9Sžsk/29/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., ktorá je zároveň sudkyňou spravodajkyňou v danej veci, a z členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: I.. E. Q., nar. XX. C. XXXX, bydliskom v P., Y. č. XX, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom v Bratislave, Žellova č. 2, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 4. septembra 2020, č. s. 18649/2020/ 912, č. k. PV912/00040/2020, č. z. 73946/2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 25. januára 2021, č. k. 14Sa/1/2020-55, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta . Účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I.

PV912/ 00040/2020, č. z. 73946/2020 vo veci nedoplatku na zdravotnom poistení (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“). O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pričom ten si ich priznanie ani nežiadal.

nedoplatkov zo dňa 29. júna 2020, č. 2010103317 (ďalej len „výkaz nedoplatkov“), vydaný zdravotnou poisťovňou Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., pobočka Trenčín (ďalej len „zdravotná poisťovňa“), v zmysle § 19 ods. 9 v spojení s § 17a zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 580/ 2004 Z. z.“) vo veci predpísania nedoplatku na poistnom vyplývajúceho z ročného zúčtovania poistného za rok 2019 v sume 669,31 Eur.

neho platil poistné štát. Medzi účastníkmi zostalo sporné, či bol žalovaný povinný pri vykonaní ročného zúčtovania a určenia poistného zo zárobkovej činnosti zohľadniť skutočnosť, že za žalobcu 3 mesiace povinne platil poistné štát. Správny súd v merite poukázal na základnú premisu zákona č. 580/2004 Z. z., podľa ktorej každý, kto dosiahne v rozhodnom období príjem, musí z neho zaplatiť poistné, pričom v zmysle § 11 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. uvedené platí aj pre poistencov štátu. Z dikcie ustanovenia § 13 zákona č. 580/2004 Z. z. potom vyplýva, že pri určení poistného nezohrávajú žiadnu úlohu faktory ako počet kalendárnych mesiacov, v ktorých za poistenca platil poistné štát, ale tento výpočet sa riadi vymeriavacím

V tejto súvislosti zvýraznil i skutočnosť, že poistné sa neplatí za jednotlivé mesiace, a že správny orgán má povinnosť určiť vymeriavací základ, sadzbu a zohľadniť len zaplatené preddavky. 4. K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia vydaného žalovaným bol krajský súd toho názoru, že žalovaný jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo považuje námietky žalobcu za nedôvodné, a podrobne rozpísal, ako bolo poistné určené. Odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia preto považoval za dostatočne konkrétne, a napokon uzavrel, že žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu, vec správne právne posúdil a jeho rozhodnutie je jasné a zrozumiteľné, preto bolo potrebné správnu žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietnuť.

6. V rámci dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci sťažovateľ citoval ustanovenie § 13 ods. 15 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2019 a s poukazom naň vyjadril názor, že faktor počtu dní, počas ktorých je osoba poistencom štátu, explicitne zo zákona zohráva úlohu, a to v tom, že určuje štátu vymeriavací základ a obdobie, za ktoré má poistné platiť. Krajský súd preto podľa neho nesprávne právne posúdil otázku rozhodujúceho obdobia, za ktoré bol sťažovateľ poistencom štátu, a jeho rozhodnutím došlo k hrubej ignorácii tohto zákonného ustanovenia, ktoré je sťažovateľovi na prospech. Žalovaný odmietol zohľadniť toto obdobie, kedy za sťažovateľa platil poistné štát, a prehliadol to i krajský súd, hoci sťažovateľa zákon č. 580/2004 Z. z. v ustanovení § 11 ods. 7 písm. m) bod 1. explicitne za osobu, ktorej platiteľom poistného je štát, považuje. Právny názor, že táto skutočnosť je irelevantná, je potom nesprávny a nemá oporu v zákone, pričom neobstojí ani odkaz na § 11 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. 7. V rámci namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia sťažovateľ krajskému súdu vytýkal absenciu dôvodov irelevancie súbehu platenia poistného, keď mal za to, že základnou premisou zákona nie je platenie poistného duplicitne (štátom i sťažovateľom). Jeho povinnosť platiť poistné by mala byť znížená o platby štátu, resp. by malo byť zohľadnené obdobie, v ktorom bol poistencom štátu, a z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, z čoho súd vychádza, ak tvrdí opak a jeho záver je v rozpore s § 13 ods. 15 zákona č. 580/2004 Z. z. Jeho rozhodnutie je z tohto hľadiska nepreskúmateľné, pretože neobsahuje relevantné zdôvodnenie a vysvetlenie úvah, akými sa súd spravoval. Nedoplatok na poistnom bol vypočítaný ako rozdiel medzi stanoveným poistným a uhradenými preddavkami na poistné, v období od 3. októbra do 31. decembra 2019 však platil za sťažovateľa poistné štát, preto za tieto mesiace nie je možné od sťažovateľa požadovať zaplatenie poistného. Súd pri posudzovaní veci opomenul i ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 580/2004 Z. z., ktoré zvýrazňuje postavenie osoby poberajúcej materské, pretože ju nezahŕňa medzi prípady, pri ktorých platiteľom nie je štát, a to v závislosti od výšky vymeriavacieho základu. Žalobca zhrnul, že v napadnutom rozsudku chýba vysvetlenie úvah súdu pri hodnotení dôkazov, vysvetlenie použitia správnej úvahy pri aplikácii právnych predpisov i vyrovnanie sa s argumentáciou o duplicite platieb poistného. Súd, žalovaný ani zdravotná poisťovňa počas celého konania neoznačili ustanovenie zákona, podľa ktorého má žalobca ako platiteľ poistného platiť plnú výšku poistného za 12 mesiacov, vypočítanú zo skutočných príjmov, keď je zároveň osobou, za ktorú mal platiť poistné štát. Argumentácia súdu je nelogická, odporujúca a zmätočná a spôsobuje nepreskúmateľnosť a nedôvodnosť rozhodnutia. 8. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti, ktorá mu bola doručená dňa 10. marca 2021, nevyjadril.

S ohľadom na zákonom stanovený prechod výkonu súdnictva však vec následne pripadla Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky ako súdu príslušnému na jej rozhodnutie v agende správneho súdnictva od 1. augusta 2021. 13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozhodujúci v senáte podľa § 438 ods. 2 SSP ako súd konajúci o kasačnej sťažnosti [§ 11 písm. h) SSP] po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), ktorý má právnické vzdelanie [§ 449 ods. 2 písm. a) SSP], bola podaná v zákonom stanovenej lehote (§ 443 ods. 1 SSP), na zákonom určenom mieste (§ 444 ods. 1 SSP), proti právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP) a je prípustná, resp. jej prípustnosť nie je vylúčená (§ 439 SSP), po oboznámení sa s obsahom a rozsahom kasačnej sťažnosti a po jej preskúmaní v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 1, ods. 2 SSP), bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť podľa § 461 SSP.

IV.

23. Podľa § 11 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2019 ak sa dôvody na platenie poistného štátom prekrývajú, štát platí poistné len raz. Osoby uvedené v odseku 7 sú povinné z príjmu zo zárobkovej činnosti podľa § 10b platiť poistné podľa § 13.

25. Podľa § 13 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2019 vymeriavací základ je najmenej úhrn minimálnych základov podľa odsekov 10 a 11 za všetky kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia, počas ktorých mal príslušný platiteľ poistného povinnosť platiť poistné.

27. Podľa § 13 ods. 14 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2019 vymeriavací základ štátu je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy, ak v odseku 15 nie je ustanovené inak. 28. Podľa § 13 ods. 15 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2019 vymeriavací základ štátu pre platbu poistného za osobu uvedenú v § 11 ods. 7, ktorá bola takouto osobou len časť rozhodujúceho obdobia, je pomerná časť vymeriavacieho základu podľa odseku 14 prislúchajúca k počtu kalendárnych dní, počas ktorých bola osobou uvedenou v § 11 ods. 7.

30. Základnou funkciou zdravotného poistenia, upraveného zákonom č. 580/2004 Z. z., je zabezpečenie zdravotnej starostlivosti poistencom zdravotného poistenia v zodpovedajúcom rozsahu a kvalite. Zákon rozlišuje dva druhy zdravotného poistenia, a to povinné verejné a individuálne zdravotné poistenie. Prvé z nich je obligatórne, t. j. povinne sa na ňom zúčastňujú osoby, o ktorých tak ustanovuje zákon, druhé je fakultatívne. Vymedzenie okruhu osôb povinne zúčastnených na verejnom zdravotnom poistení predstavuje osobný rozsah verejného zdravotného poistenia a vzťahuje sa na fyzické osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky s výnimkami stanovenými zákonom. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami, a vykonávajú ho zdravotné poisťovne za podmienok ustanovených zákonom.

Nevyhnutnosť zabezpečiť finančné prostriedky na verejné zdravotné poistenie vo výške ustanovenej zákonom a plynulosť toku týchto finančných prostriedkov do verejného zdravotného poistenia je základným predpokladom pre riadne fungovanie celého systému, preto je plnenie platobných povinností zaistené aj prostredníctvom hrozby zákonných sankcií.

podmienok. Vypočítavanie poistného na verejné zdravotné poistenie z vymeriavacieho základu za kalendárny rok je koncepciou, na ktorej je platenie poistného postavené. Celkom jasne na to poukazuje dôvodová správa k zákonu č. 580/2004 Z. z., podľa ktorej sa zavádza inštitút ročného zúčtovania. Jeho účelom je zabezpečiť poistné na verejné zdravotné poistenie zo všetkých príjmov dosiahnutých nielen v príslušnom kalendárnom mesiaci, ale v celom kalendárnom roku. Vzhľadom na to, že rozsah a kvalita poskytovania zdravotnej starostlivosti priamo závisí najmä od dostatočného množstva finančných prostriedkov, význam zavedenia uvedeného inštitútu do verejného zdravotného poistenia je nesporný.

v kalendárnom roku (ktorý je v zmysle § 14 zákona rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu pre výpočet poistného) došlo k súbehu platiteľov poistného u toho istého poistenca (v tomto prípade SZČO a štátu), teda vznikla povinnosť platiť poistné obom týmto subjektom priamo zo zákona. Zákon totiž v tejto súvislosti stanovuje pravidlo, podľa ktorého platia zo svojej zárobkovej činnosti poistné aj tie osoby, za ktoré v rozhodujúcom období platil poistné štát, t. j. stanovuje pravidlo absolútneho zohľadnenia dosiahnutého príjmu v danom období. Inými slovami, poistenec verejného zdravotného poistenia je povinný platiť poistné vždy, ak v rozhodnom období dosiahne určitý príjem zo svojej činnosti (za splnenia ďalších zákonom stanovených podmienok), bez ohľadu na to, či túto činnosť vykonával len časť roka.

do úvahy. 34. Sťažovateľ opakovane poukazoval na to, že v predchádzajúcich konaniach nebola zohľadnená skutočnosť, že v období od 3. októbra 2019 za neho platil poistné štát. Táto skutočnosť však v zmysle § 11 ods. 9 (veta druhá) zákona na účely platenia poistného zo strany SZČO nie je relevantná, pretože platenie a výška poistného sa v tomto prípade viaže výlučne na fakt existencie príjmu a jeho konkrétnej výšky. Výška príjmu a z nej zákonným postupom vypočítaný vymeriavací základ má vplyv na výšku poistného za konkrétnu osobu, čím sú zároveň dané rozdiely medzi jednotlivými platiteľmi poistného (osoba, ktorá dosahovala príjem za celý rok spravidla dosahuje vyšší príjem, ktorý sa odrazí na vyššej sume poistného), a teda i všeobecná spravodlivosť pri jeho určovaní. Ak by sa pripustila možnosť zahrnutia vymeriavacieho základu štátu či platieb odvádzaných štátom za osoby uvedené v § 11 ods. 7 zákona do výpočtu poistného z ich zárobkovej činnosti, došlo by tým nielen k spájaniu dvoch nesúrodých inštitútov, ale i k neoprávnenému zníženiu platobnej povinnosti jednotlivých

rozsahu. Na tomto mieste sa žiada zároveň dodať, že zo žiadneho odseku § 13 zákona nevyplýva, že by sa mal vymeriavací základ u SZČO krátiť pomerne k obdobiu, kedy bol osobou podľa § 11 ods. 7 písm. m) zákona. Ak v tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje na § 13 ods. 15 zákona, ktorý podľa jeho názoru nebol aplikovaný, hoci bol v jeho prospech, je treba upresniť, že toto ustanovenie priamo nadväzuje na § 13 ods. 14 zákona, stanovujúci výšku vymeriavacieho základu štátu za 12 mesiacov kalendárneho roka („.

Rovnako je v danej súvislosti irelevantný poukaz na § 11 ods. 8 zákona. 35. Rezumujúc uvedené má kasačný súd za to, že nedoplatok na poistnom, ktorý bol žalobcovi vyčíslený zdravotnou poisťovňou vo výške 669,31 Eur a následne potvrdený žalovaným v príslušnom konaní, bol v rámci ročného zúčtovania vypočítaný správne, postupom, ktorý je plne v súlade so zákonom, o čom svedčí i znenie § 19 ods. 3 zákona, podľa ktorého sa v ročnom zúčtovaní poistného vykoná výpočet sumy poistného z vymeriavacieho základu za všetkých platiteľov poistného okrem štátu, ako aj výpočet nedoplatku v členení podľa jednotlivých platiteľov poistného okrem štátu. V spojení s vyššie citovanými ustanoveniami to potom logicky znamená, že u SZČO, ktorá za časť rozhodného obdobia (kalendárneho roka) dosiahla príjmy zo zárobkovej činnosti, sa do ročného zúčtovania zahrnú len tieto príjmy.

V.

36. Vzhľadom na uvedené je možné zhrnúť, že právny názor sťažovateľa na aplikáciu ustanovení § 11 ods. 7 a § 13 ods. 15 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2019 nie je v súlade so základnými koncepciami daného zákona, preto sú jeho kasačné námietky neopodstatnené. Najvyšší správny súd vyhodnotil, že kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP nie je v danej veci naplnený.

VI.

40. Kasačný súd teda nevzhliadol ani naplnenie kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP.

VII.

41. Na základe uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že nie je daný žiaden z uplatnených dôvodov kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, a tak ju ako nedôvodnú podľa § 461 SSP rozsudkom podľa § 457 ods. 1 SSP zamietol.

VIII.

42. O náhrade trov kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalovaný síce mal vo veci úspech, kasačný súd však nezistil dôvody na to, aby sa mu nárok na náhradu trov priznal.

IX.