← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·25. 10. 2022

9Sžsk/28/2021

ECLI:SK:NSSSR:2022:3020200381.1

ZamietaZrušujePotvrdzujeMeníSpája konania
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Trenčíne
Sp. zn. 1. inštancie
14Sa/17/2020
IČS
3020200381
Citované
1× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: V.. D. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, C. H., právne zastúpený JUDr. Tiborom Bickom, advokátom so sídlom Dukelská 972/7-3, Považská Bystrica, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.j. UPS/US1/ SSVOPHNSSD1/SOC/2020/12757-0003 KmZ zo dňa 03.11.2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 14Sa/17/2020-40 zo dňa 22.02.2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky mení rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 14Sa/17/2020-40 zo dňa 22.02.2021 tak, že zrušuje rozhodnutie žalovaného č.j. UPS/US1/SSVOPHNSSD1/SOC/2020/12757-0003 KmZ zo dňa 03.11.2020 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

Odôvodnenie

1. Krajský súdu v Trenčíne rozsudkom č. k. 14Sa/17/2020-40 zo dňa 22.02.2021 zamietol žalobu žalobcu zo dňa 03.12.2020, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica č. PB1/OHNNVaŠSD/SOC/2020/3000-29 zo dňa 09.10.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), zrušenia rozhodnutia žalovaného č.j.

UPS/ US1/SSVOPHNSSD1/SOC/2020/12757-0003 KmZ zo dňa 03.11.2020 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. Preskúmavaným rozhodnutím bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a súčasne bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) vo veci odňatia prídavku na jeho dieťa I. W. (ďalej len „syn žalobcu“) a to s účinnosťou od 01.09.2020. Dôvodom odňatia dávky bola skutočnosť, že I. W. nie je študentom dennej formy vysokoškolského štúdia a teda nie je nezaopatreným dieťaťom v zmysle ust. 3 ods. 1 v spojení s ust. § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa (ďalej len zákon č. 600/2003 Z.z.). Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia poukázal na to, že syn žalobcu bol na vysokej škole v Českej republike študentom prezenčnej formy štúdia od 20.06.2019 do 04.09.2019 a študentom kombinovanej formy štúdia od 12.07.2019.

Takáto forma je kombináciou prezenčnej formy a dištančnej formy štúdia. Takéto štúdium nie je možné považovať za štúdium v dennej forme a teda ho nie je možné považovať za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie, preto sa syn žalobcu nepovažuje za nezaopatrené dieťa. 3.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na ust. § 4 ods.1 písm. b/ zákona č. 600/2003 Z. z., ktorý výslovne stanovuje, aká forma štúdia sa považuje za takúto sústavnú prípravu na povolanie; v prípade vysokoškolského štúdia musí ísť o dennú formu. Z uvedeného vyvodil, že ide o štúdium, pri ktorom sa prakticky na dennej báze uskutočňuje vyučovanie a to formou prednášok, cvičení a podobne. Ďalej poukázal na skutočnosť, že syn žalobcu navštevuje vysokú školu v Českej republike a tam platný zákon o vysokých školách stanovuje, že sa vzdelávanie môže realizovať v prezenčnej, dištančnej alebo kombinovanej forme, ktorá spája prvky oboch. Krajský súd uviedol, že výlučne prezenčná forma predstavuje dennú formu, pri ktorej dochádza k priamemu kontaktu s vyučujúcim. Pri kombinovanej forme dochádza len sčasti k prezenčnej výučbe a to v stanovené dni, spravidla niekoľkokrát za mesiac (v závislosti na škole a študijnom programe).

4. Krajský súd ďalej skonštatoval, že zákonodarca výslovne stanovil formu vysokoškolského štúdia, pri ktorej je dieťa považované za nezaopatrené, keď v ust. § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 600/2003 Z. z. uviedol, že musí ísť o denné štúdium. Nezaopatrenosť dieťaťa je potom jednou z podmienok vzniku resp. trvania nároku na prídavok na dieťa. Dá sa predpokladať, že táto forma vzdelávania bola určená z dôvodu, že pri inom type štúdia sa zväčša vzdelávanie realizuje popri zamestnaní. Iné formy vzdelávania ako denné resp. prezenčné nepredpokladajú účasť na vyučovaní na dennej báze, ale naopak sú založené primárne na samoštúdiu a konzultáciách. Syn žalobcu študuje v Českej republike v kombinovanej forme štúdia, ktorá v sebe spája prvky prezenčného a dištančného vzdelávania. Je teda zrejmé, že nebola splnené jedna zo základných podmienok pre nezaopatrenosť dieťaťa v zmysle zákona.

5. Na uvedený záver nemá podľa správneho súdu žiaden vplyv skutočnosť, že rozsah predpokladaných hodín štúdia v akademickom roku aj pre túto formu štúdia indikuje prípravu na dennej báze. Podstatné je, že takýto študent nemá stanovený rozvrh prednášok, cvičení a seminárov pravidelne počas pracovného týždňa a teda nejde o denné štúdium, tak ako predpokladá zákon. Krajský súd skonštatoval, že pre posúdenie veci nie je podstatné, že z hľadiska zákona o vysokých školách ide o rovnocennú formu vzdelávania.

Ak správne orgány vzhľadom na zistený skutkový stav žalobcovi odňali dávku, konali v súlade so zákonom a správna žaloba nebola podaná dôvodne, preto ju správny súd zamietol podľa § 190 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

6. Proti uvedenému rozsudku včas podal žalobca (ďalej tiež ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP a žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby kasačný súd zaviazal žalovaného k náhrade trov konania za dva úkony právnych služieb v rozsahu 100%.

7. Sťažovateľ namietal, že prvostupňový správny orgán okrem citácie zákonných ustanovení svoje rozhodnutie absolútne neodôvodnil. Taktiež žalovaný sa skutkovo a ani právne nezaoberal argumentáciou sťažovateľa, uvedenou v odvolaní. Sťažovateľ sa nestotožnil, so záverom krajského súdu, že výlučne prezenčná forma predstavuje dennú formu a že podstatným je, že jeho syn nie je študentom dennej formy štúdia. Krajský súd, obdobne ako správne orgány, sa podrobne nezaoberal jeho právnou argumentáciou vo veci časovej náročnosti práce študenta v rozsahu 1500 hodín za akademický rok, nezaoberal sa okolnosťami, ktoré sú podstatné pre posúdenie, či študijný program jeho syna uskutočňovaný v kombinovanej forme podľa právneho poriadku Českej republiky nespĺňa podmienky dennej formy štúdia podľa nášho právneho poriadku a v tomto smere napadnutý rozsudok neodôvodnil. Z dôvodu, že nedostatočné odôvodnenia správneho orgánu sú nezákonné a nepreskúmateľné, krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu

(poukaz na rozhodnutia sp. zn. 8Sžfk/46/2000, sp. zn. 10Asan/23/2018, sp. zn. 3Sžfk/28/2018, sp. zn. 7Sžsk/6/2020). 8. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 14.04.2021 uviedol, že kasačnú sťažnosť považuje za nedôvodnú a kasačnému súdu navrhol, aby ju ako nedôvodnú v zmysle § 461 SSP zamietol.

9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) po oboznámení sa s administratívnym a súdnym spisom preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a po vyhodnotení sťažnostných námietok zistil, že kasačná sťažnosť je dôvodná z nasledovných dôvodov:

10. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 600/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu 10.11.2020 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak a) sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo b) sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz.

11. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona sústavná príprava dieťaťa na povolanie podľa tohto zákona je štúdium, ktoré sa a) organizuje na strednej škole dennou formou alebo b) uskutočňuje na vysokej škole dennou formou. 12.

Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona oprávnená osoba má nárok na prídavok, ak a) sa stará o nezaopatrené dieťa; podmienka starostlivosti o nezaopatrené dieťa oprávnenou osobou podľa § 2 ods. 1 písm. d) sa považuje za splnenú, b) má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky alebo je osobou

podľa osobitného predpisu. 13. Podľa § 13 ods. 1 citovaného zákona ak oprávnená osoba už nespĺňa podmienky nároku na prídavok alebo ak platiteľ vyplácal prídavok oprávnenej osobe neprávom, platiteľ rozhodne o odňatí prídavku.

10.11.2020 (ďalej zákon o vysokých školách) študijný program sa môže uskutočňovať v dennej forme štúdia alebo v externej forme štúdia. 15. Podľa § 60 ods. 2 cit. zákona denná forma štúdia je organizovaná tak, že štúdium podľa odporúčaného študijného plánu zodpovedá v závislosti od študijného programu z hľadiska časovej náročnosti práci študenta v rozsahu 1500 až 1800 hodín za akademický rok vrátane samostatného štúdia a samostatnej tvorivej činnosti.

16. Podľa § 60 ods. 3 citovaného zákona externá forma štúdia je organizovaná tak, že štúdium podľa odporúčaného študijného plánu zodpovedá v závislosti od študijného programu z hľadiska časovej náročnosti práci študenta v rozsahu 750 až 1440 hodín za akademický rok vrátane samostatného štúdia a samostatnej tvorivej činnosti.

17. Podľa § 60 ods. 4 citovaného zákona vzdelávacie činnosti podľa § 51 ods. 2 sa môžu uskutočňovať a) prezenčnou metódou, b) dištančnou metódou alebo c) kombinovanou metódou. 18. Podľa § 60 ods. 5 citovaného zákona prezenčná metóda štúdia spočíva na vyučovaní s priamym kontaktom učiteľa so študentom.

19. Podľa § 60 ods. 6 citovaného zákona dištančná metóda nahrádza priamy kontakt učiteľa so študentom komunikáciou prostredníctvom komunikačných prostriedkov, najmä prostriedkov založených na využívaní počítačových sietí. 20.

Podľa § 60 ods. 7 citovaného zákona pri dennej forme a externej forme uskutočňovania študijného programu sa používajú rovnaké metódy. Ak používanie rovnakých metód nie je možné, prípadné nevyhnutné rozdiely v uskutočňovaní študijného programu v dennej forme a externej forme nesmú mať negatívny vplyv na výsledky vzdelávania.

21. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica č. PB1/OHNNVaŠSD/SOC/2020/3000-29 zo dňa 09.10.2020, ktorým bol žalobcovi odňatý prídavok na dieťa.

22. Kasačný súd z obsahu súdneho spisu, súčasťou ktorého bol aj administratívny spis žalovaného, mal za preukázané, že syn žalobcu bol študentom prezenčného štúdia na Vysokom učení technickom v Brne od 20.06.2019 do 04.09.2019 a od 12.07.2019 je študentom magisterského kombinovaného štúdia České zemědělské univerzity v Prahe.

23. Spornou medzi účastníkmi konania bol právne posúdenie, či sa syn žalobcu svojím štúdiom, uskutočňovaným na vysokej škole kombinovanou formou, sústavne pripravoval na povolanie v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ zák. č. 600/2003 Z.z. a teda či spĺňa podmienku nezaopatrenosti pre účely poskytovania štátnej sociálnej dávky prídavku na dieťa.

24. Podľa názoru kasačného súdu sa žalovaný so spornou skutočnosťou, či možno formu štúdia syna žalobcu považovať za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie, uskutočňovanú na vysokej škole, v preskúmavanom rozhodnutí nesprávne právne vysporiadal.

Z preskúmavaného rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný za ekvivalent dennej formy štúdia považuje výhradne štúdium prezenčné. S týmto právnym názorom sa kasačný súd nestotožnil. 25. Z ustanovenia § 60 zákona o vysokých školách vyplýva, že študijný program sa môže uskutočňovať v dennej forme štúdia alebo v externej forme štúdia.

Každá forma zodpovedá inému limitu časovej náročnosti práci študenta za akademický rok, vrátane samostatného štúdia a samostatnej tvorivej činnosti (§ 60 ods. 2, ods. 3 zákona o vysokých školách). Štúdium dennej formy štúdia je organizované tak, že podľa odporúčaného študijného plánu zodpovedá v závislosti od študijného programu z hľadiska časovej náročnosti práci študenta v rozsahu 1500 až 1800 hodín za akademický rok vrátane samostatného štúdia a samostatnej tvorivej činnosti. 26. Študijný program ako vzdelávacia aktivita podľa § 51 ods. 2 zákona o vysokých školách sa môže uskutočniť troma metódami: prezenčnou, dištančnou alebo kombinovanou.

Je teda potrebné striktne rozlišovať pojem forma štúdia (ktorá môže byť denná alebo externá) a pojem metóda štúdia (prezenčná, dištančná a kombinovaná.). Pri oboch uvedených formách štúdia sa používajú rovnaké metódy - prezenčná, dištančná, kombinovaná (§ 60 ods. 7 zákona č. 131/ 2002 Z. z); ak používanie rovnakých metód (prezenčná, dištančná, kombinovaná) nie je možné, prípadné nevyhnutné rozdiely v uskutočňovaní študijného programu v dennej forme a externej forme nesmú mať negatívny vplyv na výsledky vzdelávania. Je teda potrebné konštatovať, že aj denná forma štúdia môže byť vykonávaná dištančnou metódou alebo kombinovanou metódou, nielen prezenčnou metódou. Pojem denná forma štúdia v zmysle § 60 ods. 2 zákona o vysokých školách je totožný s rovnakým pojmom použitým v § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 600/2003 Z. z., preto aj na účely pojmov sústavná príprava dieťaťa na povolanie (§ 4 ods. 1 cit. zákona) a nezaopatrené dieťa (§ 3 ods. 1 cit. zákona) je potrebné vychádzať z konštrukcie foriem a metód štúdia na vysokej škole stanovenej zákonom o vysokých školách.

27. Pokiaľ správny súd argumentoval českým zákonom o vysokých školách, definovanie foriem štúdia v § 44 ods. 4 českého zákona č. 111/1998 Sb. v znení neskorších predpisov pre aplikáciu výkladu pojmu forma štúdia podľa slovenského zákona o vysokých školách nie je možné použiť ani podporne, pretože nekorešponduje so slovenskou právnou úpravou. Pojem formy štúdia použitý v českom zákone nie je obsahovo totožný s týmto pojmom podľa slovenského zákona o vysokých školách. Vyjadruje skôr spôsoby (metódy), akými štúdium môže prebiehať (štúdium prezenčné, dištančné alebo ich kombinácia). Forma štúdia denná alebo externá v tomto zákone upravená nie je. Pre obsahovú kvalifikáciu formy štúdia na českej vysokej škole je potrebné aj v tomto prípade vychádzať z charakteristík tohto štúdia relevantných pre určenie jeho formy podľa slovenského zákona o vysokých školách.

V tom prípade jedinou relevantnou skutočnosťou, či sa jedná o denné alebo externé štúdium je, či štúdium podľa odporúčaného študijného plánu zodpovedá z hľadiska časovej náročnosti práci študenta v rozsahu 1500 až 1800 hodín za akademický rok vrátane samostatného štúdia a samostatnej tvorivej činnosti (senné štúdium) alebo 750 až 1440 hodín (externé štúdium).

28. Z potvrdenia o štúdiu zo dňa 23.09.2020 (Česká zemědělská univerzita v Prahe) vyplýva, že syn žalobcu od 12.07.2019 je študentom magisterského štúdia České zemědělské univerzity v Prahe kombinovanou metódou. Žalobca v odvolaní poukazoval na skutočnosť, že študijný program jeho syna má časovú náročnosť 1500 hodín za akademický rok.

Táto skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná. Od 12.07.2019 teda vzdelávaciu činnosť uskutočňuje kombinovanou metódou, čo je však na prijatie záveru o externej forme štúdia nepostačujúce, pretože aj denná forma štúdia môže byť uskutočňovaná touto metódou. Pre riadne posúdenie formy štúdia syna žalobcu tak bude smerodajné, či spĺňa definíciu dennej formy štúdia uvedenú v § 60 ods. 2 zákona o vysokých školách, teda či časová náročnosť práce študenta za akademický rok vrátane samostatného štúdia a samostatnej tvorivej činnosti je v rozsahu 1500 až 1800 hodín za akademický rok. Pokiaľ tomu tak je, bez ohľadu na zvolenú metódu uskutočňovania štúdia sa bude jednať o dennú formu štúdia v zmysle § 4 ods. 1 písm. b/ z. č. 600/2003 Z.z.

29. Preto v prípadoch, akým je aj prípad žalobcu, nemožno pri výklade pojmu denná forma štúdia podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 600/2003 Z. z. vychádzať zo zvolenej metódy štúdia a stotožňovať metódu s formou (konkrétne prezenčnú metódu s dennou formou).

Naopak, je potrebné prihliadať na časovú náročnosť práce študenta za akademický rok vrátane samostatného štúdia a samostatnej tvorivej činnosti. Ak je v rozsahu 1500 až 1800 hodín za akademický rok, ide o dennú formu štúdia (§ 60 ods. 2 zákona o vysokých školách), ak je v rozsahu 750 až 1440 hodín za akademický rok, ide o externú formu štúdia (§ 60 ods. 3 cit. zákona).

30. Vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci zo strany správneho súdu ako aj žalovaného bolo potrebné rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 2 SSP zmeniť tak, že kasačný súd zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom konaní je žalovaný viazaný právnym názorom kasačného súdu. 31. O náhrade trov kasačného konania rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 2 SSP. Žalobca bol v konaní úspešný a preto má voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania na krajskom a kasačnom súde v plnom rozsahu.

32. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 25. októbra 2022

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 9Sžsk/28/2021 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik