9Sžsk/41/2021

1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici rozhodnutím z 10. januára 2019 priznal žalobcovi na základe jeho žiadosti rodičovský príspevok na maloletého syna U. U., nar. X. H. XXXX, ktorý podľa predloženého lekárskeho posudku z 28. decembra 2018 mal dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci si osobitnú

2019. Záverečnú diagnózu v ňom ustálil zhodne s predchádzajúcim posudkom. Napriek tomu však dospel k záveru, že maloletý už nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci si osobitnú starostlivosť, pretože „za posledných šesť mesiacov sa zlepšila reč, slovná zásoba, zrozumiteľnosť aj pre nového komunikačného partnera, zlepšila sa úroveň spolupráce, sebaobsluhy aj úroveň hry“. Na základe tohto záveru úrad práce rozhodnutím zo 4. decembra 2019, č. SE4/AHNNVaŠSD/SOC/2019/32327-4, odňal žalobcovi rodičovský príspevok podľa § 7 ods. 4 písm. a) zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov z dôvodu zmeny, resp. zániku skutočností rozhodujúcich na jeho nárok.

Ako záverečné diagnózy ustálila diagnózu F80.1 - špecificky narušený vývin reči (nezaradenú do kapitoly V prílohy č. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov) a diagnózu J98.8 - recidivujúce respiračné infekcie, sinobronchiálny syndróm (zaradenú do kapitoly X prílohy č. 2 cit. zák.). V odôvodnení posudku uviedla, že maloletý nevyžaduje osobitnú starostlivosť, pretože „nie je zdokumentované, že zdravotný stav dieťaťa vyžadoval opakované ošetrovanie záchvatov dýchavice, kyslíkovú infúznu liečbu alebo opakovanú hospitalizáciu pre dekompenzáciu ochorenia. Dieťa nemá ťažký stupeň dychovej nedostatočnosti, ani ťažký stupeň zníženia funkcie pľúc. Zdravotný stav nevyžadoval individuálnu liečebnú telesnú výchovu a dychovú rehabilitáciu, ani sprevádzanie do špecializovaných zdravotníckych zariadení.“ Záverom skonštatovala, že zdravotný stav maloletého bol posudkom z „22. decembra 2018“ (správne: 28. decembra 2018) nesprávne posúdený, pretože závažnosť jeho zdravotného postihnutia nezodpovedala kritériám v kapitole

4. Správny súd tu napadnutým rozsudkom č. k. 20 Sa 5/2020-85 z 26. marca 2021 zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP. Vytkol žalovanému, že úrad práce vo svojom rozhodnutí nešpecifikoval, či dôvodom odňatia rodičovského príspevku podľa § 7 ods. 4 písm. a) zákona č. 571/2009 Z. z. bola zmena alebo zánik skutočností, ktoré sú rozhodujúce na jeho nárok. Podľa jeho názoru ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí jednoznačne neozrejmil, ako a kedy sa zmenili, resp. v dôsledku čoho zanikli skutočnosti rozhodujúce pre priznanie rodičovského príspevku. Pritom žalovaný svoje odôvodnenie založil na lekárskom posudku z 26. februára 2020, ktorý je v zásadnom rozpore s lekárskym posudkom z 13. novembra 2019. Záverom správny súd uviedol, že pokiaľ dôvodom odňatia rodičovského príspevku mala byť nesprávnosť posudku z 28. decembra 2018, tak ako to konštatovala posudková lekárka žalovaného, z obsahu rozhodnutia žalovaného nie je jednoznačne zrejmé, v čom konkrétne pochybenie posudkového lekára malo spočívať.

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), na ktorý od 1. augusta 2021 prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov), preskúmal napadnutý

rozsudok

v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP). 8. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci sú rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktorými žalobcovi odňali rodičovský príspevok na maloletého syna od 1. decembra 2019 podľa § 7 ods. 4 písm. a) zákona č. 571/2009 Z. z. Podľa uvedeného ustanovenia sa rodičovský príspevok odníme, ak sa zmenia alebo zaniknú skutočnosti rozhodujúce na nárok naň. Podmienky, za ktorých vzniká nárok na rodičovský príspevok, zákon č. 571/2009 Z. z. vymedzuje takto: oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak (okrem iného) zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa (§ 3 ods. 1 cit. zák.). Dieťaťom je (okrem iného) dieťa do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav [§ 3 ods. 2 písm. b) cit. zák.]. Rodičovský príspevok bol žalobcovi priznaný v januári 2019 na základe posudku z 28. decembra 2018, v ktorom bolo ustálené, že jeho syn má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. V prejednávanej veci neboli sporné záverečné diagnózy maloletého, ktoré posudková lekárka žalovaného ustálila v novom posudku z 26. februára 2020 za použitia kódov medzinárodnej klasifikácie chorôb. Žalobca aj správny súd však žalovanému vytýkali, že dostatočne neozrejmil, v čom sa zdravotný stav maloletého od decembra 2018 zmenil natoľko, že ho už nemožno považovať za dlhodobo nepriaznivý, ktorý si vyžaduje osobitnú starostlivosť, v zmysle prílohy č. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. 9. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou v § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 571/2009 Z. z., dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa je choroba a stav uvedené v prílohe č. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy trvajú viac ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo je predpoklad, že budú trvať viac ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, a vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy. Na to, aby posudkový lekár ustálil zdravotný stav dieťaťa ako dlhodobo nepriaznivý, musia byť súčasne splnené obe zákonné podmienky: (i) choroba alebo stav uvedené v prílohe č. 2 cit. zák., (ii) ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa cit. prílohy. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ určitá choroba alebo stav dieťaťa nie sú uvedené v prílohe č. 2 cit. zák., je vylúčené, aby mohlo ísť o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Na druhej strane však, aj keď choroba alebo stav sú uvedené v tejto prílohe, nemusí to automaticky znamenať, že dieťa zároveň vyžaduje aj osobitnú starostlivosť. V odôvodnení lekárskeho posudku z 26. februára 2020 posudková lekárka žalovaného síce stanovila záverečnú diagnózu ako „recidivujúce respiračné infekcie, sinobronchiálny sy J98.8,“ ktorá je uvedená v kapitole X uvedenej prílohy č. 2, ale zároveň jasne uviedla, že nebolo zdokumentované, že by zdravotný stav dieťaťa vyžadoval osobitnú starostlivosť podľa tejto kapitoly.

Na rozdiel od nej posudkový lekár v pôvodnom posudku z 28. decembra 2018, na základe ktorého bol žalobcovi priznaný rodičovský príspevok, z diagnózy „narušený vývin reči F80.8.“uzavrel, že maloletý má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Ani táto diagnóza sa však v prílohe č. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. nenachádza, a preto na jej základe nemohol byť zdravotný stav maloletého posúdený ako dlhodobo nepriaznivý. Toto vysvetlenie - celkom v zhode s uvedenom prílohou - dala aj posudková lekárka žalovaného vo svojom posudku. Preto neobstojí záver správneho súdu, že žalovaný ani posudková lekárka nevykonali porovnanie zdravotného stavu maloletého so stavom v čase jeho prvotného posúdenia. Takéto porovnanie vykonali a dospeli dokonca v zásade ku zhodnej diagnóze (patriacej do tej istej skupiny F.80). Rozdiel v závere posudku z 26. februára 2020 oproti posudku z 28. decembra 2018 tak nespočíva v rozdielnych odborných záveroch na zdravotný stav žalobcovho syna, ale v náprave nesprávneho podradenia zistenej diagnózy pod prílohu č. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Ak správny súd vytýka žalovanému, že

Naopak, vo svojich záveroch sú v zásade totožné. Do istej miery stručné odôvodnenie skoršieho posudku napravila posudková lekárka žalovaného, ktorá sa vo svojom posudku podrobne zaoberala jednotlivými lekárskymi správami a odôvodnila aj to, prečo je jej záver o tom, že syn žalobcu nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, opačný než záver, ktorý bol vyslovený v posudku z 28. decembra 2018. Potom sa však možno stotožniť s názorom žalovaného, že tieto odlišné (opačné) posudkové závery, hoci sú len nápravou predošlého nesprávneho podradenia diagnózy maloletého pod prílohu č. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., preukazujú zánik dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa ako jednej zo skutočností, ktoré podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 571/2009 Z. z. boli podstatné pri prvotnom priznaní rodičovského príspevku

Ani pre správne žaloby v sociálnych veciach [§ 6 ods. 2 písm. c) SSP] zákon v tomto prípade neustanovuje výnimku (porov. § 135 ods. 2 SSP a contrario). Preskúmavané rozhodnutie žalovaného bolo vydané 17. marca 2020 a právoplatným sa stalo 27. marca 2020. V dôsledku toho nemôže správny súd posudzovať zhodu napadnutého rozhodnutia a posudkov, ktoré sú jeho základom, s lekárskymi nálezmi datovanými po tomto dni. To platí aj pre lekársky nález z 27. augusta 2020 (č. l. 68 spisu), ktorý žalobca predložil počas konania.