9Sžsk/26/2021

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Trenčíne, rozsudkom č.k. 28Sa/22/2019-70 zo dňa 16.12.2020 zrušil rozhodnutie žalovanej č. 38098-2/2019-BA zo dňa 28.03.2019 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č. 38677-8/2018-PB zo dňa 13.12.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím pobočka Sociálnej poisťovne v Považskej Bystrici rozhodla, že žalobkyne 1/ ako zamestnankyni žalobcu 2/ zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy dňa 07.01.2013. Správny orgán I. stupňa dôvodil tým, že na základe výsledkov kontroly u žalobcu 2/ - zamestnávateľa - (ktorá bola vykonaná dňa 08.03.2013) nebolo preukázané, že žalobkyňa 1/ Y. O. reálne vykonáva činnosť ako zamestnankyňa na území Slovenskej republiky, a preto nemôže podliehať slovenským právnym predpisom sociálneho zabezpečenia.

Zrušenie preskúmavaného rozhodnutia krajský súd odôvodnil tým, že na zamestnanca 1/ žalobcu 2/ s bydliskom v Poľskej republike, ktorý vykonáva SZČO v krajine bydliska a zároveň uzatvoril so žalobcom 2/ pracovnú zmluvu ako zamestnanec na území Slovenska, sa vzťahujú v oblasti sociálneho zabezpečenia vyššie citované nariadenia Európskeho parlamentu a Rady. Uvedená skutočnosť je medzi účastníkmi konania nesporná.

4. Krajský súd vyhodnotil správnu žalobu za dôvodnú. Zo skutkových okolností dôvodil tým, že na žalobcu 1/ sa priamo vzťahuje základné nariadenie, ktoré v zmysle čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodne čl. 249 Zmluvy o Európskom spoločenstve) je právnym aktom únie, majúcim všeobecnú platnosť, je záväzné a priamo uplatniteľné vo všetkých

Z ustanovenia čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že uplatniteľné právne predpisy určí inštitúcia členského štátu bydliska osoby. V danej veci nebolo sporné, že žalobca 1/ má bydlisko v Poľskej republike, preto na určenie uplatniteľnej legislatívy pre žalobcu 1/ je príslušná poľská inštitúcia ZUS. Správny súd v ďalšom vychádzal aj z uznesenia Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/1/2018, v ktorom prijal záver, ktorým zjednotil judikatúru v tejto oblasti. Uviedol, že „definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu Európskej únie od určitého dátumu podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia alebo vzájomnou dohodou podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1 písm. p) základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve“.

podľa slovenskej legislatívy, rozhodovali bez toho, aby mali ustálené, či sa v čase vydávania napadnutého rozhodnutia disponujú právomocou rozhodovať o uvedenej právnej skutočnosti. 6. Z uvedených dôvodov krajský súd považoval námietky žalobcov za dôvodné a správne, preskúmavané rozhodnutie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§191 ods. 1 písm. c/ SSP), ktorému predchádzala vada nedostatočne zisteného skutkového stavu vo vzťahu k existencii alebo neexistencii právomoci Sociálnej poisťovne v predmete konania rozhodovať (§191 ods. 1 písm. e/ SSP), rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

II.

8. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 9. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§440 ods. 1 písm. g/ SSP) a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§440 ods. 1 písm. h/ SSP). 10. Podľa názoru žalovanej nemožno považovať situáciu ohľadom určenia uplatniteľných právnych predpisov za neistú, pretože medzi Sociálnou poisťovňou a ZUS neexistovali žiadne nezhody, či rozdielne stanoviská v otázke určenia poľskej uplatniteľnej legislatívy pre zamestnanca 1/. Zároveň zdôraznila, že pokiaľ by neistota ohľadom určenia uplatniteľných právnych predpisov v danej veci existovala, musela by niektorá z príslušných inštitúcií za účelom vyriešenia vzniknutej situácie požiadať o vzájomné rokovania. V danom prípade preto nemohlo dôjsť k určeniu uplatniteľnej legislatívy podľa článku 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia. K definitívnemu určeniu uplatniteľnej legislatívy došlo postupom podľa článku 16 ods. 2 v spojení s článkom 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia. 11. Ohľadom svojho oprávnenia rozhodovať o vzniku povinného poistenia argumentovala pre ňu priaznivou judikatúrou krajských súdov Trnave, Prešove a v Žiline. 12. Žalovaná taktiež namietala priznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi. 13. Navrhla rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne navrhla rozsudok krajského súdu zrušiť a konanie zastaviť.

III.

14. Žalobcovia 1/ a 2/ sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.

16. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z. najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. 17. Podľa §101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

19. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

22. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených

aktívne legitimovaný hmotnoprávne, čo znamená, že musí ísť o skutočné ukrátenie. Nedostatok hmotnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. 25. V tomto kontexte kasačný súd odkazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 228/2011-9 zo dňa 02.06.2011, podľa ktorého: „ Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu nestačí, že žalobca bol účastníkom správneho konania (alebo sa s ním v správnom konaní malo ako s účastníkom konať), ale zároveň musel byť ako účastník správneho konania rozhodnutím, preskúmania zákonnosti ktorého sa domáha, ako aj postupom správneho orgánu na svojich právach ukrátený. Správne súdnictvo tak nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis), ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potenciálne možné. Ako vyplýva z uvedeného, samotné postavenie účastníka v správnom konaní ešte k naplneniu podmienky dotknutosti, resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie.“

27. Kasačný súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že správnu žalobu podali zamestnanec ( žalobca 1/) a jeho zamestnávateľ (žalobca 2). Žalobca 2/ je právnickou osobu. Z uvedeného vyplýva, že žalobu je potrebné považovať v inom režime vo vzťahu k žalobcovi 2/ (zamestnávateľovi) právnickej osobe a v inom režime vo vzťahu k žalobcovi 1/ (zamestnancovi), ktorý je fyzickou osobou. V prípade, ak je žalobcom fyzická osoba v sociálnych veciach v zmysle §134 ods. 2 písm. d/ SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby a ani žalobnými bodmi (§203 ods. 2 SSP). Iba ak je žalobcom fyzická osoba podľa §202 ods. 2 SSP posudzuje správny súd správnu žalobu v sociálnych veciach neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a §182 ods. 1 SSP. Vzhľadom na rozdielny režim v prípade žalobcu fyzickej osoby a právnickej osoby bol krajský súd povinný posudzovať správnu žalobu vo vzťahu ku každému zo žalobcov osobitne. Osobitne bolo potrebné vyhodnotiť aj ich aktívnu legitimáciu.

28. Podľa § 35 ods. 1 SSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, orgán verejnej správy y ten, komu ju zákon priznáva. 29. Podľa § 99 písm. b/ SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1.

32. Procesná subjektivita žalobcu 2/ v správnom súdnom konaní predstavuje jednu z najzásadnejších procesných podmienok na strane účastníka konania, ktorá je odvodená od existencie právnej subjektivity žalobcu 2/. Procesnou subjektivitou disponuje len taká právnická osoba v procesnom postavení žalobcu 2/, ktorá má spôsobilosť byť nositeľom práv a povinností (§35SSP).

30. marca 2020 Okresný súd Trenčín zrušil žalobcu - obchodnú spoločnosť Complex HM, s.r.o. so sídlom Dvory 581, Púchov, IČO: 45517991 bez právneho nástupcu a 19. októbra 2021 bol žalobca 2/ ex officio vymazaný z Obchodného registra.

35. Vzhľadom na skutočnosť, že nedostatok procesnej podmienky konania spočívajúcu v absencii procesnej subjektivity žalobcu 2/ v kasačnom konaní nie je možné odstrániť, najvyšší správny súd kasačné konanie v tejto časti zastavil podľa § 99 písm. b/ v spojení s § 35 ods. 1 a §452 ods. 1 SSP. 36. Čo sa týka kasačnej sťažnosti žalovanej, najvyšší správny súd ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

býva. 39. Podľa čl. 1 písm. p/ základného nariadenia na účely tohto nariadenia „inštitúcia znamená v súvislosti s každým jednotlivým členským štátom úrad alebo úrad zodpovedný za uplatňovanie všetkých alebo niektorých právnych predpisov.

41. Podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1.

43. Podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia.

45. Najvyšší správny súd po preskúmaní súdneho a pripojeného administratívneho spisu dospel k záveru o opodstatnenosti dôvodov uvedených žalovanou v kasačnej sťažnosti. 46. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňou 1/ je fyzická osoba s bydliskom v Poľskej republike, ktorá vykonávala minimálne v období do 07.01.2013 činnosť na vlastný účet v Poľskej republike a ktorá zároveň uzavrela pracovnú zmluvu so zamestnávateľom v Slovenskej republike.

Nariadenie je nástrojom unifikácie európskeho práva a rozhodnutím orgánu členského štátu, vrátane vnútroštátneho súdu nie je možné vylúčiť jeho použitie pre konkrétny prípad. 47. Otázka, či žalobkyňa 1/ spĺňa predpoklady pre aplikáciu č. 13 ods. 3 základného nariadenia a teda či je osobou, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, je predmetom hmotnoprávneho posúdenia, na vykonanie ktorého je príslušná výlučne inštitúcia určená vykonávacím nariadením. Inštitúcia príslušná na vykonávanie sociálneho poistenia v inom členskom štáte než určuje nariadenie na takéto posúdenie príslušná nie je.

Práve na vylúčenie vzniku takýchto situácií európsky normotvorca prijal základné a vykonávacie nariadenie, pričom vykonávacie nariadenie v čl. 13 v spojení prípadne s rozhodnutím č. A 1 stanovuje postup určovania uplatniteľnej legislatívy.

49. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že poľská inštitúcia sociálneho poistenia písomnosťou zo 16.11.2017 zaslala žalobkyni 1/ a Sociálnej poisťovni oznámenie z ktorého (okrem iného) vyplýva, že žalobkyni 1/ boli určené poľské právne predpisy ako uplatniteľné pre obdobie od 08.01.2013. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s článkom 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia definitívnym.

Z uvedeného bolo tak zrejmé, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č. 38677-8/2018-PB zo dňa 13.12.2018 nebolo vydané predčasne, pretože bolo vydané až po definitívnom určení poľskej uplatniteľnej legislatívy. Správne orgány, rovnako ako súdy, musia z takéhoto určenia uplatniteľných právnych predpisov vychádzať. Takéto definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov je pre súd záväzné (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/20/2015 z 27.04.2016).

. . je preto nesprávny. Krajský súd je viazaný právnym názorom vyjadreným v tomto rozhodnutí (§ 469 SSP). 52. V novom rozhodnutí krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).

V Bratislave dňa 23. februára 2022