo lekársky posudok, ktoré sú podkladom tohto

54. Podľa § 49 ods. 10 zákona č. 448/2008 Z.z., odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby na účely poskytnutia sociálnej služby sa posudzuje podľa prílohy č. 3. Pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa dosiahnuté body podľa prílohy č. 3 písm. A v prvom bode až dvanástom bode sčítajú.

preukázané, že - žalobkyňa na predpísanom tlačive dňa 21. februára 2018 požiadala o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie syna K. R., narodeného XX. K.Í_ XXXX, - prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo 17. apríla 2018 vydaným pod číslom VK1/ OPPnKaPC/SOC/2018/16355-005 nevyhovel žiadosti žalobkyne z 21. februára 2018 a peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby - syna K. R. jej nepriznal [podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia tvoril Komplexný posudok zo 14. februára 2014, vyhotovený v súvislosti so žiadosťou podanou synom žalobkyne o priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu (podľa ktorého sa sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti mobility a orientácie, komunikácie, sebaobsluhy navrhli kompenzovať formou peňažného príspevku na osobnú asistenciu v rozsahu 426 hodín); prvostupňový správny orgán v súvislosti s podaním žiadosti o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie z 21. februára 2018 si vo veci zabezpečil aktuálny Lekársky posudok z 03. apríla 2018, v

Číslo: UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/2018/7826 Ant zamietol odvolanie a prvostupňové rozhodnutie zo 17. apríla 2018 potvrdil [podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia tvoril Komplexný posudok z 01. augusta 2018 (podľa ktorého, syn žalobkyne je i naďalej odkázaný na peňažný príspevok na osobnú asistenciu ako najvhodnejšiu formu kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia; podmienky na priznanie peňažného príspevku na opatrovanie žalobkyňa nespĺňala, keď po sčítaní jednotlivých bodov plynúcich z prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. dosiahol syn žalobkyne 105 bodov, čomu zodpovedal stupeň odkázanosti I) a vychádzajúci z vyhotoveného Lekárskeho posudku z 31. júla 2018 a Posudkového záveru z 31. júla 2018 vyhotoveného v rámci sociálnej posudkovej činnosti], - na základe žaloby podanej proti vyššie uvedenému rozhodnutiu z 10. augusta 2018 Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 12. júla 2019, č.k. 28Sa/20/2018-58 predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie

UPS/ US5/SSVODPPKPC/SOC/2019/473 Ant odvolanie žalobkyne opätovne zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie zo 17. apríla 2018 [podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia tvoril Komplexný posudok z 13. novembra 2019, v ktorom bol opakovane ako najvhodnejšia forma kompenzujúca sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia syna žalobkyne stanovený peňažný príspevok na osobnú asistenciu v rozsahu 426 hodín ročne; podmienky na priznanie peňažného príspevku na opatrovanie žalobkyňa nespĺňala, keď po sčítaní jednotlivých bodov plynúcich z prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. dosiahol syn žalobkyne 105 bodov, čomu zodpovedal stupeň odkázanosti I, z ktorého dôvodu tento typ peňažného príspevku navrhnutý nebol.

56. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojených administratívnych spisov konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od právnych záverov prijatých súdom vo veci samej.

58. Najvyšší správny súd v prvom rade uvádza, že príslušným orgánom na hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, ale aj na posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby s tým, že konkrétne je toto posudzovanie zverené posudkovým lekárom, ktorí na základe predložených odborných lekárskych nálezov, a jednak na základe výsledkov získaných sociálnym šetrením v domácnosti sociálnymi pracovníkmi, vyhodnotili, že syn žalobkyne síce má status osoby ťažko zdravotne postihnutej s mierou funkčnej poruchy 50 % podľa Kapitoly IV., položka č. 2 písm. c/ prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. - Poruchy osobnosti, správania, intelektu, komunikácie, ťažké narušenie sociálnej prispôsobivosti v rozsahu 50 % (z rozpätia 50 % až 60 %), avšak čo do posúdenia a ustálenia stupňa odkázanosti podľa § 14 ods. 4 zákona

Stupeň odkázanosti syna žalobkyne bol ustálený na hodnotu I s počtom bodov 105, pričom syn žalobkyne bol minimálne pri dvoch úkonoch stravovania a pri dodržiavaní liečebného režimu odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, čomu zodpovedala hodnota 5; v ostatných činnostiach plynúcich z prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. (1/ vyprázdňovanie močového mechúra, 2/ vyprázdňovanie hrubého čreva, 3/ osobná hygiena, 4/ celkový kúpeľ, 5/ obliekanie a vyzliekanie, 6/ zmena polohy, sedenie a státie, 7/ pohyb po schodoch, 8/ pohyb po rovine, 9/ orientácia v prostredí) syn žalobkyne nebol odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, a teda týmto činnostiam zodpovedalo bodové ohodnotenie 10. V súvislosti s výkonom dohľadu bolo ustálené, že syn žalobkyne je odkázaný na dohľad počas dňa minimálne pri troch činnostiach, čomu zodpovedalo bodové ohodnotenie 5 a v celkovom súhrne 105 bodov, čo podľa časti B prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. zodpovedalo dolnej hranici stupňa odkázanosti I. V tomto smere je podstatný posudkový záver z 05. novembra 2019 ako výsledok sociálneho šetrenia vykonaného dňa

žalobkyne) nebezpečné a agresívne správanie jej syna. Dodala, že od poslednej návštevy psychiatra až po rozhodnutie súdu uplynula doba vyše jedného roka a súd mohol podľa § 204 SSP doplniť dokazovanie, keď lekárske nálezy z rokov 2017 a 2019 nezohľadňujú aktuálny

60. V predmetnej veci žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala (napríklad aj doložením novších lekárskych správ zo psychologických / psychiatrických vyšetrení), že by zdravotný stav jej syna v rozhodnom období (t.j. v čase relevantnom na účely konania a rozhodovania o žiadosti o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie) vykazoval tak závažné znaky agresivity ako tvrdí žalobkyňa. V tomto smere nemožno krajskému súdu nič vyčítať.

obsedantno kompulzívnou poruchou, orientovaný správne, bez popisu agresivity, bez prejavov karidálnej a respiračnej nedostatočnosti, bez porúch sfinkterov. Najvyšší správny súd zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre ustálenie záveru o miere funkčnej poruchy a jej rozsahu, ako aj ďalších otázok na to nadväzujúcich (§ 11 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z.) a musí rovnako ako správne orgány vychádzať z lekárskych posudkov, vo vzťahu ku ktorým posudzuje relevantnosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o konkrétny peňažný príspevok na kompenzáciu - tu peňažný príspevok na opatrovanie.

Okrem toho zákon zveruje kompetencie o tom, či je potrebné osobné stretnutie posudkového lekára s posudzovanou fyzickou osobou, posudkovým lekárom okrem prípadu, kedy o to písomne fyzická osoba požiada s tým, že podľa § 24 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 102/ 2020 Z.z. o niektorých opatreniach v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19, v čase krízovej situácie sa posúdenie zdravotného stavu fyzickej osoby pri výkone lekárskej posudkovej činnosti podľa osobitného predpisu44) (odkaz na § 11 zákona č. 447/2008 Z.z.; pozn. súdu) vykoná bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby, ak posudkový lekár neurčí inak. Rovnako aj stanovenie miery funkčnej poruchy, či už v rozsahu 50 % alebo 60 % nemá vplyv pre priznanie toho ktorého peňažného príspevku.

Lekársky posudok a posudkový záver tvoria podľa § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. podklady pre vydanie komplexného posudku, nie sú však jeho prílohou, a teda nedoručujú sa spolu s komplexným posudkom. Komplexný posudok z 13. novembra 2019 bol riadne v súlade s § 55 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z.z. doručený.

Táto skutočnosť bola predmetom odôvodnenia rozhodnutia, ktorým bol peňažný príspevok na opatrovanie syna žalobkyne odňatý s účinnosťou od 01. novembra 2013. 63. Najvyšší správny súd tiež vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobkyne, ktorou namietala nepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu, ako aj rozhodnutia žalovaného.

Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

Všeobecný súd je povinný na procesné úkony účastníkov primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným právnym poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu (I. ÚS 372/06). Aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre stabilne zdôrazňuje, že článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd síce ukladá súdom povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku však nemožno chápať tak, že súdy majú povinnosť dať podrobnú odpoveď na každý argument (rozsudok vo veci Van Hurk v. Holandsko z 19. apríla 1994, č. 16034/90, § 61).

64. V tomto smere (keďže článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky dopadá aj na orgány verejnej správy) žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného súčasne odkazujúce na relevantné lekárske posudky a závery z nich plynúce možno považovať aj za týchto okolností za spĺňajúce aspoň základné kritériá kladené na odôvodnenie správneho rozhodnutia.

Z napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vyplýva, že syn žalobkyne bol vo väčšine činností plynúcich z prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. samostatný (týmto činnostiam zodpovedala hodnota 10) a iba v troch prípadoch - príprava stravy, dodržiavanie liečebného režimu a čiastočný výkon dohľadu zo strany žalobkyne - potreboval syn žalobkyne čiastočnú pomoc, čomu zodpovedala hodnota 5 (bližšie pozri bod 58 tohto rozsudku). Za tohto stavu a vzhľadom na dosiahnutý značný počet bodov (pre dosiahnutie stupňa V bolo v zmysle časti B. prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. potrebné dosiahnuť 44 až 25 bodov, a pre stupeň VI 24 až 0 bodov), najvyšší správny súd toto pochybenie v odôvodnení nepovažoval za tak závažné, aby malo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 67. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní úspech nemala, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP).

V Bratislave dňa 9. februára 2022