← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·30. 11. 2022

9Sžsk/38/2021

ECLI:SK:NSSSR:2022:3021200009.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Trenčíne
Sp. zn. 1. inštancie
13S/3/2021
IČS
3021200009
Citované
1× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: Peter Ludrovský LUKY servis, nar. XX.X.XXXX, miesto podnikania: Nedožerská cesta č. 14, Prievidza, IČO: 14257211, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Korabová & Lovich, s.r.o. so sídlom Laurinská č. 4, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom Ul. 29 augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 78623-1/2020-BA zo dňa 6.11.2020, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/3/2021-132 zo dňa 7.4.2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Žalobca má voči žalovanej právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania v celom rozsahu.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd rozsudkom č.k. 13S/3/2021-132 zo dňa 7.4.2021 zrušil rozhodnutie žalovanej č.78623-1/2020-BA zo dňa 6.11.2020 (preskúmavané rozhodnutie) a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovanej zo dňa 6.11.2020 bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza č. 8832-24/2015-PD zo dňa 18.6.2015 (prvostupňové rozhodnutie), ktorým bola žiadosť žiadateľa o odpustenie povinnosti zaplatiť penále v sume 15064,93 eur zamietnutá, potvrdené.

3. Prvostupňovým rozhodnutím č. 8832-24/2015-PD zo dňa 18.6.2015 pobočka zamietla žiadosť žalobcu o odpustenie povinnosti zaplatiť penále v sume 15064,93 eur. Proti tomuto rozhodnutiu bola podaná správna žaloba na Krajský súd v Trenčíne, ktorý rozsudkom sp.zn. 13S/112/2015 zo dňa 27.1.2016 toto rozhodnutie zrušil.

Na základe odvolania žalovanej Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/16/2016 zo dňa 31.7.2018 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho poučenia o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu pobočky. Podľa odvolacieho súdu proti rozhodnutiu pobočky bolo prípustné odvolanie, o ktorom je potrebné rozhodnúť v druhostupňovom správnom konaní. Preto bude potrebné žalobu vyhodnotiť ako opravný prostriedok.

Na základe toho Krajský súd v Trenčíne konanie uznesením sp. zn. 13S/112/2015 zo dňa 26.9.2018 zastavil a po právoplatnosti vec postúpil Sociálnej poisťovni, ústredie. Správny súd vrátil originál administratívneho spisu pobočke až dňa 14.9.2020. V súlade s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26.9.2018 žalovaná ako odvolací orgán rozhodla o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 18.6.2015 tak, že vydala preskúmavané rozhodnutie zo dňa 6.11.2020. Čo sa týka splnenia podmienok tzv. generálnych pardonov, uviedla, že žiadateľ nemal zaplatené poistné predpísané konkrétnymi rozhodnutiami pobočky uvedenými v prvostupňovom rozhodnutí a teda neboli splnené podmienky na odpustenie povinnosti zaplatiť penále. Čo sa týka aplikácie § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o soc. poistení ), uviedla , že táto právna úprava generálneho pardonu 2010 mala všeobecný charakter a jej účelom bolo, aby sa vzťahovala na penále viažuce sa na všetky dlžné sumy poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neboli

zaplatené od roku 1993, vrátane penále, ktoré malo byť alebo mohlo byť odpustené napr. podľa § 277 ods. 2 a 3, §277a, § 293ap a § 293bj zákona o soc. poistení. Podmienkou na odpustenie penále bolo zaplatenie všetkých dlžných súm, poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za celé obdobie poistenia pred 1.1.2010. Bolo zistené, že poistné na sociálne poistenie za obdobie do decembra 2009 nebolo zaplatené do 30.4.2010 v celkovej zákonnej výške. Žiadateľovi nebolo možné predpísať správnu výšku poistného za rok 1995 z dôvodu neplnenia si jeho zákonných povinností a to konkrétne povinnosti oznámiť pobočke príjmy z podnikania

za rok 1994. Pobočka až na základe údajov Daňového riaditeľstva predpísala poistné na soc. poistenie v správnej výške a toto poistné vo výške 42,02 eur bolo zaplatené až 7.6.2010. Zároveň u žiadateľa nebola splnená ani podmienka zaplatenia poistného na soc. poistenie za celé obdobie poistenia pred 1.1.2010 a to za obdobie, za ktoré bola pohľadávka postúpená podľa § 149 zák. o soc. poistení. Žalovaná podrobne rozobrala všetky inštitúty zákona o soc. poistení, ktoré by mohli byť aplikované na žiadosť žalobcu o odpustenie povinnosti platiť penále zo dňa 19.9.2009. Na jeho prípad neaplikovala § 240 ods. 3 zák. o soc. poistení v znení účinnom do 31.12.2004, ktorý obsahoval fakultatívny inštitút o odpustenia penále, ktorý žalovaná pre celkový prístup žalobcu k plneniu si svojich zákonných povinností platiť poistné a príspevky, neaplikovala. Ďalej konštatovala nemožnosť aplikácie § 293ap zák. o soc. poistení.

Pobočka skúmala tieto podmienky osobitne (žiadateľ zákonom uložené podmienky nesplnil, pretože najneskôr do 31.1.2008 nezaplatil dlžné poistné za obdobie pred 1.1.2007). Rovnako osobitne pobočka skúmala aj podmienky aplikácie § 293bl - žiadateľ zákonom uložené podmienky nesplnil, pretože najneskôr do 30.4.2010 nezaplatil dlžné poistné za obdobie pred 1.1.2010.

4. Krajský súd v Trenčíne v napadnutom rozsudku č.k. 13S/3/2021-132 zo dňa 7.4.2021 vyslovil právny názor, že žalovaná vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď ust. § 293bl ods. 1 zák. o soc. poistení interpretovala tak, že podmienkou aplikácie generálneho pardonu podľa tohto ust. je to, že ku dňu 30.4.2010 nesmie mať poistenec voči Sociálnej poisťovni žiaden peňažný záväzok. Súčasná aplikačná prax NS SR, ako to vyplýva z rozhodnutia zo dňa 25.2.2015 sp. zn. 9Sžso/54/2013 interpretuje toto ustanovenie tak, že úmyslom zákonodarcu pri prijímaní tohto ustanovenia nebolo predpisovať penále za všetky kalendárne mesiace pred 1.1.2010, za ktoré boli poistné a príspevky odvedené oneskorene alebo v nižšej sume, naopak jeho úmyslom bolo dosiahnuť zaplatenie dlžného poistného čo i len v časti, bez potreby následnej penalizácie oneskorených platieb po dátume splatnosti. Z uvedenej veci je zrejmé, že správne orgány v celom rozsahu zamietli žalobcovi žiadosť o odpustenie penále t. j. aj z dlžného poistného a dlžných príspevkov, ktoré žalobca uhradil do

30.4.2010. Správne orgány teda pri interpretácii § 293bl vychádzali z už prekonaného právneho názoru, t. j. že ku dňu 30.4.2010 nesmie mať žalobca voči žalovanej žiaden peňažný záväzok. 5. Vo včas podanej kasačnej sťažnosti žalovaná namietala právne posúdenie správneho súdu v otázke aplikácie § 293bl ods. 1 zák. o soc. poistení. Poukázala najmä na znenie cit. ustanovenia, v ktorom nie je podľa jej názoru vyjadrené explicitne, že by na dosiahnutie generálneho pardonu postačovalo zaplatenia len časti poistného. Ďalej poukázala na dôvodovú správu k tomuto ustanoveniu, podľa ktorej táto právna úprava má všeobecný charakter, to znamená, že jej účelom je, aby sa vzťahovala na penále viažuce sa na všetky dlžné sumy poistného a príspevkov, ktoré neboli zaplatené od roku 1993, vrátane penále, ktoré malo byť alebo mohlo byť odpustené napr. podľa § 277 ods. 2 a 3, § 277a § 293ap a § 273bj zák. o

soc. poistení. Podmienkou na odpustenie povinnosti zaplatiť penále bolo zaplatenie všetkých dlžných súm a príspevkov za celé obdobie poistenia pred 1.1.2010. Žalovaná poukázala aj na predchádzajúci tzv. generálny pardon podľa § 293ap cit. zákona, ktorý obdobným spôsobom odpúšťal povinnosť zaplatiť penále t. j. zaplatením všetkých dlžných súm poistného a príspevkov za celé obdobie poistenia pred 1. januárom 2007 najneskôr do 31. 1.2008. Pokiaľ by sa prijal právny názor vyslovený správnym súdom, potom by postačoval inštitút odpustenia povinnosti zaplatiť penále, ktorý bol nadobudnutím účinnosti zákona č. 721/2005 Z.z. zrušený. Na podporu svojich tvrdení žalovaná poukázala na rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžso/ 22/2007 zo dňa 31.1.2008, 4Sžso/24/2007 zo dňa 31.1.2008 a sp. zn. 7Sžso/29/2013 zo dňa 28.5.2014.

Keďže bolo jednoznačne preukázané, že žalobca v plnom rozsahu neuhradil poistné ani prostredníctvom exekučných konaní, nesplnil ustanovené podmienky tzv. generálneho pardonu. Zároveň nesplnením povinnosti oznámiť príjmy z podnikania za rok 1994 zavinil, že nebolo možné stanoviť správnu výšku poisteného za október až december 1995. Pri výklade, ktorý podal správny súd by sa toto ustanovenie minulo svojmu cieľu, pretože dlžník by zaplatil len určitú časť poistného a určitú časť by nezaplatiť a súčasne by dostal benefit z generálneho pardonu. Žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 6. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 7.6.2021. Stotožnil sa so záverom

správneho súdu, v zmysle ktorého je dostatočným dôvodom na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia samotný rozpor s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu a zároveň zotrval na všetkých ostatných námietkach uvedených v správnej žalobe, s ktorými sa správny súd nezaoberal.

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 455SSP), oboznámil sa s administratívnym a súdnym spisom a zistil, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

8. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca žiadosťou zo dňa 16.9.2009 požiadal Sociálnu poisťovňu, pobočka Prievidza o odpustenie povinnosti zaplatiť penále. Jednotlivé neuhradené pohľadávky na poistnom a penále boli predpísané samostatnými rozhodnutiami, ktoré boli dané na vymáhanie. Niektoré z týchto pohľadávok boli v exekučnom konaní uhradené, niektoré boli postúpené tretej osobe spoločnosti Bencont Investments, s.r.o. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.8.2008. Čo sa týka neuhradeného poistného a príspevkov, tieto boli do 30.4.2010 buď uhradené alebo postúpené, s výnimkou rozdielu poistného predpísaného rozhodnutím Soc. poisťovne pobočka Prievidza zo dňa 31.5.2010, ktorým bolo žalobcovi predpísané poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za obdobie október, november a december 1995 v sume spolu 42,02 eur.

Toto poistné bolo žalobcom zaplatené 7.6.2010. 9. Pobočka Prievidza v prvostupňovom rozhodnutí zo dňa 18.6.2015, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu, skúmala podmienky splnenia tzv. generálnych pardonov podľa § 293ap a § 293bl zák. o soc. poistení.

V oboch prípadoch pobočka konštatovala, že neboli splnené podmienky na aplikáciu týchto ustanovení, pretože žiadateľ nemal zaplatené poistné predpísané rozhodnutiami, ktoré boli na základe zmluvy o postúpení pohľadávok postúpené spoločnosti Bencont Investments, s.r.o. Postúpením týchto pohľadávok žalovaná prestala s nimi nakladať a zároveň odo dňa účinnosti postúpenia už nemohla prijímať na svoj účet platby na poistné a penále. Preto toto obdobie sa u žiadateľa považuje za nezaplatené.

Okrem toho vo vzťahu k aplikácii § 293bl bolo zistené, že poistné za obdobie do decembra 2009 nebolo zaplatené do 30.4.2010, keďže poistné za október až december 1995 vo výške 42,02 eur bolo zo strany žalobcu zaplatené až 7.6.2010.

10. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad ust. § 293bl ods. 1 zák. o soc. poistení. Žalovaná, ako aj prvostupňový správny orgán vychádzali z právneho názoru, že toto ust. je možné aplikovať len vtedy, pokiaľ účastník konania zaplatil všetko dlžné poistné a príspevky vzniknuté do 31.12.2009 najneskoršie do dátumu 30.4.2010. Pokiaľ by došlo k zaplateniu všetkých dlžných súm, potom by sa generálny pardon z roku 2010 vzťahoval na všetky dlžné sumy poistného a príspevkov, ktoré neboli zaplatené od roku 1993. Žalobca v správnej žalobe namietal, že by nemal uhradené poistné za mesiace október až december 1995 vo výške 42,02 eur, resp. že by sa na tento nedoplatok malo prihliadať, keďže bol predpísaný až rozhodnutím zo dňa 31.5.2010, teda po 30.4.2010. Dodal, že aj v prípade, že by skutočne neuhradil poistné vo výške 42,02 eur, žalovaný nemôže v celom rozsahu zamietnuť jeho žiadosť o odpustenie

penále. 11. Podľa § 240 ods. 1 zákona o soc. poistení v znení účinnom ku dňu 16.11.2020 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, 1) ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie 1) za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie 1) do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly,

ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 293bl ods. 1 cit. zákona Sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu 1) za obdobie pred 1. januárom 2010 zaplatené najneskôr do 30. apríla 2010. Podľa § 149 ods. 1 cit. zákona ku dňu 18.8.2008 (deň uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky) pohľadávku okrem pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie pred rokom 1994 vrátane penále, ktoré súvisí s týmto poistným, a okrem pohľadávky na dávkach môže Sociálna poisťovňa za podmienok ustanovených týmto zákonom postúpiť tretej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak. 12. Žalobca podľa jednotlivých rozhodnutí o predpísaní poistného za konkrétne obdobia do

31.12.2009 poistné buď uhradil do 30.4.2010 alebo tieto pohľadávky boli zmluvou zo dňa 18.8.2008 postúpené tretej osobe podľa § 149 zák. o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu prevodu. Jedine pohľadávka na poistnom a príspevkoch za mesiace október až december 1995 bola na základe právoplatného rozhodnutia pobočky Prievidza zo dňa 31.5.2010 žalobcom uhradená po 30.4.2010. Žalovaná zamietla žiadosť žalobcu o odpustenie penále z dôvodu, že žalobca neuhradil všetko dlžné poistné (podľa jej názoru zostalo nezaplatené poistné, ktoré bolo postúpené a poistné za október až december 2005, ktoré bolo uhradené po 30.4.2010), teda neodpustila žalobcovi penále ani z dlžného poistného, ktoré nesporne uhradil do 30.4.2010. Preto bolo potrebné zodpovedať otázku, či bolo možné aplikovať ust. § 293bl iba v prípade, že povinná osoba zaplatila do 30.4.2010 poistné a príspevky za celé obdobie pred 1.1.2010. 13.

K tejto otázke sa kasačný súd už viackrát vyjadroval. Najvyšší správny súd poukazuje napr. na rozsudky NS SR sp.zn. 9Sžso/54/2013 zo dňa 25.2.2015, 1Sžo/84/2014 zo dňa 31.5.2016, 7Sžso/217/2015 zo dňa 30.3.2017, či 2Sžo/147/2015 zo dňa 11.12.2017.

Najvyšší súd zaujal právny názor, že v kontexte s § 139 ods.1 a 3 zákona o soc. poistení je potrebné vykladať aj ustanovenie § 293bl ods.1 zákona tak, že za obdobie pred 1. januárom 2010 sa považujú jednotlivé kalendárne mesiace pred 01.01.2010. Ak účastník za tieto jednotlivé kalendárne mesiace poistné a príspevky síce zaplatil oneskorene, ale v lehote do 30.4.2010, potom je právne nevýznamné, či za ďalšie kalendárne mesiace žalobca odviedol poistné a príspevky oneskorene, teda po lehote uvedenej v § 293bl ods. 1.

14. Kasačný súd konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom NS SR vysloveným vo vyššie uvedenom rozsudku a nemá dôvod sa odkloniť od tejto už ustálenej súdnej praxe kasačného súdu. 15. Čo sa týka sťažnostnej námietky, že ak by zákonodarca mal v úmysle ustanoviť a ustáliť dosiahnutie zaplatenia poistného čo i len v časti, určite by túto skutočnosť vyjadril jednoznačne, uvádza, že práve z textu § 293bl ods. 1 zákona o soc. poistení vyplýva úmysel zákonodarcu nepredpísať alebo odpustiť povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a príspevky za obdobie pred 1.1.2010, ktoré bolo zaplatené najneskôr do 30.4.2010. Na poistné a príspevky za obdobie pred 1.1.2010, ktoré neboli zaplatené najneskôr do 30.4.2010, sa toto ustanovenie nepoužije. Nič teda nebráni Sociálnej poisťovni predpísať penále z neodvedeného poistného a príspevkov za obdobie pred 1.1.2010, ktoré neboli zaplatené do 30.4.2010, avšak to poistné a príspevky spred 1.1.2010, ktoré boli do 30.4.2010 zaplatené, penalizovať nemôže. Poistné a príspevky splatné do 31.12.2009 teda nie je možné

chápať ako jeden celok, ale je potrebné oddeľovať poistné za jednotlivé mesiace, ktoré bolo zaplatené do 30.4.2010 a ktoré bolo zaplatené až po tomto dátume, resp. nebolo zaplatené vôbec. 16. Tento gramatický výklad zákona nie je možné spochybniť ani dôvodovou správou, na ktorú poukazuje žalovaná. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 121/2022, podľa ktorého v prípadoch vzájomného významového konfliktu medzi doslovným výkladom normatívneho textu a subjektívne historickým výkladom nemôže ani jasne formulovaný úmysel zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe prevážiť nad jasne formulovaným textom právnej úpravy, pretože z hľadiska právnej istoty adresátov normatívneho pôsobenia zákonodarcu nie je rozhodujúce to, čo normotvorca chcel v texte právneho predpisu vyjadriť, ale to, čo skutočne vyjadril, pretože len daný text bol verejne vyhlásený. 17.

Kasačný súd cituje aj rozsudok NS SR sp.zn. 7Sžo/217/2015 zo dňa 30.3.2017: Úmysel zákonodarcu, ktorý žalovaná odvodzuje zo spoločnej správy výborov Národnej rady, z ktorej vychádza pri výklade predmetného ustanovenia a podľa ktorej predpokladom odpustenia penále, resp. nepredpísania penále je zaplatenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov za celé obdobie poistenia do 30. apríla 2010 nemá oporu v predmetnom ustanovení a pokiaľ bolo cieľom tejto navrhovanej právnej úpravy, aby dlžník zaplatil všetky dlžné sumy poistného a príspevkov za celé obdobie poistenia pred 01.01.2010, nič nebránilo zákonodarcovi, aby to jasne a zrozumiteľne v právnej norme aj vyjadril. Uvedená požiadavka je v súlade s materiálnym chápaním právneho štátu.

18. Odkaz na generálny pardon upravený v § 293ap zák. o soc. poistení je taktiež nedôvodný, pretože ust. § 293bl ods. 1 cit. zákona je všeobecným ustanovením, ktorého účelom je, aby sa vzťahoval na penále viažuce sa na všetky dlžné sumy poistného a príspevkov, ktoré neboli zaplatené od roku 1993, teda vrátane penále, ktoré malo byť alebo mohlo byť odpustené napr. podľa § 277 ods. 2 a 3, § 277a, § 293ap a §293bj cit. zákona, ako to správne vyslovila aj žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí. Ak teda v danom prípade je potrebné aplikovať § 293bl, nebude potrebné aplikovať § 293ap cit. zákona, resp. iné ustanovenia o odpustení penále. 19.

Rozsudky NS SR, ktoré žalovaná uvádza v kasačnej sťažnosti sp.zn. 4Sžso/22/2007 a 4Sžso/24/2007 nie sú použiteľné v danej právnej veci, keďže v nich nebol apliikovaný § 293bl zák. o soc. poistení. Čo sa týka rozsudku sp.zn. 7Sžso/29/2013, s uvedeným právnym názorom sa kasačný súd nestotožnil z dôvodov uvedených vyššie. Podľa názoru kasačného súdu z aplikovaného ustanovenia § 293bl ods. 1 nevyplýva právny záver vyslovený v tomto rozsudku, podľa ktorého nesmie mať poistenec ku dňu 30.4.2010 voči sociálnej poisťovni žiaden peňažný záväzok.

Právny názor vyslovený v tomto rozsudku bol prekonaný nasledujúcou judikatúrou kasačného súdu. 20. Vzhľadom na to, že kasačný súd nezistil dôvodnosť sťažnostných námietok žalovanej, kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.

21. V ďalšom konaní žalovaná najmä posúdi, či žalobca žalovanej dlží poistné a povinné príspevky za obdobie pred 1.1.2010, ktoré by do 30.4.2010 nezaplatil. V tejto súvislosti vyhodnotí, či z pohľadávok na poistnom postúpených v roku 2008 vyplýva k 31.12.2009 záväzok (dlh) žalobcu voči Sociálnej poisťovni s poukazom na § 149 zákona o soc. poistení. Tiež vyhodnotí, či žalobcov dlh na poistnom za obdobie október až december 1995, vzhľadom na jeho predpísanie po dátume 30.4.2010, možno chápať ako dlh za obdobie pred 1. januárom

2010. Ostatné pohľadávky žalovanej na poistnom (nie na penále) boli preukázateľne žalobcom do 30.4.2010 zaplatené. Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že pokiaľ boli pohľadávky žalovanej na penále (priznané právoplatnými rozhodnutiami vydanými pred postúpením pohľadávok) následne postúpené tretej osobe, tieto pohľadávky prestali byť pohľadávkami Sociálnej poisťovne a súčasne jej zaniklo oprávnenie s nimi nakladať, teda aj odpustiť dlh (§ 149 ods. 9 cit. zákona). 22.

O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalobca bol kasačnom konaní úspešný, pretože kasačná sťažnosť žalovanej bola zamietnutá, má preto právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania v plnom rozsahu.

23. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. novembra 2022

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 9Sžsk/38/2021 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik