← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·21. 9. 2022

9Sžsk/24/2021

ECLI:SK:NSSSR:2022:6020200260.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Banskej Bystrici
Sp. zn. 1. inštancie
30Sa/8/2020
IČS
6020200260
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobkyne: Q. I., nar. XX.X.XXXX, bytom I. Č.. XXX, právne zastúpená JUDr. Oľgou Jankovičovou, advokátkou, so sídlom Okružná č. 160 Dudince, proti žalovanému: Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica, so sídlom Trieda SNP č. 75, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č: UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/2020/3161-VAC zo dňa 24.3.2020, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 30Sa/8/2020-45, zo dňa 17.12.2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Žalobkyni náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 30Sa/8/2020-45 zo dňa 17.12.2020 zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného č: UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/2020/3161-VAC zo dňa 24.3.2020 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia bola najmä nepreskúmateľnosť hodnotenia odkázanosti posudzovanej osoby Miroslavy Fízikovej na pomoc inej fyzickej osoby (žalobkyne), keďže z hodnotenia odkázanosti nebolo možné jednoznačne zistiť, pri ktorých konkrétnych úkonoch bolo určené, že dcéra žalobkyne potrebuje pomoc. Zároveň správny súd konštatoval, že závery uvedené v rámci prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. pri hodnotení stupňa odkázanosti nezodpovedajú výsledkom sociálneho šetrenia a diagnostickým záverom obsiahnutým v lekárskom posudku. Je tomu tak pri činnosti súvisiacej so stravovacím a pitným režimom, keď nie je pravdepodobné, že dcéra žalobkyne by bola schopná vykonávať všetky úkony stravovania samostatne, keď z vyjadrenia žalobkyne a aj vzhľadom na rozhodujúcu diagnózu (praktická slepota oboch očí) je nepravdepodobné, že by sama sa dokázala obslúžiť pri týchto činnostiach.

Uvedené súd skonštatoval aj pri vyprázdňovaní močového mechúra a vyprázdňovaní hrubého čreva. Tejto diagnóze taktiež nezodpovedá ohodnotenie pomoci pri osobnej hygiene, keď podľa názoru žalovaného je posudzovaná schopná vykonávať všetky úkony zabezpečenia osobnej hygieny samostatne. Pri celkovom kúpeli a obliekaní a vyzliekaní je uvedených počet bodov 5, teda že fyzická osoba je minimálne pri dvoch úkonoch celkového kúpeľa alebo pri úkonoch obliekania alebo vyzliekania odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, pričom však nie je zrejmé, pri ktorých úkonoch pomoc potrebuje. Rovnako je tomu tak aj pri úkonoch orientácie v prostredí, rovnako taktiež aj pri úkonoch dodržiavania liečebného režimu. Nie je preskúmateľný ani záver o tom, že dcéra žalobkyne je odkázaná na dohľad len pri minimálne troch činnostiach uvedených v bodoch 1 až 11 prílohy č. 3. Rovnako súd uviedol, že správne orgány sa nevysporiadali s potrebou nepretržitého dohľadu, ktorý bol odporúčaný ošetrujúcim psychiatrom. 2.

Vo vzťahu k námietke žalovaného, že správna žaloba bola podaná oneskorene, správny súd uviedol, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobkyni dňa 30.3.2020 a v zmysle § 181 ods. 1 SSP posledným dňom lehoty na podanie správnej žaloby bol deň 30.5.2020. Do plynutia tejto lehoty zasiahol zákon č. 62/2020 Z.z.

. V dôsledku aplikácie § 1 a § 2 ods. 1 cit. zákona žalobkyni lehota na podanie správnej žaloby neplynula od 27.3.2020 do 30.4.2020, a preto keď žalobkyňa podala správnu žalobu 18.6.2020, podala ju v zákonnej lehote dvoch mesiacov (pri zohľadnení uvedeného časového úseku, počas ktorého lehota na podanie správnej žaloby neplynula). 3.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalovaný. V kasačnej sťažnosti namietal nesprávne právne posúdenie správneho súdu ohľadne posúdenia včasnosti podanej správnej žaloby. Uviedol, že lehota dvoch mesiacov na podanie správnej žaloby uplynula dňom 30.5.2020. Právna zástupkyňa žalobkyne podala žalobu o preskúmanie uvedeného rozhodnutia na Krajskom súde v Banskej Bystrici dňa 18.6.2020 t. j. po uplynutí lehoty, ktorú Správny súdny poriadok pripúšťa pre podanie správnej žaloby.

Podľa názoru žalovaného sa ustanovenia § 1 a 2 zákona č. 62/2020 Z.z. na konanie v prejednávanej veci nevzťahujú, nakoľko nejde o súkromnoprávne vzťahy. Súkromnoprávne vzťahy sú upravené normami súkromného práva a sú založené na princípoch právnej rovnosti ich subjektov, práva a povinnosti, ktoré sú obsahom právnych vzťahov tejto povahy, vznikajúce na základe prejavov vôle vyplývajúcich z princípu autonómie vôle ich subjektov. Vzťahy, ktoré sú založené na nerovnom právnom postavení ich účastníkov a v ktorých orgány verejnej moci rozhodujú o právach a povinnostiach účastníkov na báze autoritatívnosti, sú verejnoprávne.

Pre vyriešenie otázky, či konkrétny právny vzťah je súkromnoprávny alebo verejnoprávny, je nevyhnutné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu sa vyvodzuje návrhom uplatnený nárok (predmet súdneho konania). Preskúmavané rozhodnutie ústredia vo veci peňažného príspevku na opatrovanie je vydané podľa noriem správneho práva, ktoré nepatria k normám upravujúcim súkromnoprávne vzťahy, preto ani predmet súdneho konania nemôže byť súkromnoprávnym vzťahom. Ide o verejnoprávny vzťah a preto sa ustanovenia zákona č. 62/2020 Z.z. na toto konanie nevzťahujú. Preto lehota na podanie správnej žaloby mala byť posudzovaná len podľa § 181 ods. 1 SSP a žaloba sa mala podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia orgánu verejnej správy. Ani z § 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z.z. nevyplýva, že by sa ustanovenia tohto zákona mali vzťahovať aj na iné konania ako na tie, ktoré sú upravené právnymi predpismi súkromnoprávnych vzťahov. Preto žalovaný navrhol, aby kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie alebo konania zastavil. 4. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrila.

5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, po oboznámení sa s jej obsahom, pričom sťažnostnými bodmi bol kasačný súd viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že kasačná sťažnosť je nedôvodná z týchto dôvodov:

6. Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 69 ods. 6 SSP lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na správnom súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak podanie urobené elektronickými prostriedkami je doručené mimo pracovného času. Podľa § 1 písm. a/ zákona č. 62/2020 Z.z. v znení účinnom ku dňu podania správnej žaloby (16.6.2020) lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú. Podľa § 2 ods. 1 cit. zákona ustanovenie § 1 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie

opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu. 7. Z administratívneho spisu bolo zistené, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného zo dňa 24.3.2020 bolo žalobkyni doručené dňa 30.3.2020. Zo súdneho spisu bolo preukázané, že právna zástupkyňa žalobkyne odovzdala správnu žalobu poštovému úradu na poštovú prepravu dňa 16.6.2020. Spornou otázkou medzi účastníkmi zostalo, či žalobkyňa podala správnu žalobu v zákonom stanovenej lehote na podanie správnej žaloby alebo či je žaloba oneskorená.

8. Lehota na podanie správnej žaloby stanovená v SSP je koncipovaná ako lehota základná, pričom osobitné zákony môžu ustanovovať lehotu iným spôsobom. Táto lehota je tzv. lehotou procesnoprávnou. Procesnoprávna povaha lehoty na podanie správnej žaloby má za následok, že na jej zachovanie stačí, ak sa posledný deň lehoty správna žaloba podá na správnom súde alebo sa odovzdá na poštovú prepravu. Lehota je zachovaná aj vtedy, ak sa urobí prostredníctvom elektronických prostriedkov mimo pracovného času. Udalosťou, od ktorej táto lehota plynie, je oznámenie rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje. 9.

V danom prípade, aplikujúc len ustanovenia Správneho súdneho poriadku, by bola žaloba podaná oneskorene, a to vzhľadom na to, že preskúmavané rozhodnutie bolo žalobkyni oznámené 30.3.2020, pričom posledný deň na podanie správnej žaloby by bol deň 1. jún 2020, keďže 30.5.2020 bola sobota (§ 69 ods. 5 SSP). Keďže žalobkyňa podala správnu žalobu na poštovú prepravu až dňa 16.6.2020, žaloba by bola v tomto režime podaná oneskorene. Bolo však potrebné vyhodnotiť, či plynutie procesnej lehoty na podanie správnej žaloby neovplyvnila úprava zákona č. 62/2020 Z.z. v znení účinnom ku dňu podania správnej žaloby.

10. V § 1 písm. a/ zákona č. 62/2020 Z.z. sa rieši situácia, kedy lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práva na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona (27.3.2020) do 30.4.2020 neplynuli. Podľa dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu, navrhované opatrenie má za cieľ v písm. a/ dočasne zabezpečiť to, že premlčacie a prekluzívne lehoty nebudú do konca apríla 2020 plynúť. Predkladateľ mal za to, že toto opatrenie môže prispieť k tomu, aby občania a podnikatelia nemuseli nevyhnutne vykonávať úkony potrebné pre uplatňovanie ich práv v súkromnoprávnych vzťahoch v čase pandémie bez obavy, že by prišli o svoje práva v dôsledku premlčania alebo preklúzie. Navrhované ustanovenie je zamerané na súkromnoprávne vzťahy, t. j. právne vzťahy vznikajúce podľa predpisov súkromného práva, najmä Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka.

11. V ustanovení § 2 ods. 1 tohto zákona sa uvádza, že ustanovenie § 1 písm. a/ platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu. Uvedené ustanovenie sa uplatňuje pre lehoty procesného práva, ako vyplýva z dikcie „lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní“.

Pritom toto ustanovenie neobmedzuje svoju aplikáciu len na procesné lehoty plynúce v konaniach vedených podľa súkromného práva. Podľa dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu, na rozdiel od úpravy v § 1, ktorá sa zameriava na hmotnoprávne lehoty, ustanovenie § 2 ods. 1 sa zameriava na procesné lehoty na strane účastníkov konania a strán v konaní, ktoré sú ustanovené zákonom (najmä procesné predpisy) alebo určené priamo súdom na vykonanie určitého procesného úkonu.

Aj v týchto prípadoch bude platiť, že tieto lehoty nebudú do 30.4.2020 plynúť. Predkladateľ od tohto opatrenia očakáva zníženie náporu, resp. tlaku na účastníkov konania, či strán v konaní prichádzať na súd alebo do priameho styku so svojim právnym zástupcom.

V rámci trestného konania sa navrhuje, aby táto úprava bola limitovaná len na lehoty na strane obvineného , jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenej osoby, pretože na strane obžaloby je legitímne očakávať, že prokuratúra ako orgán verejnej moci vie riadne fungovať aj v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu.

12. Z obsahu uvedenej právnej úpravy, ako aj z dôvodovej správy, ktorá je v súlade s gramatickým znením tejto právnej úpravy, vyplýva, že procesné lehoty na vykonanie konkrétneho úkonu pred súdom nebudú od účinnosti zákona č. 62/2020 Z.z. do 30.4.2020

plynúť. Je pritom nepodstatné, v akom súdnom konaní sa tieto lehoty uplatňujú, či je to konanie pred súdom na základe súkromnoprávneho vzťahu alebo verejnoprávneho vzťahu. Tá skutočnosť, že sa jedná aj o lehoty v súdnych procesoch vyplývajúcich z verejného práva, explicitne vyplýva z časti ods. 1 za bodkočiarkou, keď zákonodarca uviedol, že uvedené neplynutie lehôt platí aj v trestnom konaní (s určitými obmedzeniami).

Z uvedeného je potrebné vyvodiť záver, že v zmysle § 2 ods. 1 cit. zákona, lehota na vykonanie procesného úkonu v konaní pred správnym súdom v období od účinnosti tohto zákona t. j. 27.3.2020 do 30.4.2020 neplynula.

13. Pre prípad žalobkyne to znamená, že lehota na podanie správnej žaloby jej mala začať plynúť 30.3.2020, avšak plynúť nezačala, pretože od 27.3.2020 procesné lehoty, vrátane lehoty na podanie správnej žaloby, neplynuli. Tieto lehoty začali plynúť až 1.5.2020, t. j. deň po skončení obdobia neplynutia procesných lehôt, čo je zároveň prvý deň plynutia lehoty žalobkyne na podanie správnej žaloby podľa § 181 ods. 1 SSP.

Posledný deň takto určenej lehoty pripadol na 1.7.2020 (streda). Keďže žalobkyňa podala správnu žalobu 16.6.2020, podala ju v zákonom stanovenej lehote. 14. Kasačný súd tak nemohol prisvedčiť právnemu názoru žalovaného, že žaloba bola podaná oneskorene. Súhlasí pritom s právnym názorom žalovaného, že § 1 zákona č. 62/2020 Z.z. zakotvoval neplynutie len súkromnoprávnych hmotnoprávnych lehôt, a to premlčacích a prekluzívnych. Tiež sa stotožnil s názorom žalovaného, že predmetom tohto súdneho konania bol právny vzťah vyplývajúci z verejného práva. Tieto závery však nič nemenia na právnom posúdení správneho súdu, s ktorým sa stotožnil aj kasačný súd, že ust. § 2 ods. 1 cit. zákona sa vzťahuje na všetky procesné lehoty plynúce v konaní pred súdom, bez ohľadu na typ súdneho konania.

Zákon neustanovuje výnimky pre (ne)plynutie lehôt vo vzťahu k niektorým typom súdneho konania, napr. že by neplynutie lehôt malo byť aplikované len v konaniach pred civilným súdom, v ktorom sa riešia súkromnoprávne vzťahy. Pokiaľ § 2 ods. 1 poukazoval na § 1 písm. a/ cit. zákona, uvedené je potrebné vyložiť v tom zmysle, že odkazoval výslovne len na časový úsek uvedený v písm. a/, t. j. čas od účinnosti tohto zákona do 30.4.2020, bez toho aby odkazoval aj na predvetie tohto ustanovenia (ktoré špecifikuje hmotnoprávne lehoty ustanovené právnymi predpismi súkromnoprávnych vzťahoch), keďže samotné ustanovenie § 2 ods. 1 špecifikuje lehoty odlišne, a to ako lehoty procesné.

15. Nie je teda možné prisvedčiť k právnemu názoru, ktorý si osvojil žalovaný, že ustanovenie § 2 ods. 1 cit. zákona sa na daný prípad nevzťahuje. Aplikáciou tohto ustanovenia lehota na podanie správnej žaloby neplynula až do 30.4.2020, a plynúť začala od 1.5.2020.

Preto je potrebné konštatovať, že žaloba bola podaná v zákonom stanovenej lehote. Z uvedeného dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovaného ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol. 16. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalobkyni bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalobkyňa bola v konaní o kasačnej sťažnosti úspešná, a preto má právo na náhradu trov kasačného konania.

Keďže však jej zo súdneho spisu žiadne trovy kasačného konania nevyplývajú (jej právna zástupkyňa sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrila), súd jej náhradu trov kasačného konania nepriznal. Žalovaný, ako neúspešný účastník, nemá právo na náhradu trov kasačného konania (§ 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).

17. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 21. septembra 2022

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 9Sžsk/24/2021 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik