9Sžsk/31/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej, členky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a člena senátu Mgr.Michala Novotného (sudca spravodajca) vo veci žalobcu: AGS spol. s r. o. (do 28. apríla 2021 s dodatkom „v reštrukturalizácii"), IČO: 31618375, Priemyselná 14, Prievidza, zastúpeného: WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA S.R.O., IČO: 47257164, Dolná 6, Banská Bystrica, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia zo 6. apríla 2020, č. 0150331002020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 29 Sa 5/2020-63 z 10. februára 2021 takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky mení rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 29 Sa 5/2020-63 z 10. februára 2021 tak, že zrušuje rozhodnutie žalovanej zo 6. apríla 2020, č. 0150331002020, a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej právo na náhradu 100 % trov celého konania.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom

2019, ktoré bolo uverejnené vo vydaní Obchodného vestníka z 2. decembra 2019, začal voči žalobcovi reštrukturalizačné konanie. Ďalším uznesením, ktoré bolo uverejnené vo vydaní zo 7. januára 2020, okresný súd povolil reštrukturalizáciu žalobcu. 2. Po začatí reštrukturalizácie pobočka žalovanej v Prievidzi rozhodnutím z 10. januára 2020 predpísala žalobcovi poistné za november 2019 v celkovej sume 11.234,92 €. Žalobca sa proti nemu neodvolal, preto sa stalo právoplatné 29. januára 2020. Pretože poistné nezaplatil ani čiastočne, pobočka 11. februára 2020 rozhodla o začatí vymáhania celej tejto sumy a žalobcu 17. februára 2020 upovedomila, že sa vymáhanie začalo. Ten v odvolaní proti upovedomeniu namietol, že vymáhaná pohľadávka nie je prednostnou pohľadávkou v zmysle § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov a mala byť prihlásená do reštrukturalizácie. Preto § 114 ods. 1 písm. b) cit. zák. bránil vymáhaniu tejto pohľadávky počas reštrukturalizačného konania. Žalovaná preskúmavaným rozhodnutím toto odvolanie zamietla. Zdôraznila, že pohľadávka na poistné podľa judikatúry vzniká až jeho splatnosťou, ktorú si žalobca v prerokúvanej veci určil na 30. decembra 2019. Reštrukturalizačné konanie žalobcu sa však začalo už 3. decembra 2019, takže pohľadávka voči nemu vznikla pred jeho začatím, a tak je prednostnou pohľadávkou, na ktorú sa podľa § 120 ods. 2 cit. zák. účinky reštrukturalizácie nevzťahujú. 3. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu, v ktorej sa okrem iného domáhal, aby správny súd podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil aj upovedomenie o vymáhaní pohľadávok zo 17. februára 2020 a rozhodnutie pobočky z 10. januára 2020, ktorým bolo predpísané poistné. Správny súd napadnutým rozsudkom č. k. 29 Sa 5/2020-63 túto správnu žalobu zamietol. Vyšiel z názorov judikatúry, že pohľadávka žalovanej na poistné vzniká až jeho splatnosťou. Jej vznik sa totiž spravuje len ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, nie zákonom č. 7/2005 Z. z. Pohľadávka žalovanej tak vznikla až 30. decembra 2019, teda po začatí reštrukturalizačného konania, a preto pre ňu neplatí neprípustnosť výkonu rozhodnutia podľa § 114 ods. 1 písm. b) zákona č. 7/2005 Z. z.

Pohľadávka žalovanej na poistné v tu prerokúvanej veci vznikala postupne za každý deň trvania poistenia mesiaca november 2019, a tak si ju žalovaná mala prihlásiť do reštrukturalizácie. Na túto povinnosť nemalo žiaden vplyv prebiehajúce konanie o predpísaní tejto pohľadávky. Žalovanej podľa žalobcu nemožno priznať výsadné postavenie, ktoré by bolo nezávislé od akejkoľvek reštrukturalizácie; takýto výklad by narúšal právnu istotu jej účastníkov. Žalobca znova odkázal na dôvodovú správu k zákonu č. 377/2016 Z. z., ktorým sa novelizoval § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z.; podľa neho jej odporuje výklad, ktorý zaujala žalovaná a správny súd. Nesúhlasil ani s názorom, že by bol vznik pohľadávky viazaný na predloženie výkazov, pretože z § 231 ods. 1 písm. e) prvého bodu zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že výkazy sa predkladajú k poistnému, ktoré je už splatné. Taký názor je aj absurdný, pretože by to znamenalo, že nepredložením výkazu by pohľadávka na poistné nikdy nevznikla, hoci § 147 ods. 1 a 2 cit. zák. aj pre tento prípad upravujú premlčanie poistného. Žalobca vytkol správnemu súdu aj odklon od ustálenej rozhodovacej praxe, ktorú podľa neho reprezentujú viaceré rozsudky, ktoré sa týkajú daňových nedoplatkov, medzi nimi rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Vs 3/2020, a ktoré boli prijaté po zmene právnej úpravy vykonanej zákonom č. 377/2016 Z. z. Naopak, rozhodnutia, na ktoré odkazuje žalovaná, sa týkajú právnej úpravy účinnej pred novelou vykonanou týmto zákonom. Konečne, žalobca namietol, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej nezohľadňuje skutočnosti, že medzičasom bol schválený reštrukturalizačný plán žalobcu a pohľadávky žalovanej sa podľa § 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. stali nevymáhateľné. 5. Žalovaná navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť. Na úvod zdôraznila, že akceptovanie výkladu žalobcu by znížilo príjmy žalovanej ako verejnoprávnej inštitúcie hospodáriacej s verejnými financiami. Ďalej zopakovala svoj názor, že podľa § 143 ods. 2 zákona č. 461/ 2003 Z. z. je na splnenie povinnosti zaplatiť a odviesť poistné rozhodný dátum výplaty príjmov zamestnancov. Až následne môže žalovaná predpísať poistné, a to na základe výkazov predložených žalobcom. Tie boli v prerokúvanej veci predložené až 10. decembra 2019, teda po začatí reštrukturalizačného konania. Až vtedy mala pobočka žalovanej vedomosť o tejto pohľadávke. Uplynutím novembra 2019 ani žalobca nemohol vedieť o všetkých skutočnostiach, ktoré ovplyvňujú výšku poistného. Oprávnenia zaplatiť verejnoprávnu pohľadávku podľa § 120 ods. 2 poslednej vety zákona č. 7/2005 Z. z. vzniká až vtedy, keď je známy dlžník, obsah pohľadávky (na základe predloženého výkazu), existencia sankcie a vynútiteľnosť práva. Nezaplatené poistné je pohľadávkou až po dni určenom na výplatu príjmov zamestnancov. Tieto závery vyslovil vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Ak by mala verejnoprávna pohľadávka vznikať pred splatnosťou, bol by to zákonodarca v § 120 ods. 2 cit. zák. ustanovil výslovne tak, ako pre súkromnoprávne pohľadávky. Rozhodnutie žalovanej tak bolo vydané v súlade so zákonom, a preto niet dôvodu na jeho zrušenie.

6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), na ktorý od 1. augusta 2021 prešiel výkon súdnictva z najvyššieho súdu (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/ 2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov), preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).

neprípustné. Odvolanie musí byť odôvodnené a na dodatočne uplatnené dôvody sa neprihliada. Žalobca takéto odvolanie podal a uplatňoval v ňom, že vymáhaniu pohľadávky na poistnom za november 2019 bráni § 114 ods. 1 písm. b) zákona č. 7/2005 Z. z. Podľa tohto ustanovenia má začatie reštrukturalizačného konania okrem iného taký účinok, že pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi. Z ustanovenia § 120 ods. 1 cit. zák. vyplýva, že pohľadávky sa v reštrukturalizácii zásadne uplatňujú prihláškou, ak zákon neustanovuje

8. Zo skutkového stavu zisteného žalovanou vyplýva, že uznesenie o začatí reštrukturalizačného konania žalobcu bolo zverejnené vo vydaní Obchodného vestníka z 2. decembra 2019. Účinky zverejnenia tohto uznesenia tak podľa cit. § 199 ods. 9 zákona č. 7/ 2005 Z. z. nastali 3. decembra 2019 a týmto dňom sa podľa § 113 ods. 3 cit. zák. začalo reštrukturalizačné konanie. Kľúčovou otázkou prerokúvanej veci tak je otázka, či pohľadávka žalovanej vznikla v tento deň alebo neskôr, teda počas reštrukturalizačného konania.

9. Správny súd v napadnutom rozsudku vyšiel z doterajšej rozhodovacej praxe, na ktorú opakovane odkazuje aj žalovaná a ktorá bola v zásade jednotná v tom, že pohľadávka žalovanej voči platiteľovi na zaplatenie a odvedenie poistného vzniká až dňom splatnosti poistného.

sociálne poistenie možno posudzovať len podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Z toho správny súd uzavrel, že na zmenu vykonanú v tomto smere uvedenou novelou nemôže prihliadať. Tento záver však nemôže obstáť. 10. Ústavný súd je podľa čl. 124 ústavy nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje, že v zásade nie je oprávnený posudzovať správnosť skutkových a následne na nich založených právnych záverov všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu (obdobne napr. III. ÚS 78/07, IV. ÚS 27/2010). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov (II. ÚS 193/2010). Do právomoci ústavného súdu v konaní podľa čl. 127 ústavy však patrí kontrola zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne

novelizované. 11. Správny súd totiž v napadnutom rozsudku citoval aj inú časť uvedeného uznesenia, v ktorej ústavný súd vyslovil, že na prihlasovanie pohľadávok v konkurze a reštrukturalizácii sa používali príslušné ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z., keďže zákon č. 461/2003 Z. z. žiadne osobitné ustanovenia v tomto smere nemal. Kasačný súd považuje tento právny názor za podstatný aj preto, že pri posudzovaní každej skutkovej situácie je potrebné vychádzať z tých právnych noriem, ktoré práve túto situáciu upravujú. V tu prerokúvanej veci úlohou správneho súdu nebolo riešiť abstraktnú právnu otázku, kedy vzniká právo žalovanej na poistné na sociálne poistenie, jeho predpísanie a vymáhanie, ale výlučne otázku, či pohľadávku na poistné bolo treba prihlásiť do reštrukturalizácie podľa § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. alebo

Názor ústavného súdu citovaný v úvode tohto odseku v tomto prípade vedie k záveru, že na tento účel (potreba prihlásiť či neprihlásiť pohľadávku do reštrukturalizácie) sa vznik pohľadávky musí posudzovať takisto prednostne podľa zákona č. 7/2005 Z. z., lebo zákon č. 461/2003 Z. z. nemá v tomto smere zodpovedajúce osobitné ustanovenie.

Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (Národná rada Slovenskej republiky, VII. volebné obdobie, tlač 247) zdôraznila, že sa ním rieši problém prameniaci z toho, že v reštrukturalizácii nedochádza k zosplatneniu všetkých záväzkov dlžníka, a tak je dôležité rozlišovať ich vznik a splatnosť. To podľa zákonodarcu viedlo aplikačnú prax k nesprávnym záverom, že do reštrukturalizácie sa so svojimi pohľadávkami majú prihlasovať len takí veritelia, ktorí v čase povolenia reštrukturalizácie majú pohľadávky splatné. Splatnosť pohľadávky však nie je podmienka vzniku pohľadávky. Preto vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa podľa navrhovateľa zákona mal rozumieť okamih vzniku práva na plnenie (§ 488 Občianskeho zákonníka) bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia (t. j. splatnosť), a vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa mal rozumieť okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku.

Pritom nie je podstatné, či túto povinnosť aj skutočne splnil, pretože § 120 ods. 2 posledná veta zákona č. 7/2005 Z. z. vyslovene zdôrazňuje len jeho oprávnenie tak urobiť. Ako správne pripomenul žalobca, citované ustanovenie už bolo predmetom výkladu veľkého senátu najvyššieho súdu v súvislosti so vznikom daňovej pohľadávky na úroky z omeškania (rozsudok sp. zn. 1 Vs 3/ 2020).

14. Podstata uvedených právnych názorov je podľa kasačného súdu (napriek opačnému názoru žalovanej) prenositeľná aj na posúdenie vzniku pohľadávky na poistné na sociálne poistenie. Aj táto verejnoprávna pohľadávka na účely § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. vzniká okamihom, kedy nastali objektívne skutkové okolnosti, v ktorých je dlžník prvýkrát oprávnený splniť ju.

fondu solidarity. Podľa § 129 ods. 1 cit. zák. sa suma poistného určuje percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období. Vymeriavacím základom zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. a), teda činnosť vyplývajúcu z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisom, je zásadne tento príjem (porov. § 138 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.). Tento vymeriavací základ je (s určitými obmedzeniami) aj vymeriavacím základom zamestnávateľa tohto zamestnanca (§ 138 ods. 8 cit. zák.).

Toto rozhodujúce obdobie je rozhodujúcim obdobím aj na určenie vymeriavacieho základu jeho zamestnávateľa (§ 139 ods. 3 cit. zák.). Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú zásadne povinné poistné odvádzať.

15. Na základe citovaných ustanovení tak nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že pohľadávka na poistné vzniká postupne každým dňom kalendárneho mesiaca, počas ktorého trvá poistenie. Z ustanovení upravujúcich rozhodné obdobie, ale najmä z cit. § 142 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je totiž zrejmé, že zamestnávateľ môže zaplatiť poistné, ktoré je povinný platiť sám, ako aj poistné, ktoré odvádza za zamestnanca, po uplynutí kalendárneho mesiaca, za ktorý sa toto poistné platí. Uplynutím kalendárneho mesiaca, ktorý je rozhodujúcim obdobím (§ 139 ods. 1 cit. zák.), je totiž zamestnávateľ v zásade schopný ustáliť, či zamestnanec bol alebo nebol poistencom, vie zistiť výšku jeho vymeriavacieho základu (spravidla mzda v pracovnom pomere, ktorá je podľa § 129 Zákonníka práce zásadne splatná pozadu za mesačné obdobie), a dokáže z neho podľa § 129 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vypočítať poistné. Hneď po uplynutí kalendárneho mesiaca tak zamestnávateľ je schopný vypracovať výkaz podľa § 231 ods. 1 písm. e) prvého bodu cit. zák. Podľa kasačného súdu na

16. Z uvedeného tak podľa kasačného súdu možno uzavrieť, že zamestnávateľ je oprávnený splniť svoju povinnosť odviesť (zaplatiť) poistné, ktoré platí sám a ktoré platí jeho zamestnanec podľa § 141 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z., v prvý deň po uplynutí kalendárneho mesiaca, ktorý je rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu

mesiac. 17. Na rozdiel od názoru žalovanej kasačný súd nepovažuje okolnosť, že podľa § 143 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. je poistné splatné až ôsmy deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca, resp. až v deň určený na výplatu príjmov, za podstatnú pre posúdenie okamihu vzniku tejto pohľadávky na účely § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. Tento okamih je totiž rozhodný len pre vznik práva žalovanej predpísať poistné podľa § 144 zákona č. 461/2003 Z. z., nie však pre právo platiteľa zaplatiť poistné. Preto sa nemožno stotožniť s názorom žalovanej, ktorý predstavila vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti a podľa ktorého v tento deň vzniká aj právo platiteľa zaplatiť poistné. Taký výklad by totiž znamenal, že platiteľ poistného nemá právo (teda nesmie) zaplatiť poistné pred jeho splatnosťou, teda pred ôsmym dňom nasledujúceho kalendárneho mesiaca alebo pred dňom určeným na výplatu príjmov v zmysle § 143 ods. 1 a 2 cit. zák. V takom prípade by však sama žalovaná musela platiteľom vracať všetky platby poistného, ktoré by prijala pred týmto dňom, pretože by boli zaplatené neoprávnene.

Takýto výklad je podľa kasačného súdu zjavne absurdný, lebo nie je podporený žiadnym rozumným účelom, ktorému by mal slúžiť. Práve takáto bezúčelná interpretácia však robí z práva „nástroj odcudzenia a absurdity“, ako to vzletne formuloval český Ústavný súd vo svojom známom náleze sp. zn. Pl. ÚS 33/97. 18.

Takúto pohľadávku tak žalovaná musí v reštrukturalizácii uplatniť prihláškou podľa § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. Zároveň ustanovenie § 114 ods. 1 písm. b) cit. zák. vylučuje, aby sa počas reštrukturalizačného konania pre takúto pohľadávku začalo konanie o výkon rozhodnutia na majetok patriaci dlžníkovi, a to vrátane konania o vymáhanie pohľadávky podľa § 225a a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. Existencia takéhoto reštrukturalizačného konania je tak inou okolnosťou v zmysle § 225n ods. 1 cit. zák., pre ktorú je vymáhanie takejto pohľadávky

Z obsahu rozhodnutia nevyplývajú žiadne indície, že by bolo predpísané poistné za iné rozhodujúce obdobie než práve mesiac november 2019. Podľa výkladu podaného v predošlých odsekoch to znamená, že pohľadávka žalovanej na toto poistné podľa § 120 ods. 2 poslednej vety zákona č. 7/2005 Z. z. vznikla uplynutím novembra 2019, teda najneskôr 1. decembrom 2019.

20. Hoci rozhodnutia najvyššieho súdu vydané v inom než správnom kolégiu nie sú pre tunajší súd formálne záväzné na účely § 22 SSP, treba v záujme úplnosti doplniť, že právnymi otázkami riešenými v tomto rozsudku sa už okrajovo zaoberal aj najvyšší súd v obchodnoprávnom kolégiu, ktorého rozhodovacia prax však nateraz nie je celkom ustálená. V uznesení sp. zn. 2 Obdo 33/2020 najvyšší súd skúmal otázku, či a za akých podmienok pohľadávka na poistné na sociálne poistenie môže byť v konkurze pohľadávkou proti podstate podľa § 87 zákona č. 7/2005 Z. z. Najvyšší súd k otázke vzniku takejto pohľadávky odkázal na skôr citované názory v uzneseniach sp. zn. 5 ECdo 47/2014, judikát R 5/2016, sp. zn. 2 MCdo 30/2012 a sp. zn. 3 Obdo 9/2017, judikát R 94/2018.

splatná zásadne za mesačné obdobie pozadu, teda kedykoľvek po uplynutí kalendárneho mesiaca. Ustanovenie § 130 Zákonníka práce síce určuje tzv. výplatné termíny, nevyplýva z neho však, že by zamestnávateľ nemohol zamestnancovi vyplatiť mzdu aj skôr.

21. K všeobecným úvahám žalovanej o tom, že je verejnoprávnou inštitúciou a nakladá s verejnoprávnymi prostriedkami, možno len stručne poznamenať, že účelom zákona č. 7/ 2005 Z. z. je podľa jeho § 1 riešenie úpadku dlžníka.

inak. Ustanovenie § 120 ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z. z. nerozlišuje medzi požiadavkami na prihlásenie súkromnoprávnych a verejnoprávnych pohľadávok, a tak ich spoločným znakom je, že sa za určitých okolností môžu stať nevymáhateľnými (§ 155 ods. 2 cit. zák.). Účinky reštrukturalizácie na hospodárenie žalovanej sa tak nijako nelíšia od jej účinkov na hospodárenie akéhokoľvek iného súkromnoprávneho, ale aj verejnoprávneho veriteľa, ktorý takisto plní verejné úlohy a nakladá s verejnými prostriedkami (napr. štátu z titulu daní

úzkeho okruhu subjektov, možno len stručne poznamenať, že s ohľadom na počet povolených reštrukturalizácií (napr. za rok 2021 ich bolo 49) sa celá úprava reštrukturalizácie týka len mimoriadne malého segmentu všetkých podnikateľských subjektov.

IV. Záver

22. Zo všetkých uvedených dôvodov tak kasačný súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie nie je správne. Žalovaná v dôsledku nesprávneho výkladu ustanovenia § 114 ods. 1 písm. b) v spojení s § 120 ods. 2 poslednej vety zákona č. 7/2005 Z. z. a v nadväznosti na § 139 ods. 1, § 141 ods. 1 a 2 a § 142 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nesprávne dospela k záveru, že vymáhanie pohľadávky predpísanej žalobcovi rozhodnutím pobočky z 10. januára 2020 je napriek prebiehajúcemu reštrukturalizačnému konaniu prípustné. Žalovaná tak vec nesprávne právne posúdila, čo podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP opodstatňovalo zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. 23. Ak správny súd za týchto okolností správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, vychádza jeho rozsudok z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo napĺňa kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Preto kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP napadnutý rozsudok rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovanej a vec jej podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil na ďalšie konanie. V rozpore so sťažnostným návrhom žalobcu kasačný súd nepovažoval za potrebné zrušiť aj upovedomenie pobočky zo 17. februára 2020; úlohou žalovanej totiž bude rozhodnúť o osude tohto upovedomenia pri novom rozhodovaní o odvolaní žalobcu. Pritom je žalovaná v ďalšom konaní viazaná právnymi názormi vysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods. 6 a § 469 SSP). 24. Pri zmene rozhodnutia musí kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP rozhodnúť o trovách konania na krajskom súde a kasačnom súde. Kasačný súd tak podľa § 167 ods. 1 samostatne, ako aj v spojení s § 467 ods. 1 SSP priznal plne úspešnému žalobcovi proti neúspešnej žalovanej náhradu trov konania na oboch stupňoch. 25. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.