9Sžsk/34/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:3020200075.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trenčíne
- Sp. zn. 1. inštancie
- 29Sa/1/2020
- IČS
- 3020200075
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: V.. D. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom C. R. Č.. XXX/ X, S. T. D., právne zastúpený JUDr. Ivanom Pagáčom, advokátom so sídlom Pruské č. 432, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.: 43282-17/2019-BA zo dňa 21.1.2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 29Sa/1/2020-46 zo dňa 10.2.2021, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Žalovanej náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom č.k. 29Sa/1/2020-46 zo dňa 10.2.2021 zamietol správnu žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia preskúmavaného rozhodnutia žalovanej zo dňa 21.1.2020, ktorým odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu zamietla a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Považská Bystrica č. 31057-10/2017-PB zo dňa 15.6.2017 potvrdila.
2. Prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 15.6.2017 Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica podľa § 178 ods. 1 písm. a/ prvý bod zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o sociálnom poistení) rozhodla, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nevzniklo prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 27.7.2016. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že účastník bol povinne nemocensky a dôchodkovo poistený ako samostatne zárobkovo činná osoba z dôvodu prevádzkovania živnosti. Od 27.7.2016 do 30.6.2017 mal pozastavené živnostenské oprávnenie a z tohto dôvodu predložil registračný list fyzickej osoby - prerušenie od 27.7.2016. Kontrolou bolo zistené, že účastník je od 1.1.2016 zapísaný do zoznamu rozhodcov kolektívnych sporov.
K prerušeniu povinného nemocenského a dôchodkového poistenia podľa § 26 ods. 2 cit. zákona dochádzala v prípade, keď má samostatne zárobkovo činná osoba pozastavený výkon všetkých jej činností v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Keďže v prípade účastníka tomu tak nebolo, prvostupňový správny orgán rozhodol, že mu nevzniklo prerušenie povinného nemocenského a dôchodkového poistenia. 3. Na základe odvolania žalobcu rozhodla sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo dňa 27.2.2018, ktoré bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 14Sa/15/2019-46 zo dňa 16.9.2019 z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.
Novým rozhodnutím žalovanej, ústredie zo dňa 21.1.2020 (preskúmavané rozhodnutie) žalovaná opätovne odvolanie účastníka konania zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. V celom rozsahu sa stotožnila s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu. Mala za to, že v prípade účastníka došlo k splneniu oboch kumulatívnych podmienok v zmysle § 5 zákona o soc. poistení a to, že fyzická osoba dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom pre vznik alebo trvanie povinného nemocenského a dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej SZČO) dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 tohto zákona. V prípade účastníka bolo preukázané, že v roku 2015 dosahoval príjem z podnikania a živnosti celkovo 6.529,94 eur a dosiahol vek 18 rokov, preto mal k 1.7.2016 právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 a §28 ods. 1 tohto zákona. Čo sa týka možného prerušenia povinných poistení, uviedol, že hoci od 27.7.2016 mal pozastavené prevádzkovanie živnosti, bolo preukázané, že od 1.1.2016 do 24.7.2017 bol
zapísaný v zozname rozhodcov kolektívnych sporov vedenom Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Preto Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica v súlade s § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý cit. zákona rozhodla, že mu ako SZČO nevzniklo prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 27.7.2016. Čo sa týka príjmov zo živnosti a z podnikania vykonávaného podľa osobitného predpisu, t. j. príjmov dosiahnutých podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. , tieto príjmy, ktoré účastník uviedol v daňovom priznaní za rok 2015, posudzovala ako príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti bez ohľadu na to, na základe akého oprávnenia účastník konania tieto príjmy dosiahol.
4. Správny súd v napadnutom rozsudku, ktorým preskúmal vyššie uvedené prvostupňové odvolacie rozhodnutie žalovanej konštatoval, že vo veci bolo rozhodné právne posúdenie, či mal žalobca status SZČO na účely sociálneho poistenia z dôvodu jeho zapísania v zozname rozhodcov kolektívnych sporov a dosahovania príjmu z činnosti rozhodcu.
Na túto otázku odpovedal kladne. Poukázal na ustanovenia § 6 ods. 2 písm. b/ zákona č. 595/2003 Z.z., (na niektorých miestach odôvodnenia bodu 16 napadnutého rozsudku je nesprávne uvedené § 6 ods. 2 písm. c/, avšak z kontextu vyplýva, že sa jedná o zrejmú nesprávnosť), podľa ktorého toto ustanovenie zaraďuje medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti príjmy z činnosti, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním. V odkaze na osobitné predpisy k tomuto ustanoveniu sú uvedené napr. zákon č. 7/2005 Z.z. a § 20 zákona č. 447/2008 Z.z.
Podľa dôvodovej správy k § 6 zákona o dani z príjmov medzi príjmy podľa odsekov 1 a 2 daňovník zaraďuje jednotlivé druhy príjmov, ktoré dosiahol z činnosti vykonávanej na základe povolenia, registrácie, osvedčenia alebo iného súhlasu príslušného orgánu, ak sú na výkon takýchto činností potrebné. Príjem z činnosti rozhodcu kolektívnych sporov nie je príjmom zo závislej činnosti v zmysle § 5 zákona č. 595/2003 Z.z., nie je príjmov zo živnosti v zmysle zákona č. 455/1991 Zb. a nie je ani príjmom z podnikania. Nejedná sa však ani o príjem, ktorý by bol v zmysle § 9 cit. zákona oslobodený od dane z príjmov.
Podstatným charakteristickým znakom príjmov činnosti rozhodcu kolektívnych sporov, pre ktorý je táto činnosť zaradená pod § 6 ods. 2 písm. b/ cit. zákona je, že uvedená činnosť je vykonávaná rozhodcom samostatne, dosahuje z nej príjem v podobe odmeny a túto činnosť môže vykonávať výlučne iba osoba zapísaná v zozname rozhodcov kolektívnych sporov. Čo sa týka poznámky pod čiarou k § 6 ods. 2 písm. b/ cit. zákona, v zmysle legislatívnych pravidiel vlády SR sa v poznámke pod čiarou nachádza demonštratívny výpočet právnych predpisov, nakoľko poznámka pod čiarou začína slovom „napríklad“. Vzhľadom na to mal správny súd za to, že žalobca tým, že bol zapísaný v zozname rozhodcov kolektívnych sporov aj po 27.7.2016, spĺňal podmienky stanovené v § 5 zákona o soc. poistení a bol na účely sociálneho poistenia naďalej SZČO z dôvodu dosahovania príjmov uvedených v § 3 ods. 1 písm. b/ s odkazom na § 6 ods. 2 písm. b/ zákona č. 595/2003 Z.z.
. 5. V zákonnej lehote podal voči tomuto rozsudku kasačnú sťažnosť žalobca. Namietal právne posúdenie veci zo strany krajského súdu tým, že krajský súd na základe nesprávneho právneho posúdenia veci potvrdil rozhodnutie žalovaného. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti namietal výlučne právne posúdenie veci zo strany žalovanej. Uviedol, že je nesprávny jej právny názor, že povinnosť platiť poistné trvá aj po zániku (prerušení) oprávnenia na prevádzkovanie živnosti, ak poistencovi naďalej trvá oprávnenie na výkon inej činnosti (v danom prípade činnosti sprostredkovateľa a rozhodcu kolektívnych sporov podľa zákona č. 2/1991 Zb.) a celkové príjmy dosiahnuté v rozhodujúcom období prekročili zákonom ustanovenú hranicu. Táto konštrukcia abstrahuje od posúdenia otázky, či po zániku oprávnenia na prevádzkovanie živnosti táto pokračujúca činnosť je tiež právny vzťah zakladajúci účasť na poistení podľa § 5 a § 3 ods. 1 písm. b/ zákona o soc. poistení. Žalovaná bez toho, aby posúdila otázku existencie právneho dôvodu ako základného predpokladu účasti na poistení, za základ povinnosti platiť
poistné považuje dosiahnutie príjmu v rozhodujúcom období a vôbec sa nezaoberá podstatnou otázkou, či činnosť sprostredkovateľa a rozhodcu kolektívnych sporov na základe zápisu do zoznamu sprostredkovateľov a rozhodcov kolektívnych sporov je taká právna skutočnosť, s ktorou zákon po splnení ustanovených podmienok spája účasť na poistení.
Na rozdiel od žalovanej žalobca tvrdil, že osobný rozsah sociálneho poistenia vymedzený v ustanovení § 14 ods. 1 písm. b/ zákona o soc. poistení prioritne predpokladá naplnenie pojmových znakov SZČO podľa § 5 a zárobkovej činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3. Ak platí, že príjem rozhodcu z kolektívnych sporov nie je príjmom z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z., potom činnosť sprostredkovateľa a rozhodcu kolektívnych sporov nie je zárobkovou činnosťou podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 zák. o soc. poistení a preto nie je SZČO podľa tohto zákona a nie je povinná platiť poistné. Právnym dôvodom účasti na poistení nemôže byť len samotná existencia oprávnenia na vykonávanie činnosti na sprostredkovateľa a rozhodcu kolektívnych sporov, keďže táto nie je principiálne definovaná ako právny dôvod účasti na poistení a bez ohľadu na rozsah dosiahnutého príjmu preto nemôže vyvolávať trvanie účasti na poistení. Žiadal napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
6. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 10.5.2021. Podľa nej z obsahu kasačnej sťažnosti nie je zrejmé, prečo žalobca má za to, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Svoje námietky k tejto otázke sťažovateľ nijako nezdôvodnil a nepodložil právnou argumentáciou, len ich vyriekol bez toho, aby uviedol skutočnosti svedčiace v prospech jeho vyjadrení. Nikde v kasačnej sťažnosti neuvádza, prečo príjem rozhodcu kolektívnych sporov nemožno považovať za príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Žalovaná sa v plnom rozsahu stotožnila s právnym posúdením veci zo strany Krajského súdu v Trenčíne, preto žiadala, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou, včas a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom a dôvodmi kasačnej sťažnosti zistil, že kasačná sťažnosť je nedôvodná a preto ju zamietol z nasledovných dôvodov: 8.
Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca mal postavenie živnostníka na základe živnostenského oprávnenia od 3.9.2001. Prevádzkovanie živnosti mal pozastavené od 27.7.2016 do 30.6.2017. Zo zoznamu rozhodcov kolektívnych sporov vedeného Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR bolo zistené, že na roky 2016 -2018 bol do tohto zoznamu zapísaný aj žalobca. Listom zo dňa 4.7.2016 Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica žalobcovi oznámila, že dňa 1.7.2016 mu vzniklo povinné poistenie SZČO.
Registračným listom fyzickej osoby zo dňa 2.8.2016 následne žalobca oznámil pobočke Sociálnej poisťovne, Považská Bystrica prerušenie poistenia od 27.7.2016. Zo zostavy žalovaného z údajov Finančného riaditeľstva SR vyplýva, že za zdaňovacie obdobie 2015 dosiahol žalobca príjmy zo živnosti vo výške 6477,50 eur a príjmy z podnikania v sume 52,44 eur.
9. Podľa § 26 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o soc. poistení v znení účinnom ku dňu 31.1.2020 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť, a v období, v ktorom je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie; časť vety za bodkočiarkou v odseku 1 písm. d) platí rovnako. Podľa § 26 ods. 5 cit. zákona vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa odsekov 1 až 4 sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení. Podľa § 5 cit. zákona samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na
trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ cit. zákona zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis 4) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. 6) 6) § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení účinnom ku dňu 31.1.2020 príjmami z
podnikania sú a) príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, 24) b) príjmy zo živnosti, 25) c) príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov 26) neuvedené v písmenách a) a b), d) príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa odsekov 7 <https://www.aspi.sk/products/lawText/1/56481/1/ASPI%253A/ 595/2003%20Z.z.%25236.7> a <https://www.aspi.sk/products/lawText/1/56481/1/ ASPI%253A/595/2003%20Z.z.%25236.8>. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) cit. zákona príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5, sú príjmy z činností, 28) ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním.
28) Napríklad zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 20 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. 10. Kasačný súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym posúdením zo strany krajského súdu k otázke, či žalobcovi malo byť prerušené povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie z dôvodu, že mal od 27.7.2016 pozastavené prevádzkovanie živnosti.
Krajský súd sa správne zaoberal otázkou, či jeho činnosť vyplývajúca zo zapísania do zoznamu rozhodcov kolektívnych sporov zakladá dosahovanie príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti podľa zákona č. 595/2003 Z.z. (ďalej aj zákon o dani z príjmov).
11. Aj podľa názoru kasačného súdu pre posúdenie, či sa žalobcovi ako SZČO (postavenie SZČO mal ako živnostník) prerušilo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie v období, v ktorom mal pozastavené prevádzkovanie živnosti, je potrebné aplikovať § 26 ods. 2 v spojení s § 26 ods. 5 zák. o soc. poistení. Podľa týchto ustanovení samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské a dôchodkové poistenie v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavenie výkonu činnosti alebo pozastavenú
činnosť. Vznik prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako ich zánik. Na účely prerušenia povinných poistení podľa § 26 ods. 2 by pozastavenie prevádzkovania živnosti bolo relevantným dôvodom na prerušenie poistení, pokiaľ by žalobcovi nesvedčil iný dôvod, pre ktorý by mal status SZČO. Ustanovenie § 26 ods. 2 výslovne na prerušenie povinných poistení vyžaduje okrem pozastavenia prevádzkovania živnosti aj pozastavenie výkonu činnosti alebo pozastavenie činnosti v súlade s osobitným predpisom, ak takúto činnosť samozrejme poistenec vykonáva. Ide o činnosti, ktoré (rovnako ako živnosť) sú samostatnou zárobkovou činnosťou podľa § 3 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení. Preto bolo potrebné posúdiť, či žalobca nemal iné oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b/ cit. zákona.
12. V zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. b/ zák. o soc. poistení zárobková činnosť podľa tohto zákona je činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorá zakladá dosahovanie príjmu z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.
Týmto osobitným predpisom podľa poznámky 6 je § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Keďže medzi účastníkmi nebolo sporné, že ku dňu pozastavenia prevádzkovania živnosti žalobcu, t. j. 27.7.2016, mal oprávnenie rozhodcu kolektívnych sporov, bolo potrebné posúdiť, či táto činnosť je činnosťou spadajúcou pod definíciu § 3 ods. 1 písm. b/ zákona o soc.
poistení. Inak povedané, či sa jedná o činnosť vyplývajúcu z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 alebo ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z.
13. Kasačný súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym posúdením tejto otázky zo strany správneho súdu. Medzi účastníkmi nebol sporné, že žalobca činnosť sprostredkovateľa a rozhodcu kolektívnych sporov nevykonával ako závislú činnosť. Pokiaľ žalobca mal oprávnenie na činnosť sprostredkovateľa a rozhodcu kolektívnych sporov, ktorú bol oprávnený vykonávať samostatne, potom ide o inú samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 6 ods. 2 písm. b/ zákona č. 595/2003 Z.z., konkrétne činnosť, ktorá nie je živnosťou ani podnikaním.
Táto činnosť nevykazuje znaky závislej činnosti, nejde o náhodnú či jednorazovú činnosť a nie je ani živnosťou (§ 3 ods. 1 písm. d/ bod 7 z. č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov) ani podnikaním. O tom, že sa v danom prípade nejedná o podnikanie (§ 6 ods. 1 cit. zákona), svedčí charakter činnosti rozhodcu a sprostredkovateľa ako jeho autonómnej rozhodovacej činnosti, ktorá vykazuje znaky zákonom upraveného procesu verejného práva a musí byť nezávislá a nestranná. Rozhodca a sprostredkovateľ zapísaný do zoznamu rozhodcov a sprostredkovateľov podľa § 10a ods. 8 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov má podľa § 12 ods. 4 a § 13 ods. 7 cit. zákona právo na odmenu.
Tieto príjmy sú zdaniteľné, keďže sa nejedná o príjmy, ktoré by boli v zmysle § 9 zákona č. 595/2003 Z.z. oslobodené od dane z príjmov. Je potrebné ich zahrnúť do príjmov z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorá nie je živnosťou ani podnikaním v zmysle § 6 ods. 2 písm. b/ zákona č. 595/2003 Z.z. S uvedeným nie je v rozpore znenie poznámky 28 k tomuto ustanoveniu, pretože z jej dikcie vyplýva, že sa jedná len o demonštratívny výpočet osobitných zákonov, ktoré tieto činnosti zakotvujú.
14. Nebola tak splnená dikcia 26 ods. 2 zák. o soc. poistení, keďže nebolo preukázané, žeby žalobca mal pozastavený aj výkon činnosti sprostredkovateľa a rozhodcu podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní. Naopak bolo preukázané, že aj v období od 27.7.2016 bol žalobca zapísaný do tohto zoznamu. Žalovaná teda rozhodla vecne správne, keď prvostupňovým rozhodnutím rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe žalobcu nevzniklo prerušenie povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia od 27.7.2016.
15. Samotná výška jeho príjmu v roku 2015 bola relevantná len pre posúdenie, či žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe vzniklo od 1.7.2016 povinné nemocenské a dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 1 cit. zákona. V tejto súvislosti je správny záver žalovanej, že tento príjem posudzuje ako príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti bez ohľadu na to, na základe akého oprávnenia účastník konania tieto príjmy dosiahol.
Keďže žalobca v roku 2015 dosiahol príjem vyšší ako predpokladá ustanovenie § 21 ods. 1, nebolo možné rozhodnúť ani o zániku jeho povinných poistení pre nedosiahnutie výšky príjmu v predchádzajúcom kalendárnom roku. 16. Čo sa týka sťažnostných bodov, žalobca uviedol jediný sťažnostný bod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP a to nesprávne právne posúdenie veci zo strany krajského súdu. V tejto súvislosti však žalobca neuviedol žiaden konkrétny dôvod, ktorý by zakladal túto namietanú vadu.
Podľa § 440 ods. 2 SSP sa dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ods. 1 písm. g/ vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Toto právne posúdenie sa však musí týkať posúdenia veci zo strany krajského súdu, a nie žalovanej. Takéto vymedzenie v kasačnej sťažnosti úplne absentuje. Žalobca nenamietal právne posúdenie zo strany správneho súdu, vrátane podstatnej právnej argumentácie, že činnosť rozhodcu kolektívnych sporov podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní je zárobková činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b/ zákona o soc. poistení, zakladajúca dosahovanie príjmu podľa § 6 ods. 2 písm. b/ zákona o dani z príjmov, ani neuviedol, v čom má spočívať nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
17. Podstatou sťažnostnej námietky bolo, že žalovaná nedostatočne odôvodnila svoje rozhodnutie, keď sa vôbec nezaoberala podstatnou otázkou, či činnosť rozhodcu kolektívnych sporov je taká právna skutočnosť, s ktorou zákon spája účasť na poistení, pričom sám žalobca na túto otázku bez ďalšieho vysvetlenia odpovedal tak, že príjem rozhodcu kolektívnych sporov nie je príjmom podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Pokiaľ by aj odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia žalovanej neobsahovalo konkrétnu argumentáciu, primárne by to bolo dôvodom na zrušenie rozhodnutia zo strany správneho súdu. Správny súd zjavne takýto dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia nevidel, keď žalobu zamietol a vec komplexne právne posúdil. 18.
Pokiaľ za tejto situácie žalobca v kasačnej sťažnosti nerozporoval právne posúdenie veci zo strany krajského súdu a bez ďalšieho odôvodnenia skonštatoval, že príjem rozhodcu kolektívnych sporov nie je príjmov z podnikania ani z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, potom je takáto argumentácia nedostatočná, nemajúca potenciál spochybniť prijatý právny záver správneho súdu, keďže jej chýbajú vecné argumenty. V tomto ohľade sa kasačný súd stotožnil s vyjadrením žalovanej ku kasačnej sťažnosti, že žalobca svoje námietky k tejto otázke nijako nezdôvodnil a nepodložil právnou argumentáciou, len ich vyriekol bez toho, aby uviedol skutočnosti svedčiace v prospech jeho vyjadrení. Preto kasačný súd vyhodnotil sťažnostnú námietku žalobcu ako nedôvodnú.
19. Keďže kasačný súd vyhodnotil kasačnú sťažnosť v plnom rozsahu ako nedôvodnú a sám nezistil dôvod zrušenia rozhodnutia správneho súdu (§ 453 ods. 2, prvá veta, časť za bodkočiarkou SSP), bolo potrebné kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietnuť. 20.
O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanej bolo rozhodnuté podľa § 168 a contrario SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovanej ako úspešnej účastníčke, ktorá má právo na náhradu trov konania, kasačný súd náhradu trov nepriznal, pretože nebola splnená podmienka aplikácie § 168. Žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov konania (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).
21. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 25. októbra 2022