9Sžsk/25/2020

1. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 19Sa/3/2019-134 zo dňa 08.10.2019 podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej č. 22119-3/2018-BA zo dňa 05.10.2018 ako i rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra č. 700-1110423817-GC04/17 zo dňa 17.02.2017 vo veci predpísania

Prvostupňový správny orgán rozhodol na tom základe, že kontrolou odvodu poistného a príspevkov Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra zistila, že žalobkyňa poistné a príspevky neodviedla vôbec za mesiace január 2009 až september 2011, čím porušila ustanovenie § 128 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z. z., § 141 ods. 1 a § 143 ods. 1 prvá veta zákona a § 20 ods. 1 písm. b/, § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 43/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2010. 3. Žalovaná príslušná na konanie podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra č. 700-1110423817-GC04/ 17 zo dňa 17.02.2017, vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity odvolanie zamietla v celom rozsahu a potvrdila

01.11.1999. Menovaná mala pozastavené prevádzkovanie živnosti v období od 01.05.2008 do 31.12.2012. Podnikateľskú činnosť ukončila k 31.12.2012. Slovenská lekárska komora dňa 10.01.2006 vydala menovanej licenciu č. L1A/NR/0768/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore všeobecné lekárstvo.

Podľa údajov z Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky účastníčka konania mala príjem zo živnosti za rok 2007 v sume 564657,00 Sk, za rok 2008 v sume 117 02,00 Sk, za rok 2009 v sume 4008,00 eur, t. j. vyšší ako zákonom ustanovená suma pre rok 2007 (97200,-- Sk), pre rok 2008 (106,827,00 Sk) a pre rok 2009 (3834,96 eur). V prípade žalobkyne bol podaný Registračný list fyzickej osoby - odhláška s dátumom zániku poistenia 30.04.2008 na základe ktorého bola žalobkyňa registrovaná v Registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne ako samostatne zárobkovo činná osoba v období do 30.04.2008, pretože Sociálna poisťovňa o existencii licencie typu L1A účastníčky konania nemala žiadnu vedomosť, keďže účastníčka konania licenciu typu L1A Sociálnej poisťovni nepredložila. Účastníčka konania mala informovať Sociálnu poisťovňu o existencii licencie typu L1A. Účastníčka konania bola aj po 30.04.2008 (do 30.09.2011) povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou pretože splnila zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského

eur). V tejto súvislosti nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia účastníčka konania príjem za uvedené roky dosiahla, ale skutočnosť, že príjem dosiahla ako samostatne zárobkovo činná osoba. Zákon v ustanovení § 178 ods. 1 písm. a/ prvý bod ustanovuje, že do pôsobnosti pobočky Sociálnej poisťovne patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Na základe predmetného ustanovenia a z dôvodu nesprávne podaného Registračného listu fyzickej osoby - odhlášky, s dátumom zániku poistenia 30.04.2008 bola Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra oprávnená dňa 23.05.2016 vydať rozhodnutie č. 14819-4/2016-NR, ktorým rozhodla vo veci zániku sociálneho poistenia účastníčky konania tak, že účastníčke konania nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.04.2008. Účastníčka konania podala proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie.

V odvolacom konaní neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by zakladali pochybnosti o správnosti napadnutého rozhodnutia. Námietku premlčania práva predpísať poistné a príspevky za obdobie január 2009 - september 2011 správny orgán neuznal s ohľadom na plynutie desaťročnej premlčacej lehoty plynúcej odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa vydania napadnutého rozhodnutia.

5. Krajský súd po preskúmaní veci mal za preukázané, že skutkové okolnosti prípadu týkajúce sa najmä vydania povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a jeho zrušenia, licencie žalobkyne na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (l1A) a podanie odhlášky z poistenia ku dňu 30.04.2006 neboli v konaní medzi účastníkmi spornými. Sporné zostalo právne posúdenie otázky, či žalobkyňa ukončením výkonu zdravotníckeho povolania v povolaní lekár, ktorú ukončila ku dňu 31.08.2006 a od 01.09.2006 pôsobila ako zamestnanec v ambulancii všeobecného lekára spoločnosti Z. s.r.o. stratila postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, alebo či jej toto postavenie zostalo zachované ako držiteľke licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (s prihliadnutím na príjem dosiahnutý v období rozhodujúcom pre posudzovanie jej statusu). Krajský súd sa už zaoberal uvedeným právnym posúdením, od ktorého závisí aj zákonnosť rozhodnutia v predmetnom konaní, pričom rozhodnutie o tom, že žalobkyni zaniklo nemocenské a dôchodkové poistenie ku dňu

6. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd s poukazom na úspešnosť žalobkyne tak, že jej priznal právo na plnú náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

7. Proti rozsudku krajského súdu podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 8. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Krajský súd v napadnutom rozsudku v odôvodnení bližšie neobjasňuje, len v plnom rozsahu odkazuje na rozsudok vydaný pod sp. zn. 19Sa/27/2018 zo dňa 08.10.2019, ktorým sa rozhodlo v súvisiacej

podľa osobitného predpisu. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že zákon č. 578/2004 Z. z. upravuje rôzne alternatívy, ako možno vykonávať zdravotnícke povolanie. Taktiež z § 4 zákona č. 578/2004 Z. z. vyplýva, že poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je nielen fyzická osoba alebo právnická osoba, na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu, resp. na základe živnostenského oprávnenia, ale aj fyzická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. S poukazom na uvedené sťažovateľka naďalej zastáva právny názor, že žalobkyňa aj po 30.04.2008 spĺňa definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2010, pretože aj po 30.04.2008 bola držiteľkou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe číslo L1A/NR/0768/05, ktorú žalobkyni na jej žiadosť vydala Slovenská lekárska komora).

sociálnych poistení. Pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby nie je rozhodujúce na základe akého oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu dosiahla samostatne zárobkovo činná osoba príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, rozhodujúca je len tá skutočnosť, že fyzická osoba, ktorá spĺňa právnu definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, dosiahla v rozhodujúcom roku príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. Pri posudzovaní vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby vychádza sťažovateľka vždy z údajov jej poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky.

12. Sťažovateľka navrhla rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

IV.

Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z. najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. 19. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z. výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

21. Správny súdny poriadok upravuje právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve a konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve (§ 1 SSP).

23. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy,sa môže za podmienok ustanoevných týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

25. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 26. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

29. Kasačný súd mal z administratívneho spisu žalovanej v prvom rade za preukázané, že Sociálna poisťovňa pobočka Nitra, právoplatným rozhodnutím č. 14819-4/2016-NR dňa 23.05.2016 rozhodla vo veci nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 30.04.2008. V poradí druhým rozhodnutím zo dňa 17.02.2017 číslo 9744-1/2017-NR rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z. z. o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dňa 30.09.2011. Žalobkyňa žiadala rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 22117-3/2018-BA zo dňa 05.10.2018 o potvrdení rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra č. 9744-1/2017-NR zo dňa 17.02.2017 preskúmať súdom. Konanie o správnej žalobe o preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 22117-3/2018-BA zo dňa 05.10.2018 bolo na Krajskom súde v Nitre vedené pod sp. zn. 19Sa/27/2018. Najvyšší správny súd o kasačnej sťažnosti žalovanej

31. Podľa § 144 ods. 1 veta prvá zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume.

O predpísaní poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra rozhodnutím č. 700-1110423817-GC04/17 (zhodne) dňa 17.02.2017.

V období od 01.05.2008 do 31.12.2012 mala žalobkyňa pozastavené prevádzkovanie živnosti. Podnikateľskú činnosť menovaná ukončila k 31.12.2012. Kasačný súd mal ďalej za preukázané, že Slovenská lekárska komora dňa 10.01.2006 vydala žiadateľke licenciu č. L1A/ NR/0768/05 (právoplatné 18.01.2006) na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore všeobecné lekárstvo. Slovenská lekárska komora rozhodnutím č. LYA/NR/ 0768/05 zo dňa 08.12.2015 (právoplatné 12.01.2016) zrušila rozhodnutie č. L1A/NR/0768/ 05 zo dňa 10.01.2006, ku dňu 18.01.2016, avšak najskôr ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia č. LZA/NR/0768/05. Podľa údajov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky mala žalobkyňa príjem zo živnosti za rok 2007 v sume 564657,00 Sk (daňové priznanie podané 31.03.2008), za rok 2008 v sume 117002,00 Sk (daňové priznanie podané 31.03.2009) a za rok 2009 v sume 4008,00 eur (daňové priznanie podané 31.03.2010), t. j. vyšší ako

34. Napriek tomu, že žalobkyňa v posudzovanom období mala postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, namietala nezákonnosť postupu a rozhodnutia žalovanej pri ukladanej povinnosti z oprávnenia na vykonávanie zárobkovej činnosti na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A). Žalobkyňa vo svojich podaniach nesúhlasila s právnym posúdením charakteru oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý tak, ako to uvádzala, bol predmetom posudzovania Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/1/2019 dňa 30. apríla 2019. V súvislosti s uvedenými námietkami kasačný súd uvádza, že otázkou postavenia (statusu) lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. z dôvodu, že bol držiteľom licencie L1A sa zaoberal a dal na ňu odpoveď Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Vs 3/2019 zo dňa 24.11.2020. Ústavná sťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu bola odmietnutá

30.11.2021. 35. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Vs 3/2019 zo dňa 24. novembra 2020 k otázke statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010 citujúc § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010, § 3 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z., § 4 zákona č. 578/2004 Z. z., § 10 ods. 1, 2 zákona č. 578/2004 Z. z., § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., konštatoval: ,,Zákonodarca už v ustanovení § 3 ods. 4 zákona e. 578/2004 Z. z. rozlišuje u lekárov medzi výkonom zdravotníckeho povolania na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného pod3a osobitného predpisu [písm. b)] a na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [písm. c)].“

Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) fyzickej osobe [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] je licencia L1B, t. j. licencia na výkon zdravotníckeho povolania [§ 68 ods. 1 písm. b) ].

Povolenie príslušný orgán vydá fyzickej osobe, ak má licenciu na výkon zdravotníckeho povolania, tzv. licencia L1B [§ 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] a právnickej osobe, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu v tom povolaní, v ktorom má poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť - tzv. licenciu L1C [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. (ďalej aj „licencia L1A“) nie je podmienkou na vydanie povolenia podľa § 12 zákona č. 578/2004 Z. z. Ide o licenciu, ktorá nie je žiadnym spôsobom viazaná na povinnosť držby licencie L1B alebo L1C, súčasne však držba licencie L1A nevylučuje, aby lekár bol držiteľom aj licencií L1B a L1C.

V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o tzv. „návštevnú službu“. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým lekár - držiteľ licencie L1A uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom, medzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A nijako nesúvisí. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky pre vydanie tohto druhu licencie.

40. Veľký senát sa stotožnil s názorom senátu 9S, že pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010, je potrebné rozumieť povolenie, súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora po tom, čo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe. Skutočnosť, že lekár na základe tohto povolenia, súhlasu s výkonom činnosti (licencie L1A) môže uzatvárať dohody/zmluvy, od ktorých závisí, kde takúto činnosť bude vykonávať, na existenciu povolenia udeleného lekárskou komorou, vplyv nemá. Po splnení zákonných podmienok je iba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať, pričom zo strany verejnej moci u držiteľa licencie L1A žiadny ďalší úkon (napr. povolenie vykonávať činnosť u konkrétneho poskytovateľa, registráciu a pod.) nie je potrebný. Licenciu L1A nepotrebuje lekár v pracovnom pomere u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na výkon povolania lekára v

kraj. Licencia L1B teda sama o sebe nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010 - takým oprávnením sa stáva len v spojení s povolením lekára - fyzickej osoby na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulancie). Pokiaľ si lekár na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti založí spoločnosť s ručením obmedzeným, v takom prípade licencia L1C - licencia na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z., je predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia touto právnickou osobou.

č. 461/2003 Z. z. Ani držba licencie L1C nie je dôvodom zániku licencie L1A, a nie je ani prekážkou toho, aby lekár využíval aj licenciu L1A. Licencie môže Lekárska komora dočasne pozastaviť alebo zrušiť z dôvodov a v rozsahu podľa § 73 a § 74 zákona č. 578/ 2004 Z. z. Veľký senát sa z vyššie uvedených dôvodov stotožnil s názorom senátu 9S, že v prípade držiteľov licencii L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom

41. Z uvedených dôvodov Veľký senát v konaní vedenom pod sp. zn. 1Vs/3/2019 dospel k záveru, že je potrebné sa odchýliť od záveru Veľkého senátu vo veci sp. zn. 1Vs/1/2019. Na prvú otázku, teda „či licencia L1A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2 zákona č. 548/2004 Z. z. má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z.“, uviedol nasledovné: „Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je

42. Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku č. k. 1Vs 3/2019, zo dňa 24. novembra 2020 k otázke zániku povinného nemocenské poistenia a povinného dôchodkového poistenia z titulu oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010, citujúc § 14 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1, 3, § 227 ods. 2, písm. a/, § 228 ods. 1, 2, 3, 7, § 233 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, konštatoval: „Status samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj „SZČO“) na základe licencie L1A nie je bez ďalšieho dôvodom vzniku, resp. trvania povinného poistenia SZČO, je však predpokladom vzniku, alebo trvania takého poistenia.“ V tejto súvislosti považoval Veľký senát za potrebné zdôrazniť, že ten istý lekár môže byť povinne poistený ako SZČO podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., či už na základe licencie L1A alebo/aj ako fyzická osoba - držiteľ licencie L1B na základe povolenia

Osobitný spôsob vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (ďalej aj „povinné poistenie“) samostatne zárobkovo činnej osoby upravuje ustanovenie § 21 ods. 2 až 4 zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

45. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).

47. Druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie. 48. Na zánik povinného poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu vzniku pracovného pomeru sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b), časť vety za spojovníkom „a“. To znamená, že z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom lekár musí mať licenciu L1B, môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A zaniknúť iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa § 227 ods. 2 písm. a) a § 228 ods. 3 a 7 v spojení s § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a pobočke Sociálnej poisťovne predloží vyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c), teda že od uvedeného dňa nevykonáva činnosť na základe licencie L1A (t. j. samostatnú zdravotnícku prax).

50. Na účely § 21 ods. 4 v spojení s § 228 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa vydala a na svojej webovej stránke zverejnila tlačivo „Vyhlásenie samostatne zárobkovo činnej osoby, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na ktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu.“ Z obsahu tohto tlačiva vyplýva, že sa týka samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona, ktorá vyhlasuje, že od vzniku pracovného pomeru, t. j. „od .

51. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie držiteľa licencie L1A teda môže zaniknúť tromi spôsobmi: - podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení dňom 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (ďalej len „príjem z podnikania“) nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 tohto zákona, alebo - podľa § 21 ods. 4, časti vety pred písmenom „a“ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 vždy dňom zániku licencie, alebo - odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak (v súlade s § 227 ods. 2 písm. a) a § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 21 ods. 4, časti vety

53. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu zo strany všeobecného súdu je možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Z ústavnoprávneho hľadiska preto nie je dôvod na spochybnenie záverov napadnutého rozsudku, pretože sú dostatočne zdôvodnené, aj keď s takým zdôvodnením sťažovateľ nesúhlasí a využíva dostupnú inštančnú možnosť tieto závery vo svoj prospech „prebiť“, nie však na podklade využiteľnom pre ústavnú sťažnosť. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je teda ústavne udržateľný. 54. Ústavný súd opäť pripomenul, že mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov a suplovať tak poslanie, ktoré zákon zveril najvyššiemu súdu (bod 22 odôvodnenia tohto rozhodnutia), a preto ak všeobecné súdy zaujímajú vo vzťahu k určitej otázke rôzne právne názory, nemožno v takomto postupe vidieť porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže zaujatie stanovísk k výkladu zákonov a iných než ústavných

56. Sťažovateľom avizované (ako možné) neustále preklápanie riešenia dotknutej právnej otázky postupne sa líšiacimi rozhodnutiami veľkého senátu kolégia v inom zložení je eliminované mechanizmom prijímania stanoviska podľa § 21 ods. 3 písm. a) zákona č. 757/ 2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 57. Ústavný súd teda v okolnostiach tejto veci dospel k záveru, že argumentácii sťažovateľa chýba ústavnoprávny rozmer, keď vo svojej ústavnej sťažnosti v zásade len polemizuje s právnymi závermi najvyššieho súdu a stavia ústavný súd do pozície ďalšej inštancie v rámci sústavy všeobecných súdov. Sťažovateľom uvádzané tvrdenia nijako nesignalizujú také pochybenia najvyššieho súdu, ktoré by vytvárali priestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie.

60. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite nepostupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, keď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, napadnutého žalobou, nevykonal náležite v zmysle platnej právnej úpravy zákona č. 461/2003 Z. z. a svoju právnu úvahu, na základe ktorej ustálil svoj právny záver, zákonom predpísaným spôsobom nezdôvodnil.

62. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd je viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP). 63. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).

V Bratislave dňa 24. augusta 2022