9Sžsk/4/2021

700-0410541716-GC04/16 zo dňa 5.4.2016 penále z dlžnej sumy poistného za obdobie 08/ 2005, 01/2006 až 02/2006, 04/2006, 1/2008 až 03/2008, 7/2008 až 12/2008 v celkovej výške 24,55 eur a rozhodnutím č. 700-0410542116-GC04/16 zo dňa 5.4.2016 penále z dlžnej sumy poistného za obdobie 01/2009 až 08/2009, 11/2009 až 02/2011 v celkovej výške 791,08 eur (ďalej ako „rozhodnutia zo dňa 5.4.2016“, resp. „rozhodnutie č. 0410541716 zo dňa 5.4.2016“ a „rozhodnutie č.: 0410542116 zo dňa 5.4.2016“). Rozhodnutia zo dňa 5.4.2016 žalobca v odbernej lehote neprevzal, na majetok povinného bol dňa 21.4.2016 vyhlásený konkurz, preto bolo konanie prerušené a rozhodnutia boli opätovne doručované po skončení konkurzu. Žalovaná po skončení konkurzu dňa 27.11.2018 vydala rozhodnutia s identickými číslami za rovnaké kontrolované obdobie, rovnaký počet dní omeškania, ktoré žalobca prevzal dňa 5.12.2018.

XXXXXXXXXXXXX zo dňa 11.7.2019 s výzvou, aby predmetnú pohľadávku vo výške 815,63 eur zaplatil na účet oprávnenej do 8 dní od doručenia predmetného upovedomenia (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie zo dňa 11.7.2019“). Žalobca sa voči tomuto rozhodnutiu odvolal. Žalovaná o odvolaní rozhodla tu preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 4.9.2019, pričom konštatovala, že napadnuté správne konanie bolo začaté lege artis, keďže rozhodnutia, ktoré sú predmetom vymáhania, boli vydané po zrušení konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku. O oddlžení do uvedeného dňa súd nerozhodol a preto neexistovala prekážka vymáhania týchto pohľadávok. Žalobca rozhodnutie zo dňa 4.9.2019 prevzal dňa 6.9.2019.

č.: XXXXXXXXXX zo dňa 19.12.2018“). Voči rozhodnutiam zo dňa 19.12.2018 sa žalobca odvolal, žalovaná v odvolacím rozhodnutiach zo dňa 4.4.2019 vyhodnotila napadnuté rozhodnutia ako správne a v súlade so zákonom. Následne začala žalovaná dňa 20.5.2019 konanie vo veci vymáhania pohľadávky. Žalovaná zaslala žalobcovi upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok č.k. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 23.5.2019 s výzvou, aby predmetnú pohľadávku vo výške 4003,31 eur zaplatil na účet oprávnenej do 8 dní od doručenia predmetného upovedomenia (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie zo dňa 23.5.2019“). Žalobca sa voči tomuto rozhodnutiu odvolal. Žalovaná o odvolaní rozhodla tu preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 21.8.2019, pričom konštatovala, že napadnuté správne konanie bolo začaté lege artis, keďže rozhodnutia, ktoré sú predmetom vymáhania, boli vydané po zrušení konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku. O oddlžení do uvedeného dňa príslušný súd nerozhodol a preto neexistovala prekážka vymáhania týchto pohľadávok. Žalobca rozhodnutie

Krajský súd konštatoval, že podľa obsahu žaloby a zistenia súdu v určenom rozhodujúcom čase (právoplatnosť preskúmavaných rozhodnutí) neprebiehalo konkurzné konanie na majetok žalobcu ani nebolo rozhodnuté o jeho oddlžení. Návrh žalobcu na rozhodnutie o jeho oddlžení síce podaný bol, ale zákon s týmto úkonom žiaden následok týkajúci sa vymáhania pohľadávok nespája. Správny súd vyhodnotil, že nezistil existenciu žiadnej zákonnej prekážky pre vydanie napadnutých rozhodnutí, ktorými žalovaný zamietol odvolania žalobcu a potvrdil odvolaniami napadnuté upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok. Žalobca sám neozrejmil právnu konštrukciu, z ktorej by takáto prekážka mala vyplývať, ani neoznačil ustanovenia zákona, ktoré by podľa neho mali obsahovať jej právnu úpravu.

techniky. Oznámenia o začatí vymáhania pohľadávok podľa zistenia súdu bez pochybností vyhotovené s použitím výpočtovej techniky boli a obsahujú aj všetky tomu zodpovedajúce zákonné náležitosti, vrátane predtlačeného odtlačku pečiatky rozhodujúceho správneho orgánu s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby, ako aj identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby, ktorým podľa § 235 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení.“) je rodné číslo. Náležitosti rozhodnutia tu nevyplývajú z ustanovenia § 211 zákona o sociálnom poistení, ale priamo z ustanovenia § 225m ods. 3 písm. l) tohto zákona, ktoré upravuje aj náležitosti upovedomenia vyhotoveného s použitím výpočtovej techniky, preto nie je dôvodné v tejto súvislosti posudzovať vzájomný vzťah ustanovení § 211 a § 225m ods. 3 cit. zákona.

9. Nakoľko súd v preskúmavaných rozhodnutiach žalovaného a v postupe správnych orgánov, ktorý predchádzal ich vydaniu nezistil pochybenia odôvodňujúce zrušenie napadnutých rozhodnutí, žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 10. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu včas podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) SSP. Sťažovateľ žiadal, aby

11. Sťažovateľ vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 23.5.2019 uviedol, že rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 44Sa/12/2019 boli zrušené rozhodnutia žalovanej zo dňa 4.4.2019, ktoré boli potvrdzujúcimi rozhodnutiami vo vzťahu k rozhodnutiam zo dňa 19.12.2018. Podľa názoru sťažovateľa je zrejmé, že vo vzťahu k rozhodnutiam zo dňa 23.5.2019 došlo k strate právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutí.

12. Vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 11.7.2019 sťažovateľ uviedol, že boli vydané na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. ktorým boli rozhodnutia zo dňa 5.4.2016. Poukázal na uznesenie Okresného súdu Trnava sp.zn. 36K/12/2016 zo dňa 5.4.2016, ktorým bolo začaté konkurzné konanie na majetok žalobcu. Konkurz bol zrušený po splnení konečného rozvrhu výťažku právoplatným uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn.

Z napadnutého rozsudku krajského súdu nie je zrejmé, ako môže byť platným upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok na základe rozhodnutí, ktoré boli vydané deň pred vyhlásením konkurzu respektíve v deň jeho publikácie v obchodnom vestníku a ktoré neboli ani v konkurze prihlásené. 13.

14. Sťažovateľ vyjadril názor, že zo strany žalovanej dochádza k zneužívaniu práv a aj k obchádzaniu zákona. Žalovaná je totiž oprávnená sama si vydať rozhodnutie o povinnosti dlžníka plniť, následne si sama vydá upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok a potom ešte aj exekučný príkaz, pričom toto všetko môže prebehnúť bez toho, aby bol predmetný nárok posúdený súdom. Podľa sťažovateľa je nevyhnutné vziať na zreteľ, že uplatňované pohľadávky predstavujú penále, teda peňažnú sankciu za omeškanie, pričom uvedené predstavuje len príslušenstvo pohľadávky obdobne ako úroky z omeškania, na ktoré ale vznikol nárok pred vyhlásením konkurzu. Sťažovateľ je toho názoru, že pohľadávka na penále mohla a aj mala byť predmetom vysporiadania či už konkurze alebo v procese oddlženia, nakoľko v tom čase

zmenu rozsudku krajského súdu a vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie v celom rozsahu neuznáva. 16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačnú sťažnosť podala oprávnená osoba v zákonom stanovenej lehote a je prípustná, po oboznámení sa s pripojeného administratívnym a súdnym spisom a po vyhodnotení kasačných námietok bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), pričom nebol viazaný sťažnostnými bodmi (§ 453 ods. 2 SSP), zistil, že kasačnú sťažnosť žalobcu je potrebné zamietnuť z nasledovných dôvodov: 17.

Tu preskúmavaným odvolacím rozhodnutím zo dňa 21.8.2019 žalovaná uvedené upovedomenie potvrdila. Preskúmavané rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.9.2019. - prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 11.7.2019 Soc. poisťovňa, pobočka Trnava upovedomila žalobcu o začatí vymáhania pohľadávok na základe exekučných titulov, a to rozhodnutia č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.4.2016 - sankcia vo výške 791,08 eur a č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.4.2016 - sankcia vo výške 24,55 eur. Tu preskúmavaným druhostupňovým odvolacím rozhodnutím zo dňa 4.9.2019 žalovaná uvedené upovedomenie potvrdila.

21.4.2016 - konkurz bol zrušený po splnení konečného rozvrhu výťažku uznesením č.k. 36K/ 12/ 2016-250 zo dňa 3.5.2018, ktoré bolo v Obchodnom vestníku zverejnené dňa 12.5.2018 - žalobca podal návrh na oddlženie podľa zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom do 28.2.2017 dňa 7.10.2016 - OS Trnava uznesením sp.zn. 28NcKR/7/2018 zo dňa 5.6.2020, ktoré bolo v Obchodnom vestníku zverejnené dňa 18.6.2020, rozhodol o oddlžení žalobcu podľa § 206f ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. - Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 44Sa/12/2019-129 zo dňa 7.5.2020 zrušil odvolacie rozhodnutie žalovanej zo dňa 4.4.2019 (exekučný titul pre upovedomenie začatí vymáhania pohľadávok zo dňa 23.5.2019) - na základe uvedeného rozsudku, pričom žalovaná neuviedla, že by voči nemu podala kasačnú sťažnosť, žalovaná konanie č. XXXXXXXXXXXXX vo veci vymáhania podľa exekučných titulov zo dňa 19.12.2018 zastavila. - žalovaná zastavila aj konanie č. XXXXXXXXXXXXX, ktoré sa týkalo vymáhania podľa

19. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 20. Podľa § 225n ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení k 2.9.2019 a 6.9.2019 (právoplatnosť preskúmavaných rozhodnutí) účastník konania môže príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok vydala, do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok podať odvolanie, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhanej pohľadávky alebo bránia jej vymáhateľnosti, alebo ak existujú iné okolnosti, pre ktoré je vymáhanie pohľadávok

sa meritórne týkajú samotného exekučného titulu, pretože tie mali byť uplatnené v základnom konaní pri jeho vydaní. Len na okraj kasačný súd dodáva, že je ustálená rozhodovacia prax správnych súdov, že penále je samostatnou pohľadávkou a netvorí príslušenstvo pohľadávky, ako zákonom stanovený úrok z omeškania, a nie je ani záväzkom akcesorickým, ale je sankcia za porušenie povinnosti odviesť poistné včas alebo v správnej výške podľa zákona. Nárok na penále nevzniká priamo zo zákona, ale porušením uvedených povinností vzniká Sociálnej poisťovni právo predpísať penále. Až predpísaním penále vzniká Sociálnej poisťovni pohľadávka, ktorú je možné vymáhať na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 7Sžso/36/2012, 10Sžso/58/2013, 9Sžsk/63/2018).

22. Dôvodom pre konštatovanie nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia zo dňa 21.8.2019 nie je ani zrušenie odvolacích rozhodnutí zo dňa 4.4.2019, ktorými boli potvrdené exekučné tituly zo dňa 19.12.2018 o predpísaní penále vo výške 2693,90 eur a 1309,41 eur, rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 44Sa/12/2019-129 zo dňa 7.5.2020.

Sama osebe však táto okolnosť je pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia právne nevýznamná. 23. Čo sa týka v poradí druhého preskúmavaného rozhodnutia žalovanej, ktorým potvrdila upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zo dňa 11.7.2019, tu exekučnými titulmi boli rozhodnutia o predpísaní penále zo dňa 5.4.2016. Opätovne žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí mohla prihliadnuť len na okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhanej pohľadávky alebo bránia jej vymáhateľnosti, alebo ak existujú iné okolnosti, pre ktoré je vymáhanie pohľadávok neprípustné. Preto bolo potrebné zistiť, kedy exekučné tituly vznikli. Žalobca tvrdil, že vznikli pred začatím konkurzu a neboli do konkurzu prihlásené, čím došlo k zániku ich vymáhateľnosti. Z administratívneho spisu mal kasačný súd zistené, že obidve tieto rozhodnutia boli vydané 5.4.2016 a boli doručované žalobcovi s použitím fikcie doručenia podľa § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení k tomuto dňu, keď prvý neúspešný pokus o doručenie bol realizovaný 12.4.2016, opakované doručenie

súdu pohľadávka z penále vzniká žalovanej až na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia žalovanej, teda nie len samotným vydaním tohto rozhodnutia. Keďže v danom prípade k vzniku pohľadávok na penále došlo až po zrušení konkurzu, nebolo ich možné ani prihlásiť do konkurzu. Kasačný súd konštatuje, že po vzniku týchto pohľadávok ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (6.9.2019) nedošlo k takej okolnosti, ktorá by spôsobila zánik vymáhaných pohľadávok alebo bránila ich vymáhateľnosti.

súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/994/2015 zo dňa 17.8.2016 a z poučenia uznesenia Okresného súdu Trnava o oddlžení zo dňa 5.6.2020, podľa ktorého oddlženie neplatí pre pohľadávky, ktoré vznikli po zrušení konkurzu. Keďže v danom prípade pohľadávky na penále zo všetkých exekučných titulov vznikli po zrušení konkurzu, oddlženie sa na ne nevzťahuje.

26. Je tiež plne nedôvodná sťažnostná námietka žalobcu, že žalovaná zneužíva svoje práva, keď je oprávnená sama vydať rozhodnutie o povinnosti dlžníka plniť a následne si sama vydá upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok a aj exekučný príkaz bez toho, aby predmetný nárok posúdil súd. K tomu kasačný súd dodáva, že uvedené kompetencie Sociálnej poisťovni prináležia priamo zo zákona o soc. poistení a ich využívanie nemôže byť zneužívaním alebo obchádzaním práva. Súd preskúmava rozhodnutia podľa stanovených procesných pravidiel a sám žalobca napadol upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok správnou žalobou.

O nároku na náhradu trov kasačného konania žalovanej kasačný súd rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP. Žalovaná bola v konaní úspešná a preto má právo na náhradu trov kasačného konania. Keďže neboli splnené podmienky § 168 SSP, kasačný súd jej náhradu trov nepriznal. Žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov kasačného konania (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP). 29. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie j e prípustný opravný prostriedok.