9Sžsk/39/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: N. A., narodená XX. V. XXXX, bytom v O.Q., M. Č.. XXXX/XX, právne zast.: Mgr. Michalom Ferčákom, advokátom so sídlom v Topoľčanoch, Bernolákova č. 1652/29, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 15. apríla 2020, číslo: 1367-4/2020-BA, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 25. februára 2021, č.k. 48Sa/11/2020-53, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 25. februára 2021, č.k. 48Sa/11/2020-53 mení tak, že rozhodnutie žalovanej z 15. apríla 2020, číslo: 1367-4/2020-BA zrušuje a vec jej vracia na ďalšie konanie. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde voči žalovanej v rozsahu 100 %.

Odôvodnenie

I.

Číslo: 200-028668-CA06/2019. Predmetným rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod šiesty a § 236 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. uložil žalobkyni povinnosť vrátiť nemocenské za obdobie od 11. februára 2013 do 19. mája 2013 v celkovej sume 587,60 eur.

žaloby. 3. Krajský súd námietku žalobkyne, že žalovaná nekonkretizovala v napadnutom rozhodnutí presný časový okamih, od ktorého plynie subjektívna premlčacia lehota ustanovená v § 236 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. vzťahujúca sa k právu Sociálnej poisťovne na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej výške, vyhodnotil krajský súd ako nedôvodnú. Zákon č. 461/2003 Z.z. spája začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na okamih, kedy Sociálna poisťovňa zistila, že dávka bola poskytnutá neprávom a nie na okamih, kedy Sociálna poisťovňa zistila, že poberateľ dávky - žalobkyňa si nesplnil povinnosť uloženú mu zákonom (v danom prípade sa žalobkyňa neprihlásila / neodhlásila v zákonnom stanovenej lehote na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie, ktoré jej vzniklo od 01. júla 2006 na základe dosiahnutých príjmov v roku 2005. Uvedené bolo relevantné pre následné právne posúdenie spornej otázky začatia plynutia premlčacej lehoty. Uviedol, že až na základe právoplatného rozhodnutia o vzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia došlo s

čo malo automaticky za následok nesplnenie zákonnej podmienky (§ 31 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2013) na priznanie nároku na nemocenskú dávku, čo súčasne znamenalo, že táto jej bola v období od 11. februára 2013 do 19. mája 2013 skutočne vyplatená neprávom.

ustanovenie § 236 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré bolo v danom prípade aplikované. Rovnako za nedôvodnú považoval námietku žalobkyne, že nebola v omeškaní s platením poistného na nemocenské poistenie ani v čase rozhodovania o vrátení nemocenskej dávky, keď poistné riadne spláca v súlade so splátkovým kalendárom, keďže v prípade žalobkyne bolo zásadným, že sa dodatočne v rámci subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej lehoty zistilo, že v čase, keď jej nemocenská dávka bola priznaná, nespĺňala zákonné podmienky ustanovené v § 31 ods. 1 písm. b/ zákona, pričom uvedený stav, vzhľadom na uplynutie času (poistné bolo možné doplatiť do 28. februára 2013), nie je možné zvrátiť, a to ani dodatočným doplatením poistného. 6.

výnimočne.

8. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 9. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

nemocenského a dôchodkového poistenia. Rovnako vyjadrila nesúhlas, že právoplatné rozhodnutie o nezaplatení poistného na nemocenské poistenie v období od 01. júla 2006 do 30. júna 2007 malo automaticky za následok nesplnenie zákonnej podmienky plynúcej z § 31 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z., v čoho dôsledku došlo k neprávom vyplatenému nemocenskému za obdobie 11. februára 2013 až 19. máj 2013. V tomto smere aj s ohľadom na článok 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou a s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. marca 2015, sp. zn. II. ÚS 142/2015 uviedla, že zmyslom § 31 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. je zabezpečiť, aby poberateľom nemocenskej dávky nebola osoba, ktorá je v omeškaní s platením poistného na nemocenské poistenie. Predmetné ustanovenie výslovne umožňovalo splniť podmienky vzniku nároku na dávku tým, že poistné na nemocenské poistenie zaplatili najneskôr v posledný deň

11. Dodala, že účel § 31 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. nijako neporušila, dodatočne predpísané sumy poistného riadne splácala a s ich splácaním nebola v omeškaní. Nesúhlasila s názorom krajského súdu, že rozhodnutiami sociálnej poisťovne bol spätne potvrdený dlh žalobkyne na poistnom na nemocenskom poistení a že tento stav je nemenný, keďže žalobkyňa by týmto nemala ani len teoretickú možnosť prípadné dlžné poistné za obdobie od 01. júla 2006 do 30. júna 2007 doplatiť, respektíve následky dlhu na poistnom zhojiť. Žalobkyňa sa teda dostala do situácie, kedy vedome žiadnu svoju povinnosť voči sociálnej poisťovni neporušila, ale dodatočným rozhodnutím o vzniku povinného poistenia bol spätne vytvorený nemenný stav o existencii dlhu na poistnom, o ktorom v čase priznania nemocenskej dávky nemala žiadnu

III.

13. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadrila podaním zo 06. mája 2021. 14. V plnom rozsahu sa stotožnila s rozsudkom krajského súdu a závermi z neho plynúcimi s tým, že k premlčaniu práva na vrátenie dávky nedošlo, začiatok plynutia premlčacej doby bolo potrebné posúdiť od momentu právoplatnosti rozhodnutia pobočky vo veci vzniku poistného vzťahu, t.j. od 02. augusta 2019, pretože až právoplatnosťou tohto rozhodnutia došlo s konečnou platnosťou k ustáleniu, či žalobkyňa bola alebo nebola v období od 01. júla 2006 do 30. júna 2007 povinne nemocensky a dôchodkovo poistenou osobou, v dôsledku čoho nemala za uvedené obdobie zaplatené poistné na nemocenské poistenie, a teda podmienku vzniku nároku na nemocenskú dávku plynúcu z § 31 ods. 1 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. nesplnila. 15. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

IV.

16. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobkyni dňa 18. mája 2021 na vedomie.

V.

18. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. 19. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

21. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 23. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

26. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 15. apríla 2020, číslo: 1367-4/2020-BA, ktorým táto podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietla odvolanie a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava z 05. novembra 2019, Číslo: 200-028668-CA06/2019. Predmetným rozhodnutím prvostupňový

27. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. januára 2005, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10, ak tento zákon neustanovuje inak.

29. Podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z., do pôsobnosti pobočky patrí a/ rozhodovať v prvom stupni 1. o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. 30. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu ako aj relevantnej časti administratívneho spisu žalovanej mal preukázané, že - žalobkyňa si uplatnila nárok na nemocenské z dôvodu vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti z povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby na základe žiadosti o nemocenské evidovanej pod číslom K011880 od 11. februára 2013, - Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava rozhodnutím z 08. marca 2013, Číslo: 200-006376-CA02/2013 rozhodla, že žalobkyňa ako samostatne zárobkovo činná osoba pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 11. februára 2013 má nárok na nemocenské za prvé tri dni dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 2,77085000 eur za deň a za ďalšie dni dočasnej pracovnej neschopnosti do zániku nároku na nemocenské vo výške 6,09587000 eur za deň, - dočasná pracovná neschopnosť žalobkyne trvala do 19. mája 2013 s tým, že celkovo za

- Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava rozhodnutím z 02. mája 2019, Číslo: 373-58/2019-TT rozhodla, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe dňa 30. júna 2007 zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie

povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby) Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava opätovne posudzovala žiadosť žalobkyne o nemocenské, pričom dospela k záveru, že žalobkyni nárok na nemocenské v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nevznikol, - Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava listom z 30. septembra 2019 žalobkyni oznámila začatie konania vo veci vrátenia nemocenského v sume 587,60 eur vyplateného za obdobie od 11.

novembra 2019. 31. Rovnako mal najvyšší správny súd preukázané, že - na základe opakovaného podnetu podala Generálna prokuratúra Slovenskej republiky dňa 15. decembra 2021 pod označením VI/2 Gd 149/21/1000-7 protest prokurátora proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie z 23. júla 2019, Číslo: 54895-2/2019-BA, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava z 02. mája 2019, Číslo: 373-57/2019-TT, ktorým táto rozhodla, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe dňa 01. júla 2006 vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, - Sociálna poisťovňa, ústredie podanému protestu nevyhovela a postupom podľa § 24 ods. 6 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov spisový materiál aj s vyjadrením žalobkyne predložila Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ako dozornému orgánu na rozhodnutie vo veci (ďalej len „Ministerstvo“), - Ministerstvo následne rozhodnutím z 09. marca 2022, Číslo: 12110/2022-M.OVP, 24110/

32. S ohľadom na zistenia obsiahnuté v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku najvyšší správny súd uvádza, že pre vznik nároku na nemocenskú dávku je kľúčovým ustanovenie § 31 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. januára 2011, v zmysle ktorého

Zároveň platí, že podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5 eur. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobkyni ako povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe vznikol nárok na nemocenskú dávku, nakoľko v rozhodnom období bola nespornou tá skutočnosť, že žalobkyňa - zaplatila poistné najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (t.j. v predmetnej veci do 28. februára 2013, keďže dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol dňa 11. februára 2013),

33. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava v rozhodnom období, t.j. v čase posudzovania splnenia nároku na nemocenské skúmala, či bola žalobkyňa v čase vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti nemocensky poistená a tiež, či žalobkyňa najneskôr do 28. februára 2013 zaplatila poistné na nemocenské poistenie za obdobie posledných desať rokov predchádzajúcich februáru 2013. Nakoľko tieto podmienky v danom čase považovala za splnené, žalobkyni vznikol nárok na nemocenskú dávku, čo sa následne prejavilo vo forme vydania rozhodnutia z 08. marca 2013, Číslo: 200-006376-CA02/2013 o priznaní

č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. januára 2011, t.j. do obdobia ohraničeného 01. februárom 2003 až 31. januárom 2013 bolo dodatočne „vsunuté“ ďalšie obdobie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 01. júla 2006 do 31. júna

Mala preto preukázané, že nemocenské vyplatené žalobkyni za obdobie trvania dočasnej pracovnej neschopnosti od 11. februára 2013 do 19. mája 2013 v celkovej sume 587,60 eur žalobkyni nepatrilo. 34. Možno teda uzavrieť, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava z 02. mája 2019, Číslo: 373-57/2019-TT v spojení s druhostupňovým správnym rozhodnutím žalovanej z 23. júla 2019, Číslo: 54895-2/2019-BA, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava z 02. mája 2019, vo veci vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby malo zásadný vplyv pre opätovné posudzovanie splnenia podmienok potrebných pre vznik nároku na nemocenskú dávku, čo napokon vyústilo až do vydania tu preskúmavaného rozhodnutia žalovanej o vrátení nemocenského. V priebehu kasačného konania žalobca doložil rozhodnutie Ministerstva z 09. marca 2022, Číslo: 12110/ 2022-M.OVP, 24110/2022, ktorým protestu prokurátora vyhovelo a rozhodnutie Sociálnej

najvyššiemu správnemu súdu nezostávalo nič iné len pristúpiť k zmene rozsudku krajského súdu a k zrušeniu rozhodnutia žalovanej z 15. apríla 2020, Číslo: 1367-4/2020-BA a vráteniu veci žalovanej na ďalšie konanie, nakoľko napadnuté rozhodnutie stratilo vo svojej podstate svoj záväzný podklad. Len pre úplnosť najvyšší správny súd uvádza, že aj v prípade, ak by žalovaná opätovne (t.j. po zrušení a vrátení veci zo strany Ministerstva) rozhodla tak, že odvolanie žalobkyne znova zamietne a potvrdí prvostupňové správne rozhodnutie z 02. mája 2019, bol by daný dôvod na zmenu a zrušenie tu preskúmavaného rozhodnutia z 15. apríla 2020, číslo: 1367-4/2020-BA, nakoľko by podľa názoru súdu nastala neprípustná procesná situácia, kedy by kvázi podkladové rozhodnutie z 02. mája 2019 v spojení s novým druhostupňovým správnym rozhodnutím nadobudlo právoplatnosť neskôr (v roku 2022) ako rozhodnutie, ktoré by malo na takéto rozhodnutie nadväzovať - tu preskúmavané rozhodnutie z 15. apríla 2020 a právoplatné dňa 22. mája 2020.

36. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.